{"guid": "0d2ca983-07eb-4e59-8517-ecab85500583:90ce5e56-9ca3-4f09-a525-7c15f66de1f6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2", "spisova_znacka": "9Co/96/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/96/2017 z 10. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. decembra 2018, sp. zn. 9Co/96/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2", "identifikacne_cislo": "8116202828", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2018-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90ce5e56-9ca3-4f09-a525-7c15f66de1f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/96/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202828
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: T. E., F.. XX.X.XXXX, T. J. X, XXX XX
H., právne zastúpený JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti
žalovaným 1. E. E., F.. XX.X.XXXX, T. H. XX, XXX XX R. Š., právne zastúpený advokátkou JUDr. Lýdiou
Farbakyovou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, 2. E. E., F.. X.X.XXXX, T. XXX XX C. Č.. X, 3. E. R.,
F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX W. XX, o neplatnosť právneho úkonu, takto o odvolaniach žalovaného v 1.
rade a žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/46/2016-121 zo 17.3.2017

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalovaným v 1., 2. a 3. rade, v jednotlivosti, voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovaným v 1. a 3. rade, v jednotlivosti, voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

Žalovanému v 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I.  Súd určuje, že Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti k bytu č. X, o celkovej
podlahovej ploche 71 m2, na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. H. v H., popisné
číslo (vchod) X, stojacej na parc. č. C-KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod T -
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/8 k celku a pod T - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku spolu
s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 71/3476 -in
(pomer podlahovej plochy bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov v dome) domu súpisné číslo XXXX,
zapísaného na LV č. XXXX pod T (v podiele 5/8 k celku) a pod T (v podiele 1/8 k celku), pre katastrálne
územie H., obec H., okres H., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny
odbor a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o výmere 1579 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. C-KN XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, pod T (v podiele o veľkosti 71/27808)
a pod T (v podiele o veľkosti 355/27808), pre katastrálne územie H., obec H., okres H., zapísané na
Okresnom úrade Prešov - katastrálnom odbore, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3.
rade dňa 4.11.2015, je neplatná.



II.  Súd určuje, že Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti k bytu č. X, o celkovej
podlahovej ploche 71 m2, na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. H. v H., popisné
číslo (vchod) X, stojacej na parc. č. C-KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod T
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 71/3476 -in (pomer podlahovej plochy bytu ku podlahovej
ploche všetkých bytov v dome) domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pod T (v podiele
1/8 k celku), pre katastrálne územie H., obec H., okres H., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Okresnom
úrade Prešov, Katastrálny odbor, a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o výmere 1579 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. C-KN XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, pod T
( v podiele o veľkosti 71/27808) pre katastrálne územie H., obec H., okres H., zapísané na Okresnom
úrade Prešov - katastrálnom odbore, uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade dňa
2.3.2016, je neplatná.

III.  Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. až 3 rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou na súde podanou 12.2.2016 domáhal
toho, aby súd určil, že kúpne zmluvy, ktoré uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade so žalovaným v 3. rade,
predmetom ktorých boli nehnuteľnosti - byt č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX,
postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H., v spoluvlastníckom podiele
6/8 žalovaného v 1. rade a 1/8 žalovaného v 2. rade a  spoluvlastnícky podiel o veľkosti 71/3476 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, zapísaného na LV
č. XXXX k. ú. H., parcely B. KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1579 m2, zapísané
na LV č. XXXX  k. ú. H. v podiele 71/27808, sú neplatné. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že s otcom
žalovaných v 1. a 2. rade D.. D. E. 6.11.2002 uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej
boli tie isté nehnuteľnosti, ktoré boli aj predmetom kúpnych zmlúv, neplatnosti ktorých sa domáha. Za
nehnuteľnosti vyplatil 800.000 Sk, byt prevzal a doteraz ho aj užíva. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo,
lebo D.. D. E. v roku 2003 zomrel. So žalovanými v 1. a 2. rade 7.1.2009 uzavrel kúpnu zmluvu k tým
istým sporným nehnuteľnostiam. Následne zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade tie isté nehnuteľnosti predali
žalovanému v 3. rade, predali ich teda dvakrát, čím ide o zmluvy absolútne neplatné. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení odôvodnil žalobca tým, že sú už podané návrhy na vklad a nemá iný
spôsob ako dosiahnuť nápravu.
V priebehu konania poukázal žalobca na to, že žalovaní v 1. a 2. rade mu pred uzavretím kúpnej zmluvy
so žalovaným v 3. rade neponúkli svoj podiel ku kúpe.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili.
Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že pokiaľ žalobca uzavrel v roku 2002 zmluvu s D.. D. E., jeho právnym
predchodcom, ide o zmluvu uzatvorenú predtým, ako bolo prejednané dedičstvo po jeho matke E. E.,
ktorá bola tiež spoluvlastníčkou, čo zákon nepripúšťa. Čo sa týka kúpnej zmluvy, ktorú so žalobcom
uzatvoril, poukázal na to, že žalobca za nehnuteľnosť doposiaľ nevyplatil kúpnu cenu, tiež na to, že
žalobcovi pred podpísaním zmluvy so žalovaným v 3. rade ponúkol svoj podiel k odkúpeniu.
Žalovaný v 2. rade pred súdom uviedol, že jeho otec D.. E. nedostal vyplatených 800.000 Sk. Zmluvu
so žalobcom v roku 2009 podpísal, túto však nečítal. Za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej
zmluvy, zaplatené nemal. Predtým ako prevádzal svoj podiel na nehnuteľnostiach na žalovaného v 3.
rade, zaslal žalobcovi list s predkupným právom.
Žalovaný v 3. rade k žalobe uviedol, že v čase uzatvárania zmlúv nemal vedomosť o skutočnostiach
uvádzaných žalobcom. Pri uzatváraní zmlúv postupoval dobromyseľne, pri všetkej opatrnosti, právny
stav kupovaných spoluvlastníckych podielov si overoval výpisom z listov vlastníctva. Nemal dôvod
domnievať sa, že stav, ktorý bol zapísaný, mohol by byť v budúcnosti spochybnený.
Z vykonaných dôkazov mal súd za zistené skutkové okolnosti uvedené v žalobe. Žalobca je na listoch
vlastníctva č. XXXX a XXXX  P.. Ú.. H. zapísaný ako spoluvlastník sporných nehnuteľností v podiele
1/8. Spoluvlastnícky podiel žalobca nadobudol kúpou v exekučnom konaní vedenom na majetok E. E.,
ďalšieho z dedičov po E. E.. Súd prvej inštancie za zistené mal to, že žalobca 6.11.2002 uzavrel s
D.. D. E. zmluvu o budúcej zmluve, vyplatil mu 800.000 Sk. Na základe tejto skutočnosti s D.. D. E.
uzavrel nájomnú zmluvu a sporný byt začal užívať ako svoje vlastníctvo. Súd prvej inštancie z uznesení
o prejednaní dedičstiev zistil, že podľa uznesenia D/833/02 polovicu bytu č. X, podielu na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu a podielu na parcele XXXX nadobudli po nebohej E. E. v
rovnakom podiele žalovaní v 1. a 2. rade, D.. D. E. a E. E.. Jediným dedičom po D.. D. E.Z. podľa
uznesenia 26D/1837/2003 bol žalovaný v 1. rade .



Zmluvou zo dňa 7.1.2009, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, previedli žalovaní
v 1. a 2. rade na žalobcu nehnuteľnosti, ktoré nadobudli v dedičských konaniach po E. E. I. D.. D. E. v
rozsahu ich spoluvlastníckych podielov k týmto nehnuteľnostiam. Podľa kúpnej zmluvy  kúpna cena vo
výške 800.000 Sk bola zaplatená dňa 7.10.2002.
Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 4.11.2015 žalovaný v 1. rade previedol na
žalovaného v 3. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol v dedičských
konaniach, za kúpnu cenu 20.000 eur. Vklad predmetnej zmluvy do katastra bol povolený 17.2.2016.
Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu z 3.2.2016 žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného v
3. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol v dedičskom konaní.  Návrh na vklad
bol podaný dňa 3.2.2016.
Pred podpísaním zmlúv o prevodoch spoluvlastníckych podielov medzi žalovanými v 1. a 2. rade a
žalovaným v 3. rade, obaja žalovaní ponúkli žalobcovi na predaj svoje spoluvlastnícke podiely. Žalovaný
v 1. rade za kúpnu cenu 38.000 eur a žalovaný v 2. rade za kúpnu cenu 5.000 eur. Listy s ponukou na
kúpu, datované dňom 8.9.2015, boli žalobcovi odoslané na adresu G.. J. Č.. X, H., a to dňa 16.11.2015.
Žalovaný v 3. rade dňa 14.11.2016, po začatí konania, ponúkol žalobcovi na predaj spoluvlastnícke
podiely, ktoré nadobudol od žalovaných v 1. a 2. rade za kúpnu cenu 5.000 a 20.000 eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade argumentoval tým, že žalobca nemá a nemôže
mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože aj keby nastala situácia, že by
súd žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva je neplatná, jeho právne postavenie sa žiadnym spôsobom
nezmení. Poukázal taktiež na to, že Občiansky zákonník zakotvuje ako podmienku vzniku vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti rozhodnutie príslušného správneho orgánu a navyše pre takýto prípad stanovuje
lehotu, v ktorej treba podať návrh na vklad s tým, že márnym uplynutím lehoty platí zákonná fikcia,
že účastníci od zmluvy odstúpili. Žalobca návrh na vklad kúpnej zmluvy, ktorú mal s ním uzatvorenú,
nepodal, nič mu preto, ako vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu, nebránilo, za situácie, že predtým svoj
podiel, ktorý vlastnil, predať, a to po tom, ako žabcovi ponúkol, aby jeho podiel odkúpil. Zmluva, ktorú
uzavrel so žalovaným v 3. rade nie je zmluvou neplatnou.
Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 80 O.s.p., § 137 písm. c) CSP, ustanovenia Občianskeho
zákonníka - § 140, § 3 ods. 1, § 39, § 40a, dospel k záveru, že žaloba je dôvodnou. Konštatoval,
že žalobca sa žalobou domáhal jednak určenia absolútnej neplatnosti a rovnako relatívnej neplatnosti
zmlúv. Čo sa týka absolútnej neplatnosti, mal za to, že pri tvrdení absolútnej neplatnosti žaloba dôvodnou
nebola nakoľko ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody
keďže pri scudzení nehnuteľnosti zmluvou viacerým subjektom, alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť
prevádzaná dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.
Čo sa týka tvrdenej relatívnej neplatnosti, poukázal súd prvej inštancie na to, že nebolo preukázané, aby
ponuka predkupného práva zo strany žalovaného v 1. rade bola zaslaná žalobcovi. V spise nachádza
sa síce list z 8.9.2015 a fotokópia obálky, z týchto listín však nie je možné zistiť, či sa tento list v obálke
nachádzal. Rovnako nebolo zrejmé ani to, resp. nebolo preukázané, aby zo strany žalovaného v 2. rade
bola ponuka predkupného práva žalobcovi zaslaná. Žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno
splnenia ponukovej povinnosti vo vzťahu k predkupnému právu. K argumentácii žalovaného v 3. rade,
že nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere, súd prvej inštancie uviedol, že od žalovaných v 1. a 2. rade
môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa súdu žalovaný v 3. rade pri uzatváraní
zmlúv so žalovanými v 1. a 2. rade dobromyseľný nebol. Pokiaľ si pri uzatvorení kúpnych zmlúv overoval
stav kupovaných spoluvlastníckych podielov z listov vlastníctva, musel mať vedomosť o tom, že žalobca
je taktiež spoluvlastníkom. Mal si preto vyžiadať doklad o doručení listov s ponukou na predaj žalobcovi,
ak si takýto údaj nezaobstaral, nemohol byť pri uzatváraní zmlúv dobromyseľný.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade.

3. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil hlavne na tom základe,  že
zo strany žalovaného v 1. rade nemal preukázané, že by bola ponuka predkupného práva zaslaná
žalobcovi, poukázal na to, že žalobcovi bola ponuka k odpredaju spoluvlastníckeho podielu doručená
dňa 10.9.2015, kedy mu poštový doručovateľ oznámil, že má na pošte uloženú zásielku od žalovaného
v 1. rade, resp. od jeho právnej zástupkyne. V čase odosielania ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho
podielu mal žalobca na liste vlastníctva č. XXXX uvedenú adresu bydliska na ulici gen. J. Č.. X, H.. Táto



adresa je aj v súčasnosti ako nezmenená takto na liste vlastníctva zapísaná. Žalobca nepreukázal, že
sa v čase doručovania zdržiaval na inej adrese, mal teda objektívne možnosť zásielku si vyzdvihnúť.
Žalovaný v 1. rade nepochybil, nie je možné preto dospieť k záveru o tom, že malo dôjsť k obídeniu
predkupného práva žalobcu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby tento rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
predloženú ponuku, ktorú považoval za neúčinnú. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Žalovaný v 3. rade v odvolaní poukázal na to, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa žalovaného v 3. rade žalobca v súdnom konaní predstiera skutočný záujem na
vyslovení relatívnej neplatnosti zmlúv, ktoré s ním uzatvoril  žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade.
V podanej žalobe sa žalobca ani nezmieňoval o porušení predkupného práva zo strany žalovaných v
1. a 2. rade. Túto skutočnosť žalobca prvýkrát namietol až v podaní z 12.5.2016, kedy bolo už zrejmé,
že absolútna neplatnosť zmlúv neobstojí. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že
žalovaní v 1. a 2. rade nesplnili svoju ponukovú povinnosť. Tento jeho záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, súdu boli predložené listinné dôkazy o splnení tejto povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade. Súd
prvej inštancie sa podľa neho nevysporiadal s tým, že zákon vyžaduje existenciu naliehavého právneho
záujmu pri určovacích žalobách, aj pri určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázal na to, že
v priebehu konania ponúkol žalobcovi na predaj podiel na sporných nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol
od žalovaných v 1. a 2. rade, na uvedené však žalobca nereagoval. Je teda otázne, čoho sa vlastne
žalobca vznesenou námietkou porušenia predkupného práva domáha. Takýto výkon práva žalobcu
považuje za neopodstatnený a šikanózny, navyše ak ním sleduje iný záujem vyplývajúci z výsledkov
dokazovania. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne posúdil aj jeho postavenie ako žalovaného v 3.
rade, formalisticky ho zhodnotil ako osobu nedobromyseľnú, on sám nie je osobou právne vzdelanou,
posudzoval ho neprimerane prísne, pričom nevzal do úvahy nedbanlivosť žalobcu, ktorý vyše 7 rokov
od uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade v roku 2009, nepodal návrh na vklad do
katastra nehnuteľností, s cieľom zatajiť nadobudnutie majetku z dôvodu exekúcií, ktoré sú vedené na
jeho majetok. Je preto namieste zaoberať sa dobromyseľnosťou žalobcu v súvislosti s podanou žalobou.
Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo
aby ho zmenil a žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade uviedol, že s námietkami žalovaného nesúhlasí.
Žalovaný v 3. rade je podľa neho osobou, ktorá spolupracovala s predávajúcimi, má skúsenosti s
predajom, mal by mať teda aj vedomosť o podmienkach predaja ak kupuje len jednotlivé podiely na
spoločnej nehnuteľnosti. Od začiatku bol uzrozumený s rizikom, ktoré mu hrozí ak obchod nebude
úspešný. Rozhodnutie súdu preto považoval za správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaniach (§ 34
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ak aj konanie mu predchádzajúce.  Na prejednanie odvolaní
nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie, a na ktorom prítomné strany zotrvali na
svojich tvrdeniach prezentovaných v priebehu prvoinštančného konania a dospel k záveru o neexistencii
predpokladov pre potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozsudku.

6. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého konania; ak má byť žalobca v konaní úspešný, je potrebné, aby sa logická štruktúra príčin
a následkov, ktoré považuje za dôvod svojho nároku, zhodovala so štruktúrou príčin a následkov
upravených zákonom.

7. Žaloba bola na súde podaná 12.2.2016, za účinnosti O.s.p., konštruovaná bola ako žaloba určovacia,
u ktorej predpoklad pre úspech je daný vtedy, keď je bez tohto určenia právne postavenie žalobcu neisté
alebo je ohrozené. Súčasne platí, že určovacia žaloba v prípade úspechu povedie k reálnej náprave
spornosti vzniknutej situácie. Na určovacej žalobe musí mať žalobca naliehavý právny záujem.
V čase podania žaloby uvedené vyplývalo z § 80 písm. c) O.s.p., súčasná právna úprava je obdobná - §
137 písm. c) CSP upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo



nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

8. Existenciu naliehavého právneho záujmu súd skúma z úradnej povinnosti (Hora V., Učebnice civilního
práva procesního, Praha, Všehrd 1947, s. 227). Je pritom na žalobcovi, aby naliehavosť požadovaného
určenia (ktorá musí mať istú intenzitu, musí byť kvalifikovaná) tvrdil a preukázal.
Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej
opodstatnenosti žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšej strany sporu (II. ÚS 590/17).

9. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Vo všeobecnosti platilo, aj platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení však môže byť daná aj
vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (nepriaznivo)
ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže
spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému
(samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému)
vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynutiteľného práva k predmetu určenia
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 4Cdo/56/2009).

10. Je však potrebné vziať do úvahy aj to, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, neistoty v jeho
právnom vzťahu, prípadne zlepšenie jeho právneho postavenia. Určovacia žaloba totiž spravidla nie je
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/98/04, 1Cdo/91/2006). Ak teda právna otázka platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu mala povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je
spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä vtedy,
keď takáto predbežná otázka neriešila alebo nemohla riešiť celý obsahu sporného právneho vzťahu
alebo práva (Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí z 29.10.2015, sp. zn. 3Co/409/2012).

11. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobca požadoval určiť neplatnosť kúpnych
zmlúv v petite žaloby definovaných, ktorými žalovaní v 1. a 2. rade previedli svoje spoluvlastnícke
podiely k bytu s príslušenstvom na žalovaného v 3. rade, pričom žalobca mal so žalovanými v 1. a
2. rade uzatvorenú skoršiu kúpnu zmluvu zo 7.1.2009, predmetom ktorej boli tie isté spoluvlastnícke
podiely k bytu s príslušenstvom, len táto kúpna zmluva nebola zavkladovaná; z obsahu argumentácie
žalobcu je možné vyvodiť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli
predmetom žaloby aj pre porušenie jeho predkupného práva  v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 40a Občianskeho zákonníka odvodzoval od toho, že sa vytvorí stav, kedy budú ako vlastníci
predmetných spoluvlastníckych podielov k bytu s príslušenstvom opäť zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade.
Takto by mohol podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy,
ktorú uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade 7.1.2009.

12. Odvolací súd však dospel k záveru, že na takto požadovanom určení nemôže mať žalobca naliehavý
právnym záujem; aj v prípade vyhovenia takejto žalobe (určenie neplatnosti kúpnych zmlúv) nemôže
mať žalobca istotu, že predmetné spoluvlastnícke podiely nadobúda od vlastníka, keďže žalovaní v 1.
a 2. rade už nemusia byť vlastníkmi.

13. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že podľa § 34 ods. 2 veta prvá Katastrálneho zákona platí,
že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. Okresný úrad tento stav
vyznačí záznamom; treba však podotknúť, že záznam nemá konštitutívne účinky ako vklad. Vykonaním
záznamu sa preto nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam, záznamom sa zapisujú len práva, ktoré už
existovali pred vykonaním záznamu. Hovorí sa aj o tzv. evidenčných účinkoch záznamu. Z uvedeného



vyplýva, že hoci by aj okresný úrad zapísal stav, ktorý tu bol pred uskutočnením kúpnych zmlúv, ktorými
žalovaní v 1. a 2. rade previedli na žalovaného v 3. rade spoluvlastnícke podiely k bytu s príslušenstvom,
t.j. ako vlastníci by boli zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade, z toho nie je možné bezpečne dospieť k záveru,
kto je skutočným vlastníkom spoluvlastníckych podielov k bytu (nemožno stotožňovať záznam v katastri
nehnuteľností s určením vlastníckeho práva; osoby zapísané v katastri nehnuteľností záznamom ešte
nemusia byť skutoční vlastníci nehnuteľností; predmetná otázka by sa mohla vyriešiť jedine žalobou o
určenie vlastníckeho práva).

14. Vyššie uvedené platí z toho dôvodu, že v prípade nehnuteľností vznikajú problémy, ktoré treba
riešiť ako dôsledky otázky neplatnosti zmluvy (v tomto prípade neplatnosti kúpnych zmlúv). Jedným z
nich môže byť aj to, či vlastnícke právo z právneho úkonu, ktorý bol neskôr vyhodnotený ako neplatný,
nenadobudla v dobrej viere tretia osoba (v tomto prípade by to mohol byť žalovaný v 3. rade, ktorý v
priebehu celého konania tvrdil, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv so žalovanými v 1. a 2. rade konal v
dobrej viere). Je totiž potrebné zohľadňovať, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí
byť na rovnakú úroveň postavené vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery (v takomto prípade ide o
originárne nadobudnutie vlastníckeho práva). Do vzájomnej kolízie sa tak dostávajú obidve ústavné
hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má (Ústavný súd Slovenskej republiky I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016, I.
ÚS 489/2016 zo 17.8.2016, I. ÚS 151/2016 z 3.5.2017, I. ÚS 460/2017 z 20.12.2017)). Na tomto základe
možno konštatovať, že pri určení neplatnosti kúpnych zmlúv nebolo možné bezpečne dospieť k záveru,
či vlastníctvo k bytu s príslušenstvom v spoluvlastníckych podieloch prešlo späť na žalovaných v 1. a 2.
rade ex tunc, prípadne, či vlastnícke právo svedčí žalovanému v 3. rade ako nadobúdateľovi vlastníckeho
práva v dobrej viere. Otázka vlastníctva bytu s príslušenstvom v spoluvlastníckych podieloch pritom ani
nemohla byť predmetom konania, nakoľko žalobca žiadal žalobou určiť jedine neplatnosť kúpnych zmlúv
(súd nemôže vec posudzovať nad rámec žalobného petitu, nakoľko je viazaný návrhom žalobcu).

15. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobca mohol mať naliehavý právny záujem
jedine na takom výsledku sporu, kde by sa jeho právne postavenie zlepšilo do tej miery, že by mohol
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpnych zmlúv, ktoré uzatvoril 7.1.2009 so žalovanými v 1.
a 2. rade (t.j. právny záujem mohol mať len na takom výsledku sporu, v ktorom by bolo určené, kto
je skutočným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v spoluvlastníckych podieloch predmetom kúpnych
zmlúv, pretože len v takom prípade by nadobudol vlastnícke právo od vlastníkov; žalobca nemôže
mať naliehavý právny záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva od nevlastníka). Potrebné je preto
opätovne konštatovať, že pri určení neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovanými v 1. a
2. rade a žalovaným v 3. rade si žalobca nikdy nemôže byť  istý, či vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobúda od vlastníka či od nevlastníka. Autoritatívnym spôsobom môže o týchto
otázkach rozhodnúť iba súd, čo znamená, že určením neplatnosti kúpnych zmlúv sa spor medzi stranami
nevyrieši; predmetná žaloba tak nerieši všetky vzťahy medzi stranami sporu, (žalovaný v 3. rade by
opäť mohol podať žalobu na žalobcu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k bytu).
Vzhľadom na tento objektívny stav neistoty žalobcu nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že
žalobca nemôže mať na takto formulovanom žalobnom návrhu (určenie neplatnosti zmlúv) naliehavý
právny záujem, týmto spôsobom sa jeho právne postavenie nezlepší, naopak ostane v stave objektívnej
právnej neistoty; predmetné určenie neplatnosti kúpnych zmlúv predstavuje len predbežnú otázku k
vyriešeniu toho, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, čo vedie k záveru o nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe.

16. Po vecnom a právnom zhodnotení týchto relevantných skutočností, vychádzajúc z toho, že žalobca
nemal na podaní určovacej žaloby naliehavý právny záujem (ako základného predpokladu pre meritórne
preskúmanie takejto žaloby), odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodnou.
Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 385 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol,
nepreskúmavajúc ju po stránke vecnej, nakoľko takýto prieskum je práve naliehavým právnym záujmom
podmienený a pri takomto zamietnutí žaloby je to logicky vylúčené (Najvyšší súd Slovenskej republiky
5Cdo/60/98, Najvyšší súd Českej republiky 3Cdon/1338/96, 30Cdo/1381/2002).



17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 2
CSP podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech vo veci,
žalobca mal neúspech v celom rozsahu, preto súd žalovaným v 1., 2. a 3. rade v jednotlivosti priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto
náhrad rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, naopak, fakticky plne úspešní boli žalovaní. Žalovaným v
1. a 3. rade v jednotlivosti priznal odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovanému v 2. rade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď fakticky bol rovnako v odvolacom konaní úspešný
ako žalovaní v 1. a 3. rade. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný v 2. rade bol v odvolacom konaní
pasívny a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal
z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom
najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania
a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane (v
tomto prípade žalovanému v 2. rade) žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.



Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/46/2016", "guid": "76d7bf45-6a9d-48d6-86e5-b508a229838b:338a03f3-5812-4774-aad4-89335f66dfdc", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:758bbe32-6474-4a2e-b030-47f550ecbcbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:8a2517b7-b831-4c72-8abc-b226a7311b35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.489.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.489.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "7a9f3146-e141-423b-914f-de6bce96780a:997daef5-8446-4262-bc05-8356b9cdcbe7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1509219380.1", "spisova_znacka": "3Co/409/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/409/2012 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1509219380.1"}], "citovane_v": [{"guid": "0d2ca983-07eb-4e59-8517-ecab85500583:923c8dc9-9e43-4f87-8cb6-7db905591bb4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2", "spisova_znacka": "9Co/96/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/96/2017 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116202828.2"}]}