Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/115/2012 z 10. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. októbra 2013, sp. zn. 4Co/115/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8112207691.1
Krajský súd Prešov | 4Co/115/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8112207691.1 | 2013-10-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9f62942-f9c8-4cbe-baa7-4781d5cca209
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112207691.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/115/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112207691
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112207691.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu TEMPORA, spol. s
r.o., Hlavná 135, Prešov, IČO: 36 194 182, právne zastúpeného JUDr. Jánom Brandtom, advokátom,
Masarykova 2, Prešov, proti žalovaným: 1/ B. V., bytom L. XX, O., 2/ Mestu Prešov, Hlavná 73, Prešov,
IČO: 327646, právne zastúpené JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov, 3/ Ing.
Q. J., bytom N. XX, O., 4/ E. K., bytom M. A. X, O., 5/ J. C., bytom L. XX, O., 6/ N. C., bytom L. XX,
O., zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. M. I., bytom Ľ. O. X, O., 7/ PaedDr. T. O., bytom XX.
G. XXX, O., 8/ PaedDr. E. O., bytom A. XX, O., 9/ C. M., bytom L. XX, O., zastúpenej splnomocneným
zástupcom Mgr. M. I., bytom Ľ. O. X, O., 10/ O. N., bytom L. XX, O., 11/ J. M., bytom L. XX, O., 12/ M.
O., bytom L. XX, O., 13/ M. W., bytom J. C. XXX, O., 14/B. Z., bytom L. XX, O., 15/ W. Z., bytom L. XX,
O., 16/ M. E., bytom R. XX, Y., 17/ Z. O., bytom V. X, O., 18/ B. M., bytom L. XX, O., o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
29C/51/2010-271 zo dňa 29.6.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobca  j e  p o v i n n ý  nahradiť žalovanému v 2/ rade trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 79,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaným v 1/, 3/ až 18/ rade náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti zriadenia vecného bremena v prospech
žalobcu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu - používania cesty peši aj osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami do 2,5 ton na pozemku žalovaných - parc. č. 3241/3 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 390 m2 zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXXX k.ú. O. a parc. č. 3241/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1659 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. k budove vo
vlastníctve žalobcu súp. č. XXXX  postavenej na pozemku parc. č. 3241/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 250 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. O. zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vyslovil, že náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1/ rade a žalovaných v 3/ - 18/
rade účastníkom konania nepriznáva a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2/ rade trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 868,24 Eur na účet právneho zástupcu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.



V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal určiť, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu - používania cesty peši aj osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami do 2,5 ton cez pozemky žalovaných a to parc. č. 3241/3 na LV č. XXXXX k.ú. O.
a parc. č. 3241/2 na LV č. XXXX k.ú. O. k budove vo vlastníctve žalobcu súp. č. XXXX postavenej na
pozemku parc. č. 3241/2 na LV č. XXXX k.ú. O. alternatívne, aby súd v jeho prospech uvedené vecné
bremeno zriadil.

Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav a uviedol, že žalobca je
výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXXX - predajne potravín a liehovín postavenej na pozemku parc. č.
3241/2 o výmere 250 m2, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 17.7.2000 uzatvorenou so správcom
konkurznej podstaty JUDr. M. O. úpadcu Kovoprojekt Invest spol. s r.o., Prešov, ktorej vklad bol povolený
dňa 7.8.2000, pričom Kovoprojekt Invest spol. s r.o., Prešov, túto nehnuteľnosť nadobudol zmluvou č.
277 zo dňa 22.10.1990 uzavretou s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ktorou nadobudol
vlastnícke práva k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám Kovoprojekt š.p. Bratislava, odštepný
závod Prešov. Hospodárskou zmluvou zo dňa 28.12.1977 došlo k prevodu správy národného majetku v
zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka zo strany odovzdávajúcej organizácie Vihorlat, národný podnik
Snina a preberajúcej organizácie Kovoprojekta Bratislava k budove Prešov, inventarizačné č. 10015
umiestneného na pozemku parc. č. 3241/2 podľa geometrického plánu č. 001/76 s tým, že podľa bodu 6
zmluvy je prechod predmetnej nehnuteľnosti zabezpečený dvorom k pozemku parc. č. 3241/1. V zmysle
uvedeného geometrického plánu užívateľom uvedenej parcely bol Mestský bytový podnik. Žalovaní s
výnimkou žalovaného v 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 3241/3 vedeného na
LV č. XXXXX k.ú. O., na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX, v ktorom majú žalovaní byty
vo svojom vlastníctve. Žalovaný v 2/ rade je zároveň vlastníkom pozemku parc. č. 3241/1 zapísaného
na LV č. XXXX k.ú. O.. Žalobca a jeho právni predchodcovia mali prístup k stavbe súp. č. XXXX už
od vybudovania obytného domu súp. č. XXXX vždy cez podchod pod týmto obytným domom a to po
pozemku parc. č. 3241/3 a 3241/1, ktorý prístup využívali až do doby, kým žalovaný v 2/ rade neodpredal
byty v bytovom dome ostatným žalovaným, resp. ich právnym predchodcom, ktorí od toho času mu začali
brániť v prejazde cez podjazd pod obytným domom. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti,
ktorou žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno v jeho prospech pozostávajúce z jeho práva prechodu cez
pozemok v spoluvlastníctve žalovaných, ako aj cez pozemok parc. č. 3241/1 vo vlastníctve žalovaného v
2/ rade. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal, že jeho oprávnená držba výkonom práva prechodu
trvala nepretržite najmenej po 10-ročnú dobu, keďže jeho právni predchodcovia najneskôr od roku
1992 vykonávali nepretržite toto právo prechodu cez predmetné pozemky do roku 2000 a žalobca
od roku 2000 až do roku 2007. Pri užívaní prejazdu pod podchodom bytového domu v podielovom
spoluvlastníctve žalovaného v 1/ rade a žalovaných v 3/ - 18/ rade boli žalobca, ako aj jeho právni
predchodcovia dobromyseľní, že im toto právo patrí.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 2/ rade zdôrazňoval, že nárok žalobcu nie je dôvodný,
nakoľko žalobca vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odvodil zo skutočnosti, že užíval
nehnuteľnosť žalovaných k prístupu. Uviedol, že v rozhodnom období platil zákon č. 109/1964 Zb.,
teda Hospodársky zákonník, ktorý upravoval majetkoprávne vzťahy socialistických organizácií, ktoré
boli právnymi predchodcami žalobcu, pričom Hospodársky zákonník vecné bremená vo vzťahoch medzi
socialistickými organizáciami nepripúšťal, pričom do úvahy neprichádzala medzi nimi ani oprávnená
držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ostatní žalovaní so žalobou nesúhlasili s tým, že
podchod v minulosti bol síce využívaný zamestnancami pozemných stavieb, ako aj Kovoprojekty, avšak
od roku 2001, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytom nachádzajúcim sa v bytovom dome,
uvedený podchod užívaný na prejazd cudzími motorovými vozidlami, vrátane samotného žalobcu nebol.
Žalobca ako prístup k svojej stavbe od roku 2001 využíval parkovisko zriadené na susediacom pozemku.
Konateľ žalobcu Ing. Y. O. s nimi v minulosti chcel uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena,
avšak bez platenia primeranej náhrady, pričom neakceptoval ich námietky, že bytový dom je postavený
pri dopravne kritickej a frekventovanej cestnej komunikácii spôsobujúcej otrasy, opadávanie fasády a
narušenie statiky, s čím sú spojené zvýšené náklady s opravou podchodu užívaného ako prístupovej
cesty.

Následne prvostupňový súd s poukazom na ust. §§ 151o ods. 1, 2, 3, 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho
zákonníka, §§ 135a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 135b ods. 1, 2, 135c ods. 1 až 7, 132a ods. 1 Občianskeho



zákonníka účinného do 31.12.1991, § 2 ods. 1 až 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 15 ods.
1 až 4 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom do 7.12.1992 uzavrel, že predpokladom vydržania je
skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.
Medzi základné okolnosti svedčiace o oprávnenosti držby veci alebo práva patrí aj okolnosť, ako vec
alebo právo nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok NSSR 5Cdo/260/2008).

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 135a Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991
zdôraznil, že nebolo možné nadobudnúť vydržaním vlastníctvo veci, ktorá tvorí predmet socialistického
vlastníctva alebo ku ktorej veci má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Aj keď zákon výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval, aj napriek  tomu oprávnená
držba právnickej osoby nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania s
poukazom na ust. § 135a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991. V danom prípade
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemky vo vlastníctve
žalovaných nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania, a preto ani právny predchodca žalobcu, ktorý
predmetné pozemky využíval za účelom práva prechodu a prejazdu na základe hospodárskej zmluvy
uzatvorenej dňa 28.12.1977 nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí.

Navyše v čase uzatvorenia hospodárskej zmluvy právny predchodca žalobcu využíval k prechodu a
prejazdu pozemok nachádzajúci sa pod bytovým domom, t.č. v podielovom vlastníctve žalovaných v 1/
rade a 3/ - 18/ rade, ktorý v zmysle geometrického plánu č. 001/76 bol ako parc. č. 3241/1 využívaný
Mestským bytovým podnikom a tento s účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí od 1.5.1991 v
zmysle § 2 cit. zákona prešiel do vlastníctva žalovaného v 2/ rade, ktorý časť uvedeného pozemku, toho
času parc. č. 3241/3 previedol do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytového domu súp. č. XXXX
v roku 2001. Skutočnosť, že išlo o pozemok vo vlastníctve Mesta Prešov, ktorý bol využívaný ako verejné
priestranstvo k chôdzi a jazde aj iným osobám, vylučuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu
Kovoprojekty š.p., Bratislava, ako aj Kovoprojektu Invest spol. s r.o., Prešov, že im právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu patrí.

Žalobca objekt stavby, ku ktorej prístupu sa domáha, nadobudol v konkurznom konaní kúpnou zmluvou
zo dňa 17.7.2000 uzavretou so správcom konkurznej podstaty úpadcu Kovoprojekt Invest s.r.o., Prešov,
JUDr. M. O., z ktorého výpovede vyplýva, že spoločnosť žalobcu informoval, že prístup ku stavbe je
zabezpečený po miestnej komunikácii s tým, že určite neuviedol, že prístup k stavbe vedie cez susedné
pozemky. Aj z výpovede svedka B. C., ktorý je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa vedľa bytového
domu žalovaných, kde má zriadené parkovisko, vyplýva, že jeho pozemok žalobca využíval na základe
zmluvného vzťahu ako prístup k predmetnej stavbe, čo taktiež vylučuje dobromyseľnosť žalobcu, že mu
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez predmetné pozemky patrí.

Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalobu v časti o určenie, že žalobca nadobudol vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu po pozemkoch vo vlastníctve
žalovaných zamietol ako nedôvodnú a v časti, ktorou žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech
žalobcu pozostávajúce z jeho práva prechodu cez pozemky vo vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve
žalovaných zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby sčasti v súlade s ust. § 96 Občianskeho súdneho
poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným
žalovaným v 1/, 3/ - 18/ rade nepriznal náhradu trov konania, nakoľko títo si ju neuplatnili. Úspešnému
žalovanému v 2/ rade priznal náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
5 úkonov právnej pomoci po 55,49 Eur (príprava a prevzatie, písomné podanie vo veci samej dňa
30.4.2010, účasť na pojednávaní v dňoch 6.10., 30.11. a 1.12.2010), 5 úkonov právnej pomoci po 57 Eur
(účasť na pojednávaní v dňoch 23.2., 13.4., 5.8. a 16.9.2011, písomné podanie vo veci samej 1.4.2011),
1 x vo výške 14,25 Eur za účasť na odročenom pojednávaní dňa 11.11.2011 a vo výške 58,69 Eur za
účasť na pojednávaní dňa 29.6.2012 + 5 x 7,21 Eur, 6 x 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur režijný paušál a 20 %



DPH zo sumy 723,53 Eur vo výške 144,71 Eur podľa § 11 ods. 1, § 14, § 16 a § 18 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v celkovej výške 868,24 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnemu skutkovému zisteniu a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že neodvodzoval svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právu prechodu z
hospodárskych zmlúv, ako je to uvedené v rozsudku, ale hospodárskou zmluvou zo dňa 28.12.1977 len
preukázal, akým spôsobom bol zabezpečený prechod k budove súp. č. XXXX  v čase, keď predmetné
stavby aj pozemky boli vo vlastníctve štátu a ako boli užívané vtedajšími správcami štátneho majetku.
V čase uzavretia tejto hospodárskej zmluvy bol užívateľom uvedenej parcely Mestský bytový podnik
a rovnakým spôsobom sa užíval prístup a príjazd k budove (teraz vo vlastníctve žalobcu) aj po
prechode vlastníctva k predmetným pozemkom zo štátneho vlastníctva na iné neštátne subjekty. Za
štátneho vlastníctva nadobudla spoločnosť Kovoprojekt Invest s.r.o., Prešov, kúpnou zmluvou č. 277
zo dňa 22.10.1992 od Fondu národného majetku SR do svojho vlastníctva aj budovu súp. č. XXXX
na pozemku parc. č. 3241/2. Z tejto zmluvy vyplýva, že nadobúdateľ ňou nadobudol vlastnícke práva
k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám štátneho podniku Kovoprojekt Bratislava, odštepný
závod Prešov. V tom čase vlastníkom pozemkov, po ktorých bol prístup k budove, bol ešte štát. Nemohol
tento nadobúdateľ kúpnou zmluvou nadobudnúť aj právo prechodu ako vecné bremeno, pretože vecné
bremená medzi štátnymi organizáciami sa nezriadili a Hospodársky zákonník ani vecné bremená vo
vzťahoch medzi socialistickými organizáciami nepripúšťal. Kúpou budovy však kupujúci Kovoprojekt
Invest spol. s r.o., Prešov, nesporne nadobudol aj právo prechodu po pozemkoch vtedy v štátnom
vlastníctve a toto právo aj riadne využíval a v takom užívaní mu nikto nebránil. Rovnakým spôsobom
právo prechodu k budove po sporných pozemkoch v štátnom vlastníctve a neskôr vo vlastníctve
žalovaného v 2/ rade nepretržite používali aj ďalší nadobúdatelia tejto budovy - nájomcovia po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu Kovoprojekt Invest spol. s r.o., Prešov, a po kúpe v konkurze na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.2000 žalobca. Tak žalobca, ako aj jeho právni predchodcovia prístup
k tejto budove využívali nepretržite a nerušene až do doby, kým niektorí žalovaní po nadobudnutí
bytov v bytovom dome nezačali podmieňovať využívanie podchodu žalobcom prispievaním finančných
prostriedkov od Ing. O. do fondu opráv tohto bytového domu. Nesprávne preto uvádzal prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca aj právni predchodca prístup využívali do doby,
kým žalovaný v 2/ rade nepredal byty v bytovom dome žalovaným, ktorí mu od toho času začali brániť v
prejazde cez podjazd pod obytným domom. Niektorí žalovaní začali podmieňovať (nie brániť v prejazde)
používanie podchodu na prejazd vozidlami žalobcom prispievaním do fondu opráv bytového domu.
Žalobca má záujem prispievať na opravy podchodu pod obytným domom a opravy a údržbu prístupovej
cesty. Otrasy bytovky a poškodenie plášťa bytovky nespôsobuje žalobca svojimi nízkotonážnymi
motorovými vozidlami, ale tieto otrasy spôsobuje nepretržitá prevádzka vozidiel na L. ulici. Od vlastníka
cesty cez L. ulicu, ani od užívateľov tejto cesty, ktorá vedie blízko ich bytového domu, príspevok do
fondu opráv nežiadajú. Zdôraznil, že žalovaný v 2/ rade nebránil a nebráni žalobcovi prechádzať po jeho
pozemku parc. č. 3241/1. Práve naopak, ponúkol žalobcovi, že mu časť z tohto pozemku odpredá a
za ktorým účelom bol aj vypracovaný geometrický plán. Ďalej poukázal tiež na nesprávne uvádzanie
častí výpovede konateľa spoločnosti Ing. O. Z., že spoločnosť žalobcu mala záujem od mesta Prešov
odkúpiť pozemok vo vlastníctve mesta pod uvedeným podchodom. Žalobca mal záujem kúpiť, aj Mesto
Prešov malo záujem predať časť pozemku parc. č. 3241/1 (pozemok za podchodom smerom od L. ulice).
Namietal protirečivosť výpovedí niektorých žalovaných, s ktorými sa prvostupňový súd nevysporiadal,
konkrétne žalovanej v 9/ rade, ktorá tvrdila, že nikto cez podchod od roku 2001 neprechádzal (a teda ani
žalobca) a ďalej uvádzala, že Ing. O. aj potom otváral bránu v podchode (prečo ju otváral, ak cez podchod
nechodil s autami). Rovnako namietal nezrovnalosti vo výpovedi žalovanej v 5/ rade a tiež vypočutých
svedkov B. C. a JUDr. O.. Mal za to, že z výpovedí vypočutých svedkov aj niektorých žalovaných je
zrejmá skutočnosť, že žalobca a predtým jeho predchodcovia na prístup a príjazd vozidiel k budove súp.
č. XXXX používali cestu pod podchodom v obytnom dome na pozemku parc. č. 3241/3 a po pozemku
parc. č. 3241/1 a to do roku 1991 a aj po tomto roku a žalobca takýto spôsob prechodu k svojej budove
používa doteraz. Počas tohto obdobia (najmenej 10 rokov pred rokom 1991 a najmenej 10 rokov po roku
1991) používal žalobca a jeho predchodcovia na prechod pod podchodom obytného domu ako jedinú
prístupovú cestu, za ktorým účelom bol aj tento podchod v obytnom dome zriadený. Iba na krátku dobu,
aj to po uplynutí 10-ročnej doby od roku 1991, bol na prísun tovaru s veľkými nákladnými motorovými



vozidlami, ktoré by sa do podchodu nevošli, použitý prechod cez pozemok vo vlastníctve pána C., ktorý
slúži prechodne ako parkovisko a za používanie tohto parkoviska žalobca na tento účel vlastníkovi
pozemku aj platil. Žalobca a jeho právni predchodcovia pri používaní na príchod a príjazd k budove boli
dobromyseľní, že im takéto právo prechodu patrí a počas rozhodnej doby im nikto v takomto používaní
pozemkov nebránil. Vlastníkom pozemkov parc. č. 3241/3 a 3241/1 bol od roku 1991 žalovaný v 2/ rade
- Mesto Prešov na základe Zákona o majetku obcí. Aj v súčasnej dobe je vlastníkom pozemku parc. č.
3241/1 a podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. 3241/3, čo opäť prvostupňový súd v odôvodnení
rozsudku nesprávne konštatoval. Namietal, že prvostupňový súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, na
základe čoho prišiel k záveru, že pozemok parc. č. 3241/3, od kedy bol vo vlastníctve Mesta Prešov, bol
používaný ako verejné priestranstvo k chôdzi a jazde aj iným osobám. Zdôraznil, že tento pozemok, aj
ďalší za podchodom, používali iba vlastníci, predtým nájomcovia bytov v obytnom dome a členovia ich
rodín na prechod na pozemok parc. č. 3241/1, na ktorom mali postavené garáže a zriadili si tam záhradky.
Tieto pozemky na prechod k budove používal aj žalobca a predtým jeho predchodcovia. Mal za to, že
súd sa nezaoberal otázkou, či žalovaný v 2/ rade ako vlastník pozemkov parc. č. 3241/3 a 3241/1 od roku
1991 bránil žalobcovi, resp. jeho predchodcom v používaní jeho pozemkov, resp. či žiadal za používanie
odplatu. Takéto právo prechodu žalobca a predtým jeho predchodcovia dobromyseľne vykonávali aj od
roku 1991 (od kedy už tieto pozemky neboli v socialistickom vlastníctve, vo vlastníctve štátu) najmenej
po dobu potrebnú na vydržanie práva, teda 10-ročnú dobu, ktorá uplynula najneskôr do konca roka 2001.
Súd sa však zameral na obdobie po roku 2001, kedy nadobudli do podielového spoluvlastníctva len jeden
z týchto pozemkov parc. č. 3241/3 vlastníci bytov v bytovom dome. Ani po nadobudnutí tohto pozemku
do ich spoluvlastníctva nebránili žalobcovi v takomto výkone práva prechodu po tomto pozemku. Až
v roku 2005 zavolali Ing. O., konateľa žalobcu na domovú schôdzu a žiadali, aby prispieval do fondu
opráv. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaní bránili žalobcovi vo výkone tohto práva alebo žeby
mu písomne oznámili, že toto právo nesmie ďalej vykonávať. Zdôraznil, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca užíval nehnuteľnosti, ku ktorým od roku 1991 bolo možné nadobudnúť právo zodpovedajúce
vecnému bremenu minimálne od toho času, pričom bol v postavení oprávneného držiteľa, kedy aj v
prípade pochybností sa má za to, že držba je oprávnená a v tomto presvedčení určite zotrval počas
10-ročnej doby. Preto najneskôr k 1.1.2002 nadobudol výkonom práva (vydržaním) vecné bremeno k
uvedeným nehnuteľnostiam. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalovaného v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca
sa stal vlastníkom pozemku parc. č. 3241/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 a
stavby súp. č. XXXX (predajňa liehovín stojacej na uvedenej parcele) na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 17.7.2000. Z obsahu samotnej zmluvy nevyplýva, aby predmetom prevodu bolo aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. právo prechodu po pozemku parc. č. 3241/1 a parc. č. 3241/3. V
tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2008 sp.
zn. 5Cdo/260/2008, z ktorého okrem iného vyplýva, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí
iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, resp. že toto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o
prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takého práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je
možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, príp. právneho titulu, ktorý mal za následok
jeho vznik, overil. Základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
oprávnená držba tohto práva. K vydržaniu nestačí len správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto
práva. Kto sa domáha ochrany tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, musí spoľahlivo
preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik tohto práva uvedeným spôsobom.
Uviesť okrem iného také okolnosti, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia, nie samotnú dobrú vieru
ako svoje vnútorné presvedčenie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz/42/87). Žalobca však
dobromyseľný vstup do držby nepreukázal. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania vo výške 79,58 Eur, ktoré špecifikoval.

Ostatní žalovaní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom



na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156
ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v súvislosti s v odvolaní namietaným nesprávnym právnym posúdením bolo
zistiť, či súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis,
ale ho nesprávne vyložil.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, ako aj vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa po skutkovej aj právnej stránke.

K odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd
dodáva, že:

namietané nesprávne skutkové zistenia žalobcu neboli opodstatnené. Súd prvého stupňa náležite
vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 O.s.p. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, vrátane správneho právneho posúdenia, t.j. zákonných
podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, v ktorom poukazuje na iné skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa, odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu a nie je porušením práva
účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky) ani práva na spravodlivý súdny proces, iné hodnotenie vykonaných dôkazov ako podľa názoru
účastníka, ktorý navrhol dôkazy vykonať, resp. ich predložil.

V zmysle § 135a Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 nebolo možné nadobudnúť
vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorí predmet socialistického vlastníctva alebo ku ktorej veci má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Aj keď Občiansky zákonník v znení
účinnom do 31.12.1991 výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval (§ 132a ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991), aj napriek tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla
vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním s poukazom na ust. § 135a Občianskeho
zákonníka v znení do 31.12.1991. V zmysle tohto zákonného ustanovenia právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných nebolo
spôsobilé byť predmetom vydržania. Z toho dôvodu ani právny predchodca žalobcu, ktorý predmetné
pozemky využíval za účelom práva prechodu a prejazdu na základe hospodárskej zmluvy uzavretej dňa
28.12.1977, nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí. Dobrá viera je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si určitú vec prisvojuje. K naplneniu dobromyseľnosti nestačí,
ak tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez ohľadu na to, žeby mu vlastník
nehnuteľnosti v jeho výkone bránil. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti
držby práva. Žalobca v priebehu konania nepreukázal dobromyseľný vstup do držby ako jeden zo
zákonných predpokladov pre vznik tohto práva. Z vykonaného dokazovania, ako aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, zodpovedá zákonným požiadavkám
uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že prvostupňový súd správne dospel k záveru, že žalobca
nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí, a preto správne žalobu zamietol ako



nedôvodnú. Ani namietaná právna vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
nebola opodstatnená.

Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej, vrátane súvisiacich výrokov o trovách
konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142
ods.1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaní v 1/, 3/ - 18/ rade si trov odvolacieho
konania neuplatnili, preto im náhrada trov konania nebola priznaná (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 2/ rade, ktorý predložil návrh na priznanie náhrady trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal právnemu zástupcovi
žalovaného v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby á 58,69 Eur, t.j. 1/13
výpočtového základu pre rok 2012 (§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky NS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo
výške 7,63 Eur, ako aj daň z pridanej hodnoty 66,32 Eur vo výške 20 %, t.j. 13,26 Eur (§ 16 ods. 3,
§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania právnemu
zástupcovi žalovaného v 2/ rade vo výške 79,58 Eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalobcu, ktorý
v odvolacom konaní úspešný nebol (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému v 2/
rade trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.