{"guid": "0d226803-00df-4dcf-b0e3-9da70ca935ae:6c30bac6-127a-4c30-8213-459ae33ad92e", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/302/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/302/2009 z 14. 2. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. februára 2011, sp. zn. 6Co/302/2009", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2011-02-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c30bac6-127a-4c30-8213-459ae33ad92e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0d226803-00df-4dcf-b0e3-9da70ca935ae:6c30bac6-127a-4c30-8213-459ae33ad92e", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/0d226803-00df-4dcf-b0e3-9da70ca935ae:6c30bac6-127a-4c30-8213-459ae33ad92e", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/0d226803-00df-4dcf-b0e3-9da70ca935ae:6c30bac6-127a-4c30-8213-459ae33ad92e/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/302/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI:

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci žalobcov : 1/ Ing. I. Q., narodeného
XX.X.XXXX, bývajúceho v D., Y. X, 2/ Ing. L. Q., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v D., Y. X, zastúpených
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v B.,
D. X, proti žalovanému N. s.r.o., so sídlom D., P. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Rudolfom
Manikom, PhD., advokátom so sídlom v B., T. XX, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 8. júna
2009, č.k. 11C 3/2001-372, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že mení lehotu na vykonanie povinnosti uloženej
v rozsudku z 90 dní na 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný sa zaväzuje nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 220,28 € s tým, že túto sumu
je povinný nahradiť advokátovi žalobcov JUDr. Petrovi Kerecmanovi v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 8. júna 2009, č.k. 11C 3/2001-372 prikázal žalovanému
urobiť opatrenia, aby žalobcovia a iné osoby, ktoré užívajú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov na
základe práva žalobcov, a to parcelu č. 370/5 - zastavaná plocha o výmere 660 m2 a na nej stojaci
rodinný dom súpisného č. XXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. D., neboli obťažovaní
nadmerným hlukom, zápachom, výfukovými plynmi a vibráciami, pochádzajúcimi z prichádzajúcich,
parkujúcich, odchádzajúcich, opravovaných a štartujúcich motorových vozidiel a komunálneho odpadu
na pozemku žalovaného parcela č. 362/1, parcela č. 362/5, parcela č. 362/6, parcela č. 362/7, parcela č.
371/1, parcela č. 371/3, zapísané na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. D. a na tento účel uložil žalovanému
povinnosť na vlastné náklady vyhotoviť zastrešenie odstavnej plochy nákladných áut určených pre odvoz
komunálneho odpadu na parcele č. 362/5, na parcele č. 362/7 kat. úz. D. v rozsahu a spôsobom podľa
sprievodnej a technickej správy ku projektovej dokumentácii v stupni štúdia obsiahnutej v znaleckom
posudku č. X/XXXX Doc. Ing. R. B., CSc. zo dňa 8.6.2004, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku, a to do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a do času dokončenia tohto zastrešenia
odstavnej plochy prikázal žalovanému nevchádzať, neparkovať, neštartovať a neopravovať nákladné
motorové vozidlá na parcele č. 362/1, parcele č. 362/5, parcele č. 362/6, parcele č. 362/7, parcele č.
371/1 a parcele č. 371/3, zapísané na liste vlastníctva č.XXX pre katastrálne územie D., ako aj zabrániť
vjazdu, parkovaniu, štartovaniu a vykonávaniu opráv nákladných motorových vozidiel tretím osobám na
tejto nehnuteľnosti. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v sume
1.886,85 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.



Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej
na liste vlastníctva XXX kat. úz. D., a to parcely č. 370/5 - zastavaná plocha o výmere 660 m2 a
domu č. súpisné XXX. Právny predchodca žalovaného (L. N.) (vy)užíval nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva XXX kat. úz. D. pod parcelným č. 362 - záhradu o výmere 1318 m2, parcelu č. 371 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 856 m2, ako aj stavbu súpisného č. XX, postavenú na parcele č. 371 na
podnikateľské účely. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol vo verejnej dražbe, konanej dňa 20.12.1993
(zákon č. 427/1990 Zb. - pôvodne vedenú ako prevádzkovú jednotku - kamenárstvo D. a autoservis
D. - poznámka odvolacieho súdu). Pôvodne žalovaný (L. N. - poznámka odvolacieho súdu) previedol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam počas konania na obchodnú spoločnosť V. U., s.r.o., so sídlom v
B., G. XX, ktorá počnúc dňom 6.11.2003 zmenila obchodné meno a sídlo na žalovaného N., s.r.o., so
sídlom D., P. XX.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v bezprostrednom susedstve žalobcov na pozemku
(pôvodného) žalovaného v časti nachádzajúcej sa pri spoločnej hranici pozemkov parkujú špeciálne
vozidlá na odvoz komunálneho odpadu, ako aj špeciálne vozidlá na prevoz veľkorozmerného odpadu,
čo bolo dokázané nielen ohliadkou miesta samého, ale aj fotodokumentáciou sporných nehnuteľností
- vzájomne susediacich. Bolo preukázané, že žalobcovia sú činnosťou žalovaného obťažovaní, a to
zápachom pochádzajúcim z výfukových plynov nákladných motorových vozidiel, zápachom tuhého
komunálneho odpadu, ktorý sa nachádza po príjazde nákladných motorových vozidiel na ich korbách,
ako aj hlukom pochádzajúcim zo štartujúcich a pohybujúcich sa vozidiel, či hlukom vznikajúcim pri
(častých) opravách vozidiel. Hluk preniká nielen na pozemok žalobcov, ale aj do ich rodinného domu
aj cez zatvorené okná. Charakter, trvalosť a intenzita týchto imisií obťažuje nielen žalobcov, ale aj
ostatných susedov. Uvedenými skutočnosťami sa zaoberal aj Obecný úrad D., ktorý uznesením zo dňa
4.11.2004 č. 2/2005 zakázal parkovanie všetkých nákladných motorových vozidiel na ulici P. XX v D.,
ako aj na verejnom priestranstve obce. Žalovaný vykonáva činnosť (ako jeho právny predchodca L.
N.), ktorému Okresný úrad Košice-okolie, štátny okresný hygienik rozhodnutím z 5.1.2000             č.
ŠOH O. 1999/01260-02/241.9/Ta vydal súhlas na uvedenie pracovných priestorov firmy V. - L. N. do
prevádzky a na nakladanie s nebezpečným odpadom v predmetnej prevádzke, ale súčasne uložil (V.
- L. N.) vykonať (konkrétne) opatrenia v bodoch 1 až 6 uvedených v tomto rozhodnutí; (medzi iným
zabezpečiť aj protihlukovú bariéru zo strany Y. ulice - poznámka odvolacieho súdu).

Z rozhodnutia Krajského úradu v Košiciach, Odboru životného prostredia zo dňa 21.2.2001 č.
2001/01726 je zrejmé, že stavba, na ktorej predchodca žalovaného vykonával svoju podnikateľskú
činnosť, nie je doposiaľ stavebne určená pre tieto účely. Rozhodnutie o dodatočne legalizovanie zmeny
účely stavby bolo uvedeným rozhodnutím (Krajského úradu v Košiciach - poznámka odvolacieho
súdu) zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný
úrad Košice-okolie, Odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutím zo dňa
28.9.2001 č. 2001/03283-OŽP/Ká prerušil konanie o dodatočné povolenie stavieb s ich užívaním
(opísaným vo výroku rozhodnutia) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Košice-okolie pod sp.zn. 11C 3/2001. Žalovaný uznal počas konania, že žalobcov a ich rodinu,
ako aj susedov (svojou podnikateľskou činnosťou a spôsobom ako ju vykonáva) narúša a obťažuje
ich nadmerným zápachom, výfukovými plynmi, ako aj hlukom, ktorý je vyvolávaný činnosťou na jeho
pozemku a súhlasil s nariadením znaleckého dokazovania za účelom vypracovania návrhov konštrukcie
s potrebnými výpočtami za účelom zníženia dopadu hluku, výfukových plynov, zápachu z áut na okolitú
zástavbu rodinných domov.

Zo znaleckého posudku Doc. Ing. R. B., CSc. je zrejmé, že tento navrhol štyri spôsoby riešenia (tohto)
problému medzi účastníkmi konania, z ktorých účastníci navrhli stavebné konštrukcie v architektonickej
štúdii pod č. 2 -polouzatvorený blok parkovania áut konštrukciami, ktoré by zamedzili nepríjemným javom
(hluku, výfukovým plynom, zápachu a vibráciám) pôsobiacim na rodinný dom žalobcov. Žalobcovia
náväzne na výsledky znaleckého dokazovania, postoj žalovaného, zmenu v osobe žalovaného a zmenu
zápisu na liste vlastníctva č. XXX  kat. úz. D. zmenili žalobný návrh v takom znení, ako je citovaný vo
výroku tohto rozsudku. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu uznesením zo dňa 21.3.2005, č.k. 11C
3/2001-211. Žalovaný sa snažil previesť nehnuteľnosti na iný subjekt, a tak žalobcovia podali návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
prevodu predmetných nehnuteľností. Po citácii § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ\")



dospel súd k záveru, že nárok žalobcov bol daný, že činnosťou žalovaného sú žalobcovia obťažovaní
nad mieru primeranú pomerom, lebo žalovaný aj počas konania nerešpektoval nariadené predbežné
opatrenia a naďalej obťažoval žalobcov hlukom, výfukovými plynmi, zápachom aj okolitú zástavbu
rodinných domov, a preto súd žalobe vyhovel, pričom v podstate rešpektoval aj stanovisko žalovaného
pri riešení zmiernenia týchto imisií, ktoré navrhoval v znaleckom posudku Doc. Ing. R. B. pod bodom
2/, a ktorý je opísaný vo výroku tohto rozsudku. Súd žalobe vyhovel a znalecký posudok, v ktorom sú
konkrétne stavebné konštrukcie v architektonickej štúdii pre prípad alternatívy 2/ sa stali súčasťou tohto
rozsudku.

Žalobcovia mali úspech v konaní, a preto súd zaviazal žalovaného uhradiť im trovy konania, ktoré
pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov, zo zloženej zálohy na znalecké dokazovania a z trov
právneho zastúpenia tak, ako sú vyčíslené v dôvodoch rozhodnutia v celkovej sume 1.886,85 €.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uvedený rozsudok zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný vyslovil domnienku, že v predmetnej veci neboli
splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Žalobcovia nepreukázali
v predmetnom konaní také obťažovanie zo strany žalovaného, ktoré by nad mieru primeranú
pomerom bolo výrazným zásahom do ich subjektívnych práv. Navyše pomery od roku 2002 (kedy bol
vypracovaný znalecký posudok) sa výrazne zmenili, čo súd nevzal do úvahy. Žiaden orgán štátnej
správy nepotvrdil ohrozovanie životného prostredia, či zdravia obyvateľov a tým aj žalobcov, zápachom
tuhého komunálneho odpadu alebo výfukovými plynmi alebo hlukom vozidiel nachádzajúcim sa na
nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný sa domnieva, že rozsudok v takom rozsahu, ako bol vydaný,
neprimerane zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Realizácia takéhoto príkazu s prihliadnutím na
využívanie nehnuteľností žalovaného na podnikateľské účely by viedla k značnej strate v podnikaní
a s tým súvisiacej nemožnosti ďalšieho výkonu tejto činnosti. To by ohrozilo nielen sociálnu situáciu
žalovaného ako zamestnávateľa, ale aj jeho zamestnancov. Podnikanie s motorovými vozidlami
realizujúcimi odvoz odpadu, je jeho jediným vykonávaným predmetom podnikania. Rozsudok súdu je
nevykonateľný, lebo už počas konania sa žalovaný snažil o začatie územného konania na Stavebnom
úrade obce D. a usiloval sa o zastrešenie areálu, ale bez súčinnosti žalobcov, to nie je možné. Na
nehnuteľnosti súdny exekútor „uvalil\" plombu, ktorá bráni akémukoľvek pokračovaniu v územnom, či
stavebnom konaní. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobcovia navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. K námietke žalovaného, že súd nebral do
úvahy zmeny od roku 2002, kedy bol vypracovaný znalecký posudok žalobcovia poukázali, že súd pred
rozhodnutím zisťoval aktuálny stav a mal preukázané, že stav je nezmenený. Tvrdenia, že realizácia
rozsudku by viedla (aj) k značnej strate v podnikaní je účelová, lebo aj užívanie nehnuteľnosti na
podnikateľské účely je obmedzené právami tretích osôb. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.)
preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
doplnil dokazovanie podľa § 213 ods. 5 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné
len ohľadom lehoty na vykonanie povinnosti určenej v rozsudku, a to z 90 dní na dobu 6 mesiacov, od
právoplatnosti rozsudku.

Aj keď odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolací dôvod, z obsahu odvolania odvolací súd vyvodil,
že odvolateľ vyčíta súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a taktiež, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že v súdnej praxi je
tento vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní,
ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 132 O.s.p. z dôvodu, že súd vzal do úvahy



skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli za konania najavo, že v hodnotení dôkazov v prípade poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
prípadne vierohodnosti je logický rozpor alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, keď súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť,
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli
a ani inak nevyšli najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
(jeho) hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) alebo, že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval
(odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a riadne zistil skutkový stav. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených
v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa a k námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza
toto :

Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu,
alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Citované ustanovenie § 127 ods. 1 OZ upravuje dva okruhy prípadov, kedy možno vlastníka veci
obmedziť vo výkone jeho práv.

V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníka veci, ktorým sa má zamedziť, aby
obťažoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V druhom prípade ide o také obmedzenia,
ktorým sa má (za)brániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych práv suseda pri výkone
jeho vlastníckych práv.

Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide (zvlášť) o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi susedných
nehnuteľností - o základné ustanovenia tzv. susedské práva v občianskom práve.



Ochrana poskytovaná § 127 OZ zahrňuje síce širší okruh subjektov, nič menej ide o vlastníkov
susediacich nehnuteľností.

Pod pojmom imisie  sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej
nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú.

Imisie sú objektívnou kategóriou a nezávisia na zavinení vlastníka. Ochranu proti tomu, kto neoprávnene
zasahuje do vlastníckeho práva občana, nemôže súd odoprieť vlastníkovi veci len preto, že
neoprávneným zásahom spôsobený závadný stav je vyvolaný i konaním (činnosťou) vlastníka veci.

Treba si uvedomiť, že ochrana proti imisiám nie je preventívna, ale je represívna, t.j. žalobou podľa §
127 ods. 1 OZ sa možno brániť len vtedy, ak nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu poskytuje
ohrozenému ustanovenie § 417 OZ.

Podstatný význam pre posúdenie prípustnosti imisií má tzv. „generálna klauzula\" zakomponovaná v §
127 ods. 1 OZ podľa ktorej vlastník veci (nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom,
dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami) sa musí
zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však
rušivo - znepríjemňuje užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej užívanie. Obťažovaním sa myslí taký výkon
vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky presahujú vec samú a pôsobí buď na iné osoby,
alebo na veci vo vlastníctve iného, a to preukázateľne negatívne.

Hluk, vibrácie, zápach (z korb áut, ktoré zberajú komunálny odpad) a výfukových plynov, možno
zmyslami zachytiť, a preto ide o imisie.

O imisie pôjde aj v prípade, že fyzikálne pôsobenie bude zmyslami nepostrehnuteľné, ale objektívne
však bude škodlivé.

Obťažovanie treba chápať objektívne, t.j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov.

Či ide o „podstatnú\" imisiu podľa názoru odvolacieho súdu je treba vychádzať podľa miestnych zvyklostí,
lebo inak sa posudzuje účinok chovu hospodárskych zvierat v meste a inak na vidieku (- dedine), inak
sa posudzuje hluk z diskotéky v neobývanej časti mesta a inak v husto obývanej časti mesta, inak sa
posudzuje účinok priemyselných exhalátov v priemyselnej časti mesta a inak v kúpeľnom meste etc.

Platný Občiansky zákonník sa nezmieňuje o miere obvyklých miestnych pomerov, ale zakazuje len
obťažovanie idúce nad mieru primeranú pomerom.

Pri stanovení toho, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, „hrá\" významnú úlohu to, či je
daná imisia podstatná, čo je treba riešiť s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Úvaha súdu v prvom rade bola zameraná na zistenie, aká je v danej veci miera primeraná pomerom.
Treba povedať, že to nemusia byť len pomery miestne, ale môže ísť aj o pomery dané určitému druhu
činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že ak doposiaľ v naprosto kľudnom mieste bol zriadený (malý)
autoservis a kamenárstvo, prevádzky ktorých neobťažovali okolie - susedov - a namiesto toho sa zriadi
veľkokapacitná opravovňa špeciálnych nákladných motorových vozidiel zbierajúcich a vyvážajúcich
komunálny odpad alebo parkovisko pre tieto špeciálne nákladné motorové vozidlá (zberajúce a



vyvážajúce komunálny odpad) a každodenné štartovanie a niekoľkominútové ranné „zahrievanie\"
naftových motorov a obťažovanie okolia hlukom, vibráciami a výfukovými plynmi, jednoznačne ide o
imisie nad mieru primeranú pomerom.

Naviac pri odpovedi na otázku, či ide o podstatné imisie, je podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce
zistenie, že v dôsledku týchto imisií došlo k poklesu ceny nehnuteľností, ak sa v susedstve týchto
nehnuteľností nachádza „prevádzka\" žalovaného.

Nehnuteľnosti žalobcu, teda rodinný dom, ako aj pozemok, susedí s nehnuteľnosťami žalovaného.
Na nehnuteľnostiach žalovaného tesne pri oplotení s pozemkami žalobcu, žalovaný mal zaparkované
nákladné motorové vozidlá (na zber a odvoz komunálneho odpadu) na náhradné diely. Na tejto
hnuteľnosti parkovalo aj niekoľko vozidiel na zber a odvoz komunálneho odpadu, ktoré každé ráno
spôsobovali žalobcom a ich rodine nielen hluk a vibrácie pri štartovaní, ale „vyrábali\" aj splodiny z
výfukových plynov naftových motorov a znepríjemňovali i znečisťovali ovzdušie žalobcom v každom
ročnom období. Žalobcovia nielen v zime, ale ani v lete nemohli otvoriť okná a vyvetrať miestnosti
domu. Hluk pochádzajúci zo štartujúcich nákladných motorových vozidiel v danej lokalite jednoznačne
pôsobil rušivo. „Každodenné\" prebúdzanie spôsobené hlukom a vibráciami v danej obytnej zóne - možno
považovať za rušivé.

Nehnuteľnosti žalobcov sa nachádzajú v intraviláne obce D., v zástavbe nových rodinných domov. V
lokalite určenej na bývanie, teda v obytnej zóne, je parkovanie a prevádzkovanie nákladných motorových
vozidiel na zber a odvoz komunálneho odpadu, samo o sebe rušivým javom.

Nie je to obvyklý jav (primeraný pomerom) zvlášť, ak ešte táto prevádzka obťažuje najbližšie okolie aj
zápachom z korb týchto nákladných motorových vozidiel na zber a odvoz komunálneho odpadu, hlukom
a výfukovými plynmi z naftových motorov týchto „špeciálnych\" nákladných motorových vozidiel.

Správne súd prvého stupňa uložil žalovanému urobiť opatrenia, aby žalobcov (a tie osoby), ktoré užívajú
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, neboli obťažované nadmerným hlukom, vibráciami, zápachom
a výfukovými plynmi prichádzajúcich, parkujúcich, odchádzajúcich, opravovaných a štartujúcich
motorových vozidiel na zber a odvoz komunálneho odpadu.

Počas konania na súde prvého stupňa žalovaný uznal, že žalobcov a ich rodinu (ale aj ďalších susedov)
svojou podnikateľskou činnosťou ruší a obťažuje nadmerným zápachom, hlukom a výfukovými plynmi
a súhlasil aj s nariadením znaleckého dokazovania. Po vypracovanom znaleckom posudku znalca Doc.
Ing. R. B., CSc. sa účastníci zhodli na jednej z alternatív - označenej pod č. 2 - zastrešenie celého areálu
strešným plášťom, pre ktorú boli vypracované aj príslušné architektonické štúdie, ktoré mali zamedziť
nepríjemným javom, obťažovaniu žalobcov a okolia hlukom, vibráciami, zápachom a únikom výfukových
plynov.

Na tento postoj žalovaného zareagovali žalobcovia zmenou žaloby rozšírením žalobného návrhu, ktorý
súd pripustil a zmenenej žalobe vyhovel, t.j. uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady vyhotoviť
zastrešenie odstavnej plochy špecifikovanej v petite rozsudku, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odvolací súd po doplnení dokazovania o stave, v akom sa nachádza rozhodovanie o územnom konaní,
ako aj o stavebnom povolení, zmenil lehotu na realizáciu tohto zastrešenia, na dobu šesť mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd pritákal rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalovanému uložené
do času dokončenia tohto zastrešenia nevchádzať, neparkovať, neštartovať a neopravovať nákladné
motorové vozidlá na parcelách špecifikovaných vo výroku rozsudku, ktorým sa má zabrániť vjazdu,



parkovaniu, štartovaniu a vykonávaniu opráv nákladných motorových vozidiel tretím osobám na týchto
nehnuteľnostiach.

Nad rámec prieskumu (resp. len na okraj) odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že z dokazovania, ktoré
súd prvého stupňa vykonal, osobitne z bohatej fotodokumentácie v spise, ako aj zo záverov znaleckého
posudku najoptimálnejším riešením tohto sporu je „odsťahovanie areálu úplne mimo zónu s obytnými
domami v obci D.\". Týmto by sa odstránili raz a navždy akékoľvek spory medzi žalovaným a žalobcami,
ako aj medzi žalovaným a ďalšími občanmi v obci D..

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa §
219 O.s.p. s tým, že lehotu na vykonanie povinnosti uloženej v rozsudku z 90 dní predĺžil na dobu šesť
mesiacov od právoplatnosti (tohto) rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Žalobcovia mali úspech v odvolacom konaní, a preto majú právo na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za písomné
vyjadrenie na odvolanie žalovaného zo dňa 22.9.2009 v sume 85,58 € podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, ďalej len
„citovanej vyhlášky\", v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, 1 x náhrada výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 6,95 € (1/100 výpočtového základu zo sumy
695,41 €) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 19% DPH v sume 16,26 €, teda spolu 108,79 €. Za účasť
na odvolacom pojednávaní dňa 15.2.2011 patrí odmena v sume 85,50 € podľa § 11 ods. 1 citovanej
vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky (aj keď žalobcovia mohli uplatniť sumu 91,20 €), 1
x náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7,41 € (1/100 z
výpočtového základu 721,40 € za prvý polrok 2009) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH
v sume 18,58 € podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky = 111,49 €. Celkove trovy odvolacieho konania
žalobcov činia sumu 220,28 € (108,79€ + 111,49 €), ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobcom s
tým, že uvedenú sumu je povinný poukázať právnemu zástupcovi žalobcov Advokátskej kancelárii JUDr.
Petra Kerecmana, s.r.o., na účet vedený v A. banke, a.s., pobočka B., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX,
v lehote 3 dní (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Je pravdou, že žalobcovia si účtovali náhradu trov konania v celkovej sume 234,33 €, ale dopustili sa
chyby pri účtovaní odmeny za poskytnutie písomného vyjadrenia na odvolanie, keď namiesto sumy
85,58 € žiadali sumu 96,28 € a pri DPH namiesto 16,26 € žiadali 19,61 €. Za účasť na odvolacom
pojednávaní žiadali priznať len sumu 85,50 €, i keď mohli si uplatniť sumu 91,20 €. Odvolací súd ale
nemohol prekročiť návrh žalobcov a priznať viac, než si uplatnili, pri jednotlivých úkonoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/3/2001", "guid": "c95ad747-2021-4659-8b76-33abaf68a295:ad75280f-f1ee-4be2-818d-3a55b09f7c7f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "dd34acf7-e0d2-4962-9974-52c18d943289:c78a83a8-9291-4e07-8879-c3cbee3fb9c5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5112205150.1", "spisova_znacka": "8Co/238/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/238/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112205150.1"}]}