Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/123/2015 z 5. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. apríla 2016, sp. zn. 7To/123/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7509010387.3 Krajský súd Košice | 7To/123/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7509010387.3 | 2016-04-05 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 149 ods. 1 TZ, § 149 ods. 2 písm. a) TZ, § 149 ods. 4 TZ, § 149 ods. 5 TZ, TP, § 316 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4e9ab4c-af91-4d43-a840-fc93eb7ad84b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7509010387.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/123/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509010387
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7509010387.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. apríla 2016, v trestnej
veci proti obžalovanému V. R., pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a/, ods.4, ods.5
Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a splnomocnenca poškodenej strany N.. N. R. proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 6T 123/2009 zo dňa 28.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. R..

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie splnomocnenca poškodenej strany N.. N. R..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 6 T 123/2009 zo dňa 28.7.2015 bol obžalovaný V.
R. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a), ods.4, ods.5 Tr.zák. v spojení
s § 138 písm.h) Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr.zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 27.2.2009 okolo 17:00 hod. po požití alkoholických nápojov, s obsahom 1,87 ‰ alkoholu v krvi viedol
osobné motorové vozidlo zn. Š. B. X., J.:Y.-XXX J. po ceste III. triedy č. XXXXXX v smere od obce D. na
obec H.Í. v okrese Y. - B., kde na rovnom úseku cesty pred diaľničným privádzačom prešiel s vozidlom
celou jeho šírkou do protismernej časti vozovky, narazil do oproti jazdiaceho osobného motorového
vozidla zn. C. XXX, EVČ: Y. - XXX H. a spôsobil okamžitú smrť jeho vodiča I. Č. a jeho spolujazdkyne
I. Č..

Obžalovanému bol za to podľa § 208 ods. 2 Tr.zák. v spojení s § 36 písm.j), § 38 ods.3, ods.8, § 41
ods.2 a § 42 ods.1 Tr.zák. uložený súhrnný trest trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr.zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste obžalovaného v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 4 T 140/2010 zo dňa 5.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 2 To 25/2012 dňa 7.6.2012, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.



Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd odkázal poškodenú V.. W. C., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom M., M. Č.. XXX/
X, okres Y. - B. s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Obžalovaný v podanom odvolaní spochybnil výrok prvostupňového rozsudku okresného súdu o
uznanej vine. V tejto súvislosti poukázal na nevierohodnosť vykonaného znaleckého dokazovania,
ako i obsahu výsluchov jednotlivých znalcov. V súhrne vyjadril názor, že technickou príčinou vzniku
posudzovanej dopravnej nehody mohla byť porucha jeho vozidla, konkrétne defekt ľavej prednej
pneumatiky. Posudzovaná dopravná nehoda nebola príslušníkmi policajného zboru riadnym spôsobom
zadokumentovaná a z tohto dôvodu trestné stíhanie nebolo vedené objektívnym spôsobom. V tejto
súvislosti poukázal na nedostatky znaleckého posudku znalca z odboru dopravy V.. M.. Znalec V.. R.,
ktorý hodnotil znalecký posudok V.. M. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v danom
prípade mohli vzniknúť rôzne príčiny dopravnej nehody. Obžalovaný ďalej poukázal na fotodokumentáciu
havarovaného vozidla, z ktorej malo byť zrejmé, že došlo k poškodeniu ľavého predného kolesa.
Podľa názoru obžalovaného, prvostupňový súd nesprávne aplikoval závery kontrolného znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. V predmetnom posudku ústavu sa konštatovalo, že ak na
vozidle obžalovaného nebola technická závada, potom príčinou prejazdu vozidla Š. B. do protismerného
jazdného pruhu bola nesprávna technika jazdy vodiča tohto vozidla. Na druhej strane ústav uvádzal,
že pokiaľ by na vozidle bola technická závada, ktorá by mala potenciál, že by jej dôsledkom mala byť
strata smerovej stability vozidla Š. B., potom by príčinou dopravnej nehody mohla byť technická závada
na uvedenom motorovom vozidle. Obžalovaný zvýraznil, že ústav nemal možnosť vykonať obhliadku
havarovaných vozidiel. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď znalca S.. V.. Y. na hlavnom
pojednávaní.
Obžalovaný zároveň spochybnil závery znaleckého dokazovania, ktoré sa týkali ustálenia hladiny
alkoholu v jeho krvi po posudzovanej dopravnej nehode. Dychové skúšky boli vykonané nedostatočným
spôsobom a v obmedzenom počte. Z tohto dôvodu nebolo možné súhlasiť s názorom prvostupňového
súdu o obsahu promile alkoholu v krvi, a to vo výške 1,87.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že jeho vina nebola jednoznačným spôsobom dokázaná a súd sa neriadil
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., bolo potrebné rozhodnúť podľa základnej zásady „in dubio pro reo“
a dôkazy vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie
okresného súdu zrušil v celom rozsahu a spod podanej obžaloby ho oslobodil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch svojho
odvolania a opakovane spochybnil už namietané skutočnosti. Alternatívne navrhol, že pokiaľ by krajský
súd nemal pochybnosti o jeho vine, uložiť mu miernejší trest odňatia slobody, a to pri aplikácii
ustanovenia § 39 Tr.zák.
Prokurátor krajskej prokuratúry označil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za
zákonný a dôvodný a za takejto situácie navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí uviedol, že napriek absencii predchádzajúceho
podaného odvolania v zákonnej lehote, podáva odvolanie, a to proti výroku prvostupňového rozsudku
podľa § 288 ods.1 Tr.por., ktorým bola poškodená V.. W. C., T.. XX.X.XXXX s jej nárokom na náhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolanie splnomocnenca poškodeného krajský súd vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 316 ods.1
Tr.por. ako podané oneskorene.



Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania a dôvodov podaného odvolania, je potrebné zo strany krajského
súdu uviesť, že trestná vec obžalovaného V. R. už bola predmetom odvolacieho konania na Krajskom
súde v Košiciach, pričom tento rozhodol uznesením sp.zn. 7To/46/2013 z 12.9.2013. V zmysle tohto
uznesenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušený a vec mu bola vrátená,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný spáchanie stíhaného trestného činu v konečnom hodnotení poprel a uviedol, že na mnoho
okolností prípadu si nepamätal. O rozhodujúcich skutočnostiach sa dozvedel len z počutia. Objektívne
začal vnímať realitu až mesiac po dopravnej nehode. Taktiež si nepamätal, aby v inkriminovaný deň
požíval alkoholické nápoje na pracovisku. Od svedkov sa dozvedel, že počas jeho prítomnosti v M. bol
v ťažkom psychickom stave, lebo smútil nad zdravotným stavom svojho otca.
Svedkyňa R. R. vo svojej výpovedi opísala okolnosti kritického dňa, ako aj tú skutočnosť, že obžalovaný
v čase okolo 16.00 hod. pri vzájomnom telefonickom rozhovore nepôsobil opitým dojmom.
Poškodená V.. W. C. sa vyjadrila vo svojej výpovedi k okolnostiam po vzniknutej a posudzovanej
dopravnej nehode.
V trestnom stíhaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva, a to k príčinám smrti
poškodených I. Č. Z. I. Č.. Zo záverov znaleckého dokazovania možno jednoznačne ustáliť, že príčinou
úmrtia poškodených boli mnohopočetné zranenia, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovanou dopravnou
nehodou.
K ustáleniu hladiny alkoholu v krvi obžalovaného bolo taktiež vykonané znalecké dokazovanie,
výsledkom ktorého bol znalecký posudok I.. W.S. G.. Zo spätného prepočtu bolo zrejmé, že obžalovaný
v čase dopravnej nehody nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo, pretože sa u jeho osoby jednalo o
stredný stupeň opitosti. Dve hodiny po dopravnej nehode bola u obžalovaného preukázaná koncentrácia
etylalkoholu v krvi vo výške 1,63 promile.
Svedkovia I. I. Z. Q. G. sa vyjadrili k okolnostiam pred vznikom dopravnej nehody, a to v súvislosti s
kontaktom s osobou obžalovaného.
V znaleckom dokazovaní znalca z odboru zdravotníctva I.. W. bolo ustálené, že obžalovaný v čase
vzniku dopravnej nehody sedel na sedadle vodiča.
Z výsledkov vyšetrenia duševného stavu obžalovaného bolo zistené, že tento trpel závažnými
psychickými problémami. U obžalovaného nebola zistená prítomnosť duševnej choroby či poruchy a
tento chápal zmysel trestného konania.
Na návrh obhajoby bolo doplnené znalecké dokazovanie ohľadne posúdenia hladiny alkoholu v krvi
obžalovaného v čase nehody, pričom neboli zistené rozdielne ukazovatele a hodnoty tak, ako to ustálila
vo svojom prvotnom posudku znalkyňa I.. W. G..
Zo znaleckého dokazovania znalca z odboru dopravy V.. N. M. vo vykonanom trestnom stíhaní vyplynulo,
že príčinou vzniku dopravnej nehody mala byť nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý prešiel so
svojim vozidlom do protismeru. Znalec vylúčil ako príčinu vzniku dopravnej nehody technickú príčinu,
resp. poruchu na vozidle obžalovaného. Tento znalec bol prítomný aj na mieste dopravnej nehody, a to po
jej vzniku. Znalec obhliadal vozidlo obžalovaného, ako aj vozidlo poškodených. Pri uvedenej obhliadke
nezistil na mieste dopravnej nehody stopy po defekte na pneumatike kolesa obžalovaného. Na týchto
záveroch znalec zotrval aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. K strate tlaku ľavej prednej
pneumatiky došlo vplyvom nárazu vozidla obžalovaného do vozidla poškodených.
Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti obhajoby V.. V. R. spochybnil závery
podaného posudku V.. N. M.. Znalec obhajoby v znaleckom posudku uviedol, že nebolo jednoznačne
vylúčené náhle stratenie tlaku v ľavej prednej pneumatike kolesa obžalovaného.
Z tohto dôvodu prvostupňový súd do konania pribral Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, a to za účelom posúdenia príčiny prejazdu vozidla obžalovaného do protismerného jazdného
pruhu. Z uvedeného posudku ústavu vyplynulo, že bočnica ľavej prednej pneumatiky vozidla bola
poškodená, pričom charakter tohto poškodenia vykazoval typické znaky pre poškodenie pri zrážke
dvoch vozidiel s čiastočným prekrytím, kde podobné poškodenie je i na bočnici pneumatiky vozidla
poškodených. Z predloženej fotodokumentácie nevyplývalo, že by poškodená bočnica mohla byť v
príčinnej súvislosti s prejazdom vozidla obžalovaného do protismeru. K týmto okolnostiam bol vypočutý
znalec S.. V.. C. Y., C.., ktorý na záveroch posudku na hlavnom pojednávaní zotrval.

Krajský súd uvedené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného, a to v súlade
so záverom, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol prvostupňový súd. Príčinou vzniku dopravnej
nehody, a to v zmysle záverov vykonaného znaleckého dokazovania nebola technická porucha vozidla
obžalovaného, ale jeho fyzická nespôsobilosť viesť v inkriminovanom čase motorové vozidlo. Uvedená
fyzická nespôsobilosť obžalovaného vyplývala zo skutočnosti, že v čase vedenia motorového vozidla bol



pod vplyvom alkoholu, a to v miere stredného stupňa opitosti. V dôsledku takéhoto stavu prešiel so svojím
vozidlom do protismeru, v ktorom narazil do protiidúceho vozidla poškodených. Poškodení pri kolízii
utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom. V neuvedených skutočnostiach, ktoré sa týkajú rozhodnutia o
vine obžalovaného krajský súd odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu,
s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil.

Pokiaľ sa týka osoby obžalovaného a namietaného trestu, podľa aktuálneho odpisu registra trestov
vyplývalo, že tento bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v
Prešove sp.zn. 4T/140/2010 z 5.3.2012, a to v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2To/25/2012 zo 7.6.2012 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1
písm.a/, ods.2 písm.b/ Tr.zák. a trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm.b/ Tr.zák., za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podmienečne bol prepustený a to s
probačným dohľadom 21.3.2013 so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov a dĺžkou probačného dohľadu
v trvaní 2 rokov. Z výkonu trestu odňatia slobody bol hodnotený priemerne. Z evidenčnej karty vodiča
vyplývalo, že obžalovaný sa javil ako nedisciplinovaný vodič, pričom do roku 2010 mu bol uložených 7
blokových pokút a od tohto termínu bol uznaný vinným aj zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu.

Krajský súd preto ustálil, že v trestnom stíhaní obžalovaného nie je možné aplikovať ustanovenie § 39
Tr.zák. a mimoriadne znížiť trest ustanovený Trestným zákonom. Takýto postup je zo zákona vylúčený
pre absenciu definovaných okolností prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa. Obžalovaný
svojím protiprávnym konaním spôsobil nenapraviteľný následok spočívajúci v smrti dvoch poškodených.
Zároveň mu bol trest ukladaný ako trest súhrnný podľa § 42 ods.1 Tr.zák. s použitím ustanovenia §
41 ods.2 Tr.zák. (asperačná zásada). Uložený trest odňatia slobody podľa záveru odvolacieho súdu
zohľadňuje všetky zásady platné pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák. Krajský súd nezistil ani
pochybenie prvostupňového súdu pri zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody v zmysle
ustanovenia § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže tento v posledných desiatich rokoch pred spáchanou zbiehajúcou sa trestnou činnosťou nebol
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9
rokov zohľadňuje všetky aspekty ukladania trestov uvedené v platnom Trestnom zákone.

Pre uvedené krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu považoval vo všetkých častiach za
zákonný a odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné.

Druhostupňový súd odvolanie splnomocnenca poškodenej vyhodnotil ako podané oneskorene, a to v
zmysle ustanovenia § 316 ods.1 Tr.por. Takýto záver je odôvodnený skutočnosťou, že splnomocnenec
poškodenej bol prítomný pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 28.7.2015. Odvolanie po
vyhlásení prvostupňového rozsudku okresného súdu splnomocnenec nepodal.

Podľa § 309 ods.1 Tr.por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že splnomocnenec poškodenej podal odvolanie na krajskom súde až dňa
6. apríla 2016, bolo potrebné postupovať podľa § 316 ods.1 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.