Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoE/67/2016 z 25. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. augusta 2016, sp. zn. 8CoE/67/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8515201710.1 Krajský súd Prešov | 8CoE/67/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8515201710.1 | 2016-08-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc65aa84-c943-4797-a951-31f416931515 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8515201710.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515201710.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná
poisťovňa a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému O. G., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XX, o vymoženie sumy 146,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.7.2015, č. k. 3Er 198/2015-22, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, EX
1915/2015 zo dňa 30. 3. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym
súdom Košice. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc
prejednať spor, je dojednaná v časti XV. Všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 3.
Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53
ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho,
aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah Všeobecných poistných podmienok ovplyvniť, nakoľko tieto
boli spísané na predtlačenom formulári. Všeobecné poistné podmienky, ako súčasť Zmluvy, mohol
spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. V danom prípade
oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nepreukázal. V rozhodovanej veci teda už
len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred stanovená a predpripravená
oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní vopred
paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci bolo rozhodovanie sporu pred
všeobecným súdom v rozhodcovskej doložke priamo vylúčené, keď sa zmluvné strany dohodli,
že namiesto súdneho konania sa podrobia konaniu rozhodcovskému. Rozhodcovská doložka tak
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. S dôrazom na vyššie
uvedené potom úprava rozhodcovskej doložky podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ spĺňa



podmienku neprijateľnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná
rozhodcovská doložka vo Všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou podmienkou, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS.
Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi. Takto v spotrebiteľskej
zmluve dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu preto bolo
nevyhnutné zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podlá § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Podľa jeho názoru dospel súd prvej inštancie na základe
nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci. Namietal, že vec
nesprávne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
je neplatnou, rovnako, ak tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Poukázal na
to, že predložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta, na základe ktorého preukázal
individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď viedol konanie ex offo, pričom v rozpore s judikatúrou
ESD, ale i Ústavou SR čl. 48 ods. 2, porušil právo na kontradiktórne konanie. Ďalej dospel súd prvej
inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní neúplne zohľadnil Smernicu
93/13/EHS. Namietal, že vyšší súdny úradník, ktorý vydal predmetné uznesenie, svojím konaním porušil
zákon č. 233/1995 Z. z. a zákon č. 385/2000 Z. z., ako aj Ústavu SR. Poukázal na to, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
že predmetné exekučné konanie sa v zmysle prechodného ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného
poriadku začalo do troch mesiacov odo dňa účinnosti novely Exekučného poriadku, t.j. do 31.3.2015,
nebolo ukončené k 1.1.2015 a je vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred
1.1.2015 v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa ustanovenia
§ 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak v súlade s
ustanovením § 243d ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

7. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie



exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

8. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci dňa 14.5.2009 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvorili
Všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá
v ôsmej časti.

9. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

10. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená s oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov.

11. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky
spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto
zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

12. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci
len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných
poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný
osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných
poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia
sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno
označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

13. Navyše je potrebné dodať, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky sa má vykladať v súlade s
cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice EHS/93/13).

14. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v



závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
na mieste.

15. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Rozhodcovská doložka tak, ako bola obsiahnutá, či už vo všeobecných poistných podmienkach, alebo v
osobitných zmluvných dojednaniach, totiž rozhodcovské konanie upravovala ako výlučný prostriedok na
riešenie všetkých vzájomných sporov a nárokov z poistenia. Takéto výlučné dojednanie riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní je neprijateľné.

16. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
podmienkach inkorporovaných v zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. Občiansky zákonník s
takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.

17. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

18. Nedôvodnými sú i námietky odvolateľa spochybňujúce kontradiktórnosť konania. V súvislosti s tým
poukazuje odvolací súd na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 cit.:
„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na
dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na
tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na
vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,
ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“

19. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa vydania rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom, k tomu odvolací
súd uvádza, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím vo veci samej, o ktorom by nemohol rozhodnúť vyšší súdny úradník, čo vyplýva aj z § 5
písm. g/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Navyše z listinných dôkazov vypracovaných
a predložených samotným oprávneným (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky) bolo možné
posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-



I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).