Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/343/2012 z 12. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. novembra 2013, sp. zn. 11Co/343/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7110223459.1
Krajský súd Košice | 11Co/343/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7110223459.1 | 2013-11-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf719c9a-8e87-475a-8144-b7bc0506cdb5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7110223459.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/343/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110223459
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110223459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobkyne Ing. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., O. XX, zast. prof. JUDr. Jánom Klučkom, advokátom, Košice, Ku Potoku 4, proti žalovanému Ing. F.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., S. X, zast. JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou, Košice, Tolstého 2, o
zaplatenie 11.949,81 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 35C 262/2010-63 z 27.3.2012
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 11.949,81 € a
nahradiť trovy konania na tom skutkovom základe, že ako veriteľka dňa 29.1.2002 uzavrela zmluvu
o pôžičke so žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej požičala žalovanému sumu 360.000 Sk, a
následne účastníci uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice povolený dňa 31.1.2002
pod č. 253/02, pričom rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 9C 202/2004 zo 14.6.2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co 41/2007 z 24.9.2008 bolo určené, že zmluva o pôžičke
z 29.1.2002 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, a z uvedeného dôvodu na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu získaného plnením z neplatného právneho úkonu, ktoré je povinný vydať.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 963,26 € k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Márie Tomčovej, advokátky, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní oboznámením listinných dôkazov (navrhnutých účastníkmi)
a obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 9C 202/2004, ktorými mal preukázané, že finančné
prostriedky v sume 360.000 Sk (11.949,81 €) podľa zmluvy o pôžičke z 29.1.2002 žalovaný od žalobkyne
vôbec neprevzal, pôžička nebola poskytnutá žalobkyňou, ale bola poskytnutá jej starším synom Q.
F. MVDr. P. P., a nie žalovanému, ktorý žiadne peniaze nikdy nevidel, od nikoho neprevzal, a len
formálne figuroval na zmluvách o pôžičke a zabezpečení záväzku prevodom práva z 29.1.2002. Súd
uvedené skutkové zistenia mal riadne a bez pochybností preukázané z výpovedí účastníkov konania,
svedkov a listinných dôkazov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I sp. zn. 9C 202/2004, pričom
konštatoval, že vykonal dokazovanie oboznámením všetkých žalobkyňou navrhovaných dôkazov, ktorá
označila iba zmluvu o pôžičke z 29.1.2002, rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 9C 202/2004 a
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 41/2007. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia



súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože
on reálne peniaze od veriteľa nikdy neprevzal. Naviac poznamenal, že v prípade, ak finančné prostriedky
boli požičané synom žalobkyne, žalobkyni v konaní nesvedčí ani aktívna legitimácia na podanie žaloby,
pretože táto nie je v pozícii veriteľa pôžičky, a na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z ust. §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania
potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
(odmeny a náhrady hotových výdavkov) za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie vo veci samej zo 4.8.2011, účasť na pojednávaniach 16.2.2012 a 27.3.2012) v celkovej
výške 963,26 € a uložil žalobkyni povinnosť v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. prisúdenú náhradu trov
konania zaplatiť advokátke žalovaného.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, f/, d/ a e/ O.s.p., lebo podľa jej názoru v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasila so závermi súdu prvého stupňa, že žalovaný od nej nikdy finančné prostriedky neprevzal,
že len formálne figuroval na zmluve o pôžičke, že finančné prostriedky poskytoval jej syn, a nie ona
a tieto boli poskytnuté nie žalovanému, ale MVDr. P. P.. Uvedené závery považovala za nesprávne
a predčasné, nakoľko súd prvého stupňa nevykonal vo veci potrebné dokazovanie. Poukázala na to,
že sám žalovaný žalobou o neplatnosť zmlúv z 2.6.2004 napadol okrem iného zmluvu o pôžičke, a
teda svojho záväzku z nej vyplývajúceho na tom základe, že uvedenú zmluvu podpísal pod psychickým
nátlakom zo strany MVDr. P., ktorý využil jeho psychický stav. Podanie žaloby o neplatnosť o.i. zmluvy o
pôžičke podľa jej názoru svedčí jednoznačne o tom, že žalovaný si bol vedomý jednak existencie zmluvy
o pôžičke, ako aj primárneho záväzku z nej vyplývajúceho (vrátenie finančných prostriedkov), inak by
sa nebol dovolával jej neplatnosti. Žalovaný tým, že údajne konal pod psychickým nátlakom MVDr. P.
P. si teda vedome požičiaval finančné prostriedky práve pre seba a na jeho podnet. Informáciu o zlom
psychickom stave žalovaného a jeho tvrdenie, že konal pod údajným psychickým nátlakom MVDr. P.,
sa žalobkyňa dozvedela až z podanej žaloby, žiadnu takúto skutočnosť žalovaný pri podpise zmluvy
o pôžičke a pri preberaní finančných prostriedkov neuviedol. Zistenia a závery súdu prvého stupňa
považovala za neúplné a predčasné, lebo ak by bol súd pred rozhodnutím pristúpil aspoň k jej vypočutiu
(a následne k vypočutiu jej syna Q.), bola by jednoznačne potvrdila skutočnosť, že finančné prostriedky
síce odovzdával jej syn Q., avšak v jej mene, teda ako splnomocnený zástupca. Uviedla, že pojednávania
sa nezúčastnila pre svoj dlhodobý pobyt v cudzine (právny zástupca jej neprítomnosť ospravedlnil)
a zároveň by mohla predložiť listiny potvrdzujúce prevzatie finančných prostriedkov žalovaným, ako
aj MVDr. P., ktorú tento podpisoval ako splnomocnený zástupca žalovaného. Uvedené listiny nemal
právny zástupca na pojednávaní, a preto ich nemohol súdu predložiť. Z uvedeného jej vyplynulo, že bolo
potrebné jednoznačne vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, a nie uzavrieť skutkový stav len z pripojeného
spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 9C 202/2004, ku ktorému sa naviac ani nemohla vyjadriť a tento
svojou výpoveďou upresniť. Považovala za nesporné, že finančné prostriedky požičala žalovanému, o
čom svedčí zmluva o pôžičke a žalovaným a jeho splnomocneným zástupcom podpísané doklady. V
prípade, ak by finančné prostriedky požičiavala priamo MVDr. P., tak by neuzatvárala zmluvu o pôžičke
so žalovaným. Z uvedeného jej vyplynulo, že ak si teda žalovaný požičiaval finančné prostriedky pre
MVDr. P., nič to nemení na stave, že žalovaný je vo vzťahu k nej stále jej dlžníkom. Uviedla, že úmysel
žalovaného (požičať finančné prostriedky pre MVDr. P.) nepoznala a ak by ho bola poznala a vedela,
že skutočným dlžníkom má byť MVDr. P., uzatvorila by zmluvu o pôžičke predsa priamo s ním. Zároveň
poukázala aj na tú skutočnosť, že nepozná skutočný obsah vzťahu a dohôd medzi žalovaným a MVDr.
P., týkajúci sa požičaných finančných prostriedkov. Tvrdenie MVDr. P., že peniaze si požičiaval on, podľa
názoru žalobkyne je len účelové, nakoľko tento pri preberaní finančných prostriedkov nevystupoval v
pozícii jej dlžníka, nikdy sa nevyjadril pred ňou alebo jej synom K., že dlžníkom má byť on, ale naopak,
vystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného - viď potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov
v hotovosti z 1.2.2002, ktoré vo fotokópii žalobkyňa pripojila k odvolaniu. Z uvedených dôvodov navrhla
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach a
ústnom prednese na pojednávaní, že od žalobkyne žiadne peniaze neprevzal a poukázal na to, že



uvedené potvrdila žalobkyňa osobne v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9C
202/2004. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne
správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 7.11.2013 v súlade s § 211 ods.
2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa a poukazuje na správne a výstižné dôvody napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z uplatnených
odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav
veci, vykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy a vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli nimi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov vyplynula a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu
k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov
(§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 O.s.p.), ktoré aj správne vyložil a zo skutkových
zistení vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zisteného skutkového stavu veci a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vrátane
(správneho) záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v prejednávanej
veci, a neumožňujú ani záver, že by postupom súdu prvého stupňa pri zistení a hodnotení skutkového
stavu veci bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom a znemožnená realizácia procesných práv
priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom.

Žalobkyňa na dôkaz svojho tvrdenia o prevzatí pôžičky žalovaným (v rámci uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 205a ods. 2 písm. e/ O.s.p.) predložila v odvolacom konaní listinné dôkazy - potvrdenie
z 29.1.2002 a potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov v hotovosti z 1.2.2002 (vo fotokópiách).
V odvolaní však neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť na preukázanie toho, že by objektívne
tieto dôkazy nemohla označiť a predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Neobstojí
argumentácia žalobkyne, že tak nemohla (bez svojho zavinenia) urobiť z dôvodu svojho dlhodobého
pobytu v zahraničí, pre ktorý sa nezúčastnila pojednávania dňa 27.3.2012, na ktorom súd vyhlásil
rozsudok, a z tohto dôvodu uvedené dôkazy na pojednávaní nemohol predložiť ani jej právny zástupca.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností a
dôkazov, ktoré účastník v odvolacom konaní uplatnil v súlade s § 205a O.s.p., nemôže obstáť súdom
zistený skutkový stav, pričom skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a písm.
d/) museli existovať v čase vydania rozsudku a ďalšou podmienkou je, že predloženie dôkazu alebo
uvedenie skutočností nemohlo byť vykonané pre objektívnu prekážku. Skutočnosti a dôkazy, ktoré tu
boli v konaní pre súdom prvého stupňa a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel),
nemôžu by v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nepochybne mohla listinné dôkazy
označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak vlastným zavinením
tak neurobila. Z odvolania nevyplýva žiadna skutočnosť na preukázanie toho, že objektívne tieto
dôkazy (predložené až v odvolacom konaní) nemohla do rozhodnutia súdu prvého stupňa predložiť.
Relevantnou (objektívnou) prekážkou nemôže byť tvrdená skutočnosť jej dlhodobého pobytu v cudzine,
pre ktorú sa nezúčastnila pojednávania, keďže žalobkyni nič nebránilo, aby všetky listinné dôkazy právne



významné v danej veci odovzdala svojmu právnemu zástupcovi už pri prevzatí zastúpenia v danej
veci, príp. mu ich doručila poštou, a právny zástupca ich označil alebo predložil do rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a navrhol ich vykonanie. Zást. žalobkyne na pojednávaní dňa 27.3.2012, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok, však uvedené listinné dôkazy na preukázanie tvrdení žalobkyne neoznačil,
ani neoznámil žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie (zápisnica o pojednávaní z 27.3.2012 na č.l. 83 - 84), pričom účastníkom v konaní
bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a
skutočnosti označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. (uznesenie z 11.1.2011 na č.l. 23). Za tohto stavu
nemožno vyčítať súdu prvého stupňa nesprávny postup, pokiaľ rozhodol vo veci na základe skutkového
stavu zisteného z navrhnutých a vykonaných dôkazov a skutočností zistených a preukázaných v konaní
vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 9C 202/2004, v ktorom vykonanými dôkazmi bolo
nepochybne preukázané, že žalobca Ing. F. O. (v tomto konaní žalovaný) v čase uzavretia zmlúv z
29.1.2002, 21.6.2002 a 27.6.2002 trpel závažnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nebol schopný
posúdiť obsah zmlúv a najmä rozpoznať následky svojho konania, keď nedokázal odolať nátlaku
žalovaného v 1. rade (MVDr. P. P.), a jedná sa takto o neplatné právne úkony, a taktiež bolo preukázané,
že žalovaný peňažné prostriedky vo výške 360.000 Sk neprevzal a tieto boli odovzdané žalovanému v
1. rade MVDr. P. P.. Vzhľadom na uvedené, súdom prvého stupňa vykonané dôkazy boli dostatočným
podkladom pre (správny) záver, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na vrátenie
žalovanej sumy 11.949,81 € (360.000 Sk) titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ,
keďže žiadne peňažné prostriedky plnením z neplatnej zmluvy o pôžičke od žalobkyne neprevzal, a preto
- aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nie je v danej veci vecne pasívne legitimovaný. Správnosť
uvedeného záveru nie sú spôsobilé spochybniť listinné dôkazy predložené žalobkyňou v odvolacom
konaní, ku ktorým nebolo možné prihliadnuť, keďže nie sú splnené podmienky podľa § 205a ods. 1
O.s.p., a preto ani uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. nie je v prejednávanej
veci daný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým bola žaloba proti žalovanému o zaplatenie
sumy 11.949,81 € s prísl. zamietnutá, ako vecne správny.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 142 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak
trovy právneho zastúpenia v lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil, pričom okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy žalovaného zo spisu nevyplývajú, preto žalovanému náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná (§ 151 ods. 1, 2 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.