Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/2/2019 z 3. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. februára 2019, sp. zn. 23To/2/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3518010437.1 Krajský súd Trenčín | 23To/2/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3518010437.1 | 2019-02-03 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 208 TZ, § 39 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61a3180e-5b94-4b07-a36d-d0d61e34fb10 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3518010437.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010437
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518010437.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Michala Antalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára
2019 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové mesto nad Váhom v trestnej veci
obžalovaného

Q. W.,

nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A. XXX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom
zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/80/2018 zo dňa 29.
novembra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. W. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., pretože od presne nezisteného času od roku 2008 do 27.06.2018 s výnimkou dňa 11.10.2014 a
05.11.2014 v A. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu bezdôvodne opakovane vyvolával hádky
só svojou družkou Q. S., počas ktorých jej vulgárne nadával, opakovane ju fyzicky napádal tak, že ju bil
päsťami, fackoval ju, ťahal za vlasy, kopal ju, škrtil ju, vyhrážal sa jej zabitím, v presne nezistený deň
pristúpil k poškodenej, ktorá sedela na sedačke v obývacej izbe rodinného domu a polial jej benzínom
hlavu a následne sa jej vyhrážal, že zapáli ju aj celý dom, v presne nezistenom čase v roku 2008 jej
pri ďalších útokoch spôsobil zlomeninu rebier vpravo a v roku 2009 zlomeninu zápästia, naposledy dňa
27.06.2018 v popoľudňajších hodinách pristúpil k poškodenej, opakovane jej vulgárne nadával, päsťami
ju udieral do oblasti tváre, kopal ju do nôh a ťahal za vlasy, v dôsledku čoho utrpela zranenia, ktoré si
vyžiadali jednorazové ošetrenie, čím u nej vyvolával strach a stres, v dôsledku čoho táto privolala políciu.

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 39 os. 1, 3 písm. d) Tr. zák. k
trestu odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného. Prokurátorka následne v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že



vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti využitie ustanovenia zákona o mimoriadnom znížení
trestu je v danom prípade neprimerané a neadekvátne zhovievavé v rozpore so zásadami ukladania
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti poukázala na to, že u obžalovaného nebola
zistená žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zák. Charakter páchania trestnej činnosti a dlhší
čas jej páchania nesvedčia pre takéto mimoriadne zníženie trestu. Obžalovaný na poškodenú kričal,
vulgárne jej nadával, útočil na ňu fyzicky, bil ju hlava-nehlava a spôsobil jej aj zlomeninu rebier a zápästia,
vrátane podliatín na horných a dolných končatinách. U obžalovaného teda nešlo o jednorazové konanie.
Prokurátorka navrhla podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby odvolací
súd sám uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
najmä uviedol, že ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. ponecháva na úvahe súdu ako vyhodnotí okolnosti
prípadu a pomery páchateľa. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku (str. 11 druhý odsek) jasne
uviedol, aké skutočnosti považuje za relevantné pre aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Obhajca navrhol odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch. Prokurátor krajskej prokuratúry však doplnil ako dôvod pre zrušenie výroku o treste v rozsudku
súdu prvého stupňa ustanovenie § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Rovnako nemá odvolací súd ani výhrady k zákonnosti a odôvodnenosti výroku o vine. Súd prvého stupňa
v písomnom odôvodnení rozsudku uviedol výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, o ktoré oprel
svoje skutkové úvahy v tom, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Rovnako senát odvolacieho súdu
nemá výhrady k správnosti použitej právnej kvalifikácie ako zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Tr. zák.

K odvolaním napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb, uvádza senát odvolacieho súdu
nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu neobsahuje žiadnu prekážku, pre ktorú by pri určitých druhoch trestných činov, hoci aj
vzhľadom na ich charakter, nebolo možné použiť toto zmierňovacie ustanovenie. Platí to aj vo vzťahu k
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., ktorý zločin charakterove skutočne
možno považovať popri trestných činoch proti životu a zdraviu za „najhrubší” prejav „neúcty a zloby“
človeka k človeku. Rovnako prokurátorkou uvádzaná doba páchania trestnej činnosti, nie je v tomto
prípade z pohľadu použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. takou prekážkou, ktorá by vylučovala takéto mimoriadne
zníženie trestu. Tu je potrebné uviesť, že práve dlhší čas páchania trestnej činnosti obžalovaným bol s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. dôvodom pre použitie právnej kvalifikácie aj podľa § 208 ods. 3
písm. d) Tr. zák. Práve na základe tejto právnej kvalifikácie hrozilo obžalovanému uloženie trestu odňatia
slobody na 7 rokov až 15 rokov, ktorá trestná sadzba najmä z pohľadu jej dolnej hranice je nepochybne
dosť vysoká.

Je síce možné prisvedčiť prokurátorke, že obžalovaný si nevytvoril podmienky pre priznanie poľahčujúcej
okolnosti, ktoré v určitom kvantitatívnom a kvalitatívnom počte môžu samy osebe odôvodňovať použitie
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Na druhej strane pod pojmom „okolnosti prípadu“ v tomto ustanovení
sa nemajú na mysli len poľahčujúce okolnosti, ale aj iné okolnosti prípadu, ktoré svedčia v prospech
mimoriadneho zníženia trestu. Rovnako pomery páchateľa môžu viesť súd k záveru, že použitie
trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Súčasne ale musí mimoriadne znížený trest
postačovať na zabezpečenie ochrany spoločnosti.



Týmito vyššie uvedenými právnymi úvahami sa riadil odvolací súd pri rozhodovaní o tom, či okolnosti
a pomery páchateľa, o ktoré oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu,
zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 39 ods. 1 Tr. zák. Dospel pritom k záveru, že súdom prvého
stupňa uvádzané pomery páchateľa (vek, zdravotný stav, hodnotenie jeho osoby poškodenou, keď
nemal použité alkoholické nápoje), ako aj niektoré okolnosti prípadu (najmä predchádzajúce spoločné
pitie alkoholu obžalovaného s poškodenou, nerozvinutý syndróm týranej ženy) môžu svedčiť v prospech
mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody.

Za veľmi významnú okolnosť v prospech obžalovaného, senát odvolacieho súdu poukazuje na
hodnotenie osoby obžalovaného práve poškodenou, ktorá (hoci týraná) uviedla, že obžalovaný, ak nie
je pod vplyvom alkoholu, je „dobrý človek“.

V tejto súvislosti v prospech mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody svedčí aj komplexnosť
uložených sankcií, keď na ochranu spoločnosti a prevýchovu obžalovaného bude okrem
nepodmienečného trestu odňatia slobody pôsobené aj ústavným ochranným protialkoholickým liečením.
V tomto prípade niet pritom pochybností, že bez rozvinutia chorobnej závislosti na požívaní alkoholických
nápojov obžalovaného by „zlé chovanie“ obžalovaného voči svojej družke neprerástlo do páchania
vyššie uvedeného zločinu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodené zamietol.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.