Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoE/50/2019 z 20. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 20. júna 2019, sp. zn. 12CoE/50/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4216217769.1 Krajský súd Nitra | 12CoE/50/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4216217769.1 | 2019-06-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/323e7028-f92b-4670-95c5-97887e4f4b2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4216217769.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216217769
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216217769.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. U. XXX, XXX XX J. U., o vymoženie pohľadávky v sume 2 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/1301/2016-33 zo dňa 16.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (EX 10487/16). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39, § 52
ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení
uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 13.08.2015 sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia
pohľadávky vo výške 2 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil
ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 04505/15 zo dňa 23.02.2016.

2. Súd mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere založila záväzkovo-právny vzťah, v rámci ktorého
oprávnený vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným
a povinnou je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať
v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská zmluva, uzavretá v rámci zmluvy o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba
na rozhodcovský súd. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,
čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako



prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy, dohody o uznaní záväzku alebo rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú
zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v
určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na to je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci.
On s povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa



povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 13.08.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku
vydaného dňa 23.02.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, Bratislava, pod sp. zn. SRSAspA 04505/15. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podaním zo dňa 15.08.2016, doručeným súdu dňa 24.10.2016 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 16.08.2018 súd prvej
inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov vyššie uvedených, pričom podľa názoru odvolacieho súdu urobil správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore
medzi účastníkmi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa
30.05.2013. Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 30.05.2013 z čl. II.
bod 1. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol povinnej poskytnutý úver 200 eur, ktorý mala vrátiť a
zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196 eur, t. j. celkovo mala zaplatiť sumu 396 eur. Povinná
dlh podľa zmluvy riadne nesplatila, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý
vydal vyššie uvedený rozsudok.

7. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

8. Rozhodcovský súd si v nadväznosti na ustanovenie § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na
základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie
citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z
predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený
tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi.
Skutočnosť, že čl. IV bode 5 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú
na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam
rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53
ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní
nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola
dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto zmluva
za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie



rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a
tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený
takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe
listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

9. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).