{"guid": "0cf84564-6f81-4a61-af36-40fdea4ebbcb:11afe343-2e82-492f-a268-1a251b68219e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2109225380.1", "spisova_znacka": "23Co/282/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/282/2011 z 30. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. januára 2012, sp. zn. 23Co/282/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2109225380.1", "identifikacne_cislo": "2109225380", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2012-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-174.odsek-3", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-174.odsek-3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-174.odsek-3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11afe343-2e82-492f-a268-1a251b68219e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109225380.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109225380.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109225380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/282/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109225380
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109225380.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, M., proti
žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Beethovenova 26, Trnava,
zastúpený JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, AK so sídlom Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie
184,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
12C/20/2010-53 zo dňa 10. augusta 2010, vo výrokoch o odmietnutí odporu a náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku o odmietnutí odporu a náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu
Okresného súdu v Trnave č. k. 15Ro/118/2009-11 zo dňa 02.12.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplynulo, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu vydanému 02.12.2009 č. k. 15Ro/118/2009-11
odpor, v ktorom navrhol návrh zamietnuť alebo prerušiť konanie do právoplatného skončenia konkurzu
č. k. 25K/5/2008, vedeného proti úpadcovi VETES Vrbové, s.r.o. Vrbové s odôvodnením, že žalovanému
vznikol nárok z vyúčtovania zaplatených záloh na dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 2007
z titulu preplatku vo výške 68.663,35 eur, voči výrobcovi a dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody -
spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. Vrbové, ktorá žalovanému uvedený preplatok nevrátila a v roku 2008
bol na spoločnosť VETES Vrbové, s.r.o. vyhlásený konkurz. Žalovaný v konkurze uplatnil prihláškou
pohľadávku dňa 01.08.2008 v celkovej sume 80.974,58 eur. Správca tento nárok uznal v celom rozsahu.
Konkurz doposiaľ nie je skončený a správcom uznaná pohľadávka nebola uhradená. Vzhľadom na
skutočnosť, že jednotlivé domy v správe žalovaného hospodária samostatne, správca nemá žiadne iné
finančné zdroje ako tie, ktoré sa tvoria priamo nájomcami alebo vlastníkmi bytov na konkrétnom bytovom
dome. Nie je možné uspokojiť nároky z preplatkových vyúčtovaní nájomcom a vlastníkom bytov. Preto
žalovaný nevie uspokojiť ani nárok žalobcu v predmetnom konaní. Po ukončení konkurzu žalovaný
očakáva, že správcom speňažený majetok bude postačovať na uspokojenie pohľadávky žalovaného
voči úpadcovi, aby následne žalovaný mohol uspokojiť nárok žalobcu.

Potom aplikoval ust. § 174 ods. 1 a 3 O.s.p. a odôvodnil, že na odôvodnenie odporu podaného
proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť v
platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Po preskúmaní predmetného odporu dospel súd k záveru, že
odpor bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, resp. nebol riadne odôvodnený tak, ako to má namysli
ust. § 174 ods. 3 O.s.p., účelom ktorého je zamedziť odďaľovanie vybavovania vecí bezdôvodným
podávaním odporu. Len uvedenie dôvodov, pre ktoré žalovaný zatiaľ dlh voči žalobcovi nezaplatil,
nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ale ide len o odďaľovanie právoplatného ukončenia



sporu. Žalovaný v odpore neuviedol žiadne skutočnosti dotýkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným
rozkazom žalobcovi priznanej peňažnej sumy, teda žiadnym spôsobom po skutkovej ani právnej stránke
nárok žalobcu nenapadol. Žalovaný doplnil odpor podaním zo 06.04.2010, doručeným dňa 09.04.2010,
na ktoré súd neprihliadol z dôvodu, že odpor nebol doplnený v lehote 15 dní od prevzatia platobného
rozkazu. Obsah podania odporu zo dňa 05.01.2010 tak nemožno v žiadnom prípade považovať za vecné
a právne odôvodnenie odporcu v zmysle ust. § 174 ods. 3 O.s.p., preto z týchto dôvodov podľa ust. §
174 ods. 3 O.s.p. predmetné podanie - odpor, ako neodôvodnený odmietol.

Proti tomuto výroku podal odvolanie žalovaný, ktorý tvrdil, že podal odpor na základe skutočných
dôvodov, ktoré mu nedovoľujú zaplatiť žalobcovi jeho preplatkové vyúčtovanie za rok 2007. Žalovaný
vo svojom vyjadrení z 08.04.2010, ani v samotnom odpore, neuznal pohľadávku žalobcu, ale uznáva
iba to, že správca konkurznej podstaty VETES Vrbové, s.r.o. ako je dlžník uznal pohľadávku. Nie je
preto pravdou, že by vyslovene uznával žalovaný nárok žalobcu. Nemožno sa preto ani stotožniť s
dôvodmi v uznesení v tom, že žalovaný odôvodňuje podaný odpor svojou zlou finančnou situáciou,
a že po jej zlepšení môže uspokojiť žalobcu. Toto nikde žalovaný neodôvodňoval. Žalovaný uvádza
to, že jednotlivé domy hospodária samostatne a sú samotnou ekonomickou jednotkou. Vyplýva z
toho, že výber zálohových platieb a náklady na dome sú vlastne vyrovnané a výsledok záloh proti
skutočným nákladom ukáže až po ročnom vyúčtovaní. Zo záloh sa tvorí fond prevádzky, údržby a opráv,
ktoré sú určené na opravy, prípadne rekonštrukcie. Iné peniaze na dome neexistujú. Žalovaný ako
správca teda iba disponuje s peniazmi, ktoré sú na účtoch domov. On sám nemá iné zdroje, z ktorých
by mal možnosť vyplatiť celkom 68.663,35 eur v meste Vrbové, ktoré mu nevrátil bývalý dodávateľ
tepla. Žalovaný ako správca bytových domov nie je podnikateľským subjektom. Zdrojom financovania
prevádzky každého domu sú zálohové platby platené buď vlastníkmi bytov alebo nájomcami. Rovnako
je to aj pri opravách a investíciách na príslušnom dome. Je zrejmé, že každý bytový dom je samostatnou
ekonomickou jednotkou. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ako správca na základe Zmluvy o
výkone správy, ako aj pri domoch, kde je žalovaný vlastníkom bytového domu iba hospodári a
disponuje s finančnými prostriedkami zloženými nájomcami bytov. Žalovaný preplatkové vyúčtovanie
od dodávateľa tepla za rok 2007 nedostal a preto ani nemôže mať povinnosť vyplatiť vlastníkom bytov,
resp. nájomcom preplatky, ktoré im boli vypočítané vo vyúčtovaní za rok 2007. Žalovaný vypracoval
vyúčtovanie nákladov za jednotlivé domy za rok 2007, ktoré bolo doručené aj žalobcovi. Avšak to, že boli
preplatkové voči zálohovým platbám neznamená, že ich žalovaný aj sám má vyplatiť napriek tomu, že ich
samododávateľa spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. Vrbové, dnes v konkurze, neobdržal. V konkurznom
konaní, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a z toho dôvodu aj navrhol
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., uznal správca konkurznej správca konkurznej
podstaty celú výšku pohľadávky od žalovaného a je nepochybné, že pri konaní má byť žalovaný na
svojom nároku uspokojený. Žalovaný sa nestotožňuje s vysvetlením súdu v tej časti, v ktorej uvádza,
že rozhodnutie vo veci 12C/20/2010 nezávisí od prebiehajúceho konkurzného konania. Odvolanie je
podané v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhuje, aby v zmysle ust. § 220 O.s.p. bol zmenený
tak, že návrhu bude vyhovené.

Uznesením 23Co/277/2010-65 zo dňa 30. novembra 2010 bolo uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch o odmietnutí odporu a zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdené a
žalobcovi sa nepriznala náhrada trov odvolacieho konania. V predmetnej veci bolo podané dovolanie
na Najvyšší súd SR odporcom a Najvyšší súd SR svojim uznesením 5Cdo/113/2011-83 zo dňa 19.
septembra 2011 rozhodol tak, že vo výroku, v ktorom uznesenie okresného súdu o odmietnutí odporu
Krajský súd v Trnave svojim uznesením z 30.11.2010 pod sp. zn. 23Co/277/2010, ako aj o výroku o
náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30.11.2010 vo výroku, s ktorým potvrdil uznesenie okresného
súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplynulo, že sa zaoberal prípustnosťou dovolania. Dospel
k záveru, že došlo k vade konania podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p. k odňatiu možnosti účastníka konať
pred súdom. Poukázal na tri pojmové znaky - odňatie možnosti konať pred súdom, a to že k odňatiu
možnosti došlo v dôsledku postupu súdu, a že sa možnosť konať pred súdom odňala účastníkovi
konania. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 237 písm. f) významná, ide hlavne vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a



týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
O taký prípad prejednávanej veci ide, a preto poukázal na čl. 46 ods. 1, § 48 ods. 2 Ústavy SR a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva a rozhodnutia Ústavného súdu SR, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako
aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia, napr. II. ÚS 383/06. Potom s poukázaním na ust. § 1, § 167 ods.
2, § 157 ods. 2 O.s.p. poukázal na to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplývajúce z ustálenej judikatúry
ESĽP (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.
Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.
ÚS 119/03-30 a vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V predmetnej veci
podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd pri odmietnutí odporu z dôvodu vecnej správnosti podľa §
219 O.s.p. rozhodnutie potvrdil, ale v odôvodnení uviedol, že odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa rozhodol správne, keď odmietol odpor proti platobnému rozkazu, preto uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako dospel odvolací
súd k uvedenému záveru, akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil, ani to, ako sa vysporiadal s
argumentáciou žalovaného uvedeného v odvolaní, týkajúcou sa nedostatočne odôvodneného odporu,
resp. podaného odporu bez odôvodnenia s poukazom na ust. § 174 ods. 3 O.s.p. (§ 169 ods. 1 v spojení
s ust. § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Preto Najvyšší súd SR poukazoval,
že v tejto časti konania došlo k procesnej vade podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p., čo je okolnosťou, pre
ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť v zmysle ust. § 243b ods. 2 O.s.p. a vrátiť vec na
ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného aj dovolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie žalovaného dôvodné nie je, rozhodnutie
súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.

Podľa § 174 ods. 3 O.s.p. predseda senátu uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene,
bez odôvodnenia vo veci samej (o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze),
neoprávnenou osobou.

Podľa ust. § 174 ods. 3 v spojení s ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak žalovaný podá proti platobnému
rozkazu odpor, ktorý neobsahuje odôvodnenie vo veci samej a bol v platobnom rozkaze o následkoch
podania takéhoto odporu poučený, súd ho uznesením odmietne, čím platobný rozkaz nadobudne účinky
platobného rozkazu.

Občiansky súdny poriadok nemá bližšie ustanovenia o tom, kedy je splnený predpoklad odôvodnenia
odporu vo veci samej. Možno však zo zmyslu tohto opravného prostriedku vyvodiť, že by malo ísť o
námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom žalobcovi priznanej peňažnej sumy.

Aj z judikatúry NS SR ( R 76/1999) vyplýva, že na odôvodnenie odporu proti platobnému odporu môže
žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia( vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom
rozkaze uloženej povinnosti.

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný v odpore uviedol, že ho podáva z dôvodu, že má však nárok
za rok 2007 z vyúčtovania zaplatených záloh za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody z titulu preplatku
za uvedené obdobie vo výške 68.663,35 eur, ktorá suma vznikla z preplatkov za teplo, teplú úžitkovú
vodu a táto nebola vyplatená práve preto, že sa jedná o nevrátenú sumu bývalého dodávateľa tepla a



teplej úžitkovej vody VETES Vrbové, s.r.o., dnes v konkurze. Tieto skutočnosti oznámili žalobcovi listom
z 19.10.2009, ktoré však ním uznané neboli. Po skončení konkurzu očakával, že správcom speňažený
majetok bude postačovať na uspokojenie pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, aby následne žalovaný
uspokojil návrh žalobcu. Z toho dôvodu je nepochybné, že žalovaný reálne nezadržiava finančné
prostriedky patriace žalobcovi, pretože ich sám nemá. Preto navrhol návrh zamietnuť a prerušiť konanie
do právoplatného skončenia konkurzu 25K/5/2008, vedeného proti úpadcovi VETES Vrbové, s.r.o.
Vrbové, ktorý zavinil tento stav. Podaný odpor teda odôvodnil tým, že žalovanému vznikol nárok za
rok 2007 z vyúčtovania zaplatených dávok za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody z titulu preplatku
za uvedené obdobie vo výške 68.663,35 eur od výrobcu a dodávateľa tepla a teplej úžitkovej vody
spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. Vrbové. Uvedená spoločnosť tento poplatok doposiaľ žalovanému
nevrátila a v roku 2008 Okresný súd v Trnave na ňu vyhlásil konkurz pod sp. zn. 25K/5/2008 zo
dňa 12.06.2008. Konkurz nie je skončený a správcom uznaná pohľadávka nebola uhradená. Z týchto
dôvodov teda žalovaný nevie uspokojiť ani nárok žalobcu v tomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že
jednotlivé domy v správe žalovaného hospodária samostatne, správca nemá žiadne iné finančné zdroje
ako tie, ktoré sa tvoria priamo nájomcami alebo vlastníkmi bytov na konkrétnom bytovom dome, nie
je preto možné uspokojiť nároky z preplatkových vyúčtovaní nájomcov a vlastníkov bytov. Preto nevie
uspokojiť ani nárok žalobcu v tomto konaní. Po ukončení konkurzu očakávajú, že správcom speňažený
majetok bude postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, aby následne žalovaný
uspokojil nárok žalobcu.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že uvedenie len
dôvodov, pre ktoré žalovaný zatiaľ dlh voči žalobcovi nezaplatil, nemožno považovať ako odôvodnenie
vo veci samej. Ide len o odďaľovanie právoplatného ukončenia sporu. Žalovaný vo svojom odpore
žiadnym spôsobom neuviedol skutočnosti dotýkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom
žalobcovi priznanej peňažnej sumy. Vôbec žiadnym spôsobom po skutkovej ani právnej stránke žalobný
návrh žalobcu nenapadol. Takisto správne prvostupňový súd vyhodnotil aj doplnený odpor, podanie zo
06.04.2010, doručený súdu 09.04.2010, na ktoré podanie sa nemohlo prihliadať, pretože tento nebol
doplnený v 15-dňovej lehote od prevzatia platobného rozkazu. Prvostupňový súd preto správne vyložil,
že obsah podania z 05.01.2010 nemožno v žiadnom prípade považovať za vecné a právne odôvodnenie
odporu v zmysle ust. § 174 ods. 3 O.s.p. Preto bolo správne z dôvodov podľa ust. § 174 ods. 3 O.s.p.
toto podanie - odpor, ako neodôvodnený odmietnutý.

S týmto výrokom súvisí aj rozhodnutie o trovách konania,. Pretože prvostupňový súd rozhodoval o
vrátení súdneho poplatku, ktorý bol nesprávne uložený zaplatiť odporca uznesením 12 C 20/2010- 36 zo
dňa 11.5.2010 musel zrušiť toto uznesenie podľa ust § 12 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov  a poplatok vrátiť odporcovi s poukazom na ust. § 11 ods.1,4 cit. Zákona.

Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v plnom rozsahu v ďalšom stotožňuje
so správnym odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa  v napadnutých výrokoch a poukazuje na
správnosť týchto dôvodov.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - v časti odmietnutia odporu
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa procesne úspešného žalobcu podľa ust. § 224 ods. 1 s
použitím ust. § 141 ods. 1 O.s.p. a aj o trovách dovolacieho konania s poukazom na ust. § 234d ods. 1
O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože úspešný žalobca mal právo na náhradu týchto trov,
ale si ich neuplatnil a ani mu nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/20/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}], "citovane_v": []}