{"guid": "0cf715f4-d44d-45eb-b759-78e1b5040286:d5ec3323-08f9-4511-bf6d-c3657d83c635", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3612205626.4", "spisova_znacka": "17Co/78/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/78/2016 z 17. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. januára 2017, sp. zn. 17Co/78/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3612205626.4", "identifikacne_cislo": "3612205626", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2017-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5ec3323-08f9-4511-bf6d-c3657d83c635", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3612205626.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3612205626.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3612205626.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/78/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205626
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3612205626.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: G., s.r.o. so sídlom J., G.
ul. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. G., s.r.o., N. č. X, J., W.: XX XXX
XXX, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. júna 2014, č.k. 5C/99/2012-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania       n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žaloby na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
ktorými sa žalobca domáhal v konaní sp. zn. 5C/99/2012 zaplatenia sumy 125,- Eur  a sumy 261,85 Eur,
v konaní sp. zn. 5C/104/2012 zaplatenia sumy 125,- Eur a sumy 608,52 Eur a v konaní 6C/102/2012
zaplatenia sumy 125 Eur a sumy 317,17 Eur. Súd spojil podľa §112 ods. 2 O.s.p. právne veci súdu
prvej inštancie vedené pod sp. zn. 5C/99/2012, 5C/104/2012 a 6C/102/2012 na spoločné konanie pod
spisovú značku 5C/99/2012. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a §
19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
ďalej ust. § 41 ods. 1,2 písm. c), d), i), § 44 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Uviedol, že v predmetnej veci
žalobca odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Z vykonaného
dokazovania bolo súdom prvej inštancie zistené, že v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 6Er/588/2010
bola žiadosť o vydanie poverenia podaná dňa 25.11.2010 a dňa 26.11.2010 bolo vydané uznesenie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda iba jeden deň od podania žiadosti o udelenie poverenia,
preto tvrdenie žalobcu o nedodržaní 15 dňovej lehoty je zavádzajúce. V exekučnej veci vedenej
pod sp. zn. 3Er/512/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 15.08.2011, dňa
16.09.2011 bol oprávnený vyzvaný na zaslanie rozhodcovskej doložky, ktorú súdu doručil 04.10.2011.
Následne bolo zistené, že povinný  žije v ČR, tento sa dostavil na súd dňa 19.04.2012, vyjadril sa
k okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere a súd vydal uznesenie ktorým zamietol žiadosť o udelenie
poverenia (rozhodnutie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu č. k. 2CoE/199/2011-42 zo dňa
19.07.2012). Súd uviedol, že v danej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 09.06.2011,
teda za účinnosti § 44 ods. 2 EP, účinného od 01.06.2011, kedy neplatila 15 dňová lehota na vydanie
poverenia, keďže išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda exekučným titulom bol
vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/508/2010  bola
žiadosť o udelenie poverenia podaná  dňa 20.10.2010, pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia bolo vydané dňa 22.10.2010, teda iba dva dni po podaní žiadosti a nedošlo k žiadnemu



pochybeniu súdu. Vo všetkých troch exekučných veciach poverenie vydané nebolo, žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá, pričom vydanie tohto uznesenia nie je viazané na žiadnu lehotu. Súd prvej
inštancie mal za to, že žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie
súdu, ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia
exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V
danom prípade žalobca nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok  za účelom zrušenia
nezákonného rozhodnutia súdu, len odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil zamietajúce uznesenie súdu
prvej inštancie, čím sa stotožnil s jeho zákonnosťou. V takomto prípade by teda mohol byť daný jednak
základ nároku a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Súd dospel k záveru, že na strane
žalovaného, konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci
sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, keďže nebol zistený právny
základ, teda zodpovednosť žalovaného za škodu.  Súd dodal, že v danom prípade je zodpovednosť štátu
za škodu vylúčená, lebo absentuje nesprávny úradný postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože takéto rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané
základné aspekty zodpovednosti štátu                     za škodu, súd vydal rozhodnutia v súlade so zákonom,
s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd žalobu žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
ako nedôvodnú zamietol.              O trovách konania  rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo              k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť,
že odvolací súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Poukázal                na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov. Čo sa týka
konečného rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do
úvahy aj preto, že súd                v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne
oboznámil                   s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu
o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť
súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje
sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti,
že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal
tiež na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť
súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na
rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či
tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v
exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah
a rozsah si určil sám, kedy žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný
spis. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka



(povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na
udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov,
publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé,
akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka
chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ
v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými
istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci
nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal
v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež
na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej
sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.
3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len \"CSP\") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je  vo výroku vecne správny.
5. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno podľa § 205
ods. 2 O.s.p. (účinného pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP) odôvodniť len okolnosťami uvedenými
pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia (t.č. ods. 1 písm.  a/ - h/ ust. § 365 CSP).
6. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia (t.č. účinné ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP).
7. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že dôvody odvolania uplatnené žalobcom nie sú dané.
8. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) je daný v prípade,
ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 389 CSP).
9. Za takúto vadu považuje žalobca predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP, že došlo k nesprávnemu
procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Zo spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na 17.06.2014, predvolanie
bolo doručené žalobcovi 29.04.2014. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť
náležite  neospravedlnil.
11. Súd prvej inštancie  neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí
námietka zo strany žalobcu v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako
vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie o námietke žalobcu ohľadom námietky zaujatosti sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 31.03.2014, č.k. 6NcC/11/2014 - 96, kedy odvolací súd rozhodol, že sudkyňa Okresného
súdu Partizánske  JUDr. S. J. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. O tvrdení žalobcu,
že v takýchto prípadoch rozhodoval výlučný sudca, už bolo rozhodnuté Najvyšším súdom vo viacerých
rozhodnutiach, napr. v uznesení zo dňa 31. mája 2010 v konaní sp.zn. 3NcC/14/2010, z ktorého
vyplynulo, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a
rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo a Najvyšší súd
aj v konaní 3Cdo 102/2013 konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,
že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom
v inej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z.. Samotnú okolnosť, že žalobca aj po rozhodnutí nadriadeného súdu  o nezaujatosti vec
prejednávajúceho sudcu považoval tohto za zaujatého a odmietal sa zúčastniť pojednávania, nemožno
akceptovať ako dôvod pre odročenie pojednávania, pretože otázka zaujatosti sudcu bola vyriešená



postupom stanoveným Občianskym súdnym poriadkom a nepredstavovala preto pre súd prvej inštancie
prekážku pojednávania a rozhodovania  vo veci.
12. K odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP                   k porušeniu práva
účastníkov konania na spravodlivý proces, nedošlo ani v odvolaní namietanom neumožnení reagovať
na vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd prvej inštancie totiž nariadením
pojednávania umožnil žalobcovi realizáciu viacerých práv, ktorých porušenie žalobca namieta. Pokiaľ
sa žalobca pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho strane bol pre neúčasť daný dôležitý dôvod,
nie je realizácia procesných práv žalobcu, ktorú umožňuje práve pojednávanie, pochybením súdu prvej
inštancie, ale iba dôsledkom konania samotného žalobcu.
13. Žalobca nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo veci
neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť  bez nariadenia pojednávania.
Zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že v danom prípade nešlo o takýto prípad, súd  prvej inštancie
nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.  § 115a O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 177
ods. 2 CSP), ale riadne nariadil pojednávanie podľa v tom čase účinného § 114 O.s.p.
14. Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že by
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením                  § 157 ods.
2 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 220 CSP), najmä, že by súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil, prečo
rozhodnutie vydané ( v jenom prípade) so zisteným časovým odstupom od podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných
prieťahoch v konaní.
15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v exekučnej veci, kde bol oprávnený žalobca a jeho
zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov, tak súd prvej inštancie
podrobne vyložil, z akého dôvodu časové rozdiely medzi jednotlivými úkonmi exekučného súdu nemohol
posudzovať ako prieťahy a ako nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie, s čím sa aj odvolací súd
stotožňuje.
16. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je daný v prípade,
ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.
17. Neúčasťou na pojednávaní sa žalobca zbavil možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného.  Okrem
toho  nariadením  pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie §
182 CSP) súd prvej inštancie vytvoril žalobcovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom
rozsahu, a preto neobstoja jeho námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k
tvrdeniam protistrany,                         k dôkazom a sám navrhovať dôkazy. Žalobca bez ospravedlniteľného
dôvodu túto možnosť nevyužil, keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody.
Pokiaľ za tejto situácie nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy,
ostali neskoršie dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/
ods. 1 O.s.p. (t.č. účinného ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ktoré však naplnené neboli. Pre
vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní, tak ako ho navrhoval žalobca preto neboli
splnené procesné podmienky.
18. Pokiaľ  ide o znalecký posudok na výšku škody, tak takýto dôkaz treba považovať                za
nadbytočný, pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej   zo
základných podmienok vzniku škody, je otázka výšky škody bezpredmetná.
19. Zároveň odvolací súd dodáva, že z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by boli
v priebehu prvoinštančného konania navrhované a súdom prvej inštancie nevykonané sa jedná, pričom
zo spisu takýto dôkazný návrh žalobcu nevyplýva.
20. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci je daný v prípade nesprávnej
aplikácie a výkladu právnej normy, prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.
21. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvej inštancie
nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej  prieskumnej činnosti nezistil,
že by súd prvej inštancie nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne,  že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona
nesprávne aplikoval.



22. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný v prípade
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., (t.č. účinné ustanovenie § 191 ods. 1, 2
CSP) podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135
O.s.p. (t.č. účinné ustanovenia § 192 - 194 CSP). Odvolacím dôvodom podľa citovaného ustanovenia
teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi.
23. Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k žalobcom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a vzhľadom na neexistenciu ním
tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté
rozhodnutie správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1                              v
spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é   .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa        (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/99/2012", "guid": "29a56021-e7c5-4843-8fa8-e63f1159bd53:453031b5-bb8d-43d1-af86-eafff4710841", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "93051675-9b9d-4188-8cb7-bdafc0767a2a:d97a4d72-fd4a-450b-8a11-67e51f7b9013", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/508/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Er/508/2010 z 13. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/93051675-9b9d-4188-8cb7-bdafc0767a2a:d97a4d72-fd4a-450b-8a11-67e51f7b9013"}, {"guid": "ce6ec4e9-ab49-46ff-9eea-335499b8d4f0:4643001e-edcf-420b-99b5-308560c216e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/588/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Er/588/2010 z 26. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ce6ec4e9-ab49-46ff-9eea-335499b8d4f0:4643001e-edcf-420b-99b5-308560c216e9"}], "citovane_v": []}