Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/85/2012 z 24. 5. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 24. mája 2012, sp. zn. 4CoE/85/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3705202389.1 Krajský súd Trenčín | 4CoE/85/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3705202389.1 | 2012-05-24 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 58 EP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/423e5f7e-b7d1-4d94-8909-1c45b9b38956 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3705202389.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3705202389
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3705202389.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnej P. V., bytom V. O., Y. XXXX/XX, o vymoženie
653,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 21. februára 2012, č. k. 1Er/416/2005-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V
odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a právoplatného vykonateľného exekučného
titulu, notárskej zápisnice č. N 4956/2004, NZ 89307/2004 zo dňa 11.12.2004, bola súdna exekútorka
JUDr. Ivona Babušková poverená vykonaním exekúcie proti povinnej, a to na vymoženie istiny vo výške
19.680,- Sk, úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 19.680,- Sk od 06.10.2004 do zaplatenia,
trov notára vo výške 2.510,- Sk, poplatku za zaslanie upomienok vo výške 210,- Sk, trov právneho
zastúpenia vo výške 1.345,- Sk a trov exekúcie. Dňa 27.01.2012 bol na tamojší súd doručený podnet
súdnej exekútorky v zmysle § 57 ods. 4 Ex. por. na čiastočné zastavenie exekúcie nad vymoženú sumu
1.668,35 eur. Súd preskúmaním veci zistil, že exekučným titulom vo veci je notárska zápisnica spísaná
v notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom Bratislava, Gajova 3 dňa 11.12.2004,
č. N 4956/2004, NZ 89307/2004. Ide o osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku
a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku. Podľa zápisnice sa k notárovi dostavil Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, konajúci
na základe plnej moci, ktorá je prílohou zápisnice v mene povinnej osoby. Notár osvedčil, že Mgr.
Tomáš Kušnír v mene povinnej osoby vyhlásil viaceré skutočnosti: Podľa bodu 1 zápisnice oprávnený
(POHOTOVOSŤ, s.r.o Bratislava, IČO 35807598) uzavrel dňa 27.2.2004 s povinným zmluvu o úvere
č. 3200379, na základe ktorej poskytol povinnému úver 16.000,- Sk. Podľa bodu 2 zápisnice povinný
splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.
aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným titulom
pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. o/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Ex. por.
na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku v prípade čiastočného splnenia
dlhu a jej príslušenstva. Podľa bodu 3 Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, koná na základe splnomocnenia
povinného tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči
oprávnenému celkom vo výške 23.745,- Sk, z čoho úver a poplatok prestavujú sumu 19.680,- Sk,
ktorý uznal v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky. V bode 4 vyhlásil, že tento dlh vrátane
úroku z omeškania 0,25% denne od 06.10.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 08.12.2004 k rukám
oprávneného. V bode 5 prehlásil, že v prípade nesplnenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4, súhlasí s
exekúciou spôsobom uvedeným v § 63 Ex. por. alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 O.s.p.
s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Prílohou notárskej zápisnice je i zmluva o
úvere zo dňa 27.02.2004, č. 3200379, ktorú uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom a na



základe ktorej poskytol povinnému úver 16.000,- Sk zvýšený o poplatok 10.240,- Sk. Povinný sa zaviazal
sumu 26.240,- Sk splatiť v 8 mesačných splátkach po 32.802,- Sk počnúc dňom 12.03.2004. V texte
zmluvy o úvere je časť označená ako Splnomocnenie, v ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho
mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z tohto dôvodu i notárska zápisnica spísaná v notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej dňa
11.12.2004 č. N 4956/2004, NZ 89307/2004, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Obč. zák., a nemôže byť považovaná za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por.. Na
základe všetkých uvedených skutočností súd konštatoval, že vo veci sú dané iné dôvody (nespôsobilosť
exekučného titulu pre jeho absolútnu neplatnosť a nesúlad s § 42 ods. 1 Ex. por ), pre ktoré je exekúcia
neprípustná a z tohto dôvodu ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.. O trovách exekúcie súd
rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad
rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p.), že
súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou
a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu,
totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa.
Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom
s výsledkom absolútnej nepozornosti ( ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten,
ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a
súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý
umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia
alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte
neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov.
Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto
titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje
právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na
to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný
výklad. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe, bez ohľadu na jej
štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal
na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá
nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo
veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom
Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Namietal, že nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučný
súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k
meritu veci (zásadným právnym názorom) a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach
exekučného konania tak porušil zásadu dvojištančnosti konania. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že



udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka,
reps. podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je
preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne
nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením
plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo
spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo
vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo
udelené v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval záver súdu, že
povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva,
ktoré mu vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo
ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil
svojmu zástupcovi plnomocestvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony
urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu,
pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje
rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku
musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že
to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal
a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade
s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie,
súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v
prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe
vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a
vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie
nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že oprávnený nekonal podľa
uzatvorenej zmluvy o úvere. Notársku zápisnicu, ktorú spísala JUDr. Kováčova ani nevidela a ani
nepodpísala, čím zrejme bolo porušené jej právo, pretože Tomáš Kušnír, ktorý bol splnomocnencom
jej neoznámil, že notárska zápisnica bola spísaná. Túto skutočnosť sa dozvedela až po výzve súdnou
exekútorkou, ktorá voči nej začala vymáhať pohľadávku. Tým jej bolo znemožnené vyjadriť sa k obsahu
spísanej notárskej zápisnice a zároveň znemožnené vyjadriť sa na súde voči exekúcii. Ďalej uviedla, že
v zmluve o úvere uznala svojim podpisom za splnomocnenca JUDr. Tomáša Kušníra, a nie advokáta
JUDr. Martina Máčaja, ktorý sa jej ničím nepreukázal, pričom jej nebola oznámená ani zmena advokáta.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje
aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom uzavretá dňa
27.02.2004. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinná
(dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za
Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene



uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 11.12.2004 bola notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13 spísaná notárska zápisnica č. N 4956/2004,
NZ 89307/2004, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej osoby
vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 23.745,- Sk. Na
základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinnou advokátovi
Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinnej, pretože
Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a
súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov zástupcu
a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že
právny zástupca povinnej, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať,
bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho
zástupcu povinná na základe svojej vôle nevybrala. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku
neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr.
Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu.

Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (R 58/1997).

Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa
vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.