Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/297/2012 z 22. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 22. októbra 2013, sp. zn. 7Co/297/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5709204095.1 Krajský súd Žilina | 7Co/297/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5709204095.1 | 2013-10-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08397814-ef37-410b-b8dc-2d938248a981 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5709204095.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/297/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709204095
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5709204095.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., Y. č. X, právne zastúpený Mgr. Hubertom Weisom, advokátkom so sídlom v U., E. B. G. č. X, proti
odporcovi: Tanečný klub Deep, občianske združenie, so sídlom v Martine, Generála Svobodu 44, IČO:
37 809 091, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v U., B. XX, v konaní
o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/89/2009-366 zo dňa 14. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal určenia neplatnosti uznesenia z valného zhromaždenia občianskeho združenia Tanečný
klub Deep zo dňa 03.04.2009, a to pod bodom 1 až 8, ktoré bolo zvolané U. I.. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase konania valného zhromaždenia navrhovateľ nebol
členom občianskeho združenia, nakoľko mu členstvo zaniklo v zmysle článku VII. písm. c/ stanov pre
nezaplatenie zápisného. Neprihliadal na obranu navrhovateľa, že uzatváral za združenie aj zmluvy, a
preto možno dospieť k záveru, že je jeho členom. Tým, že navrhovateľ nepreukázal zaplatenie členského
nevyvrátil tvrdenia odporcu o zániku jeho členstva. Iným spôsobom nepreukázal, že uznesenia, ktorých
neplatnosti sa domáhal sa ho bezprostredne ako bývalého člena združenia dotýkajú. Na základe
týchto okolností, poukazujúc na právne závery prezentované odvolacím súdom v uznesení, ktorým bolo
jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci zrušené, konštatoval, že navrhovateľ nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb. Následne sa zaoberal
skúmaním prípadnej existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovateľom žiadanom určení podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p. a v tejto súvislosti ustálil, že takýto záujem na jeho strane nie je. Určenia, ktorého
sa domáhal by jeho právne postavenie vo vzťahu k odporcovi žiadnym spôsobom neriešilo. O trovách
konania rozhodol tak, že podľa § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý v konaní
úspešný nebol, uložil povinnosť tieto vo výške 972,58 Eur nahradiť na účet právneho zástupcu odporcu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote obaja účastníci konania.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť, prípadne
tento zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že je členom odporcu,
má tak aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu, rovnako má aj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Dňa 02.04.2009 zaplatil členské za rok 2009, bol jedným z troch zakladajúcich
členov združenia, nemal tak dôvod platiť zápisné. Ďalej poukázal na to, že článok VII. písm. a/ stanov
neurčuje na aké dlhé obdobie sa členské platí. Príspevkový poriadok, na ktorý toto ustanovenie
poukazovalo u odporcu neexistoval.



Ďalej poukazoval na to, že valným zhromaždením, na ktorom boli prijaté napadnuté uznesenia boli
porušené ustanovenia článku VI. písm. a/ stanov, nakoľko osoby, ktoré boli naň pozvané a hlasovali
neboli zároveň členmi odporcu a všetky tieto rozhodnutia sú z toho titulu neplatné. Ďalej došlo k
porušeniu článku VI. písm. b/ stanov, nakoľko prezídium malo 5 členov a na jeho rozhodnutie sa
vyžadovala prítomnosť 3 členov prezídia, pozvánku na zvolanie valného zhromaždenia však podpisovali
len 2 členovia tohto orgánu.

Odporca podaným odvolaním namietal správnosť výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania.
Za neodôvodnený považoval postup okresného súdu, ktorý mu nepriznal odmenu za 8 úkonov právnej
služby špecifikovaných ako porady s klientom. Tieto boli vykonávané vždy pred pojednávaním a išlo o
prípravu na nasledujúce pojednávanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia mu ho vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Okresný súd, hoci v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci
nepostupoval dostatočne dôsledne. Obdobne, takouto nedôslednosťou sú poznačené aj jeho súvisiace
úvahy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nadväzne sa posudzované rozhodnutie javí ako
predčasné a nedostatočne odôvodnené.

Jednoznačnejšie je potrebné vymedziť z akých vykonaných dôkazov vychádzal pri ustálení svojich
skutkových záverov, že navrhovateľ nie je členom odporcu, pretože si nesplnil povinnosť uhradiť zápisné.
Počas konania zúčastnené strany predkladali znenie viacerých stanov odporcu, ktorými sa mali vnútorné
vzťahy u neho riadiť. Okresný súd riadne nevymedzil, z ktorých konkrétnych stanov a prečo práve z
nich vychádzal. Vyriešenie tejto otázky je dôležité z hľadiska úpravy zániku členstva u odporcu podľa
jednotlivých predložených stanov rôznym spôsobom. Napríklad v stanovách, ktoré boli schválené na
valnom zhromaždení odporcu dňa 06.12.1999 (č. l. 8) podľa článku VII. písm. c/ k zániku členstva
dochádza z dôvodu neplatenia členských príspevkov, a to dňom, ktorým končí obdobie za ktoré bol
členský príspevok uhradený naposledy. Podľa stanov zo dňa 03.04.2009 (č. l. 13) členstvo podľa článku
III. písm. d/ zaniká vylúčením, a to dňom doručenia rozhodnutia predsedníctva združenia o vylúčení
dotknutému členovi, teda uvedené stanovy neviažu zánik členstva na úhradu členského. Okrem toho
boli predložené ďalšie stanovy odporcu, registrované na Ministerstva vnútra SR dňa 27.04.2009 (č. l. 31
až 33), dňa 03.07.2009 (č. l. 105), registrované dňa 07.05.2009 (č. l. 185).

Okresný súd sa rovnako bližšie nezaoberal dôkazmi predkladanými navrhovateľom, ktorými
spochybňoval obranu odporcu týkajúca sa neplatenia členského. Navrhovateľ súdu uhradenie
členského preukazoval listinným dôkazom - potvrdením o vklade sumy 3,30 Eur na účet odporcu (č.
l. 225). Tento dôkaz okresný súd opomenul a jeho vyhodnotením sa žiadnym spôsobom vzhľadom na
ostatné zistenia - najmä pokiaľ ide o výsluch svedkyne M. (č. l. 233) vôbec nezaoberal. Nepochybne
nie je povinnosťou súdu reagovať na každé tvrdenia účastníkov a vyhodnocovať každý dôkaz
nimi produkovaný, avšak musí sa zaoberať tvrdeniami a dôkazmi, ktoré majú právny význam pre
posúdenie (ne)oprávnenosti uplatňovaného nároku. Keďže sa zaoberal skúmaním existencie členstva
navrhovateľa u odporcu a vyhodnocoval námietku odporcu o jeho zániku z dôvodu neplatenia členského,
nepochybne bolo potrebné, aby sa dôkazmi, ktorými navrhovateľ pravdivosť tvrdení odporcu vyvracal
zaoberal a tieto vyhodnotil.

V ďalšom postupe vo veci preto okresný súd (vo vyššie uvedených intenciách) jednoznačne ustáli
skutkový stav ohľadne existencie resp. neexistencie členstva navrhovateľa u odporcu a s tým súvisiacu
aktívnu legitimáciou v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb. Súvisiace úvahy a z nich rezultujúce
závery stručne a jasne vyloží v odôvodnení „nového“ rozhodnutia tak, aby toto spĺňalo zákonné kritéria
stanovené v § 157 ods. 2 O.s.p.



V tomto štádiu konania nebolo rozhodujúce, či ďalšie závery okresného súdu týkajúce sa absencie
naliehavého právneho záujmu na navrhovateľom žiadanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. sú správne.
Nakoľko nebolo možné napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko je v prvom rade
nutné zaoberať sa aktívnou legitimáciou navrhovateľa z hľadiska ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .