Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/6/2013 z 22. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2013, sp. zn. 20CoP/6/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512233450.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/6/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512233450.1 | 2013-01-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 75 OSP, § 74 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b05aba72-1bfa-45fc-a9ff-1209bf91ef64
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512233450.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233450
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512233450.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., H. Xa, R., dieťa rodičov: matka - G..
C. M., bytom R., E. I. XXX a otec - B.. H. M., bytom R., I. X, zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Drieňová 1/D, na návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia o
úpravu styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 413/2012-17 zo
dňa 13.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd   m e n í   uznesenie súdu prvého stupňa tak, že nariaďuje predbežné opatrenie:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G.O. M., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v kalendárnom
roku v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10.00 hod. do
17.00 hod. a každý kalendárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod.

Matka maloletého G. M. je povinná maloletého na styk riadne v určenom čase pripraviť a odovzdať otcovi
v mieste bydliska maloletého.

Otec maloletého prevezme a je povinný matke odovzdať v mieste bydliska maloletého v určenom čase.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa zo dňa 13.12.2012 zamietol návrh otca maloletého na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil matke povinnosť a jemu umožnil stretávanie s
maloletým G. M.A., nar. XX.XX.XXXX, každý týždeň vždy v stredu od 16.00 do 19.00 hod., každý týždeň
v nedeľu od 10.00 do 17.00 hod. a od 26.12 od 09.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod. v kalendárnom
roku s tým, že matka odovzdá maloletého otcovi v mieste bydliska matky a po skončení styku otec
maloletého matke na tom istom mieste odovzdá. Súd prvého stupňa rozhodol, keď mal z obsahu spisu
preukázané, že dňa 03.07.2012 sa matka maloletého odsťahovala zo spoločnej domácnosti a vzala so
sebou aj maloletého G. a odvtedy sa otec nevie dohodnúť s matkou na styku s maloletým. Otec žiadal
odporkyňu o stretnutie s maloletým každý deň a hoci matka je pri osobnom stretnutí zásadne vždy,
sa vyjadrila, že v stretnutí so synom mu nebráni, sama však rozhoduje o tom, kedy môže otec syna
vidieť a termíny určuje jednostranne podľa svojej vôle a výrazne časovo ich obmedzuje. Od odchodu zo
spoločnej domácnosti matka neumožnila otcovi vidieť maloletého viac ako hodinu a pol. Matka súhlasí
iba so stretnutiami v obchodných centrách, tie sú však počas vianočných sviatkov zatvorené a otec v
návrhu žiadal upraviť styk aj počas blížiacich sa vianočných sviatkov. Matke žiadna dohoda ohľadne
termínu stretnutia nevyhovuje, dohodu odmieta a stále tvrdí, že v styku so synom otcovi nebráni, ale
jej konanie svedčí o opaku. V rodine nikdy nedošlo k situácii, ktorá by odôvodňovala takýto prístup
matky, otec maloletého nie je konfliktný typ a spory rieši pokojne. K obmedzeniu styku otca s maloletým
dochádza od okamihu, keď matka odišla zo spoločnej domácnosti. Súd mal preukázané, že o návrhu



matky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských a povinností k maloletému je vedené konanie
vo veci sp. zn. 17P 343/2012 a doteraz vo veci nebolo rozhodnuté. Súd prvého stupňa s poukazom na
ust.         § 74 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. vyslovil názor, že o úprave
styku jedného rodiča s maloletým dieťaťom môže byť rozhodnuté len za predpokladu, že dieťa už bolo
zverené druhému rodičovi do jeho osobnej starostlivosti. Z toho vyplýva, že vo veci úpravy styku je možné
rozhodnúť až po vykonaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, alebo
súčasne s tým. Súd poukázal na to, že účelom predbežného opatrenia je rýchla a výlučne len dočasná
úprava tých pomerov účastníkov, ktorým hrozí bezprostredná ujma vyžadujúca si okamžitý zásah zo
strany súdu. V danej veci nebola dostatočne preukázaná hrozba bezprostrednej ujmy pre maloleté dieťa,
ktorá by si vyžadovala okamžité rozhodnutie súdu formou nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu,
že styk otca s maloletým sa v súčasnosti určitým spôsobom realizuje, ak keď otec nie je s jeho rozsahom
a formou spokojný. Okrem toho v zmysle uvedeného názoru súdu, doteraz nebola vykonaná úprava
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov,
teda nebolo rozhodnuté o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kedy
by bolo možné vykonať aj úpravu styku s maloletým dieťaťom toho rodiča, ktorý ho nemá zverené
do svojej osobnej starostlivosti. Podľa názoru súdu, pre objektívne zistenie, či je dôvodné upraviť styk
rodiča s maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím a v akom rozsahu je nevyhnutné vykonať rozsiahle
dokazovanie, vrátane vypočutia všetkých účastníkov konania, teda aj kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa, v niektorých prípadoch nevynímajúc ani znalecké dokazovanie, pričom takéto dokazovanie
presahuje rámec dokazovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd preto z uvedených
dôvodov návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť
navrhované predbežné opatrenie, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu a súd svojim rozhodnutím odoprel poskytnúť spravodlivú
ochranu účastníkom konania a upraviť stav, ktorý rodičia svojou vzájomnou dohodou nevedia vyriešiť.
Súd svojim rozhodnutím podľa názoru otca poskytol zvýhodnenie matky napriek tomu, že práve ona
zneužíva svoje rodičovské práva. V dôvodoch odvolania otec uviedol, že sa s matkou nevie dohodnúť
na tom, kedy by mohol realizovať svoje výchovné pôsobenie a kedy sa môže stretnúť s maloletým, keď
matka zo spoločnej domácnosti zobrala so sebou a maloletého, čím mu obmedzila práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovskej zodpovednosti, ktoré zákon priznáva obidvom rodičom. Uviedol, že matka mu
odmieta umožniť aspoň minimálne postačujúci styk a o stretnutia s maloletým sa musí matke doslovne
doprosovať a to takmer každý deň, pričom matka častokrát neodpovie. Styk s maloletým závisí výlučne
od vôle matky a od jej vôle závisí aj miesto, čas a dĺžka styku. Stretnutie matka povoľuje iba na pár hodín
mesačne a otcovi neumožní dlhšie ako 90 minútové stretnutie, zásadne vždy v jej prítomnosti a zásadne
na verejnosti, dohodnúť sa s matkou nedá, stretnutia určuje jednostranne, bez akejkoľvek možnosti
diskusie a viackrát sa stalo, že otcovi zaslala stručnú SMS správu s určením miesta a času stretnutia
len chvíľu pred stretnutím a otec ak chcel na stretnutie prísť a vidieť svoje dieťa musel nechať všetko
tak a prípadne odísť z práce a dostaviť sa na určené miesto. Ak sa aj stretnutie dohodne vopred matka
ho viackrát posúva na neskôr s odôvodnením, že maloletý ešte spí, alebo vykonáva toaletu, neskôr
odpíše, že už je neskoro a stretnutie nebude. Otec čaká pripravený na stretnutie zbytočne a matka tak
koná účelovo. Takýmto spôsobom nemôže dochádzať k vytváraniu a upevňovaniu citových väzieb medzi
dieťaťom a rodičom, ale naopak, dochádza k ich oslabovaniu, keďže väčšinu času strávi dieťa s matkou,
alebo so starou matkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, kým je matka v práci. Tiež prítomnosť
matky na stretnutiach považuje otec za nevhodné, pretože k tomu nie je žiaden dôvod. Otec v odvolaní
namietal, že súd svojim rozhodnutím odmietol maloletému poskytnúť ochranu, keď dospel k záveru,
že dôvody návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia nie sú postačujúce na vyhovenie návrhu.
Poukázal na judikatúru súdov v tejto oblasti. Ďalej otec tvrdil, že v danom prípade boli rozhodnutím matky
porušené primárne rodinné väzby medzi otcom a maloletým, čo súd v odôvodnení svojho uznesenia
zásadne nespochybnil. Súd zistil, že nebola dostatočne preukázaná hrozba bezprostrednej ujmy pre
maloleté dieťa, ktorá by si vyžadovala okamžité rozhodnutie súdu. Otec poukázal na to, že situáciu
tak, ako ju opísal v zásade potvrdila aj matka a to jednak v návrhu na rozvod manželstva a návrhu
na úpravu styku s maloletým v neštandardne úzkom rozsahu a to párny týždeň 2 hodiny a nepárny
týždeň 9 hodín a v jej prítomnosti. Podľa názoru otca maloletého stav, ktorý súd vedome ponechá bez
úpravy rozhodne nemôže byť stavom želateľným a teda stavom, ktorý je v súlade so zákonom. Otec
ďalej namietal, že súd v danom prípade skúmal len to, či existuje bezprostredne hroziaca ujma, ale
neskúmal, či existuje potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa a túto otázku súd zrejme



úplne opomenul skúmať. Podľa otca súčasný stav predstavuje pre maloletého hrozbu bezprostredne
hroziacej ujmy a rozhodne je splnená aj ďalšia podmienka a to potreba dočasnej úpravy pomerov. Táto
potreba dočasnej úpravy pomerov je daná práve právom dieťaťa na starostlivosť a výchovu zo strany
obidvoch rodičov, pretože deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej
dobe ťažko napraviteľná a vzhľadom na výrazné obmedzenie kontaktu otca s maloletým vplyvom matky
k takejto deformácii rozhodne dochádza. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedia dohodnúť na styku
otca s maloletým a je nepochybné, že kontakt maloletého s otcom je pre jeho správny vývoj dôležitý,
existuje aj potreba dočasnej úpravy pomerov a to úpravy styku dieťaťa s otcom. Za nesprávny považuje
otec maloletého názor súdu, že pokiaľ nebolo rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, nie je možné vykonať aj úpravu styku s maloletým toho rodiča, ktorý ho nemá zverené
do svojej starostlivosti, takýto názor nie je správny. Otec maloletého tiež nesúhlasil s názorom súdu,
že pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia je nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie,
pretože rozsiahle dokazovanie na úpravu styku rodiča s dieťaťom sa vykonáva v rámci dokazovania
vo veci samej a na nariadenie predbežného opatrenia postačuje jednotlivé skutočnosti len osvedčiť. Z
uvedených dôvodov otec maloletého žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v
zmysle podaného odvolania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom
a preto je potrebné rozhodnutie zmeniť, keď nie sú splnené podmienky pre zrušenie uznesenia súdu
prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je
možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasný úprava právnych pomerov účastníkov a druhým
je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov
predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu
bez toho, by boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne
hroziacej ujmy. Je pritom vecou navrhovateľa, aby sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a
pripojením písomných dôkazov uvedené skutočnosti osvedčil. Vydanie predbežného opatrenia z dôvodu
potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny
vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná,
ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak s primeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Predbežné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom a nie
konečným rozhodnutím vo veci samej.

Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a
význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný
a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne
výchovné pôsobenie rodičov, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá ako je všeobecne známe je
tou najúčinnejšou výchovnou metódou.

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.



Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na
záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto
zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže
napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode
rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu.

Z článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa. V danej veci maloletý doteraz vyrastal v rodinnom prostredí spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, pričom matka svojim konaním spôsobila, že maloletému odňala právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zo strany otca a jej konanie je
preto v rozpore so záujmom dieťaťa a je prejavom svojvôle matky, pričom takéto konanie je považované
za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa a ohrozuje vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a
charakterovej oblasti. V prípade, ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti v rozpore
so záujmom dieťaťa a to i v prípade, keď neprihliada na význam spoluúčasti druhého rodiča na výchove
dieťaťa, sú splnené podmienky na zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia
súdu o osobnej starostlivosti, pričom treba zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o
rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený v ustanovení § 25 Zákona o rodine je možné zmeniť pomery na strane
účastníkov konania, teda rodičov. V zmysle ustanovenia § 25 Zákona o rodine, súd by mal prihliadnuť
aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom.

Otec maloletého v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preukázal, že je potrebné
dočasne upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého a nariadiť navrhované predbežné oparenie.
V danom prípade je maloletý v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne stará
a zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka je preto povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho
rodičovských práv a povinností. Pokiaľ matka nebude rešpektovať rozhodnutie súdu, ktorým bol
upravený styk otca s maloletým, potom bude možné postupovať podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
žiadať, aby súd rozhodnutím upravil práva a povinnosti rodičov tak, že matka bude povinná odovzdať
maloletého do starostlivosti druhého z rodičov, teda do starostlivosti otca.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a nariadil v danej veci
predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie je správny názor súdu prvého stupňa, ktorý uviedol
v dôvodoch svojho odôvodnenia, že pre objektívne zistenie, či je dôvodné predbežné opatrenie je
nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie, vrátane vypočutia všetkých účastníkov konania, teda ja
kolízneho opatrovníka maloletého, prípadne znaleckého dokazovania a takéto dokazovanie presahuje
rámec dokazovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto podľa názoru súdu je
potrebné návrh zamietnuť.

K uvedenému názoru súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že súd rozhoduje o nariadení
predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov a návrh na nariadenie predbežného
opatrenia sa pod rozhodnutím súdu o predbežnom opatrení ostatným účastníkom konania nedoručuje.
Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu
vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. V tomto prípade súd vykonal dôkaz iba listinami a
dokazovanie sa nevykonáva na verejnom ústnom pojednávaní, ale potrebné úsudky súd prijíma bez
súčinnosti s účastníkmi a takýto postup súvisí s cieľom procesného zabezpečovania predbežným
opatrením. Toto pravidlo súvisí s tým, že výsluch účastníkov na pojednávaní by mohol zmariť účel
predbežného opatrenia vo všeobecnosti.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že pri nariaďovaní predbežných opatrení v konaniach
starostlivosti súdu o maloletých od 1. januára 2012, nie je potrebné zdôvodňovať nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje zdôvodnenie potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v jeho záujme. Uvedenú zmenu zaviedla novela Občianskeho súdneho poriadku (zák. č.
388/2011 Z.z.), ktorou sa má odstrániť neprimeraná tvrdosť právnej úpravy, pretože neodôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy bolo často dôvodom, že sa nenariadilo predbežné
opatrenie aj napriek tomu, že zmena pomerov týkajúcich sa maloletého dieťaťa sa ukázala ako
vhodnejšia.



Odvolací súd okrem uvedeného považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nevyplýva, z akých skutkových a právnych dôvodov súd vychádzal pri zistení, že doposiaľ nebola
vykonaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva
rodičov a teda nebolo rozhodnuté o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, kedy by bolo možné vykonať aj úpravu styku s maloletým dieťaťom toho rodiča, ktorý ho nemá
zverené do svojej osobnej starostlivosti. K uvedenému právnemu názoru súdu prvého stupňa je potrebné
uviesť, že výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, ale iba ukladať povinnosť, súd
nemôže predbežným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, ale musí rozhodnúť o tom, že je jeden z rodičov povinný odovzdať
dieťa druhému rodičovi, čím dochádza prakticky k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do
skončenia konania zverené v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. ak sú k tomu splnené
zákonné podmienky. Rozhodnutiu súdu o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý nemá dieťa
v osobnej starostlivosti a zároveň úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a uloženiu
povinnosti rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, aby rešpektoval rozhodnutie súdu a umožnil
styk s maloletým, nebráni skutočnosť, že rozhodnutím súdu nie je dieťa zverené jednému z rodičov do
osobnej starostlivosti. Dôvod, ktorý vyslovil súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia
pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto nebol správny.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.