Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/84/2014 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 26CoE/84/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4113237298.1 Krajský súd Nitra | 26CoE/84/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4113237298.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 OZ, § 52 OZ, OZ, § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, ZRK, § 44 ods. 2 EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d387840f-e750-4c30-8414-b516a30e26a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113237298.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113237298.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúca JUDr. Andrea Cviková, proti povinnej: Z. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W. XXX, o vymoženie sumy 1.912,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/1417/2013-15 zo dňa 6. novembra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/1417/2013-15 zo dňa 6. novembra 2013
r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 a 3
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, rozhodnutiami Európskeho
súdneho dvora C-240/98, C-168/2005, C-243/2008, C-40/2008) a smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok. Na
základe vyššie citovaných ustanovení preskúmal, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia nemožno vyhovieť. Oprávnený s povinnou uzavreli dňa 08.11.2011 zmluvu o revolvingovom
úvere. Mal za to, že súčasne s ňou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Podľa názoru súdu
prvého stupňa je však uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienky uzatvorenia zmluvy, ktorú
oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa
už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a



spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná,
pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Svoj názor o neprimeranej
povahe rozhodcovskej doložky oprel súd prvého stupňa aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd
prvého stupňa tak dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora je potrebné zamietnuť podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienka uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere, bolo v rozpore s dobrými mravmi ako aj vyššie citovanými ustanoveniami.
Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z
napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal
rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho súd nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového
stavu, ale neobstojí ani jeho právne posúdenie. Mal za to, že rozhodcovská zmluva je samostatným
právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník
nie je povinný prijať návrh danej zmluvy. Súčasne má možnosť od nej odstúpiť v lehote 14 dní od jej
uzavretia. Má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva nespĺňa
ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá alternatívne, preto nie je neprijateľnou
podmienkou. Oprávnený zároveň namietol aj zmätočnosť týkajúcu sa tvrdení súdu o rozhodcovskej
doložke v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá formou osobitnej zmluvy a musí
sa posudzovať a vykladať ako celok. Navrhol napadnuté uznesenie z uvedených dôvodov zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil aj trovy odvolacieho konania
vo výške 116,34 eura vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.10.2013, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 31.10.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1294/13-
EK zo dňa 17.05.2013. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol
napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.



Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom
poriadku definovaná a upravená v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Hlavnou podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ.
Jej ďalším charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy príznačné to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2
zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, musí exekúciu zastaviť
a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietnuť.

Vyššie uvedené právne závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku



vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa preto preskúmal okrem žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, pričom ako uviedol, preskúmal aj zmluvu o revolvingovom
úvere a rozhodcovskú zmluvu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy ako podmienky uzatvorenia zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a
neurčitého počtu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa
už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom.

Odvolací súd z exekučného titulu založeného v súdnom spise zistil, že rozhodcovský súd v ňom
konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08.11.2011, v zmysle
ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych
rozhodcovských súdov, z ktorých je jedným aj Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline,
pričom výber rozhodcovského súdu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve
Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 08.11.2011 č. 8400042251. Súčasne je v súdnom spise založená
aj predmetná rozhodcovská zmluva na č.l. 13, z ktorej vyplýva, že je uzavretá medzi oprávneným a
povinnou dňa 08.11.2011. Podľa čl. 1 dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s
uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Ďalej z čl. 2 je zrejmé veriteľovo vyhlásenie, že uzatvorenie
tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dlžník
nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Ďalej je z jej obsahu zrejmé,
že dlžník vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V čl.
3 je uvedené, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej
uzatvorenia, pričom čl. 4 upravuje, že dlžník a veriteľ sa na znení rozhodcovskej zmluvy (čl. 5-7) dohodli.
Na znak súhlasu zo strany dlžníka je rozhodcovská zmluva podpísaná oboma stranami.

Z jej obsahu je možné na prvý pohľad usúdiť, že povinnej bola daná možnosť neprijať návrh
rozhodcovskej zmluvy a to nepodpísaním tohto dokumentu. Bez ohľadu na samotnú zmluvu o
revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu mohla povinná buď prijať alebo neprijať podľa vlastného
uváženia, t.j. jej podpísaním alebo nepodpísaním a vyjadrením tak vlastnej vôle.



Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia.
Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto
je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým
prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom a je v súlade
so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s vyššie uvedenými závermi, nakoľko
z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvach súd prvého stupňa dospel k záveru o
neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a na základe akých úvah podriadil aj túto zmluvu pod
režim spotrebiteľských zmlúv, čo odôvodnil iba tým, že táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, pričom jej
podpísanie bolo podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, na základe čoho je tak napadnuté
uznesenie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé, na základe
akých úvach súd prvého stupňa bez ďalšieho dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa
sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu, najmä s poukazom na danú dôkaznú situáciu, preto jeho
záver sa odvolaciemu javí ako predčasný a za daného dôkazného stavu aj nesprávny. Zvlášť s ohľadom
na skutočnosť, že bez ohľadu na zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu mohla povinná
buď prijať alebo neprijať podľa vlastného uváženia t.j. jej podpísaním alebo nepodpísaním a vyjadrením
tak vlastnej vôle. V ďalšom konaní bude potrebné zistiť reálnu vôľu povinnej, t.j. či skutočnosti uvedené
v rozhodcovskej zmluve (najmä články 1, 2, 3 a 4) sa zakladajú na pravde. Vôľa a jej prejav totiž musia
byť vo vzájomnom súlade.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade bez vyhodnotenia ďalších podstatných skutočností
dôležitých pre toto konanie, nie je takto odôvodnené napadnuté uznesenie dostatočne presvedčivé.
Napadnuté uznesenie je v tomto smere za danej dôkaznej situácie neúplené a nepreskúmateľné a podľa
názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať
konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení
chýbajú. Oprávnený na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a
taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti,
ktoré mu zákon umožňuje.



Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3
OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.