Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/163/2013 z 28. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. januára 2014, sp. zn. 6Co/163/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5612213437.2 Krajský súd Žilina | 6Co/163/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612213437.2 | 2014-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80964a6c-595b-4f63-a0dc-6e42a8a95c11 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612213437.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/163/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213437
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612213437.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. M., Q. č. XXX/XX, t. č. D. F. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, o zaplatenie 2.734,10 Eur, v konaní
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/10/2013-70 zo dňa
30. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/10/2013-70 zo dňa 30. januára 2013 potvrdzuje.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa s poukazom na § 100 ods. 1 a §
101 Občianskeho zákonníka. Odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 nepriznal z dôvodu
jej neuplatnenia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal prvostupňový súd na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi konania, ako aj na vznesenú námietku premlčania, na ktorú musel prihliadať.
Okresný súd mal preukázané, že odporca dňa 13.3.2012 uznal dlh voči navrhovateľovi vo výške istiny
1.599,78 Eur. Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorý zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v dobe uznania. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh
uznal, vedel o jeho premlčaní. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam odporcu, že o splatnosti dlhu sa
dozvedel až z listinných dokladov, ktoré mu boli doručené spolu so žalobou. Navyše vyjadril názor, že
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní dlhu je neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že sa návrhu vyhovie, alebo toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že odporca dňa 13.3.2012 podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, na základe ktorej uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky č. 4646501151106 vo výške 1.599,78 Eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal
sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška
pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu



a následkoch s tým spojených. Právnym následkom uznania dlhu, je prerušenie plynutia premlčacej
doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Podľa názoru odvolateľa, zákon nevyžaduje,
aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného
práva nie je z hľadiska účinkov podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka,
že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-
ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo
nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája
vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh
v čase uznania trval, to znamená ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje samotné
uznanie dlhu a jeho účinky (hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh
uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, preto tu
nastali účinky predpokladané v § 558 Občianskeho zákonníka, a to že záväzok uznaný odporcom čo do
dôvodu a výšky v čase uznania trval. Odporca si bol vedomý svojho záväzku, preto ho aj uznal. Odvolateľ
mal za to, že postupom okresného súdu došlo k neprimeranej ochrane spotrebiteľa a porušeniu zásady
rovnosti účastníkov konania. Ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny
účinok spojený uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.
j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby
v takomto prípade nastupuje. Na podporu uvedenej argumentácie odvolateľ poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR. Navrhovateľ tiež upozornil, že dohoda o uznaní dlhu bola odporcom podpísaná
dobrovoľne, v mieste jeho bydliska, kde si ju mohol v pokoji preštudovať a prípadne s ňou vyjadriť
nesúhlas, nebol k jej podpisu nútený, práve naopak, bolo mu umožnené jeho záväzok splácať. Dohoda
neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že v danom prípade došlo medzi účastníkmi k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom
pri otázke premlčania bolo potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nie
Obchodného zákonníka. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k
hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu
svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení
spotrebiteľa. Navrhovateľ bol pri uzatváraní spomínanej dohody v postavení dodávateľa, a preto ju
musel okresný súd podrobiť kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských
predpisov. Predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár,
ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a
to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a
dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Predĺženie premlčacej doby na základe
uznania dlhu umožnilo navrhovateľovi účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva
(zmluvné úroky, zákonné úroky, sankcie a pod.) v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciu
príslušenstva pohľadávky, ktorú už vo svojej žalobe označuje za súčasť uplatnenej istiny, čo prináša
možnosť podstatného zvýšenia trov súdneho konania. Takéto predĺženie tiež spôsobuje, že väčšina
priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi
o uplatnenej pohľadávke a stráca tak aj teoretickú možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia
resp. čiastočného splnenia dlhu poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné
praktiky dodávateľa. Vedľajší účastník tiež zdôraznil, že spotrebiteľské zmluvy takmer vždy obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a navrhovateľ tak vo formulárových dohodách o uznaní dlhu necháva
dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu
platný právny titul. Dohoda o uznaní dlhu sa navyše predkladá spotrebiteľom pod zámienkou uzavretia
splátkového kalendára. Poukazoval na nátlakové a manipulačné praktiky navrhovateľa, ako aj na
skutočnosť, že podpis na dohode o uznaní dlhu nemusí byť pravým podpisom. V niektorých dohodách,
ako je tomu aj v tomto prípade, sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť
dohody o splátkach. Dohoda o uznaní dlhu ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť,
rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Na
podporu svojej argumentácie vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Mal
za to, že ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu § 110 ods. 1 druhá



veta Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym a jeho aplikácia je na mieste vždy, keď sa jedná
o uznanie práva spočívajúceho v povinnosti zaplatiť peňažné plnenie, ktoré je v čase uznávacieho
prejavu dlžníka premlčané. Navrhovateľ sa v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti predloženej
formulárovej dohody, a teda ani právnych účinkov z nej plynúcich ani poukazom na princíp „neznalosť
zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného spotrebiteľa

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola harmonizácia
slovenského zmluvného práva s úpravou ochrany spotrebiteľa v EÚ. Zmyslom nielen národnej, ale aj
nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia
spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu
zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva
a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa
určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom úpravy
spotrebiteľského práva je teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a
podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle zmluvných strán.

Nepochybne zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom, má spotrebiteľský charakter. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť
právny záver, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne
irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva uzavretá podľa Občianskeho, ale aj Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek
iného zákona, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnou
stranou na jednej strane je dodávateľ (právny predchodca navrhovateľa - banka) s poukazom na
predmet jeho podnikania a na strane druhej spotrebiteľ (odporca), ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. I napriek tomu, že následne
došlo k postúpeniu pohľadávky, ani dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
13.3.2012, nestráca charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenia spotrebiteľského práva treba totiž
aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny
úkon uznania dlhu. Odvolací súd nespochybňuje, že uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je
inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca,
ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. V súdenej veci však treba prihliadnuť na spôsob, akým
tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Pokiaľ by bol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa, tak napriek
jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa, by súd jeho platnosť nemohol namietať. V súdenej veci to však bol
práve navrhovateľ (ako subjekt práva znalý), ktorý inicioval uzavretie dohody a dal odporcovi podpísať
ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach,
ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania
záväzku. Z obsahu dohody je zjavné, že cieľom navrhovateľa bolo zabezpečiť si výhodnú právnu pozíciu



pri vymáhaní dlhu, a nie ústretový prístup k spotrebiteľovi, keďže formulárové ustanovenia týkajúce sa
splátok dlhu ostali nevyplnené.

Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu
nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

V uvedených súvislostiach preto ani odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než k akému dospel
prvostupňový súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa totiž jedná o formulárovú dohodu, ktorou si
spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú
ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj s kogentnými ustanoveniami
spotrebiteľského práva, neplatná a tak nemôže požívať právnu ochranu.

Pokiaľ ide o námietky odvolateľa týkajúce sa vzťahu ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá a § 558
Občianskeho zákonníka, tieto možno vyhodnotiť ako opodstatnené. Ustanovenie § 110 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka totiž upravuje v súvislosti s uznaním práva predĺženie premlčacej
doby, ku ktorému následku sa nevyžaduje vedomosť osoby, ktorá uznávací prejav urobila. Uvedené
nemožno stotožňovať s odlišným inštitútom uznania záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka,
ktoré v kontexte uznávacieho prejavu len formuluje domnienku trvania dlhu v čase tohto jednostranného
právneho úkonu. Dôvodom zamietnutia žaloby bola však v danom prípade absolútna neplatnosť prejavu
vôle odporcu o uznaní záväzku (rozoberaná vyššie), z ktorého dôvodu nepovažoval krajský súd za
nutné zaoberať sa ďalej v podrobnostiach odlišnosťami ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá a § 558
Občianskeho zákonníka.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
nebol navrhovateľ úspešný, odporca ani vedľajší účastník si náhradu trov druhostupňového konania
neuplatnili, preto bolo rozhodnuté spôsobom vyjadreným vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.