{"guid": "0cd80d75-70e8-481d-9ff5-d14b2f4bb17b:4423bbfc-5e3c-41ff-bc96-0bd9b4d6f35c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113208146.1", "spisova_znacka": "2Cob/91/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/91/2017 z 9. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. apríla 2018, sp. zn. 2Cob/91/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1113208146.1", "identifikacne_cislo": "1113208146", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Obdo/7/2019", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f9a6df6d-756e-412b-940e-1a4d876bde92:7824dd77-75eb-4aea-a7af-eb0fb27ba001", "datum": "2020-02-12", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-671", "nazov": "§ 671 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-671", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-671"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-671"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4423bbfc-5e3c-41ff-bc96-0bd9b4d6f35c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113208146.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1113208146.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1113208146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208146
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113208146.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský poľovnícky
zväz, občianske združenie, Štefánikova 10, Bratislava, IČO: 00 178 144, zast. JUDr. Ján Falis, advokát,
Lermontovova 14, Bratislava proti žalovanej: PhDr. Valéria Kaplanová ANTROPOS, Haydnova 19,
Bratislava, IČO: 11 924 608, zast. JUDr. Dušan Jurkovič, Furdekova 11, Bratislava, o zaplatenie
5.630,46 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
35Cb/132/2013-111 zo dňa 14.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/132/2013-111 zo dňa
14.06.2016  p o t v r d z u j e.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.      Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 5.630,46 EUR spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 301,26 EUR od 6.8.2011 do
zaplatenia, spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,70 EUR od 20.8.2011 do zaplatenia,
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.825,51 EUR od 29.1.2011 do zaplatenia, spolu
s 9,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.484,99 EUR od 6.8.2011 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania vo výške 337,50 EUR a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.672,53 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2.       V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd
dňa 4.3.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaná uhradila istinu vo výške 5.630,46 EUR s príslušenstvom
z titulu dlžného nájomného zo zmluvy o nájme nebytových priestorov.

3.     Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že k uzatvoreniu zmlúv o nájme nebytového
priestoru a parkovacieho miesta došlo písomnou formou v súlade so zákonnou úpravou. Zmluvné strany
sa výslovne v zmluve zo dňa 23.6.2008 v článku 15.3 dohodli, že zmluvu je možné vypovedať len
písomne s dvojmesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Zmluvné strany sa výslovne v zmluve zo dňa 1.8.2008 v
článku 5.2 dohodli, že zmluvu je možné vypovedať len písomne s jednomesačnou výpovednou dobou,
ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.



4.     Ako nespornú súd vyhodnotil skutočnosť, že žalovaná nikdy písomne žiadnu zo zmlúv nevypovedal.
Žalovaná síce v konaní tvrdila, že došlo k ústnej dohode žalovanej a štatutára žalobcu p. Š. o ukončení
nájmu, avšak túto skutočnosť nepreukázal a naviac štatutár Š. výslovne poprel akúkoľvek dohodu o
ukončení nájmu. Tvrdeniu štatutára žalobcu p. Š. svedčí aj predložený list žalovanej doručený žalobcovi
25.7.2011, kde sama žalovaná ako dôvod vysťahovania uviedla zlú situáciu v podnikaní a túto súčasne
označila za dôvod svojich zdravotných problémov. Súd teda ako účelové a nepreukázané vyhodnotil
tvrdenie žalovanej o zlom stave predmetu nájmu, ktorý mal spôsobiť jej zdravotné problémy. Žalovaná
súčasne v rozpore so zmluvami nikdy protokolárne neodovzdala predmety nájmu, výslovne zabránila
žalobcovi za jej účasti skontrolovať stav priestorov, naopak poverila tretiu osobu - svedka J., aby sa
pokúsil odovzdať kľúče bez prevzatia priestorov. Ani po výslovnej požiadavke žalobcu na protokolárne
odovzdanie priestorov toto neuskutočnila a kľúče poslala poštou. Žalovaná v konaní napriek svojim
tvrdeniam nepreukázala dohodu o ukončení nájmu k 30.6.2011, nepreukázala písomnú výpoveď žiadnej
zo zmlúv o nájme a nepreukázala svoje tvrdenie o nespôsobilosti predmetu nájmu byť využívaný na
dohodnutý účel.

5.     Súčasne súd poukázal na skutočnosť, že predmetom konania je aj úhrada faktúry č. 21381,
ktorou žalobca v súlade so zmluvou fakturoval žalovanej služby spojené s užívaním predmetu nájmu v
roku 2010, počas ktorého žalovaná preukázateľne predmet nájmu využívala a ani túto faktúru žalovaná
neuhradila. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, že žalobca oprávnene a v súlade s uzatvorenou zmluvou o nájme požadoval od žalovanej
úhradu nájomného a služieb spojených s užívaním nebytových priestorov do dňa ukončenia zmluvy.
Žalovaná  bezdôvodne neuhrádzala nájomné a poskytnuté služby.

6.     Súd prvej inštancie  vec právne posúdil podľa § 671 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 OZ. Uviedol, že
úroky z omeškania si žalobca uplatnil v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z
faktúr  nájomného, služieb spojených s užívaním predmetu nájmu. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 OSP.

7.       Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že s  rozhodnutím
súdu nesúhlasí. Z obsahu jeho odôvodnenia sa podľa nej javí, že súd pri hodnotení dôkaznej situácie vzal
do úvahy len tie dôkazy a okolnosti, ktoré vyznievajú v jej neprospech. Uviedla, že prenajaté priestory
vypratala, svoj nábytok dala odviezť, o čom predložila potvrdenia starostov z Ostratíc a z Krajného.

8.         Odôvodnenie rozsudku považuje za protirečivé v tom, že na jednej strane sa uvádza, že mohla
skončiť nájom len písomnou formou, i keď v čl. 15.1 zmluvy je ako prvá možnosť skončenia nájmu
uvedené, že táto zmluva o nájme môže zaniknúť /a teda skončiť nájom/ vzájomnou dohodou zmluvných
strán. Na strane druhej sa konštatuje ako zrejme podľa súdu nesporný fakt, že k dohode o skončení
nájmu nedošlo, lebo pán Š. to na súdnom pojednávaní poprel. Uviedla, že sa javí, že ak je niekto šéf
poľovníkov, pravdu má on. Pritom na prospech jej tvrdenia svedčí skutočnosť, že  pred skončením nájmu
priestory vypratala. Uviedla, že  predmetom žalobného návrhu sú aj fa z 26.7.2011 za nájom nebytových
priestorov za 3.štvrťrok 2011, ktorá jej jednak v rozpore so zmluvou nebola doručená, ale hlavne je to
faktúra za nájom na obdobie, kedy ako  tvrdí, nájom už skončil, kedy bolo zrejmé vzhľadom na dátum
jej vystavenia, že priestory opustila. Pokiaľ ide o fa zo 14.1.2011, napriek tomu, že bolo dohodnuté v
čl. 12 zmluvy, akými spôsobmi jej budú zo strany prenajímateľa písomnosti doručované, ani jedným z
týchto spôsobov jej táto faktúra doručená nebola. Poukázala na to, že namietla premlčanie, čím sa súd
nezaoberal.

9.    Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vrátil na ďalšie
konanie.

10.   Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11.   Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový    poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.04.2018. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.



12.    Podľa ust. § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

13.      Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14.     Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi sporovými stranami došlo dňa 23.6.2008  k
platnému uzatvoreniu Zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov, ktorou si žalovaná prevzala do nájmu predmet nájmu špecifikovaný
v zmluve nachádzajúci sa v budove žalobcu   na Štefánikovej 10 v Bratislave na prízemí o výmere
71,30 m2 (ďalej iba zmluva o nájme nebytových priestorov) a  dňa 1.8.2008 k uzatvoreniu Zmluvy o
nájme časti nehnuteľnosti podľa § 663 Občianskeho zákonníka, ktorou si žalovaná prevzala do nájmu
predmet nájmu špecifikovaný v zmluve nachádzajúci sa na nehnuteľnosti žalobcu na Štefánikovej 10
v Bratislave a to parkovací box č. 2 (ďalej iba zmluva o nájme).  Zmluvné strany sa v Zmluve o nájme
nebytových priestorov v čl. 15.3 dohodli, že zmluvu je možné vypovedať len písomne s dvojmesačnou
výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede
druhej zmluvnej strane. V Zmluve o nájme sa v článku 5.2 dohodli, že zmluvu je možné vypovedať len
písomne s jednomesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. V  záverečných ustanoveniach oboch zmlúv sa sporové
strany  dohodli na tom, že zmluvné strany môžu meniť obsah tejto zmluvy, prípadne prijímať dodatky k
tejto zmluve len písomnou formou a to písomnými číslovanými dodatkami k tejto zmluve podpísanými
oboma zmluvnými stranami. Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že k zániku oboch zmluvných
vzťahov došlo na základe ústnej dohody a faktického odsťahovania.

15.     Podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za protirečivé, ak súd prvej inštancie uvádza, že
žalovaná mohla skončiť nájom len písomnou formou, ak podľa zmluvy o nájme možno skončiť nájom
aj  dohodou. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie sa zaoberal skutočnosťou,
či došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu a to dohodou alebo písomnou výpoveďou. Dospel k
záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, že došlo k ukončeniu zmlúv dohodou a zároveň dospel k
záveru, že nedošlo ani k platnej písomnej výpovedi oboch zmlúv, čo považoval za nespornú skutočnosť.

16.      Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie prioritne skúmal, či nedošlo k uzatvoreniu dohody o
skončení zmluvných vzťahov. Je pravdou, že podľa článku 15.1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov
a podľa článku 5.2 Zmluvy o nájme bolo možné ukončiť zmluvný vzťah aj dohodou. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú na ukončení nájomného vzťahu, platí,
že nájom končí dojednaným dňom. Takáto dohoda sa musí uzavrieť písomne, ak samotná nájomná
zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Ako vyplýva z odseku 14 tohto rozhodnutia, strany uzatvorili
obe zmluvy v písomnej forme a zároveň sa aj v zmluvách dohodli, že všetky zmeny je potrebné urobiť v
písomnej forme. Dohoda  o ukončení zmluvných vzťahov preto pre svoju platnosť vyžadovala písomnú
formu. Je nesporné, že žiadna dohoda v písomnej forme uzatvorená nebola, žalovaná to napokon ani
netvrdila. V konaní sa bránila  existenciou ústnej dohody, pričom v konaní nebolo preukázané, k akému
dňu a či vôbec k takejto dohode došlo. Je pritom irelevantné, že žalovaná si odsťahovala veci a pokúšala
sa prostredníctvom inej osoby odovzdať kľúče. Žalovaná si musela byť vedomá akou formou je potrebné
zmluvný vzťah ukončiť a teda, že aj v prípade dohody, je potrebné zmluvný vzťah ukončiť písomnou
formou s uvedením dojednaného dňa, ku ktorému sa zmluvný vzťah končí. Odvolací súd nesúhlasí s
invektívami žalovanej, podľa ktorých súd uveril žalobcovi, konkrétne štatutárnemu zástupcovi, vzhľadom



na jeho postavenie.  Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že nebola preukázaná dohoda
o zániku zmlúv, pričom správne vychádzal z vykonaných dôkazov. Keďže dohoda v písomnej podobe
neexistovala a zánik v ústnej forme žalobca poprel, súd správne vyhodnotil, že obrana žalovanej nebola
preukázaná.

17.     Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že o skončení nájmu svedčia potvrdenia starostov
o odvoze nábytku, keďže ani jedna z týchto osôb neprehlásila, že má vedomosť o tom, k akému dňu
bolo dohodnuté skončenie nájmu a poznatky mali len na základe informácií  od žalovanej. Je potrebné
tiež uviesť, že potvrdenia nemôžu nahradiť písomnú dohodu o skončení nájmu, resp. písomnú výpoveď.
Žalovaná ako podnikateľka vstupujúca do obchodných vzťahov by si mala byť vedomá, že zmluvné
vzťahy možno ukončiť len v súlade s uzatvorenými zmluvami. Ak sa spoliehala na konkludentný spôsob
ukončenia, ktorý žalobca neakceptoval, musí znášať dôsledky svojho konania, resp. opomenutia ukončiť
zmluvné vzťahy právne relevantným spôsobom. O skutočnosti, že žalobca ukončenie zmluvného vzťahu
dohodou neakceptoval, svedčí aj výpoveď P. J., ktorý vypovedal, že v júni 2011 sa pokúsil odovzdať
kľúče štatutárnemu zástupcovi žalobcu a keďže ich odmietol prevziať, zaslal ich poštou.   Z uvedeného
teda vyplýva, že  v rozhodnom čase (3.štvrťrok 2011) zmluvné vzťahy neboli skončené a žalobca bol
oprávnený vystaviť predmetné faktúry.

18.     K námietke  premlčania týkajúcej sa  faktúry č.21381 splatnej dňa 28.1.2011, ktorou žalobca
fakturoval náklady za služby spojené s prevádzkou prenajatých nebytových priestorov za rok 2010,
odvolací súd uvádza, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z predmetnej faktúry premlčaná nie je,
keďže žaloba bola podaná dňa 4.3.2013 t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101
Občianskeho zákonníka. Ako vplýva z oboch zmlúv, spôsob platby nebol viazaný na doručenie faktúr,
žalovaná preto nemôže brániť, že faktúra jej nebola doručená. Povinnosť uhrádzať odplatu za služby
spojené s užívaním predmetu nájmu vyplýva z článku 7 Zmluvy o nájme nebytových priestorov.

19.      Na záver odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne procesné pochybenie pokiaľ ide o postup súdu pri
vykonávaní dokazovania - výsluch svedkov. Súd prvej inštancie uskutočnil výsluch všetkých navrhnutých
svedkov, pričom obe strany súhlasili, aby svedkyňa Oravcová odpovedala v písomnej forme. Obe strany
mali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a ak sa žalobca nedostavil bez ospravedlnenia na
pojednávanie dňa 14.6.2016, sám sa diskvalifikoval z vykonávania resp. označenia ďalších dôkazov.

20.   Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

21.  O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení    s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22.   Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za   3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35Cb/132/2013", "guid": "54cfa2a0-4d01-4300-87a9-ea12d564aa25:bf9c0c7e-6f60-4563-b05a-238e5cec9753", "vztah": "potvrdene"}], "stav": {"sz": "2Obdo/7/2019", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f9a6df6d-756e-412b-940e-1a4d876bde92:7824dd77-75eb-4aea-a7af-eb0fb27ba001", "datum": "2020-02-12", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}