{"guid": "0cd52a6f-7ac6-453a-b0ad-0e8bfad8fc1d:ac8f2279-c8a0-4ede-9017-1ad2c578e89e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1", "spisova_znacka": "5CoPr/12/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/12/2018 z 27. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. mája 2019, sp. zn. 5CoPr/12/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1", "identifikacne_cislo": "7515214329", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2019-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac8f2279-c8a0-4ede-9017-1ad2c578e89e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne Obce Milhosť, so sídlom Milhosť 6,
IČO: 31 947 034, zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov proti
žalovanému H.. B. F.J., K.. XX.X.XXXX, O. Q. XX, zast. JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom, so sídlom
Kuzmányho 11, Košice, o zaplatenie 2.813,49 € s príslušenstvom, o odvolaní oboch strán sporu proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 7Cpr/4/2015-9O zo dňa 11. mája 2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 2.813,49 € a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.813,49 € od 17.6.2015
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobkyni nepriznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Žalobkyňa sa  žalobou  podanou na Okresnom súde Košice - okolie 24.7.2015 domáhala, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť jej istinu 2.813,49 €, a to 1.676,95 € titulom neoprávnene vyplateného platu,
958,38 € titulom neoprávnene vyplateného odstupného a 178,16 € titulom neoprávnene vyplatenej
náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.813,49 €
od 17.6.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku zo žaloby a z trov právneho zastúpenia. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný pôsobil
v obci Milhosť vo funkcii starostu nepretržite od decembra 2002 do zloženia sľubu novozvoleného
starostu  2.1.2015. Obecné zastupiteľstvo žalobkyne prijalo na mimoriadnom zasadnutí  2.12.2014
uznesenie č. 5/11-2014, ktorým po prerokovaní platu žalovaného na rok 2014 rozhodlo o určení platu
žalovaného vo výške 1.228,- € a súčasne rozhodlo o jeho zvýšení o 70% s platnosťou od 1.1.2014.
Uznesenia prijaté obecným zastupiteľstvom potrebným počtom poslancov sú platné a účinné momentom
ich schválenia ako to vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb.. Keďže uznesenie
obecného zastupiteľstva žalobkyne, ktorým  rozhodlo o určení platu žalovaného a o jeho  zvýšení o 860,-
€ t.j. o 70 % tarifného platu bolo prijaté  2.12.2014, mohol byť plat žalovaného v súlade so zákonom
zvýšený až s účinnosťou od decembra 2014.

3. Žalovaný  pôsobil  vo  funkcii  starostu obce Milhosť t.j.  žalobkyne  od 4.1.2003 do 2.1.2015 (opis
mzdového listu žalovaného za kal. roky 2014 a 2015). Obecné  zastupiteľstvo  žalobkyne prijalo na
mimoriadnom zasadnutí konanom 2.12.2014:
1/ uznesenie č. 5/11-2014, ktorým prerokovalo plat starostu obce, ktorým bol v tom čase žalovaný, a
rozhodlo o určení platu starostu pre rok 2014 vo výške 2.088,- € s tým, že takto určený plat starostu



je platný od 1.1.2014 a pozostáva z platu určeného podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v sume
1.228,- € (priemerná mzda 824,- € x násobok podľa počtu obyvateľov 1,49) a 70% zvýšenia podľa § 4
ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. v sume 860,- €, pričom za uznesenie hlasovali 4 poslanci, proti nebol
nikto a hlasovania sa zdržal 1 poslanec
2/ uznesenie č. 6/11-2014, ktorým podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. schválilo starostovi obce H..
B. F. t.j. žalovanému náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994
Z.z.. pričom za uznesenie hlasovali 4 poslanci a proti hlasoval 1 poslanec (zápisnica č. 11/2014 z
mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Milhosť konaného 2.12.2014 o 18.00 hod. na
Obecnom úrade v Milhosti).

4. Obecné   zastupiteľstvo   žalobkyne  prijalo   na   zasadnutí   konanom   30.9.2013
uznesenie č. 2/8-2013, ktorým prerokovalo plat žalovaného ako starostu podľa § 4 ods. 4 zákona č.
253/1994 Z.z. a určilo plat žalovaného ako starostu pre rok 2013 v sume 1.896,- € s tým, že takto určený
plat je platný od 1.1.2013 a pozostáva zo základného platu 1.200,- € podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona
(priemerná mzda 805,- € x násobok podľa počtu obyvateľstva 1,49) a jeho zvýšenia o 58% podľa § 4
ods. 2 citovaného zákona v sume 696,- € (zápisnica č. 8/2013 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
Milhosť konaného 30.9.2013).

5. Medzi stranami bola sporná zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva žalobkyne  z 2.12.2014  č.
5/11-2014, ktorým  bolo rozhodnuté o zvýšení platu starostu žalobkyne  na rok 2014 spätne od 1.1.2014.
Vecne príslušný preskúmať zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva je krajský súd,  a to tak
podľa úpravy ust. § 250 zf OSP účinnej do 30.6.2016  ako aj podľa ust. § 348 v spojení s § 10 - §
12 Správneho súdneho poriadku účinného od 1.7.2016. Žalobu  o preskúmanie zákonnosti uznesenia
obecného zastupiteľstva môže podať prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo
vyhovené, a predmetnou žalobou sa môže domáhať zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva
proti obci ako žalovanej. Nakoľko o zákonnosti vyššie citovaného uznesenia obecného zastupiteľstva
žalobkyne, ktorým bol zvýšený plat starostu žalobkyne retroaktívne doposiaľ nebolo rozhodnuté, ani sa
nevedie konanie o preskúmanie zákonnosti predmetného uznesenia, súd postupom podľa § 194 ods.
1 CSP posudzoval zákonnosť predmetného uznesenia ako otázku prejudiciálnu v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie v spore.

6. Z uvedeného dôvodu patrí žalovanému za obdobie 01/2014 - 11/2014  základný tarifný  plat starostu
podľa § 3 ods. 1 v spojení s  § 4 ods. 1, 3 zákona č.  253/1994 Z.z. vo výške 1.228,- € mesačne
( súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe
údajov Štatistického úradu SR za kal. rok 2013 v sume 824,- € a 1,49 - násobku obce do 500
obyvateľov zaokrúhlený na celé €o nahor) a za mesiac 12/2014 plat  2.088,- € podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 253/1994 Z.z. v zmysle uznesenia obecného zastupiteľstva žalobkyne č. 5/11-2014 z 2.12.2014.
Z predmetného platu patrí žalovanému aj odstupné a náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku.
Nezákonne vyplatený plat, odstupné a náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku prestavuje na strane
žalovaného majetkový prospech získaný z neplatného rozhodnutia teda bezdôvodné obohatenie, ktoré
je povinný vydať žalobkyni podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo
žalobkyne uznesením č. 2/8-2013 z 30.9.2013 určilo plat starostu 1.896,- € mesačne ( 1.200,- € tarifný
základný plat + zvýšenie platu o 58 % t.j. 696,- €) z jednoznačného znenia predmetného uznesenia
vyplýva, že plat starostu žalobkyne bol takto určený  pre rok 2013 a za obdobie od 1.1.2014 do 2.12.2014
obecné zastupiteľstvo plat starostu platne  nezvýšilo. Žalovanému teda patril za rok 2014 plat starostu
15.596,- € brutto (11 x 1.228,- € za 1 - 11/2014 + 2.088,- € za 12/2014). Žalobkyňa vyplatila žalovanému
plat 25.183,37 €a brutto (výplatné  pásky  žalovaného  a  opis  mzdového  listu  žalovaného  za 1 -
12/2014) . Rozdiel a teda nezákonne vyplatený plat žalovaného tak za kal. rok 2014 predstavuje 9.587,37
€a brutto. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.676,95 €a titulom
nezákonne vyplateného platu za rok 2014, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

7. Žalovanému  patril  podľa § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. nárok na odstupné vo výške trojnásobku
jeho priemerného mesačného platu  určeného podľa § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. zaokrúhleného
na najbližší eurocent nahor 1.299,67 €a (11  x 1.228,- €/mesiac + 2.088,- € spolu 15.596,- € : 12)
t.j. odstupné 3.899,01 €a brutto (3 x priemerný mesačný plat 1.299,67). Žalovanému bolo žalobkyňou
vyplatené odstupné 6.242,73 €a brutto (výplatná páska žalovaného za 1/2015), t.j. žalovanému bolo
neoprávnene vyplatených titulom odstupného 2.343,72 €a brutto (6.242,73 €a - 3.899,01 €a). Žalobkyňa
sa titulom odstupného, na ktoré žalobca nemal zákonný nárok, domáhala zaplatenia  958,38 €a, preto



súd jej žalobe aj v tejto časti vyhovel v celom rozsahu. Žalovanému vznikol nárok na náhradu platu za 22
dní nevyčerpanej dovolenky čo predstavuje 165 hodín ( výplatná páska žalovaného za 1/2015) t.j. 7,5
hodiny denne, pretože žalovaný z dôvodu skončenia funkčného obdobia nemohol dovolenku vyčerpať v
budúcom kalendárnom roku a rozhodlo o tom obecné zastupiteľstvo žalobkyne uznesením č. 6/11-2014
z 2.12.2014. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Žalobkyňa vyplatila žalovanému uvedeným titulom
2.115,26 €a brutto (výplatná páska žalovaného za 1/2015). Žalovaný mal nárok na zaplatenie náhrady
za nevyčerpanú dovolenku 1.428,90 €a (165 hodín x priemerný hodinový zárobok žalovaného  8,66 €,
vyčíslený ako podiel platu 15.596,- €, na zaplatenie ktorého mal žalovaný nárok v rozhodnom období
01/2014 - 12/2014, a počtu 1800 hodín odpracovaných žalovaným v rozhodnom období   /240 dní x
7,5 h/deň). Rozdiel a teda nezákonne vyplatená náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku predstavuje
686,36 €a brutto (2.115,26 €  - 1428,90 €). Žalobkyňa sa uvedeným titulom domáhala zaplatenia sumy
178,16 €, preto súd jej žalobe aj v tejto časti vyhovel.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Skutočnosť, že žalobkyňa vyplatila žalovanú sumu žalovanému na základe uznesenia prijatého
jej obecným zastupiteľstvom, predmetné uznesenie  doposiaľ zrušené nebolo ani žalobkyňou ani
rozhodnutím súdu, žalovaná v rozsahu v akom  predmetné uznesenie považovala za nezákonné
nepostupovala spôsobom uvedeným o odseku 24.  odôvodnenia rozsudku, súd vyhodnotil ako dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej žalobkyni nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

9. V podanom odvolaní žalobca čo do výroku o náhrade trov konania uviedol, že podľa § 257 CSP,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Keď že
súd napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni celú žalovanú istinu aj s celým žalovaným príslušenstvom
je nepochybné, že žalobkyňa mala v spore plný (100 %) úspech. Zásada úspechu (tiež aj ako zásada
zodpovednosti za výsledok) je najvšeobecnejším a hlavným pravidlom, podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal
úspech. Z tohto ustanovenia vyplýva reparačno-sankčná funkcia trov konania. Základným meradlom pre
nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci. „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05,
II. ÚS 272/08). Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú
právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom
súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods.
1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania,
treba vykladal' v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.
Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu,
neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník
konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08).
Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri
poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom
(Čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu
(obdobne II. ÚS 56/05).\" (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 161/2016 zo dňa 28.06.2016). Aplikácia ust. § 257
CSP (predtým S 150 OSP) by mala byt* ojedinelá, výnimočná a ak nastane, je potrebné, aby konajúci
súd dôkladne zvážil všetky okolnosti prípadu, ako aj pomery na strane oboch účastníkov. „V čl. 46 ods. 1
ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady
trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj „OSP\") určuje, Či je základné
právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (Čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy).
Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu,
neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník
konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05). K uvedenému
ústavný súd dodáva, že prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že „aplikácia ustanovenia §
150 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde



a ich postoj v konaní\" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1.
septembra 2000). „Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 nepriznať
náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom
druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter\" (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk -judikát Č. R 34/1982).Nepriznanie
náhrady trov konania podľa ustanovenia § 150 OSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom
hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku\" (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk -judikát
č. R 23/1989).\" (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 zo dňa 25.05.2010).

10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že Okresný súd Košice - okolie rozsudkom 7Cpr/4/2015 z 11.5.2018 I.
výrokom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.813,49 € a úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 2.813,49 € od 17.6.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovaný s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasí, proti predmetnému výrokom rozsudku v
zákonnej lehote podáva odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 C.s.p. ods. 1 písm. d), e), f), g) a h).
Žalovaný namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Jedná
sa o chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil
po právnej stránke je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam a skutkové zistenia, založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Žalovaný vidí v nesprávnom právnom posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). Súd na danú vec aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, na daný skutkový stav ho inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Žalovaný namieta,
že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku tejto skutočnosti aj nesprávne rozhodol. Žalovaný namieta
aj nepreskúmateľnosť predmetného rozsudku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu výške 2.813,49 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2.813,49 € od 17.06.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj
nárok žalobca odôvodnil tvrdením, že obecné zastupiteľstvo žalobcu prijalo na mimoriadnom zasadnutí
uznesenie č. 5/11-2014 dňa 2.12.2014, ktorým po prerokovaní platu žalovaného na rok 2014 rozhodlo
o určení platu žalovaného vo výške 1.228,-€ a súčasne rozhodlo o jeho zvýšení o 70 % s platnosťou
od 1.1.2014. Podľa názoru žalobcu z príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení platnom v čase prijatia predmetného uznesenia obecným zastupiteľstvom vyplýva, že
uznesenia prijaté obecným zastupiteľstvom potrebným počtom poslancov sú platné a účinné momentom
ich schválenia, teda žalovanému vznikla právo na úpravu platu vo výške, ako bolo prijaté uznesením
obecného zastupiteľstva žalobcu dňa 2.12.2014, iba odo dňa prijatia tohto uznesenia, konkrétne žalobca
udáva od decembra 2014. Vychádzajúc z tejto konštrukcie si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie údajne
neoprávnene vyplatenej sumy vo výške 1.676,95 €, o ktorú bol v rozpore so zákonom navýšený plat
starostu za obdobie od januára 2014 do novembra 2014. Podľa žalobcu mal žalovaný za toto obdobie
nárok iba na zvýšenie platu o sumu 696,- €, tzn. zvýšenie platu o 58 %, tak ako o tom bolo rozhodnuté pri
poslednom prejednaní platu starostu obecným zastupiteľstvom na mimoriadnom zasadnutí v uznesení
č. 2/8-2013 zo dňa 30.9.2013, ktorý bol vypočítaný z platu žalovaného v roku 2013. Podľa názoru
žalobcu v dôsledku priznania platu žalovanému v rozpore so zákonom boli žalovanému neoprávnene
poskytnuté aj ďalšie náhrady a to suma 958,38 € titulom neoprávnene navýšeného odstupného a
suma 178,16 € titulom neoprávnenej sumy náhrady za nevyčerpanú dovolenku, suma spolu vo výške
2.813,49 € je v hrubom. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu 7.10.2015 ako vyjadrenie k
žalobe žalobcu uviedol dôvody a skutočnosti, pre ktoré žiadal aby súd žalobu zamietol. Na pojednávaní
konanom dňa 19.7.2017 a 11.10.2017 namietal vecnú nepríslušnosť konajúceho súdu rozhodnúť o
žalobe. Uviedol, že žalobca je zastúpený advokátom, ktorý pozná právo, preto bol povinný podať podnet
príslušnému prokurátorovi na preskúmanie zákonitosti postupu Obecného zastupiteľstva obce Milhosť
pri schvaľovaní uznesenia č. 5/11-2014 zo dňa 2.12.2014 o zvýšení platu starostu obce Milhosť a
nie podať žalobu o zaplatenie na nepríslušný súd dňa 24.7.2015. Poukázal na ustanovenie § 244
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného do 30.6.2016, podľa ktorého v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov územnej samosprávy. Podľa
§ 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, podľa §
250zf ods. 2 O.s.p. účastníkmi konania sú obec, a prokurátor, podľa ods. 3 na konanie o preskúmaní
zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva je príslušný na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode
sa nachádza obec. Dňom 1.7.2016, v čase kedy sa vo veci konalo na súde prvej inštancie, vstúpil do



platnosti zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.), ktorý v § 10 ustanovuje, že na konanie
a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje
inak. Podľa § 348 žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho
obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis. Podľa § 350 S.s.p. žalobcom je prokurátor (§ 20 a § 21 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre),
ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Podľa § 351 S.s.p. žalovaným je
obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.
Neuznal nárok žalobcu do dôvodu a výšky, namietal aj nesprávny spôsob výpočtu žalovanej sumy,
navrhol vykonať aj ďalší dôkaz avšak súd tomuto návrhu nevyhovel. Žalovaný z uvedených dôvodov
navrhol žalobu zamietnuť. Prvoinštančný súd sa s týmto tvrdením a obranou žalovaného nestotožnil.
Vo veci konal a rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Svoje vyhovujúce rozhodnutie uvedené vo výroku I.
odôvodnil tým, že nakoľko o zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva žalobkyne č. 5/11-2014 z
2.12.2014, ktorým bol zvýšený plat starostu žalobkyne retroaktívne doposiaľ nebolo rozhodnuté, ani sa
nevedie konanie o preskúmanie zákonnosti predmetného uznesenia, súd postupom podľa § 194 ods.
1 CSP posudzoval zákonnosť predmetného uznesenia ako otázku prejudiciálnu v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie v spore. Dospel k záveru (bod 26.), že rozhodnúť o výške platu starostu možno len do
budúcna a nie spätne (retroaktívne), nakoľko uvedený postup je v rozpore s princípom právnej istoty
a teda v rozpore s dobrými mravmi zakotveným v § 3 Občianskeho zákonníka (OZ) ako aj v rozpore
s úmyslom zákonodarcu s poukazom na Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č.
253/1994 Z.z., ktoré podľa svojho obsahu vylučujú retroaktívne rozhodnutie o plate starostu (podľa §
8 ak obecné zastupiteľstvo do jedného mesiaca od účinnosti tohto zákona nerozhodne, že starostovi
patrí vyšší plat, ako je uvedené v § 4, vypláca sa starostovi minimálny plat podľa tohto zákona, podľa
§ 8a starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 30. júna 2011 a
rozhodlo o plate starostu v súlade s týmto zákonom, inak platí, že od 1. júna 2011 patrí starostovi plat
stanovený podľa § 3 ods. 1). Pokiaľ teda obecné zastupiteľstvo žalobkyne vyššie citovaným uznesením
č. 5/11 - 2014 z 2.12.2012 zvýšilo plat starostu žalobkyne spätne za obdobie od 1.1.2014, uvedené
uznesenie je v časti, ktorým bol plat zvýšený spätne za obdobie od 1.1.2014 do prijatia predmetného
uznesenia nezákonné pre rozpor s ust. § 3 OZ a teda absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Podľa
názoru prvoinštančného súdu (bod 27.) z uvedeného dôvodu patrí žalovanému za obdobie 01/2014
-11/2014 základný tarifný plat starostu podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 3 zákona č. 253/1994
Z.z. iba vo výške 1.228,- € mesačne (súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom
hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za kal. rok 2013 v sume 824,-
€ a 1,49 násobku obce do 500 obyvateľov zaokrúhlený na celé euro nahor) a za mesiac 12/2014
plat 2.088,- € podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. v zmysle uznesenia obecného zastupiteľstva
žalobkyne č. 5/11-2014 z 2.12.2014. Z predmetného platu patrí žalovanému aj odstupné a náhrada
platu za nevyčerpanú dovolenku. Nezákonne vyplatený plat, odstupné a náhrada platu za nevyčerpanú
dovolenku prestavuje na strane žalovaného majetkový prospech získaný z neplatného rozhodnutia teda
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobkyni podľa § 451 ods. 1 OZ. Žalobca namieta, že
súd prvej inštancie sa neriadil zásadou výlučne návrhového konania prokurátora (§ 250zf O.s.p., § 350
S.s.p.). Rozhodol vo veci, zaviazal žalovaného k plneniu, ktorým údajne získal neoprávnený majetkový
prospech z údajne neplatného rozhodnutia (uznesenia OZ) pričom uznesenie obecného zastupiteľstva č.
5/11-2014 z 2.12.2012 je stále platné v plnom rozsahu v akom bolo prijaté. Súdu prvej inštancie (bod 26.)
konštatuje, že rozhodnúť o výške platu starostu možno len do budúcna a nie spätne (retroaktívne), preto
je v rozpore s úmyslom zákonodarcu s poukazom na Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 253/1994 Z.z). Svoje rozhodnutie opiera o ustanovenie
§ 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak obecné zastupiteľstvo do jedného mesiaca od účinnosti tohto
zákona nerozhodne, že starostovi patrí vyšší plat, ako je uvedené v § 4, vypláca sa starostovi minimálny
plat podľa tohto zákona. Podľa § 8a starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa
uskutočnilo do 30. júna 2011 a rozhodlo o plate starostu v súlade s týmto zákonom, inak platí, že od
1. júna 2011 patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1. Z uvedeného nevyplýva žiaden zákaz retroaktivity.
Prvoinštančný súd bez toho aby by mal za preukazné, že do 30.6.2011 si obecné zastupiteľstvo nesplnilo
povinnosť podľa § 8 zákona č. 253/1994 Z.z. prijal záver, že práve v dôsledku nesplnenia tejto zákonnej
podmienky je možné rozhodnúť o výške platu starostu len do budúcna a nie spätne (retroaktívne).
Žalovaný je toho názoru, že takýto záver súdu prvej inštancie je nesprávny v rozpore so zákonom. Súd
bez toho, aby by vykonal dôkaz na potvrdenie svojho záveru, vzal za preukázané, že žalobca povinnosť
uvedenú v § 8 zák. 253/1994 Z.z si nesplnil. Na podporu ním tvrdenej skutočnosti nevykonal žiadne
dokazovanie. Žalovaný si zákonom uloženú povinnosť splnil v súlade so zákonom čoho dôkazom je



Zápisnica č. 6/2011 z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva Milhosť konaného 28.6.2011
na Obecnom úrade v Milhosti, kedy bolo prijaté uznesenie č. 1/6- 2011, ktorým bol určený plat starostu v
súlade so zákonom. Dôkaz: - zápisnica č. 6 zo dňa 28.6.2011. Žalovaný ďalej namieta, že závery súdu
prvej inštancie uvedené rozsudku sú v rozpore so skutočnosťou a zákonom. Konštrukcie uvedené v
bodoch 27. 28. a 29. sú nesprávne. Závery súdu, že „žalovanému patrí za obdobie 01/2014 - 11/2014
iba základný tarifný plat starostu podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 3 zákona č. 253/1994 Z.z.
vo výške 1.228,- € mesačne bez zvýšenia podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z.\", „pokiaľ obecné
zastupiteľstvo žalobkyne uznesením č. 2/8-2013 z 30.9.2013 určilo plat starostu 1.896,- € mesačne
(1.200,- € tarifný základný plat + zvýšenie platu o 58 % t.j. 696,- €) z jednoznačného znenia predmetného
uznesenia vyplýva, že plat starostu žalobkyne bol takto určený pre rok 2013 a za obdobie od 1.1.2014
do 2.12.2014 obecné zastupiteľstvo plat starostu platne nezvýšilo\", teda že „za obdobie od 1.1.2014 do
2.12.2014 žalovanému za rok 2014 patril plat starostu vo výške 15.596,- € brutto (11 x 1.228,- € za 1
- 11/2014 + 2.088,- € za 12/2014)\" je nesprávny, v rozpore so zákonom, tak ako rozpore so zákonom
je tvrdenie súdu, že „žalobca žalovanému nezákonne vyplatil plat za obdobie 1 - 11/2014 vo výške
9.587,37 € brutto\". V dôsledku toho sú nesprávne aj závery uvedené v bodoch 30. a 31. rozsudku. V
zmysle prechodného ustanovenia § 8a zákona č. 154/2011 Z.z. k úpravám účinným od 1. júna 2011
boli všetky obecné zastupiteľstvá obcí povinné do 30. júna 2011 \"rozhodnúť\" o plate starostu v súlade s
novými pravidlami, inak bol starostovi priznaný zákonom iba základný plat. podľa § 3 ods. 1. Uplatnením
pravidiel právnej logiky, t.j. výkladu systematického (vzťah § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom
postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov v znení do 31.12.2015 (zák. č. 253/1994
Z.z. v znení do 31.12.2015) na strane jednej a § 8a a 4 ods. 3 tohto zákona na strane druhej, ako aj
výkladu gramatického (obsah pojmov \"prerokovať\" verzus \"rozhodnúť\") jednoznačne vyplýva, že v §
4 ods. 4 na strane jednej a § 8a a § 4 ods. 3 na strane druhej, ide o rozdielne právne mechanizmy.
Z prechodného ustanovenia § 8a zák. č. 253/1994 Z.z. v znení do 31.12.2015 nepochybne vyplývala
povinnosť obecného zastupiteľstva prijať rozhodnutie vo forme samostatného uznesenia o plate starostu
obce v termíne do 30. júna 2011.
Avšak z § 4 ods. 4 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení do 31.12.2015 nepochybne vyplýva iba povinnosť
obecného zastupiteľstva prerokovať takto uznesením pôvodne určený plat, poprípade prerokovať
základný plat, ak obecné zastupiteľstvo v predchádzajúcom období neprijalo žiadne rozhodnutie o
plate starostu obce. Pod prerokovaním sa pritom rozumie akákoľvek výmena názorov alebo dialóg
poslancov navzájom alebo starostu a poslancov k otázke platu starostu obce na zasadnutí obecného
zastupiteľstva, pričom takéto prerokovanie platu starostu nemusí byť uzatvorené žiadnym rozhodnutím
obecného zastupiteľstva vo forme samostatného uznesenia. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovanie
platu starostu uzatvoriť samostatným rozhodnutím vo forme uznesenia iba v tom prípade, ak chce zmeniť
do rokovania obecného zastupiteľstva uplatňované navýšenie platu podľa § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994
Z.z. v znení do 31.12.2015. Ak obecné zastupiteľstvo v zmysle § 4 ods. 4 cit. zákona pôvodne obecným
zastupiteľstvom určený alebo priamo zákonom priznaný plat starostu následne raz ročne neprerokuje,
zákon nepredpokladá žiadnu sankciu (najmä vo forme priznania iba základného platu), z čoho vyplýva,
že sa uplatňuje dovtedajšia výška platu starostu určená alebo priznaná ako posledná. Z uvedeného
je nesporné, že ak v termíne do 30. júna 2011 (28.6.2011 bolo prijaté uznesenie č. 1/6-2011) obecné
zastupiteľstvo rozhodlo uznesením o plate starostu obce tak, že jeho základný plat sa navyšuje o
60%, tak v nasledujúcich rokoch funkčného obdobia starostu už postačuje samotné prerokovanie platu
starostu obce bez potreby prijatia akéhokoľvek samostatného uznesenia o plate starostu. V takomto
prípade aj v nasledujúcich rokoch ostáva zachované 60% navýšenie platu starostu obce automaticky
valorizované podľa rastu/poklesu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak v termíne do 30. júna
2011 (28.6.2011 bolo prijaté uznesenie č. 1/6-2011) obecné zastupiteľstvo rozhodlo uznesením o plate
starostu obce tak, že jeho základný plat sa navyšuje o 60% a v nasledujúcich rokoch chce obecné
zastupiteľstvo zmeniť výšku takéhoto navýšenia základného platu na 58% v roku 2013 (uznesenie
2/8-2013 z 30.9.2013 -2%), resp. na 70% v roku 2014 (uznesenie č. 5/11-2014 z 2.12.2014, + 12%)
tak v takomto prípade bolo obecné zastupiteľstvo povinné prijať samostatné uznesenie o plate starostu
obce. Plat starostu podľa uznesenia z 30.9.2013 ako aj z 2.12.2014 bol určený spätne vždy od Udaného
roku v ktorom boli uznesenia prijaté. Bola to zaužívaná prax už z predchádzajúcich období. Žalovaný
dáva do pozornosti aj ustanovenie na periodicitu zákonom predpokladaného opätovného prerokovania
platu starostu obce. Pod časovým intervalom zákonodarcom nejednoznačne vymedzeným ako \"raz
ročne\" je potrebné rozumieť obdobie kalendárneho roka, teda nie nutne interval po sebe nasledujúcich
12 mesiacov. Obdobie kalendárneho roka je zároveň potrebné interpretovať ako minimálnu periodicitu
prerokovania platu starostu obce. Obecné zastupiteľstvo je oprávnené na základe ustanovenia § 11
ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení kedykoľvek, a to aj opakovane v tom istom kalendárnom



roku, určiť plat starostu obce, t.j. či už ho navýšiť alebo znížiť v zákonom stanovených medziach. V
predmetnom zákone nie je žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo zrejme, že plat starostu nie je možné
určiť spätne. Záver súdu prvej inštancie, že rozhodnúť o výške platu starostu spätne (retroaktívne) je v
rozpore s princípom právnej istoty a teda v rozpore s dobrými mravmi zakotveným v § 3 OZ je nesprávny,
v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 59/2014 uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. 30/2016 retroaktivita právnych noriem, pokiaľ nie sú pre účastníka konania priaznivejšie, nie je podľa
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR prípustná. Z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu plynie záver, že neurčité a
nejasné právne normy je potrebné vykladať na ťarchu tvorcu právnej normy, a nie na ťarchu účastníka
konania (stranu sporu). O prijatí predmetného uznesenia rozhodlo obecné zastupiteľstvo. Poslanci
obecného zastupiteľstva vykonávajú svoj mandát podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a nie sú
viazaní žiadnymi príkazmi. Poslanci obecného zastupiteľstva teda vykonávajú svoju funkciu na základe
reprezentatívneho mandátu. Z uvedeného vyplýva neexistencia právnej zodpovednosti obecného
zastupiteľstva. Preto je scestné tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého uznesenie č. 5/11-2014
z 2.2.2014 je v rozpore s princípom právnej istoty a teda v rozpore s dobrými mravmi zakotveným v
§ 3 OZ. Žalovaný tvrdí, že sa na úkor žalobcu v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatil. Neobstojí
tu ani záver prvoinštančného súdu, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo
výške 2.813,49 € brutto, nakoľko suma v tejto výške žalovanému nikdy nebola vyplatená. Žalovaný
bol dobromyseľný v tom, že plat určený obecným zastupiteľstvom mu patrí vo výške a za obdobie
ako bolo prijaté uznesením 5/11-2014. Ako skôr uviedol, takýmto spôsobom (spätne) mu bol obecným
zastupiteľstvom určovaný plat aj v minulých obdobiach. Plat (+ 12%) mu bol takto určený za mimoriadne
zásluhy pri výkone svojej funkcie v prospech obce kedy bola za mimoriadnej aktivity žalovaného v
období 2013 - 2014 zrekonštruovaná stará budova obecného úradu, ktorá slúži pre potreby obyvateľov
obce. Z uvedeného v tomto odvolaní je nesporné, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania a v dôsledku tejto skutočnosti aj
nesprávne rozhodol. Odôvodňujúc vyššie uvedeným žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací zmenil napádané rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie s 7Cpr/4/2015 z 11.5.2018
tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. V prípade, že Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
nerozhodne tak ako je navrhované, žalovaný navrhuje, aby v celom rozsahu zrušil napádané rozhodnutie
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7Cpr/4/2015 z 11.5.2018 a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal obe odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a
rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcu i keď jeho postup bol
prezieravý podaním žaloby.

12. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných



otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s  § 204 CSP  a p..

13. Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. On v podanom odvolaní namieta, že
rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, a v rozsudku neabsentuje dôvod, prečo súd právne posúdil nárok
žalobcu.

14. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti právny názor opakovane vyjadrený tak v
rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\"), ako aj v rozhodnutiach
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého „Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.\" (nález Ústavného súdu III
ÚS 469/2014, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil
III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303B).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

17. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba



opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu odvolací súd dodáva:

20. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

21. Podľa § 194 ods.1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

22. Odvolací súd k výstižným dôvodom v rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že aj odvolanie žalobcu
je neopodstatnené a s odvolacími dôvodmi sa vyporiadal už súd, pretože trovy konania nepriznal z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré popísal a odvolací súd s týmito dôvodmi súhlasí.

23. Ani odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, pretože so zreteľom na § 5 ods. 2 zák. č. 253/1994
Z.z. starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie, na jej účely sa primerane použije
osobitný predpis, t. j. Zák. práce, náhradu platnú za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť
len, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do budúceho kalendárneho roku ... . Medzi stranami bola sporná
zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva z 2.12.2014, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení platu
starostu a treba doplniť, že rozhodnutie o výške platu starostu je zákonné len do budúcna a nie spätne,
teda nie retroaktívne, ak teda obecné zastupiteľstvo žalobkyne uznesením č. 5/11/2014 zvýšilo plat
starostu žalobkyne spätne za obdobie od 1.1.2014, uvedené uznesenie je v časti nezákonné a teda
neplatné, plat bol zvýšený spätne za obdobie od 1.1.2014 do prijatia predmetného uznesenia a bol v
rozpore s § 3 OZ ako aj § 39 OZ a vzniklo teda bezdôvodné obohatenie a podľa § 451 ods. 1 OZ
žalovaný je povinný vrátiť 1.676,95 € + odstupné, spolu mu teda bolo vyplatených neoprávneným titulom
odstupného 2.343,72 € brutto (6.242,73 - 3.899,01). Aj pri náhrade za nevyčerpanú dovolenku má vrátiť
žalovaný 178,16 €, keďže rozdiel bol 686,36 € brutto, žalobkyňa žiadala uvedenú sumu, preto spolu
žalovaný vráti 2.813,49 € (958,38 + 178,16 + 1.676,95) titulom nezákonne vyplateného platu za rok 2014
aj s príslušenstvom.

24. Keďže odvolania nemali úspech so zreteľom na žalobcu v časti výroku o náhrade trov konania z tých
istých dôvodov ako súd prvej inštancie aj odvolací súd nepriznal úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho
konania, ktorý mal v časti úspech, a neúspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nepatria, čo
sa odôvodňuje § 396 CSP, pričom charakter sporu a vzťahy strán sporu by mali zostať korektné aj po
tomto konaní. Inak v spore nebolo treba plniť manudukačnú povinnosť súdu v záujme plnenia korektívu,
potenciálnej nerovnosti strán v konaní a súd postupoval zákonne pri dokazovaní.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cpr/4/2015", "guid": "7f5952e9-fce9-439e-8633-c6d025e58107:e3e50ff9-45b2-4c28-b82c-84f758af331d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:839f68c5-ed52-4374-a3bd-94f4ec8476e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.161.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.161.2016.2"}, {"guid": "ussr:a9557095-2bea-4a3e-b8b4-f9cac69a7817", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 469/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 469/2014 z 12. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1"}, {"guid": "ussr:25773e20-ac4a-48b1-addf-5c0f0a76a3b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25773e20-ac4a-48b1-addf-5c0f0a76a3b4"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "e5e2ebc6-3c19-4c9f-ad19-7736f9fc2426:7f905e1f-bbb0-4b5e-aee9-1fe1a6c4d8e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/4/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 7Cpr/4/2015 z 28. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Bratislava II", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5e2ebc6-3c19-4c9f-ad19-7736f9fc2426:7f905e1f-bbb0-4b5e-aee9-1fe1a6c4d8e2"}], "citovane_v": [{"guid": "0cd52a6f-7ac6-453a-b0ad-0e8bfad8fc1d:9276645d-0f18-4478-b6c6-d0e9c598b9bf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1", "spisova_znacka": "5CoPr/12/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/12/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7515214329.1"}]}