Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/2/2015 z 15. 12. 2015 Citácia: rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 15. decembra 2015, sp. zn. 3T/2/2015, ECLI:SK:SSPK:2015:9515100004.7 Špecializovaný trestný súd | 3T/2/2015 | ECLI:SK:SSPK:2015:9515100004.7 | 2015-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 38 ods. 2 TZ, § 38 ods. 3 TZ, § 36 TZ, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 50 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/557f5f62-fd95-4526-b846-4e3aad8caa22 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2015:9515100004.7 Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100004
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šutka
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9515100004.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Jozefa Šutku a členov senátu JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej veci proti
obžalovanému PhDr. O. O. a spol., pre trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. decembra 2015
v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

PhDr. O. O., nar. XX.XX.XXXX vo O. nad G., trvale bytom N.,
M. V. XX/X

Ing. J. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom N. - N.
I. O., ul. Sv. Y. XXX/X

sú vinní, že

PhDr. O. O. ako vedúci oddelenia strategického rozvoja Magistrátu mesta Košice, do ktorého
kompetencií patrilo aj koordinovanie skupín určených na spracovanie hodnotenie a implementáciu
projektov a zároveň ako predseda komisie na otváranie obálok a vyhodnocovanie ponúk pri verejnej
súťaži vyhlásenej dňa 26.06.2009 Mestom Košice na podprahovú zákazku „Externý manažment pre
spracovanie projektu na: Znižovanie emisií modernizáciou MHD Mesta Košice“, ktorej víťazom sa dňa
21.07.2009 stala spoločnosť S.E.G., s.r.o. Bratislava, IČO: XX XXX XXX s ponukou 67.354,- EUR s
DPH, po tom, ako mu táto spoločnosť dňa 29.07.2009 predložila návrh Mandátnej zmluvy, do ktorej
bol v rozpore s podmienkami verejnej súťaže doplnený bod 4.2, v zmysle ktorého sa Mesto Košice
zaviazalo po schválení nenávratného finančného príspevku zaplatiť spoločnosti S.E.G., s.r.o. Bratislava
ďalšiu odmenu vo výške 4 % zo schváleného nenávratného finančného príspevku, uvedený návrh
mandátnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, predložil na podpis primátorovi Mesta Košice Ing. J. N., ktorý ho
dňa 30.07.2009 napriek uvedeným závadám podpísal.

PhDr. O. O. zároveň bez toho, aby vyžiadal stanovisko odborných útvarov Magistrátu mesta Košice,
predložil primátorovi Mesta Košice Ing. J. N. na podpis Dodatok č. 1 k zmluve č. XXXXXXXXXX zo
dňa 04.08.2009, kde sa článok IV., bod 4.2 predmetnej zmluvy modifikuje tým spôsobom, že mandant
sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi odmenu, ktorej výška je stanovená na 4 % z výšky schváleného
nenávratného finančného príspevku bez DPH, ktorý ho dňa 07.01.2010, napriek uvedeným závadám
podpísal, pričom dňa 03.02.2010 došlo po predchádzajúcom schválení PhDr. O. O. k úhrade dodatočnej
odmeny v prospech spoločnosti S.E.G., s.r.o. Bratislava,

uvedeným konaním obž. PhDr. O. O. došlo k porušeniu § 45 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní v znení zmien a doplnkov, § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 502/2001 Z.z. o
finančnej kontrole a vnútornom audite v znení zmien a doplnkov, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) zákona



č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zmien a doplnkov, § 8 ods. 1 písm. a), b), f) zákona č. 552/2003
Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zmien a doplnkov

uvedeným konaním obžalovaného Ing. J. N. došlo k porušeniu § 45 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o
verejnom obstarávaní v znení zmien a doplnkov, článku 4 ods. 1 zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zmien a doplnkov, § 8 ods. 3 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zmien a doplnkov, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zmien a doplnkov, § 19 ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 30 ods. 2, §
31 ods. 1 písm. a), g), j) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení
zmien a doplnkov,

čím Mestu Košice vznikla škoda 433.624,30 EUR,

teda

Obžalovaný PhDr. O. O. a obžalovaný Ing. J. N.

z nedbanlivosti inému spôsobili značnú škodu tým, že porušili všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok

čím spáchali

Obžalovaný PhDr. O. O. a obžalovaný Ing. J. N.

trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona

Za to sa odsudzujú:

Obžalovaný PhDr. O. O.

Podľa § 238 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovaný Ing. J. N.

Podľa § 238 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Mesto Košice, zast. Magistrátom mesta
Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
07.01.2015 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na PhDr. O. O. a spol. pre trestný čin
machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní
konanom v dňoch 3. až 5. júna 2015, 1., 2. a 16. decembra 2015 v procese dokazovania súd skúmal či



sa skutok uvedený v obžalobe stal a či má znaky trestného činu, či skutok spáchali obžalovaní a pokiaľ
áno z akých pohnútok takto konali, aký je stupeň závažnosti činu, vrátane jeho príčin a podmienok jeho
spáchania. Súd zisťoval i osobné pomery obžalovaných.

Za tým účelom súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to výsluchom
obžalovaných, svedkov navrhnutých procesnými stranami, listinnými dôkazmi, čím náležite zistil
skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dôkazná situácia

Obžalovaný PhDr. O. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mesto Košice vyhlásilo verejnú súťaž na
podprahovú zákazku Externý manažment pre spracovanie projektu na znižovanie emisií modernizáciou
MHD mesta Košice dňa 26.06.2009, pričom všetky písomné dokumenty, ktoré boli ohľadom tejto súťaže
spracovávané spracovával svedok Y. ako osoba odborne spôsobilá na verejné obstarávanie. Jeho
úlohou bolo pripravovať všetky súťažné podklady, zápisnice z vyhodnocovaní, mal byť prítomný na
všetkých zasadnutiach príslušnej komisie a aj vyhodnotiť ponuky ktoré boli mestu Košice doručené.
Obžalovaný uviedol, že bol predsedom komisie na vyhodnotenie ponúk, pričom členmi boli svedkovia W.,
Q. a Y.. Podľa obžalovaného súťaž prebehla v rámci zákona o verejnom obstarávaní, víťaz bol vyhlásený
na základe pravidla, ktoré bolo určené v súťažných podmienkach, t.j. na základe najnižšej ceny.
Na otázky procesných strán a senátu obžalovaný ďalej uviedol: Na začiatku súťaže svedok Y. pripravil
harmonogram celej súťaže od prijatia ponúk až po rozhodnutie. Predmetná komisia zasadala pri otváraní
ponúk, ktoré vyhodnotila, bola vypracovaná zápisnica, ktorá bola podpísaná prítomnými, pričom všetko
pri tomto obstarávaní bolo podľa obžalovaného v poriadku. Podľa obžalovaného ponuky predmetných
firiem vyhodnotil svedok Y., o čom spísal aj zápisnicu a členovia komisie túto iba podpísali. Všetky listiny
vyhotovoval svedok Y., nikto z komisie nebol odborne preškolený k tejto problematike. Následne boli
všetky dokumenty pridelené pracovníkovi oddelenia strategického rozvoja magistrátu. Ako je možné,
že účastníci súťaže boli upovedomení o výsledku 21.07.2009, pričom k samotnému vyhodnoteniu
súťaže došlo až 24.07.2009, svedok vysvetliť nevedel, poukázal iba opätovne na skutočnosť, že listiny
pripravoval svedok Y.. Vzor ako má vyzerať písomne spracovaný výsledok súťaže spracoval svedok
Y. a následne za jeho prítomnosti toto bolo vytlačené na úradný papier a odoslané obežníkom na
podpis primátorovi mesta. Po tom čo bol známy víťaz súťaže svedok Y. pripravil formálny list, v ktorom
bolo uvedené, že víťazná firma má predložiť návrh zmluvy v súlade so súťažnými podmienkami, a list
bol tejto firme odoslaný. Následne víťazná firma zaslala návrh zmluvy, ktorá prišla buď na podateľňu
magistrátu alebo na sekretariát oddelenia strategického rozvoja a obžalovaný ako vedúci tohto oddelenia
ju odoslal na referát implementácie projektu, kde sa zmluve mal venovať na to určený referent. Úlohou
tohto referátu bolo dať predmetnú zmluvu do obehu obežníka na magistráte, to znamená interným
listom požiadať právne a ekonomické oddelenie magistrátu o stanovisko k predmetnej zmluve. Po
tom čo sa návrh tejto zmluvy z príslušného referátu dostal opäť k obžalovanému tento ju parafoval.
Obžalovaný uviedol, že buď sa predmetná zmluva potom čo obehla ekonomické a právne oddelenie
dostala k riaditeľovi magistrátu a odtiaľ k primátorovi, alebo z ekonomického a právneho oddelenia po
odsúhlasení zatelefonovali príslušnému referentovi oddelenia strategického rozvoja a tento predmetnú
zmluvu aj s vyjadreniami a parafovaním odniesol riaditeľovi magistrátu a následne primátorovi mesta.
Podľa obžalovaného medzi predkladanými dokumentmi okrem predmetného návrhu zmluvy boli interné
listy právnemu a ekonomickému oddeleniu a riaditeľovi magistrátu, a pokiaľ títo nemali žiadne stanoviská
k zmluve predmetnú zmluvu parafovali, čím vyjadrili svoj súhlas s ňou. Obžalovaný pripustil, že keď
návrh predmetnej zmluvy prišiel na Magistrát mesta Košice prečítal si ho a formálne zmluvu skontroloval.
Kontrola spočívala v tom, že sa presvedčil či to je zmluva s firmou ktorá súťaž vyhrala, či je v
zmluve suma ktorá tam mala byť, a či firma má vypracovať všetky potrebné náležitosti súvisiace
so súťažou. Podľa obžalovaného boli všetky položky zmluvy v súlade s vysúťaženými podmienkami.
Obžalovaný nevedel uviesť prečo bola zmluva dávaná na podpis primátorovi skôr než uplynula 14
dňová lehota podľa zákona o verejnom obstarávaní. Taktiež nevedel uviesť, že za jeden deň boli
získané vyjadrenia všetkých dotknutých oddelení magistrátu a zmluva bola aj podpísaná primátorom.
Potom čo bola podpísaná zmluva doručená oddeleniu strategického rozvoja bola odoslaná spoločnosti
ktorá vyhrala súťaž. Obžalovaný uviedol, že nevie z akého dôvodu bol podpísaný Dodatok č. 1 k
predmetnej mandátnej zmluve. Čo sa týka preplatenia odmeny, k tomuto došlo po tom čo na oddelenie
strategického rozvoja prišla faktúra vystavená víťaznou firmou, táto bola likvidačným listom odobrená,
pričom likvidačný list podpísala vedúca referátu implementácie projektov a on ako vedúci oddelenia.
Podľa obžalovaného víťaz súťaže firma S.E.G. s.r.o. uviedol magistrát mesta do omylu, keď do zmluvy



doplnil svoj nárok na 4 % odmenu, ktorá v pôvodnej zmluve nebola. Obžalovaného podľa vlastného
vyjadrenia nikto z magistrátu mesta neupozornil, že výška odmeny v predloženej mandátnej zmluve
nesúhlasí s vysúťaženými podmienkami. Obžalovaný nevedel logicky a vierohodne vysvetliť prečo
podpísal predmetný likvidačný list faktúry na sumu ktorá niekoľkokrát prevyšovala vysúťaženú sumu.
Uviedol k tomu iba, že to asi podpísal preto lebo zmluva už bola podpísaná oboma zmluvnými stranami.
Po tom čo zistil, že podpísaná zmluva je v rozpore s vysúťaženými podmienkami, čo bolo asi v januári
roku 2010, z postu svojej funkcie nevykonal žiadne opatrenia, aby tento stav zvrátil.
Obžalovaný Ing. J. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2007 začalo pre Slovensko platiť
nové programovacie obdobie na čerpanie nenávratných finančných prostriedkov z fondov Európskej
únie. Oddelenie strategického rozvoja Magistrátu mesta Košice spolu s inými útvarmi mesta analyzovali
možnosti uchádzať sa o tieto prostriedky. V roku 2009 prišla opakovaná výzva na možnosť financovať
obnovu vozového parku v dopravnom podniku mesta Košice. Oddelenie strategického rozvoja pripravilo
potrebné podklady, zo strany mesta boli schválené potrebné kroky a asi v júli roku 2009 sa rozbehol
proces, ktorý smeroval k žiadosti o nenávratné financovanie s tým, že sa rozhodlo, že sa to bude
realizovať formou externého manažmentu. Celý projekt bol napokon posúdený a prijatý a bol úspešný.
Čo sa týka verejného obstarávania, toto malo na starosti oddelenie strategického rozvoja, vykonávalo
všetky úkony s tým súvisiace, pripravovalo podklady, a keďže na oddelení nebola odborne spôsobilá
osoba, oddelenie vo verejnej súťaži získalo partnera, ktorý mal zabezpečiť odbornú garanciu v zmysle
zákona o verejnom obstarávaní. Bola to spoločnosť EUROCONSULT Ing. Y.. Obžalovaný ďalej uviedol,
že do diania okolo verejného obstarávania nijakým spôsobom nevstupoval, pričom veril a predpokladal,
že pracovníci, ktorí to zabezpečujú, konajú plne v súlade so zákonom.
Na otázky procesných strán a senátu obžalovaný ďalej uviedol: Podľa obžalovaného pod pojmom
externý manažment rozumie spracovanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,
čo je práca vysoko odborná, pričom mesto nedisponovalo takto vysoko odborným a špecializovaným
tímom pre túto oblasť. Obžalovaný uviedol, že na ponuku mesta ohľadne externého manažmentu
reagovali tri spoločnosti, pričom ako najlepšia bola vybratá ponuka spoločnosti S.E.G. s.r.o., s ktorou
sa celý proces realizoval a s ktorou mesto podpísalo mandátnu zmluvu. Obžalovaný uviedol, že výška
odmeny bola stanovená na 67 alebo 68 tisíc Eur plus odmena 4 % z hodnoty obstarávacej ceny
autobusov, ktorá bola viazaná na úspešnosť projektu. Hodnotiaca komisia predložila obžalovanému
spracované doklady, tieto obžalovaný potvrdil podpisom a všetky tri spoločnosti si výsledky verejnej
súťaže preberali na Magistráte mesta Košice. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu akým spôsobom
boli účastníci súťaže upovedomovaní o tom, že si môžu výsledky súťaže prevziať na Magistráte
mesta Košice. Podľa obžalovaného spoločnosť S.E.G. s.r.o. s mestom Košice spolupracovala aj v
predchádzajúcom období pri projektoch ktoré sa týkajú obnovy základných škôl, kde sa ukázalo, že
projekty v rámci externého manažmentu vedia pripraviť bezchybne. Osobne pozná konateľa spoločnosti
S.E.G. svedka Z.. Po oznámení výsledkov verejnej súťaže spoločnosť S.E.G. s.r.o. predložila na
magistrát mesta návrh mandátnej zmluvy, prebehol proces posudzovania tejto zmluvy a v záverečnej
fáze bola predmetná zmluva obžalovaným ako štatutárom mesta podpísaná. Podľa obžalovaného
proces posudzovania zmluvy pozostáva z krokov ktoré súvisia s internými dokumentmi mesta, pričom
vecne príslušné oddelenie magistrátu malo zabezpečiť posúdenie a pripomienkovanie tejto zmluvy a
vedúci oddelenia sa mal na kontrolnom liste vyjadriť, že zmluva, ktorá je predkladaná na podpis, je
v súlade s vysúťaženými podmienkami. K predmetnej zmluve sa vyjadrovalo oddelenie strategického
rozvoja, oddelenie komunálneho práva a finančné oddelenie. Stanoviská jednotlivých vedúcich oddelení
mali byť potvrdené buď v krycom liste alebo ak neboli výhrady či námietky mala byť predmetná zmluva
ošifrovaná vedúcim príslušného oddelenia. Predmetná mandátna zmluva bola ošifrovaná vedúcim
oddelenia strategického rozvoja obžalovaným O. a vedúcou oddelenia komunálneho práva Mgr. I..
O. vedúceho finančného oddelenia chýbala, pričom toto oddelenie pripravilo interný list, ktorý bol
doručený na oddelenie strategického rozvoja. Obsah tohto interného listu v čase podpisu zmluvy,
t.j. 30.07.2009 obžalovaný nepoznal, lebo tento list nebol súčasťou spisového materiálu. List je síce
datovaný 30.07.2009, avšak do systému Magistrátu mesta Košice bol zaradený a číslo mu bolo pridelené
až 04.08.2009 kedy najskôr mohol byť doručený na oddelenie strategického rozvoja a následne mal
byť predložený primátorovi, alebo výhrady, ktoré tam boli uvedené, mali byť riešené medzi jednotlivými
oddeleniami magistrátu. Obžalovaný sa s týmto listom zoznámil až v priebehu vyšetrovania. Obžalovaný
uviedol, že predmetnú mandátnu zmluvu napriek tomu, že nebola parafovaná vedúcim finančného
oddelenia podpísal, pretože zodpovednosť za vecnú správnosť zmluvy nieslo oddelenie strategického
rozvoja a za právnu stránku zodpovedalo oddelenie komunálneho práva, čo boli v zmysle organizačného
poriadku rozhodujúce podpisy. Finančné oddelenie sa malo vyjadriť k tomu či je alebo nie je súlad s
rozpočtovým krytím, o čom však obžalovaný nemal žiadne pochybnosti vzhľadom na to, že rozpočet



na rok 2009 bol schválený a projekt bol schválený vo všetkých orgánoch mesta. On sám podrobne
predmetnú zmluvu neskúmal vzhľadom na množstvo materiálu ktorý denne podpisoval. O skutočnej
výške odmeny pre spoločnosť S.E.G. s.r.o. sa obžalovaný dozvedel keď v marci 2011 vedenie mesta
podalo trestné oznámenie, že toto verejné obstarávanie neprebehlo v súlade so zákonom. Dodatok
k predmetnej mandátnej zmluve bol podpisovaný v januári 2010, pričom sa ním upresňovala platba
nákladov súvisiacich s DPH. Každá zmluva, v zmysle internej smernice č. 8 z roku 2004 o finančnej
kontrole, bola posudzovaná pracovníkmi ktorí zodpovedali za túto oblasť a na kontrolnom liste to
bolo potvrdené podpismi ľudí ktorí za to zodpovedali. Obžalovaný uviedol, že vzhľadom na rozsah
problematiky ktorej sa magistrát mesta musí venovať a vzhľadom na počet úradníkov magistrátu sa
primátor musí spoliehať na to, že podklady, ktoré mu príslušní pracovníci pripravujú, sú v súlade so
zákonom a je možné ich ako štatutárny zástupca podpísať. Čo sa týka internej smernice Magistrátu
mesta Košice č. 14/2008 s dodatkami č. 1, 2 a 3 obžalovaný uviedol, že tieto boli prijaté, pretože v
roku 2009 a 2010 mesto čelilo vážnemu výpadku finančných zdrojov, premietla sa kríza a nastal silný
pokles príjmov s ktorými mesto hospodárilo a ktoré malo rozpočtované. Opatrenia uvedené v predmetnej
smernici a dodatkoch smerovali k tomu, aby sa zefektívnili plánované výdavky magistrátu a aby sa
centralizovali na finančnom oddelení magistrátu. Obžalovaný nevedel uviesť či v predmetnom prípade
finančné oddelenie magistrátu predmetnú mandátnu zmluvu predložilo na schválenie pracovnej skupine
pre posudzovanie naliehavosti výdavkov v rámci schváleného rozpočtu mesta Košice. Obžalovaný
taktiež uviedol, že na magistráte mesta nebol bežný postup ten, že by predložená zmluva bola podpísaná
do 24 hodín od jej doručenia. Taktiež uviedol, že nevedel o tom, že by predmetná mandátna zmluva bola
doručená na magistrát mesta dňa 29.07.2009. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že predmetnú mandátnu
zmluvu podpísal 30.07.2009 a Dodatok č. 1 k tejto zmluve podpísal 07.01.2010, pričom tak mandátna
zmluva (v časti určujúcej sumu ktorú má mesto Košice uhradiť spoločnosti S.E.G. s.r.o.), ako aj Dodatok
č. 1 sú v rozpore s vysúťaženými podmienkami, o tomto rozpore sa dozvedel až v marci 2011. Potvrdil
však, že v čase keď mandátnu zmluvu podpisoval vedel, že finančné zdroje, ktoré mali byť poskytnuté na
výmenu vozového parku dopravného podniku mesta, predstavovali sumu cca 9 miliónov Eur, pričom na
hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že 4 % z tejto sumy rádovo presahujú sumu 67.354
Eur, ktorá bola spoločnosťou S.E.G. s.r.o. pôvodne vysúťažená. Naďalej však zotrval na tvrdení, že pri
podpise nevedel o tom, že mandátna zmluva nie je v súlade s vysúťaženými podmienkami verejného
obstarávania.
Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľ spoločnosti S.E.G. s.r.o., ktorá zareagovala
na výzvu buď z vestníku alebo z webovej stránky mesta Košice ohľadne súťaže na externý manažment
a spoločnosť S.E.G. s.r.o. v predmetnej lehote dala mestu Košice ponuku. Neskôr táto ponuka bola
mestom vyhodnotená ako úspešná, spoločnosť S.E.G. s.r.o. podpísala s mestom Košice mandátnu
zmluvu a začala realizovať predmet činnosti, ktorý jej zo zmluvy vyplýval. Bol napísaný projekt na
nenávratný finančný príspevok na kúpu autobusov, v rámci projektu na znižovanie emisií CO2. Po tom
ako mesto Košice bolo úspešné vo výzve na konkrétnom ministerstve spoločnosť S.E.G. si nárokovala
na svoju časť odmeny, vrátane 4 % zo schváleného nenávratného finančného príspevku.
Na otázky procesných strán a senátu svedok uviedol: Svedok uviedol, že nie je odborníkom na verejné
obstarávanie, takže sa nevie vyjadriť k podmienkam predmetnej verejnej súťaže. Podmienok bolo
viacej, nespomínal si na ne. Ponuka firmy S.E.G. s.r.o. bola v sume asi 60 tisíc Eur. Podľa svedka sa
výsledky súťaže dozvedel buď mailom, poštou alebo telefonicky, pričom oznámenie o výsledku prevzal
na magistráte v Košiciach, kde asi v tom čase bol. Na Magistrát mesta Košice spoločnosť S.E.G. s.r.o.
predložila návrh bežnej mandátnej zmluvy, ktorú používajú aj v iných podobných zákazkách. Svedok
nevedel uviesť ako sa dostal do predmetnej mandátnej zmluvy, ktorú firma S.E.G. s.r.o. predložila
mestu Košice dňa 29.07.2009, bod 4.2, ktorý podstatným spôsobom zvýšil výšku odmeny a bol v
rozpore s pôvodne v súťaži predloženou mandátnou zmluvou. Uviedol, že zmluvu ako aj dodatok č.
1 k nej zrejme vypracoval právnik, ktorý pracoval pre spoločnosť S.E.G. s.r.o., JUDr. B.. Svedok na
hlavnom pojednávaní uviedol, že poznal obsah mandátnej zmluvy, ktorá bola mestu Košice predložená
dňa 29.07.2009, avšak si neuvedomoval rozdiel medzi ňou a predtým v súťaži predloženou zmluvou.
Taktiež uviedol, že podobné zmluvy posielali na rôzne inštitúcie v rôznych projektoch a mohlo sa to
stať nedopatrením, avšak mesto Košice malo dostatok času na to, aby si to ich právne alebo finančné
oddelenie všimlo a upozornilo, že je nesúlad so súťažou. Keďže nie je odborník na verejné obstarávanie
nebolo mu podozrivé, že firma S.E.G. s.r.o. od mesta Košice dostala oveľa viac peňazí ako boli
podmienky súťaže. Svedok uviedol, že s obžalovaným O. niekoľkokrát pracovne rokoval a párkrát sa s
ním stretol aj mimopracovne. To, že je rozpor medzi súťažnými podmienkami a odmenou v mandátnej
zmluve svedok zistil až na základe trestného stíhania. Sumu ktorá nebola vysúťažená mestu Košice
firma S.E.G. s.r.o. nevrátila preto, že si firma neuvedomuje, že to je v rozpore so súťažnými podmienkami



a nikto nežiadal, aby peniaze vrátili. Záverom svedok na hlavnom pojednávaní spochybnil či sporný
bod 4.2 do mandátnej zmluvy doplnila firma S.E.G. s.r.o. Nepoprel, že ako konateľ firmy mal úžitok z
predmetnej finančnej transakcie a pripustil, že tento úžitok nie je zákonný.
Svedok L. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti S.E.G. s.r.o.
Bratislava. Jednou z činností tejto spoločnosti bolo aj poradenstvo spojené so získavaním a čerpaním
eurofondov. V predmetnom čase túto činnosť vykonávali pre desiatky klientov, pričom absolvovali
niekoľko desiatok prezentácií v rôznych mikroregiónoch a pred rôznymi klientmi. Jeho úloha vo firme ako
spoločníka a konateľa spočívala v určovaní stratégie podnikania spoločnosti. Vo firme to fungovalo tak,
že rôzni ľudia sledovali na verejne dostupných portáloch súťaže, do ktorých sa odborní pracovníci firmy
mohli zapojiť, buď interne alebo s externými firmami. Svedok dostával informácie o tom, že spoločnosť
sa prihlásila do niekoľkých desiatok rôznych súťaží, kde mali záujem dostať prácu. Zamestnanci firmy
mali za úlohu splniť formálne podmienky na to, aby sa firma do týchto súťaží mohla zapojiť. Jeden krát
za týždeň sa vo firme uskutočňovali porady, na ktorých sa vyhodnocovalo v akom stave sa jednotlivé
súťaže, do ktorých sa firma zapojila, nachádzajú. K samotným zmluvám sa svedok dostal až vtedy keď
bolo rozhodnuté, že firma súťaž vyhrala a zmluvu bolo potrebné podpísať. Niektoré procesy súvisiace
so súťažami pre firmu zabezpečovali externí spolupracovníci. Svedok nevedel uviesť ktorý pracovník
firmy S.E.G. s.r.o. mal na starosti predmetnú zákazku týkajúcu sa mesta Košice. Podľa svedka mala
v predmetnom období firma asi 5 zamestnancov. Ako právnik nebol vo firme zamestnaný nikto, firma
spolupracovala s niekoľkými externými právnikmi. Čo sa týka konkrétnej predmetnej zákazky Externý
manažment pre mesto Košice v roku 2009 svedok uviedol, že mu je známe iba toľko, že predmetnú
súťaž firma vyhrala a zmluvu dostal na stôl od sekretárky s tým, že ju podpísal. Podľa svedka súťaž
prebehla štandardným spôsobom a nevidel žiadny dôvod, aby predmetnú zmluvu nepodpísal. O tom,
že so zmluvou je nejaký problém sa dozvedel až v čase keď sa začalo trestné stíhanie. Svedkovi neboli
známe žiadne podrobnosti ohľadne podmienok verejnej súťaže. Svedok nevedel uviesť kto predmetnú
zmluvu predložil za firmu S.E.G. s.r.o. mestu Košice. Pri podpise zmluvy sa svedok špeciálne nezaoberal
tým či je článok 4.2 zmluvy v súlade s verejným obstarávaním. Svedok uviedol, že on osobne s nikým
z Magistrátu mesta Košice ohľadne predmetnej zmluvy nerokoval. Spoločnosť S.E.G. s.r.o. v minulosti
spolupracovala s Ing. X. Y. ako s osobou spôsobilou ohľadne verejného obstarávania. Podľa svedka
firma S.E.G. s.r.o. nikdy, ani jednému z obžalovaných v minulosti neposkytla žiadnu výhodu, províziu,
či odmenu za výsledok v súťaži či vo verejnom obstarávaní. Svedok uviedol, že nevie kto vsunul do
predmetnej zmluvy bod 4.2 a nevie povedať ani to či to tam bolo vsunuté vo firme S.E.G. s.r.o. Svedok
tiež uviedol, že potom čo sa objavil problém s predmetnou zmluvou sa pýtal všetkých spolupracovníkov
a pracovníkov firmy S.E.G. s.r.o., avšak nikto mu nevedel dať odpoveď na to akým spôsobom a kto
vsunul sporný bod do predmetnej zmluvy. Svedok uviedol, že ani potom čo sa dozvedel o problémoch s
predmetnou zmluvou nie si je vedomý, že by spoločnosť S.E.G. s.r.o. dostala od mesta Košice akékoľvek
peniaze neoprávnene. Ak by existovalo rozhodnutie, že firma má peniaze vrátiť, on osobne by s tým
nemal problém.
Svedok Mgr. W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vedúcim skupiny, ktorá vykonala kontrolu
v meste Košice ohľadne verejného obstarávania, ktoré je aj predmetom trestného konania. Svedok
uviedol, že po kontrole kontrolná skupina dospela k záveru, že boli v prvom rade porušené princípy
verejného obstarávania tým, že vo finálnej zmluve, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania
bolo ustanovenie, ktoré nekorešpondovalo s tým čo bolo predmetom zákazky a s podmienkami celej
súťaže na začiatku ako bola vyhlásená, a to zásadným spôsobom. Neúspešní uchádzači neboli
upovedomení o tom, že sa cena navýši o predmetné 4 %, čo výslednú sumu navýši o takmer 400
tisíc Eur. Pri takomto postupe mal verejný obstarávateľ postupovať pri zadávaní zákazky nadlimitným
postupom a nie podprahovým postupom. Ďalším pochybením verejného obstarávateľa bolo, že nebola
načas odoslaná informácia o uzavretí zmluvy Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa svedka ak
vyhlasovateľ súťaže dospel k záveru, že v súťaži bude vyplatená niekoľkonásobne vyššia odmena,
alebo že zmluva nebude korešpondovať s podmienkami vyhlásenej súťaže, mal predmetnú súťaž
zrušiť a vyhlásiť nanovo s novými podmienkami. Z hľadiska princípov verejného obstarávania verejný
obstarávateľ nemôže podpísať návrh zmluvy, ktorý nekorešponduje so zadávacími podmienkami, a
takýto návrh má odmietnuť. Je neakceptovateľné, aby verejnému obstarávateľovi diktoval podmienky
zmluvy úspešný uchádzač v súťaži. Podľa svedka za celé verejné obstarávanie je v konečnom dôsledku
vždy zodpovedný výlučne verejný obstarávateľ a tomuto sú vždy aj ukladané sankcie zo strany Úradu
pre verejné obstarávanie. Podľa svedka ani zákon o verejnom obstarávaní nepredpokladá, že by za
podpis zmluvy medzi verejným obstarávateľom a výhercom verejnej súťaže bola zodpovedná odborne
spôsobilá osoba, ktorá manažuje verejné obstarávanie.



Svedok Ing. X. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetná súťaž v ktorej figuroval ako odborne
spôsobilá osoba bola podprahová zákazka organizovaná v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,
pričom bol volený štandardný postup s určitými prvkami nadštandardnosti, pretože bola napríklad
zriadená komisia ktorá zriadená pri obstarávaní podprahovej zákazky podľa zákona nemusí existovať.
Podľa štandardného postupu bola výzva na predkladanie ponúk zasielaná minimálne trom potenciálnym
poskytovateľom služby, bola stanovená lehota na predkladanie ponúk, po predložení ponúk boli tieto
vyhodnotené, boli spracované zápisnice a oznámené výsledky úspešnému a neúspešným uchádzačom
a oznámená informácia o uzavretí zmluvy do vestníka ako nezverejňovaná informácia. V predmetnom
období vyplývala povinnosť pre každého verejného obstarávateľa obstarávať zákazky od podprahových
zákaziek vyššie prostredníctvom odborne spôsobilých osôb. Svedok uviedol, že on ako odborne
spôsobilá osoba bol pravdepodobne vyzvaný mestom k predloženiu ponuky, nakoľko sa to vtedy
tak robievalo. Následne boli mestom ponuky vyhodnotené a mesto Košice so svedkom uzatvorilo
mandátnu zmluvu 19.03.2009. Podľa mandátnej zmluvy mal svedok pre mesto Košice vybrať vhodnú
stratégiu postupu zadávania zákazky, navrhnúť časové dotácie na činnosti obstarávateľského procesu,
spracovanie časového harmonogramu, posúdenie správnosti voľby typu uzatváranej zmluvy, prípravu
písomnej dokumentácie počas celého procesu postupu zadávania zákazky, súčinnosť s plnením
povinnosti verejného obstarávateľa voči Úradu pre verejné obstarávanie. Svedok teda spracoval výzvy a
súťažné podklady pre troch potenciálnych poskytovateľov služby a v súvislosti s touto verejnou súťažou
prišiel do styku s obžalovaným O. ako vedúcim oddelenia strategického rozvoja mesta Košice. Ďalej
proces spočíval vo vyhodnotení kvalifikačných predpokladov uchádzačov a vo vyhodnotení samotných
ponúk s ohľadom na jediné kritérium, a to najnižšiu cenu. Zápisnice týkajúce sa predmetného verejného
obstarávania vyhotovil svedok podľa vzorov štandardne daných Úradom pre verejné obstarávanie. K
dátumom na predmetných zápisniciach sa svedok pre odstup času vyjadriť nevedel. Hodnotiaci proces
bol ukončený spracovaním zápisnice a ďalší krok, ktorý nastal, bolo pripravenie listov - informácií o
výsledku vyhodnotenia ponúk pre všetkých troch uchádzačov. Svedok ďalej uviedol, že on ako verejný
obstarávateľ už neprichádza do styku s mandátnou zmluvou, ktorú podpisuje verejný obstarávateľ a
víťaz súťaže. V súvislosti s uvedenou verejnou súťažou svedok neprišiel do styku s nikým z mesta
Košice, okrem členov výberovej komisie. Tak isto neprišiel do styku ani s predstaviteľmi firiem, ktoré sa
do verejnej súťaže prihlásili. Jeho úloha skončila odoslaním informácie o uzavretí zmluvy do Vestníka
pre verejné obstarávanie. Následne skompletizoval dokumentáciu a odovzdal ju na archiváciu mestu
ako verejnému obstarávateľovi. Svedok uviedol, že celý čas vychádzal z toho, že konečná zmluva medzi
mestom Košice a firmou S.E.G. s.r.o. znie na vysúťaženú sumu, pričom nepoznal sumu, ktorá bola
uvedená v zmluve, ktorá bola napokon podpísaná. V opačnom prípade by v zmysle zákona o verejnom
obstarávaní musel súťaž okamžite zastaviť, nakoľko do vestníka by nemohol odoslať informáciu o
uzatvorení zmluvy na inú čiastku ako bola vysúťažená.
Svedkyňa Ing. F. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre odstup času si už na konkrétnosti v
predmetnej veci nespomína. Pravdepodobne obžalovaný O. ju oslovil a takýmto spôsobom sa stala
členkou komisie, ktorá vyhodnocovala jednotlivé návrhy uchádzačov. Potom čo bolo svedkyni umožnené
nahliadnuť do listinných dôkazov táto uviedla, že na základe zaslaných ponúk účastníkov boli spísané
zápisnice, ktoré členovia komisie podpísali. Tieto zápisnice vyhotovil svedok Y.. Týmto jej účasť na
predmetnom projekte skončila. Svedkyňa si nepamätala či videla návrh mandátnej zmluvy medzi
mestom Košice a firmou S.E.G. s.r.o. Obžalovaný N. podľa svedkyne nijakým spôsobom do procesu
verejného obstarávania nevstupoval.
Svedok Ing. B. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vedením mesta menovaný do komisie
na výber spracovateľa projektu Externého manažmentu na znižovanie emisií modernizáciou mestskej
hromadnej dopravy mesta Košice. Komisia zasadala podľa určeného harmonogramu a vybrala
dodávateľa na spracovanie projektu. Členmi komisie okrem svedka boli svedkyňa K., obžalovaný O.
a svedok Y.. Komisia absolvovala niekoľko zasadnutí s dátumami podľa svedka tak ako sú uvedené v
listinných dôkazoch. Jeho činnosť v komisii bola ukončená podpísaním zápisnice z vyhodnotenia ponúk.
Podľa svedka súťaž vyhrala firma S.E.G. s.r.o., pretože ponúkla najnižšiu cenu za spracovanie projektu.
Svedok uviedol, že obžalovaný N. sa žiadnym spôsobom nezaujímal o priebeh tejto konkrétnej verejnej
súťaže.
Svedok JUDr. L. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prostredníctvom svojej firmy IURIS KOMPLEX
PLUS sa v roku 2009 prihlásil do výberového konania v meste Košice na predmetnú zákazku. Podľa
svedka výberové konanie prebehlo štandardným spôsobom. Vypracoval ponuku, ktorá sa skladala zo
zákonom predpísaných dokumentov, čo sa týka navrhnutej ceny túto svedok uvádzal podľa manuálu na
percentuálny výpočet. Svedok si pre odstup času na podrobnosti nespomínal, avšak uviedol, že v tejto
konkrétnej veci s nikým s pracovníkov magistrátu osobne nerokoval. Potom čo boli svedkovi predložené



dva návrhy zmlúv s rozdielnymi cenami, svedok uviedol, že pre odstup času si už nespomína ktorú z
týchto dvoch zmlúv zaslal mestu Košice zároveň s ponukou.
Svedok Ing. L. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2009 bol zástupcom riaditeľa Magistrátu
mesta Košice, a pod jeho pôsobnosť spadali oddelenia finančné, majetkové a riadenia mestských
podnikov. V prípade, že bolo mesto verejným obstarávateľom plnil povinnosti verejného obstarávateľa
iba v prípade ak bol menovaný do výberovej komisie. Čo sa týka zmluvných vzťahov, zodpovedal
za ne ten ktorý obstarával v rámci príslušného útvaru magistrátu. Čo sa týka plánovania finančných
prostriedkov položka, ktorá bola schválená v rozpočte mesta, nebola explicitne menovaná v rozpočte
pre konkrétne projekty. Naplánoval sa iba predpoklad v rámci prípravy rozpočtu podľa podkladov,
ktoré jednotlivé útvary magistrátu predkladajú útvaru ktorý pripravuje rozpočet. Pri každej pripravovanej
finančnej operácii v súlade so zákonom a príslušnou smernicou mala prebiehať finančná kontrola
predbežná, ktorá mala posudzovať napríklad aj súlad so schváleným rozpočtom. Túto kontrolu
malo vykonávať každé oddelenie magistrátu samostatne. Finančné operácie, pri ktorých bolo mesto
zaviazané na finančné plnenie, mali podľa svedka niekoľko fáz. V prvej fáze sa vytvoril záväzok,
napríklad uzatvorením zmluvy, vytvorením objednávky, následne keď dochádza k plneniu pripravuje
sa výdavok v súlade s prijatou zmluvou alebo objednávkou, kde sa znovu posudzuje či tento výdavok
je v súlade s podpísanou zmluvou, či došlo k plneniu, či sú na to v rozpočte finančné prostriedky.
Pokiaľ došlo k plneniu zo zmluvy, tak ako bola uzatvorená, príslušné oddelenie ktoré bolo zodpovedné
za danú kapitolu pripravilo niečo ako platobný poukaz. V tomto príslušný zamestnanec daného
oddelenia schvaľoval, že došlo k vecnému plneniu a že sú na to vyčlenené finančné prostriedky a ďalší
zamestnanec, väčšinou vedúci toho oddelenia, schvaľoval a potvrdzoval vykonanie predbežnej finančnej
kontroly. Svedok uviedol, že o internom liste, ktorý bol vypracovaný na finančnom oddelení a v ktorom
bolo upozornenie, že na predmetný výdavok nie sú vytvorené rozpočtové podmienky, sa dozvedel až
potom keď už nebol zamestnancom Magistrátu mesta Košice. Svedok ďalej uviedol, že primátor takého
veľkého mesta ako sú Košice fyzicky nie je schopný podrobne preveriť každú písomnosť, ktorú za mesto
podpisuje. Musí dôverovať pracovníkom magistrátu, ktorí mu danú písomnosť na podpis predkladajú.
Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by kvôli výdavku mesta vyplývajúceho z predmetnej
mandátnej zmluvy bol špeciálne navyšovaný rozpočet mesta. Potom čo bol svedkovi daný k nahliadnutiu
likvidačný list faktúry, svedok uviedol, že tento je riadne vyplnený a podpísaný oprávnenými osobami,
je na ňom potvrdenie, že bola realizovaná dodávka, ako aj že bola vykonaná predbežná finančná
kontrola. Čo sa týka poznámky o neoprávnenom výdavku svedok uviedol, že to mohlo byť z titulu zmluvy
s riadiacim orgánom, a to že tento výdavok a nedá dať do výdavkov ktoré budú prefinancované zo
štrukturálnych fondov, ale že sa bude musieť uhrádzať z vlastných zdrojov mesta. Podľa svedka v
zmysle zákona o finančnej kontrole, každý zodpovedný zamestnanec magistrátu bol povinný vykonať
pred každou pripravovanou finančnou operáciou predbežnú finančnú kontrolu a v rámci nej preveriť aj
súlad so schváleným rozpočtom, so zákonom o verejnom obstarávaní, s internými smernicami mesta a s
platnou legislatívou. V tomto konkrétnom prípade to bolo povinnosťou oddelenia strategického rozvoja.
Svedok uviedol, že si nepamätá či v súvislosti s týmto predmetným výdavkom bola zvolaná pracovná
skupina pre posudzovanie naliehavosti výdavkov v rámci schváleného rozpočtu mesta Košice, tak ako
to predpokladala Smernica obeh účtovných dokladov mesta Košice. Svedok taktiež uviedol, že v tomto
konkrétnom prípade bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, avšak v čase vyplácania odmeny firme
S.E.G. s.r.o. ani on, ani jemu podriadení zodpovední pracovníci nevedeli o tom, že predmetná mandátna
zmluva bola podpísaná napriek tomu, že nezodpovedá vysúťaženým podmienkam.
Svedkyňa Mgr. W. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2009 pracovala ako vedúca referátu
na oddelení strategického rozvoja pre tvorbu a realizáciu projektov. Ako vedúca referátu viedla tabuľku
výdavkov všetkých projektov kvôli financovaniu projektov z európskych fondov. Svedkyňa uviedla, že pre
odstup času si na bližšie podrobnosti ohľadom výdavkov a predmetný projekt externého manažmentu
nespomína. Potom čo bol svedkyni daný k nahliadnutiu likvidačný list faktúry, táto uviedla, že je na ňom
jej podpis, avšak rukou podpísaný text neoprávnený výdavok identifikovať nevedela. Podľa svedkyne sa
likvidačný list vystavoval ku každej faktúre na ekonomické oddelenie, a ona ho podpisovala za technickú
správnosť faktúry ako takej. Likvidačný list faktúry podpisoval aj vedúci oddelenia strategického rozvoja.
Následne bol predložený ekonomickému oddeleniu. Svedkyňa uviedla, že v rámci likvidačných listov
nebolo jej úlohou vykonávať finančnú kontrolu. Vo všeobecnosti bol vystavený likvidačný list, bolo
skontrolované či faktúra je oprávnená, či sa vzťahuje ku konkrétnej zmluvy, ku konkrétnemu plneniu.
Svedkyňa sa pre odstup času nepamätala či pri spracovávaní krycieho listu mala k dispozícii predmetnú
mandátnu zmluvu s firmou S.E.G. s.r.o. Svedkyňa si taktiež nepamätala akým spôsobom ako vedúca
referátu zabezpečovala predbežnú finančnú kontrolu.



Svedok Ing. W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2009 zastával funkciu vedúceho
finančného oddelenia Magistrátu mesta Košice. Riadil oddelenie, ktoré pozostávalo z dvoch referátov, a
to referát rozpočtu a referát účtovníctva. Návrh predmetnej mandátnej zmluvy bol doručený na finančné
oddelenie na pripomienkovanie, pričom svedkyňa N. vypracovala k zmluve pripomienky, svedok ich
podpísal a tieto boli zaslané na oddelenie strategického rozvoja s tým, že predmetná mandátna zmluva
nebola svedkom šifrovaná, nakoľko sa v rozpočte mesta nenachádzalo finančné krytie.

Na otázky procesných strán a senátu svedok ďalej uviedol, že všetky zmluvy ktoré doručili odborné
referáty sa takýmto štandardným spôsobom pripomienkovali a po posúdení sa prostredníctvom
sekretárky finančného oddelenia vracali naspäť aj so stanoviskami na príslušné oddelenia. Finančné
oddelenie posudzovalo súlad predložených zmlúv s rozpočtovým krytím mesta, ako aj súlad so
zákonmi, všeobecne záväznými predpismi a podobne. Pokiaľ finančné oddelenie nemalo pripomienky
k predloženým zmluvám svedok ako vedúci oddelenia zmluvu ošifroval a zmluva sa vrátila naspäť
na odborný útvar ktorý ju predkladal. Interný list s pripomienkami vznikol podľa svedka v deň ktorý
je na ňom uvedený na finančnom oddelení a bol adresovaný oddeleniu strategického rozvoja. Čo sa
týka likvidačného listu pri realizácii platby svedok uviedol, že potom čo schválenie platby prebehne
schvaľovacím procesom, to znamená potom čo je prekontrolovaná vecná a formálna správnosť faktúry,
príde tento doklad s kompletnými prílohami na finančné oddelenie, kde na referáte rozpočtu sa
skontrolujú údaje, pripraví sa príkaz na úhradu a ten potom ide do kancelárie riaditeľa magistrátu na
schválenie. Podľa svedka boli potrebné k úhrade dva podpisy. Jeden z nich bol jeho a druhý s najväčšou
pravdepodobnosťou svedkyni N.. Svedok ďalej uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou parafoval
Dodatok č. 1 k predmetnej mandátnej zmluve, nakoľko v tom čase už podľa svedka boli v rozpočte
mesta schválené peniaze na krytie. Podľa svedka pred vykonaním akejkoľvek finančnej operácie bolo
povinnosťou vykonať predbežnú finančnú kontrolu, k čomu existoval krycí list, ktorý bol priložený
ku každej zmluve, aj každej objednávke. Ten pozostával v podstate z troch podpisov, jeden podpis
bol za správnosť vykonania verejného obstarávania, jeden podpis bol za súlad s rozpočtom a jeden
potvrdzoval vykonanie predbežnej finančnej kontroly. Svedok uviedol, že si nepamätá akým spôsobom
a či bol navýšený celkový rozpočet mesta Košice v súvislosti s plnením z predmetnej mandátnej zmluvy.
Svedok nevedel uviesť kto v prípade predmetnej mandátnej zmluvy overoval správnosť dodržania
podmienok verejného obstarávania, kto kontroloval proces prípravy zmluvy, avšak nebolo to finančné
oddelenie, nakoľko to bolo povinnosťou oddelenia pre strategický rozvoj. Ďalej svedok uviedol, že v
roku 2009 existovala na Magistráte mesta Košice komisia, ktorá posudzovala oprávnenosť výdavkov, a
tejto boli predkladané požiadavky na financovanie rôznych akcií, avšak neboli jej predkladané faktúry.
Potom čo bol svedkovi predložený príkaz na úhradu (listina č. 105) tento uviedol, že na tejto listine sa
nachádza jeho podpis, podpis svedkyne N. a podpis pracovníčky finančného oddelenia F.. Čo sa týka
rukou napísaného textu neoprávnený výdavok na listinnom dôkaze č.l. 175 svedok uviedol, že sa to s
najväčšou pravdepodobnosťou týkalo toho, že pri čerpaní eurofondov sa členili výdavky na oprávnené
a neoprávnené podľa toho ktoré budú alebo nebudú preplácané z financií, ktoré poskytla Európska
únia. Neoprávnené výdavky žiadate o finančný príspevok hradil z vlastného rozpočtu. Svedok ďalej
uviedol, že podľa jeho názoru potom čo finančné oddelenie vypracovalo interný list a on ako vedúci
neošifroval predmetnú mandátnu zmluvu bolo potrebné buď zmeniť, teda navýšiť rozpočet mesta, alebo
nepokračovať v zmluvnom vzťahu. Podľa vlastného vyjadrenia svedok odmietol šifrovať predmetnú
mandátnu zmluvu z toho dôvodu, že v rozpočte mesta neboli kryté peniaze na úhradu predmetného
výdavku. O tom, že predmetná mandátna zmluva je v rozpore s vysúťaženými podmienkami sa svedok
dozvedel podľa vlastného vyjadrenia až potom čo bol predvolaný na políciu na výsluch.

Svedok JUDr. V. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že firme S.E.G. s.r.o. Bratislava poskytuje právne
služby a potom čo bola svedkovi predložená k nahliadnutiu mandátna zmluva medzi firmou S.E.G. s.r.o.
a mestom Košice svedok uviedol, že túto zmluvu vidí prvý krát. Určite ju nevypracovával on, nakoľko na
zmluvách používa iné písmo, iná je aj právne technická skladba zmluvy čo sa týka predmetu zmluvy,
tak isto práv a povinností účastníkov zmluvy, ako aj odmeny. Svedok nevedel uviesť kto predmetnú
zmluvu vypracoval, avšak uviedol, že vo svojej kancelárii si pred výsluchom prezrel aj server, na ktorom
má uložené doposiaľ vypracované zmluvy, avšak zmluvu s takýmto predmetom zmluvného vzťahu tam
nenašiel. Tak isto vylúčil, že by predmetnú zmluvu vypracovali koncipienti jeho advokátskej kancelárie.

Svedkyňa Mgr. I. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2009 pracovala ako vedúca oddelenia
komunálneho práva na Magistráte mesta Košice ako zástupca riaditeľa Magistrátu mesta Košice a
pod jej oddelenie spadala ešte aj správa daní. Podľa podpisového poriadku musela ísť každá zmluva



týkajúca sa mesta Košice na šifrovanie na právne oddelenie. Referenti z oddelenia strategického
rozvoja oddeleniu komunálneho práva predkladali iba konkrétne mandátne zmluvy. Pracovníci oddelenia
komunálneho práva kontrolovali či je správne označenie, t.j. kto je obstarávateľ, ďalej predmet zmluvy,
avšak do konkrétnych podmienok zmluvy, t.j. čo sa obstaráva a za akú sumu, oddelenie komunálneho
práva nevstupovalo a toto ani nekontrolovalo. Svedkyňa uviedla, že si nikdy nevyžiadala listiny ktoré
predchádzali zmluvám ktoré kontrolovala, síce jej to nikto nezakázal, ale taký bol na magistráte zvyk. Ak
by oddelenie komunálneho práva malo voči zmluve výhrady, túto zmluvu by písomne pripomienkovali,
ak výhrady oddelenie nemalo, svedkyňa zmluvu ako vedúca oddelenia ošifrovala. Svedkyňa uviedla, že
za niektoré mesiace to boli aj stovky zmlúv, ktoré oddelenie komunálneho práva muselo skontrolovať. Po
ošifrovaní zmluvy vrátili na príslušné oddelenie ktoré zmluvy predkladalo. Pre odstup času si svedkyňa
na hlavnom pojednávaní nespomenula na konkrétne okolnosti ohľadne predmetnej mandátnej zmluvy
medzi firmou S.E.G. s.r.o. a mestom Košice. Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru za ustráženie
toho, že zmluva predkladaná na podpis primátorovi nie je v rozpore s vysúťaženými podmienkami je
zodpovedné oddelenie ktoré súťaž pripravovalo, v tomto prípade oddelenie strategického rozvoja. O
tom, že predmetná mandátna zmluva je v rozpore s vysúťaženými podmienkami sa svedkyňa dozvedela
až potom čo bola predvolaná na políciu.

Svedkyňa Ing. W. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2009 pracovala ako vedúca referátu
rozpočtu a financovania na finančnom oddelení Magistrátu mesta Košice. Predmetná mandátna zmluva
medzi firmou S.E.G. s.r.o. a mestom Košice prišla na finančné oddelenie na pripomienkovanie. Interný
list zo dňa 30.07.2009 vyhotovila svedkyňa práve na základe žiadosti oddelenia strategického rozvoja a
v ten istý deň alebo na druhý deň ho dala podpísať vedúcemu finančného oddelenia Ing. W.. Sekretárka
finančného oddelenia interný list elektronicky zaevidovala do systému Magistrátu mesta Košice dňa
04.08.2009. Finančné oddelenie sa k zmluvám vyjadrovalo vždy z hľadiska finančného, to znamená či
finančné plnenie uvedené v zmluve je kryté rozpočtom a z hľadiska platobných podmienok. Vyjadrenie
v internom liste, že plnenie zmluvy nie je v danom čase kryté rozpočtom vychádzalo z rozpočtu ktorý bol
v tom čase schválený. Podobné zmluvy na vyjadrenie boli finančnému oddeleniu doručované internou
poštou magistrátu, čo znamená, že sekretárka príslušného oddelenia doručila poštu do podateľne
magistrátu do priečinka oddelenia ktoré mu tú poštu posielala. Sekretárka finančného oddelenia poštu
vyzdvihla, zaevidovala ju v systéme a podľa vecnej príslušnosti pridelila referentovi alebo vedúcemu
referátu. Výstupom preskúmavania zmluvy bolo vždy písomné stanovisko. Zmluvy nemuseli prísť len s
interným listom, mohli prísť aj s obehovým listom. Ak prišli zmluvy s interným listom oddelenie, ktoré
zmluvu poslalo, čakalo od finančného oddelenia písomné vyjadrenie. Ak zmluvy prišli s obehovým listom
príslušné oddelenie čakalo iba, že zmluva bude ošifrovaná a tým aj odobrená. Predpis aká zmluva
má prísť s akým listom nebol. Bolo to na vôli toho oddelenia ktoré zmluvu na finančné oddelenie
predkladalo na posúdenie. Svedkyňa uviedla, že potom čo vedúci finančného oddelenia interný list
zo dňa 30.07.2009 podpísal bol tento list odoslaný na oddelenie strategického rozvoja spoločne s
návrhom zmluvy ktorej sa interný list týkal. Svedkyňa uviedla, že ak v internom liste je adresát oddelenie
strategického rozvoja nebol žiaden dôvod, aby tento list spolu so zmluvou bol z finančného oddelenia
odoslaný na iné oddelenie. V tomto konkrétnom prípade k predmetnej zmluve nebol pripojený obehový
list, na ktorom by boli určené oddelenia ktoré sa majú k zmluve vyjadriť, pretože po začatí vyšetrovania
tejto konkrétny prípad kontrolovali v archíve finančného oddelenia. Svedkyňa nevedela vylúčiť, že
obehový list sekretárka finančného oddelenia neprefotila a nepriložila ho do archívu. Podľa svedkyne
kontrolný list určite nebol priložený k žiadosti o posúdenie predmetnej zmluvy, pričom je možné, že na
finančné oddelenie kontrolný list vôbec neprišiel, pretože ostatné oddelenia neboli povinné ho pripájať
k svojím žiadostiam o posúdenie zmluvy. Svedkyňa uviedla, že pri kontrole videla iba samotný návrh
predmetnej mandátnej zmluvy, to čo tomuto návrhu predchádzalo finančnému oddeleniu predložené
nebolo. Pripomienky finančného oddelenia smerovali k článku IV zmluvy k bodu 4.2. Tam uvedené
skutočnosti si na finančnom oddelení podľa svedkyne vysvetlili tak, že konečná suma odmeny pre
mandatára budú 4 % z výšky schváleného nenávratného finančného príspevku vrátane DPH. Nakoľko
ak sa v zmluve neuvádza, že k sume bude pripočítané DPH, tak sa ráta uvedená suma ako konečná.
Ďalej sa v bode 4.2 uvádzalo, že presná celková výška odmeny sa stanoví po vypracovaní predmetného
projektu a bude súčasťou Prílohy č. 1 k mandátnej zmluvy. Keď svedkyňa návrh mandátnej zmluvy
dostala na pripomienkovanie príloha č. 1 pripojená k tejto zmluve nebola. Dodatok č. 1 k zmluve bol
podpisovaný 07.01.2010, keď už pravdepodobne bola vystavená faktúra na odmenu, a keďže táto
odmena bola vypočítaná ako 4 % z nenávratného finančného príspevku plus DPH, bolo podľa svedkyne
potrebné prijať dodatok č. 1, kde sa stanovilo, že predmetná suma bude bez DPH. Dodatok č. 1
bol podľa svedkyne prijatý na základe toho, že finančné oddelenie nechcelo akceptovať faktúru, kde



bola výška odmeny navýšená od DPH. Svedkyňa uviedla, že v roku 2009 oddelenie strategického
rozvoja pripravovalo projekty a čakalo sa na výzvy, potom boli projekty v schvaľovacom procese,
kde už boli podané žiadosti o nenávratné finančné prostriedky a poslednou skupinou boli projekty,
ktoré už boli schválené. Podľa svedkyne však na začiatku roku 2009 ešte žiadne schválené projekty
neboli a z tohto dôvodu bola rozpočtovaná suma v návrhu rozpočtu mesta stanovená odhadom. Tento
proces počas roku postupoval a prinieslo to aj potrebu finančných prostriedkov, ktoré nemuseli byť v
rozpočte plánované. Preto finančné oddelenie v prípade potreby predkladalo rozpočtové opatrenia na
schválenie mestskému zastupiteľstvu. V roku 2009 to bolo 6 rozpočtových opatrení, avšak netýkali sa
iba europrojektov. Určite však medzi boli aj rozpočtové opatrenia týkajúce sa zvyšujúcich sa výdavkov
na tieto projekty. Podľa svedkyne nie je možné uviesť ktorým konkrétnym rozpočtovým opatrením
bol upravený rozpočet mesta v prospech oddelenia strategického rozvoja a malo sa to týkať verejnej
súťaže, v ktorej zvíťazila firma S.E.G. s.r.o. Bratislava. Rozpočet sa upravoval vždy vzhľadom na
minulé čerpanie, požiadavky konkrétneho oddelenia a finančné možnosti mesta. Svedkyňa uviedla,
že pred podpisom zmluvy finančné oddelenie celú situáciu mohlo ovplyvniť iba tým spôsobom, že bol
vypracovaný interný list, v ktorom bolo upozornené na nedostatok rozpočtového krytia, avšak po podpise
tejto zmluvy finančné oddelenie už urobiť nemohlo nič. Podpísanú zmluvu bolo potrebné rešpektovať
a hľadať zdroje v rozpočte, ktorými bolo potrebné vykryť plnenie z predmetnej zmluvy. Koncom roku
2009 Ministerstvo financií Slovenskej republiky mestám a obciam vykrylo výpadok podielových daní
dotáciou a mesto Košice vtedy dostalo viac ako 5 miliónov Eur. Tieto prostriedky boli zahrnuté do
rozpočtu v roku 2009, avšak keďže sa všetky neminuli, časť z nich bola zahrnutá aj do rozpočtu na rok
2010 a podľa svedkyne zrejme aj z týchto prostriedkov potom mohlo mesto uhradiť firme S.E.G. s.r.o.
odmenu z predmetnej zmluvy. Zo svojho pohľadu svedkyňa uviedla, že takýto postup z ekonomického
hľadiska nebol správny a mestu nepriniesol úžitok a po kontrole zmluvy mala svedkyňa výhrady nielen
k tomu, že na sumu nie je rozpočtové krytie, ale že samotná suma sa svedkyni za prácu, ktorú odviedla
firma S.E.G. s.r.o., zdala prehnaná. To, že suma ktorú si nárokovala firma S.E.G. s.r.o. je v rozpore s
vysúťaženými podmienkami pracovníci finančného oddelenia nevedeli a svedkyňa sa to dozvedela až
v čase keď bolo podané trestné oznámenie. Svedkyňa ďalej uviedla, že potom čo príde na magistrát
faktúra, táto sa dostane na oddelenie ktoré práce alebo služby objednávalo, pokiaľ je faktúra v poriadku,
pričom formálne náležitosti kontroluje referent, ktorý faktúru evidoval a samotné vecné plnenie kontrolujú
príslušní referenti príslušného oddelenia. Likvidačný list k faktúre podpisujú príslušní referenti a vedúci
referátu alebo oddelenia. Následne faktúra príde na finančné oddelenie, pracovník referátu rozpočtu
skontroluje či je správne výdavok zatriedený podľa ekonomickej klasifikácie výdavkov. Ak je to v poriadku
faktúru podpíše a táto ide na úhradu podľa splatnosti. Niekedy k faktúre je priložená zmluva, avšak
povinnosťou to nebolo, pretože zmluva už bola vtedy oskenovaná a prístupná v elektronickom systéme
magistrátu. Požiadavka na objednanie tovaru, prác a služieb je listinný dokument, ktorý sa nazýval aj
kontrolný list, a tento sa vystavoval pred finančnou operáciou alebo pred podpisom zmluvy. Táto listina
podľa svedkyne musí byť v spise ktorý viedlo príslušné oddelenie, avšak nemusela byť pripojená k
faktúre. Potom čo bol svedkyni predložený likvidačný list k faktúre firmy S.E.G. s.r.o. na sumu 33.677,-
Eur svedkyňa uviedla, že táto suma bola fakturovaná v zmysle mandátnej zmluvy článku 4 bod 4.1. Na
likvidačnom liste je v kolónke vecného potvrdenia podpis pracovníčky oddelenia strategického rozvoja
pani Q., ďalej je tam podpis obžalovaného O. v kolónke schválenia finančnej operácie a súhlas s
úhradou, opravu nesprávneho ekonomického zatriedenia tejto položky vykonala pracovníčka referátu
rozpočtu pani Q. a v kolónke rozpočtové krytie je podpis svedkyne. Potom čo bol svedkyni predložený
ďalší likvidačný list z č.l. 175 svedkyňa uviedla, že sa týka tej istej firmy a tej istej zmluvy, ale fakturácia je
už v zmysle mandátnej zmluvy článku 4 bod 4.2. Faktúra je zo 07.01.2010 na sumu 433.624,30 Eur. Na
likvidačnom liste sú podpisy za vecnú správnosť pani Q., odsúhlasenie finančnej operácie obžalovaný
O., rozpočtové krytie a správnosť rozpočtovej klasifikácie pani Q.. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ je na
likvidačnom liste uvedené rukou neoprávnený výdavok, napísala to tam pani Q., avšak neoprávnenosť
spočívala v tom, že mesto si z fondov Európskej únie nemohlo nárokovať refundáciu tohto výdavku do
výšky 95 %. Svedkyňa uviedla, že kontrolný list je povinné vystaviť oddelenie, ktoré objednáva práce
alebo služby, v tomto prípade to bolo oddelenie strategického rozvoja. Nevedela vysvetliť prečo nebol
kontrolný list pripojený k faktúre na vyššiu sumu, avšak uviedla, že aj keď kontrolný list nebol k faktúre
pripojený, bolo možné túto preplatiť pokiaľ došlo k plneniu zo zmluvy. V tomto prípade bola zmluva
podpísaná, faktúra bola platná a oddelenie strategického rozvoja potvrdilo plnenie. Svedkyňa taktiež
uviedla, že interný list zo dňa 30.07.2009 fyzicky v písomnej podobe z finančného oddelenia na oddelenie
strategického rozvoja odišiel dňa 04.08.2009. Týmto listom svedkyňa vyjadrila negatívne stanovisko
finančného oddelenia k nezabezpečeniu rozpočtového krytia v súvislosti s predmetnou mandátnou
zmluvou. Podľa svedkyne z toho malo logicky vyplynúť, že keď nie je finančné krytie v rozpočte, tak



predmetná zmluva by sa nemala za mesto podpísať. Podľa svedkyne potom čo finančné oddelenie
uviedlo svoje výhrady v internom liste, malo oddelenie strategického rozvoja prepracovať predmetnú
mandátnu zmluvu tak aby táto bola finančným oddelením akceptovateľná, alebo počkať s podpísaním
zmluvy a vzniknutú situáciu riešiť rozpočtovým opatrením.

Svedok W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2008 pracoval ako riaditeľ Magistrátu
mesta Košice, pričom jeho povinnosťou bolo zabezpečovať celkový chod magistrátu podľa pokynov
primátora. Vo vzťahu k oddeleniu strategického rozvoja bola jeho kompetenciou kontrola projektov, ale
iba na úrovni portfólia projektov. Jeho úlohou bolo skontrolovať najdôležitejšie etapy z tých projektov
ktoré mu predložil vedúci oddelenia strategického rozvoja vo forme buď ústnej správy alebo stručnej
písomnej správy. Do samotného projektového manažmentu jednotlivých projektov nijako nevstupoval.
Predmetnú mandátnu zmluvu s firmou S.E.G. s.r.o. nikdy nevidel a o probléme, že nie je v súlade s
vysúťaženými podmienkami sa dozvedel z médií štyri mesiace potom čo odišiel z Magistrátu mesta
Košice. Svedok uviedol, že podľa vnútorného poriadku magistrátu stačilo, aby zmluva bola ošifrovaná
vedúcimi oddelenia finančného, oddelenia komunálneho práva a vecne príslušného oddelenia a zmluva
mohla byť predložená primátorovi na podpis, pričom mal byť k nej pripojený krycí list v rámci predbežnej
finančnej kontroly. Zmluvy, ktoré sa týkali európskych štrukturálnych fondov, svedok z titulu svojej funkcie
nešifroval ani nepredkladal primátorovi na podpis.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy. Z nich
najdôležitejšie sa ako originály nachádzajú v prílohe č. 4 zväzku č. 9 spisového materiálu. Sú nimi najmä:
- súťažné podklady č.l. 45-57, z ktorých je zrejmé, že mesto Košice v júni 2009 vypracovalo
prostredníctvom osoby odborne spôsobilej na verejné obstarávanie Ing. X. Y. podklady na zadávanie
podprahovej zákazky podľa § 99 až 101 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní s predmetom
zákazky externý manažment pre spracovanie projektu „Znižovanie emisií modernizáciou MHD mesta
Košice“,
- z výziev č.l. 59-61 na predloženie ponúk zo dňa 26.06.2009 je zrejmé, že mesto oslovilo firmy IURIS
COMPLEX PLUS s.r.o. Košice, ETIAM a.s. Z. a S.E.G. s.r.o. Bratislava,
- z výpisu z internetovej stránky mesta č.l. 74-79 je zrejmé, že mesto Košice predmetnú výzvu zverejnilo
aj na svojej internetovej stránke,
- z listinného dôkazu z č.l. 81 mal súd preukázané, že mesto Košice zriadilo komisiu na otváranie a
vyhodnocovanie ponúk v rámci postupu zadávania predmetnej podprahovej zákazky, a to v zložení
predseda komisie PhDr. O. a členovia komisie Ing. W., Ing. Q. a Ing. Y.,
- z listinných dôkazov na č.l. 96, 98-100 mal súd preukázané, že na predmetnú podprahovú zákazku
predložili ponuky firmy IURIS COMPLEX PLUS s.r.o., Košice, S.E.G. s.r.o. Bratislava a ETIAM a.s.
Bratislava, pričom obžalovaný O. svojim podpisom potvrdil, že za verejného obstarávateľa prevzal
predmetné ponuky, a to v dňoch 13. a 14.07.2009,
- zo zápisnice z otvárania ponúk zo dňa 15.07.2009 č.l. 102-103 je zrejmé, že firma S.E.G. s.r.o.
Bratislava ponúkla za predmetnú zákazku cenu celkom v sume 67.354,- Eur vrátane DPH. Firma IURIS
COMPLEX PLUS s.r.o. Košice sumu 67.949,- Eur s DPH a firma ETIAM a.s. Bratislava sumu 67.711,-
Eur vrátane DPH,
- z listinných dôkazov z č.l. 108-110 je zrejmé, že mesto Košice zaslalo všetkým trom zúčastneným
firmám zápisnicu z otvorenia ponúk predkladaných v rámci predmetného projektového zámeru,
- zo zápisnice z posúdenia splnenia podmienok účasti uchádzačov č.l. 117-118 mal súd preukázané,
že komisia verejného obstarávateľa konštatovala, že po posúdení splnenia podmienok účasti uchádzači
splnili podmienky účasti v zadaní podprahovej zákazky v plnom rozsahu a ich ponuky sa budú
vyhodnocovať z hľadiska kritéria na vyhodnotenie ponúk - najnižšej ceny,
- zo zápisnice z vyhodnotenia ponúk zo dňa 24.07.2009 č.l. 125-126 mal súd preukázané, že komisia
verejného obstarávateľa po vyhodnotení úspešného uchádzača aplikáciou kritéria najnižšej ceny
odporučila verejnému obstarávateľovi prijať ponuku uchádzača S.E.G. s.r.o. Bratislava s ponúknutou
cenou 67.354,- Eur s DPH,
- z informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk z č.l. 128-130 mal súd preukázané, že štatutárny
zástupcovia všetkých troch firiem ktoré sa do súťaže zapojili si informáciu o výsledku vyhodnotenia
ponúk osobne prevzali na Magistráte mesta Košice dňa 21.07.2009,
- z vyhlásenia č.l. 152 firmy S.E.G. s.r.o. Bratislava prostredníctvom jej konateľa W. M. mal súd
za preukázané, že tento ako konateľ vyhlasuje, že súhlasí bez výhrady a obmedzenia s platnými
podmienkami a požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch s predmetom zákazky „Znižovanie



emisií modernizáciou MHD mesta Košice“ určenými verejným obstarávateľom uvedenými vo výzve na
predloženie ponúk a tieto podmienky a požiadavky sú mu zrejmé a jasne zrozumiteľné,
- z mandátnej zmluvy z č.l. 153-158, ktorú firma S.E.G. s.r.o. Bratislava zaslala mestu Košice spolu s
ostatnými súťažnými podkladmi mal súd preukázané, že v článku IV tejto zmluvy pod názvom Odmena
a jej splatnosť sa nachádza iba jeden bod 4.1, ktorý vyjadruje záväzok mandanta zaplatiť mandatárovi
za vykonanie činnosti podľa tejto zmluvy sumu 56.600,- Eur bez DPH, a to v dvoch splátkach,
- z návrhu ceny diela - zákazky č.l. 159 je zrejmé, že konateľ spoločnosti S.E.G. s.r.o. Bratislava W. M.
navrhuje cenu predmetu zákazky v celkovej sume 67.354,- Eur vrátane DPH,
- z listinného dôkazu č.l. 167 je zrejmé, že konateľ spoločnosti S.E.G. s.r.o. Bratislava W. M. osobne
odovzdal obžalovanému O. návrh mandátnej zmluvy pripravenej v zmysle súťažných podkladov.
Obžalovaný O. tento návrh prevzal dňa 27.07.2009.
- z interných listov zo dňa 29.07.2009 č.l. 164-165 je zrejmé, že obžalovaný O. zaslal návrh mandátnej
zmluvy medzi firmou S.E.G. s.r.o. Bratislava a mestom Košice na posúdenie na oddelenie komunálneho
práva a na finančné oddelenie mesta Košice,
- z Mandátnej zmluvy č. XXXXXXXXXX č.l. 12-17 medzi mandantom Mestom Košice a mandatárom
S.E.G. s.r.o. Bratislava má súd preukázané, že táto zmluva je totožná s návrhom mandátnej zmluvy,
ktorú firma S.E.G. s.r.o. Bratislava predložila mestu Košice po prihlásení do súťaže spolu s ostatnými
súťažnými podkladmi, avšak do článku IV odmena a jej splatnosť je doplnený bod 4.2. podľa ktorého
sa mandant taktiež zaväzuje zaplatiť mandatárovi odmenu zo schváleného nenávratného finančného
príspevku vo výške ktorá je stanovená na 4 % z výšky schváleného nenávratného finančného príspevku,
pričom presná celková výška odmeny sa stanoví po vypracovaní predmetného projektu a bude súčasťou
prílohy č. 1, ktorá bude neoddeliteľnou súčasťou mandátnej zmluvy. Túto zmluvu za mesto Košice
podpísal obžalovaný N. dňa 30.07.2009 a za firmu S.E.G. s.r.o. jej konateľ Mgr. Z..
- z likvidačných listov faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že prvé
dva listy sa týkajú dvoch splátok pôvodne vysúťaženej ceny za externý manažmentu pre firmu S.E.G.
s.r.o. Bratislava každý v sume 33.677,- Eur vrátane DPH, pričom predbežnú finančnú kontrolu svojim
podpisom potvrdila dňa 17.08.2009 Mgr. W. Q. na prvých dvoch likvidačných listoch, na ktorých je z toho
istého dňa aj podpis obžalovaného O., ktorý s finančnou operáciou súhlasí a úhradu faktúry schvaľuje.
Tretí likvidačný list faktúry je na sumu 433.624,30 Eur. Dňa 13.01.2010 vykonala predbežnú kontrolu
Mgr. W. Q. čo potvrdila svojim podpisom a dňa 14.01.2010 svojim podpisom obžalovaný O. potvrdil, že
s finančnou operáciou súhlasí a úhradu faktúry schvaľuje. V kolónke účel platby tohto likvidačného listu
faktúry je rukou dopísaný text neoprávnený výdavok, a to za článkom IV bod 4.2. predmetnej mandátnej
zmluvy.
- z prílohy č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 30.07.2009 č.l. 31 je zrejmé, že sa ňou stanovuje presná
celková výška odmeny mandatára v zmysle článku 4.2. predmetnej mandátnej zmluvy. Podľa tejto prílohy
to činí 4 % z 9.109.754,25 Eur, t.j. 364.390,17 Eur plus DPH.
- z Dodatku č. 1 k predmetnej mandátnej zmluve č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že článok IV bod 4.2.
predmetnej zmluvy sa nahrádza článkom rovnakého číselného označenia, avšak s textom, že mandant
sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi odmenu ktorej výška je stanovená na 4 % z výšky schváleného
nenávratného finančného príspevku bez DPH. Tento dodatok k zmluve za mesto Košice podpísal
obžalovaný N. dňa 07.01.2010. Za firmu S.E.G. s.r.o. dodatok podpísal konateľ Mgr. L. Z., pričom dátum
jeho podpisu na dodatku uvedený nie je.
- z fotokópie predmetnej mandátnej zmluvy č.l. 23 je zrejmé, že túto svojimi podpismi, predtým než bola
predložená primátorovi mesta, ošifrovali obžalovaný O. ako vedúci oddelenia strategického rozvoja a
Mgr. I. ako vedúca oddelenia komunálneho práva.
- z fotokópie dodatku č. 1 k predmetnej mandátnej zmluve č.l. 36 je zrejmé, že tento dodatok svojimi
podpismi ošifrovali obžalovaný O., Mgr. I. a za finančné oddelenie svedok Ing. W..
- z informácie o uzavretí zmluvy č.l. 168-170 je zrejmé, že mesto Košice informáciu o uzavretí zmluvy s
firmou S.E.G. s.r.o. Bratislava s celkovou konečnou hodnotou zákazky 56.600,- Eur bez DPH odoslalo
Úradu pre verejné obstarávanie dňa 09.09.2009.
- z interného listu finančného oddelenia Magistrátu mesta Košice zväzok č. 2 č.l. 704 z 30.07.2009
má súd preukázané, že tento vypracovala Ing. N. a vedúci finančného oddelenia Ing. W. v ňom
oznamuje oddeleniu strategického rozvoja, že na vyplatenie ďalšej odmeny vo výške 4 % z výšky
schváleného nenávratného finančného príspevku pre firmu S.E.G. s.r.o. Bratislava nie sú v rozpočte
mesta prostriedky.
- z oznámenia mesta Košice č.l. 1808 zväzok 12 mal súd preukázané, že interný list finančného oddelenia
zo dňa 30.07.2009 bol do interného administratívneho systému mesta Košice vložený dňa 04.08.2009.



- z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2009 príloha č. 3
zväzok č. 8 č.l. 5-7 je zrejmé, že ministerstvo mestu Košice schválilo žiadosť o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku na projekt Znižovanie emisií modernizáciou MHD vo výške 9.109.754,25 Eur.
- podľa nasledujúcich listinných dôkazov z toho istého zväzku bola dňa 13.01.2010 uzatvorená zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/X.XMP/XXXX medzi Ministerstvom životného
prostredia SR a mestom Košice, podľa ktorej bol mestu Košice poskytnutý nenávratný finančný
príspevok do výšky 9.109.754,25 Eur v rámci vyššie uvedeného projektu.
- z listinného dôkazu zo zväzku č. 1 č.l. 107 mal súd preukázané, že dňa 07.01.2010 bola mestu Košice
doručená faktúra spoločnosťou S.E.G. s.r.o. Bratislava vystavená v rovnaký deň, a touto faktúrou firma
S.E.G. fakturovala mestu Košice na základe predmetnej mandátnej zmluvy sumu podľa článku IV bod
4.2. vo výške 433.624,30 Eur.
- ako vyplýva z príkazu na úhradu hore uvedenej sumy zo dňa 03.02.2010 a z výpisu z účtu Magistrátu
mesta Košice zväzok č. 1 č.l. 103-105 a príloha č. 4 zväzok č. 9 suma 433.624,30 Eur bola prevedená
na účet spoločnosti S.E.G. s.r.o. Bratislava dňa 03.02.2010.
- z interného listu oddelenia strategického rozvoja príloha č. 4 zväzok č. 9 č.l. 37 je zrejmé, že tento je
adresovaný oddeleniu komunálneho práva, je podpísaný obžalovaným O., ktorý v liste žiadal oddelenie
komunálneho práva o posúdenie Dodatku č. 1 k predmetnej mandátnej zmluve zo dňa 04.08.2009, avšak
tento interný list je datovaný dňom 01.02.2010, pričom bol vyhotovený v čase keď už bol dodatok č. 1
k predmetnej zmluve podpísaný viac ako 3 týždne a mestu Košice už bola doručená faktúra, z ktorej
finančnou likvidáciou obžalovaný O. súhlasil.
- z protokolu o výsledku kontroly Úradu pre verejné obstarávanie zväzok č. 5 č.l. 1352-1360 vyplýva,
že predmetom kontroly kontrolnej skupiny ÚVO bolo dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní vo
vzťahu k postupu pri zadávaní zákazky Externý manažment pre spracovanie projektu Znižovanie emisií
modernizáciou MHD mesta Košice. Podľa kontrolnej skupiny mesto Košice postupovalo uzavretím
predmetnej mandátnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 v rozpore s § 9 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1
písm. h) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. K porušeniu predmetných ustanovení podľa
kontrolnej skupiny došlo tým, že do mandátnej zmluvy bol zakomponovaný bod 4.2, ktoré zmluvné
ustanovenie je v rozpore s výzvou na predkladanie ponúk, súťažnými podkladmi, ako aj ponukou
úspešného uchádzača spoločnosti S.E.G. s.r.o. Podľa kontrolnej skupiny vyplatenie dodatočnej odmeny
v súvislosti s realizáciou danej zákazky je možné charakterizovať ako formu opcie, a teda mesto
Košice bolo povinné predmetnú odmenu zahrnúť do predpokladanej zákazky, a z takto určenej hodnoty
zákazky vychádzať pri určení zodpovedajúceho postupu zadávania zákazky. Mesto Košice sa nesprávne
zvoleným postupom určenia predpokladanej hodnoty zákazky vyhlo použitiu postupu zadávania pre
nadlimitné zákazky. Kontrolná skupina konštatovala aj netransparentné vyhodnocovanie ponuky v
danom verejnom obstarávaní, poukázala pritom na skutočnosť, že zápisnice z vyhodnotenia ponúk
komisia mesta vyhodnocovala dňa 24.07.2009, mesto Košice však už dňa 21.07.2009 osobne odovzdalo
všetkým uchádzačom oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk. Ďalej kontrolná komisia poukázala
na stav, že informácia o uzavretí zmluvy bola Úradu pre verejné obstarávanie zaslaná o 22 dní neskôr
ako stanovuje § 101 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.
- z organizačného poriadku Magistrátu mesta Košice zväzok 10 č.l. 1617 mal súd preukázanú základnú
organizačnú právnu normu mesta Košice. Podľa § 6 organizačného poriadku primátor je predstaviteľom
mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta. Je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahov
mesta a zastupuje mesto Košice navonok vo vzťahu ku všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ďalej
vykonáva správu mesta Košice v súlade so zákonmi, štatútom mesta Košice a všeobecne záväznými
nariadeniami mesta Košice, rozhoduje vo všetkých veciach správy mesta, ktoré nie sú zákonom,
štatútom mesta Košice alebo organizačným poriadkom vyhradené mestskému zastupiteľstvu. Podľa § 11
ods. 3 na čele oddelenia stojí vedúci oddelenia, ktorý riadi činnosť oddelenia a zabezpečuje spoluprácu
s ostatnými oddeleniami, ako aj kontrolu práce jednotlivých zamestnancov pracujúcich na oddelení.
Vedúci jednotlivých koncepčných oddelení v súčinnosti s vedúcim oddelenia komunálneho práve
zodpovedajú okrem iného aj za hospodárny a efektívny výkon jednotlivých kompetencií a zákonnosť
postupu odborných zamestnancov pracujúcich na úrade. Podľa § 14 ods. 2 organizačného poriadku
vedúci oddelení zabezpečujú a zodpovedajú za plnenie úloh ktoré pre jednotlivé oddelenia vyplývajú
z obsahovej náplne ich činnosti a vytvárajú pre ich plnenie primerané podmienky. Vedúci oddelenia
zodpovedá za činnosť svojho oddelenia, najmä za správnu a včasnú realizáciu uznesení mestského
zastupiteľstva a mestskej rady, ako i za dodržiavanie zákonov a ostatných právnych predpisov týkajúcich
sa miestnej samosprávy.



Vyhodnotenie skutkových zistení

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku
vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel pritom k nasledovným
záverom.
Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že skutok uvedený v tzv. skutkovej vete obžaloby
ÚŠP GP SR súd za dodržania zásady zachovania totožnosti skutku mierne upravil a doplnil tak, aby v
čo najväčšej možnej miere odrážal dôkaznú situáciu, ktorá nastala po vykonaní dôkazov na hlavnom
pojednávaní. K tomuto je potrebné uviesť, že samotní obžalovaní v podstate nerozporovali skutkový
stav opísaný v už v tzv. skutkovej vete obžaloby ÚŠP GP SR, obaja však uviedli každý zo svojho uhla
pohľadu, že sa necítia byť vinnými z toho, že by v skutkovej vete popísaný stav z titulu svojich funkcii
zapríčinili.
Skutkový stav tak ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku v hlavnej miere vyplýva z listinných dôkazov
ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú konanie tak konateľov firmy S.E.G. s.r.o.
Bratislava, ako aj pracovníkov Magistrátu mesta Košice, vrátane obžalovaného O. a primátora mesta
Košice obžalovaného Ing. N., v súvislosti s verejnou súťažou vyhlásenou dňa 26.06.2009 mestom
Košice na podprahovú zákazku Externý manažment pre spracovanie projektu na znižovanie emisií
modernizáciou MHD mesta Košice. Výsluchy obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní tieto
listinné dôkazy iba podporujú a dokresľujú.
Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu je potrebné poukázať na skutočnosť, že bez konania
konateľov firmy S.E.G. s.r.o. Bratislava (porušujúceho minimálne zákon o verejnom obstarávaní) by
ku skutočnostiam uvedených v skutkovej vete rozsudku neprišlo. Na druhej strane však nie je možné
akceptovať obranu obžalovaných o zavinení iných osôb, ktoré sa takým či onakým spôsobom ako
súťažiaci, či ako pracovníci magistrátu mesta dostali do styku s predmetnou verejnou súťažou.
Vyhodnotenie týchto skutočností je však skôr otázkou právnou ako bude uvedené ďalej.
Najdôležitejšie skutkové zistenia ohľadne obžalovaného O., ktoré podľa názoru senátu je potrebné brať
do úvahy sú:
- v rozhodnom čase bol vedúcim oddelenia strategického rozvoja do ktorého kompetencie patrila
predmetná verejná súťaž,
- bol predsedom komisie na otváranie obálok a vyhodnocovanie ponúk,
- ako prvý dostal do rúk predmetnú mandátnu zmluvu (už doplnenú o bod 4.2) a hoci mu nič nebránilo
náležite si ju preštudovať, ešte v ten istý deň (29.07.2009) túto zmluvu parafoval a odoslal na posúdenie
oddeleniam komunálneho práva a finančnému,
- dodatok č. 1 k predmetnej mandátnej zmluve predložil odborným útvarom Magistrátu mesta Košice
až cca. 3 týždne po podpísaní primátorom a cca. 2 týždne potom čo súhlasil s preplatením faktúry,
- svojím podpisom vyjadril súhlas s preplatením faktúry vyplývajúcej z dodatku č. 1 k predmetnej
mandátnej zmluve,
- mandátnu zmluvu predložil na podpis primátorovi mesta napriek tomu, že neuplynula lehota 14 dní
odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, čo je v rozpore s § 45 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní,
- oznámenie o uzatvorení zmluvy mesto zaslalo Úradu pre verejné obstarávanie až 22 dní po zákonnej
lehote.
Čo sa týka skutkových zistení ohľadne obžalovaného Ing. J. N. súd poukazuje na nasledovné
skutočnosti:
- výsledok vyhodnotenia ponúk súťažiacich v predmetnej verejnej súťaži je na hlavičkovom papieri
primátora mesta Košice, nie oddelenia strategického rozvoja a tento má dátum 21.07.2009, t.j. tri dni
pred vyhodnotením ponúk na to určenou komisiou,
- obžalovaný N. podpísal mandátnu zmluvu hoci na to nebola parafovaná vedúcim finančného oddelenia
a neuplynula lehota 14 dní od oznámenia výsledkov vyhodnotenia ponúk,
- dodatok č. 1 k predmetnej mandátnej zmluve podpísal napriek tomu, že nemal vyjadrenia odborných
útvarov Magistrátu mesta Košice.

Právna kvalifikácia

Prokurátor ÚŠP GP SR v obžalobe skutok, ktorý obom obžalovaným kládol za vinu, právne
kvalifikoval ako trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 266 ods. 1, ods. 3 písm.



a) Trestného zákona, nakoľko podľa prokurátora obžalovaní v súvislosti s verejným obstarávaním v
úmysle zabezpečiť inému prospech konali v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o verejnom
obstarávaní a uvedeným činom spôsobili škodu veľkého rozsahu.

Objektom tohto trestného činu je ochrana a riadny priebeh verejného obstarávania a verejnej dražby,
zmyslom ktorých je snaha uzatvoriť zmluvu na predmet plnenia za čo najlepších podmienok pre
obstarávateľa pri dodržaní postupu ktorý je rovnaký pre všetkých súťažiteľov. Je teda nepochybné,
že predmetnú verejnú súťaž vyhlásenú dňa 26.06.2009 mestom Košice je možné podradiť pod objekt
trestného činu v zmysle ustanovenia § 266 Trestného zákona. Taktiež je nepochybné, že obžalovaní
naplnili aj objektívnu stránku tohto trestného činu, ktorá spočíva buď v konaní ktoré je v rozpore so
všeobecne záväzným predpisom o verejnom obstarávaní, alebo v dojednaní niektorému súťažiteľovi
alebo účastníkovi verejnej dražby prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov.

Trestný čin podľa § 266 Trestného zákona však v každom prípade vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre
trestnú zodpovednosť sa teda vyžaduje, aby páchateľ konal s cieľom spôsobiť inému škodu alebo sebe
alebo inému zadovážiť prospech.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
(priamy úmysel) alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí
bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Spoločné pre oba druhy úmyslu je, že intelektuálna zložka zahrňuje u páchateľa predstavu rozhodujúcich
skutočností, a to aspoň ako možných.

U priameho úmyslu páchateľ vedel že spôsobom uvedeným v Trestnom zákone poruší alebo ohrozí
záujem chránený Trestným zákonom alebo aspoň vedel, že môže uvedený záujem porušiť alebo ohroziť
a chcel takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť.

U nepriameho úmyslu páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného Trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.
Uzrozumenie páchateľa pri nepriamom úmysle vyjadruje aktívny voľný vzťah páchateľa k spôsobeniu
následku relevantného pre trestné právo, čím je mienená vôľa ktorá sa prejavila navonok, t.j. chovaním
páchateľa. Spôsobenie takého následku však nie je priamym cieľom páchateľa, ani nevyhnutným
prostriedkom, pretože páchateľ sleduje svojím zámerom iný cieľ, ktorý môže byť z hľadiska trestného
práva ako cieľom relevantným, tak aj cieľom nezávadným. Pritom je však páchateľ vždy uzrozumený
s tým, že realizácia tohto cieľa predpokladá spôsobenie následku významného pre trestné právo,
avšak tento následok je nechceným iba vedľajším následkom konania páchateľa s ktorým je však
uzrozumený. Že je s následkom páchateľ uzrozumený je možné usúdiť z toho, že tento nepočítal so
žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť následku, ktorý si páchateľ predstavoval ako
možný, a to či už by išlo o jeho vlastný zásah alebo o zásah inej osoby.

Podľa gramatického výkladu je machinácia podvodné úskočné špekulatívne konanie. Zakomponované
do znenia ustanovenia § 266 Trestného zákona vyjadruje od počiatku koordinovanú a plánovanú
úmyselnú činnosť medzi verejným obstarávateľom a súťažiacim vo verejnom obstarávaní, ktorej
výsledkom je spôsobenie škody verejnému obstarávateľovi či zadováženie prospechu, napríklad pre
súťažiaceho vo verejnom obstarávaní.

Žiadnym z dôkazov zadováženým v prípravnom konaní, či vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by bol ktorýkoľvek z obžalovaných
akýmkoľvek spôsobom zapojený do činnosti konateľov firmy S.E.G. s.r.o. Bratislava, ktorej výsledkom
bolo vypracovanie mandátnej zmluvy v rozpore s vysúťaženými podmienkami.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania po doručení predmetnej mandátnej zmluvy na Magistrát mesta
Košice zásadným spôsobom zlyhali všetky na to určené kontrolné a ochranné mechanizmy magistrátu
mesta. Obžalovaný O. ako vedúci oddelenia strategického rozvoja, do ktorého kompetencie predmetná
verejná súťaž patrila nezabezpečil faktickú kontrolu predmetnej mandátnej zmluvy pracovníkmi svojho



oddelenia. Vedúca oddelenia komunálneho práva svedkyňa I. nezabezpečila skontrolovanie predmetnej
mandátnej zmluvy z hľadiska podstatnej náležitosti akou je zmluvne dojednaná výška odmeny pre
firmu S.E.G. s.r.o. Bratislava oproti vysúťaženým podmienkam. Vedúci finančného oddelenia svedok
Ing. W. nezabezpečil, aby sa interný list finančného oddelenia, v ktorom bol konštatovaný nedostatok
rozpočtového krytia v súvislosti s v predmetnej mandátnej zmluve uvedenou odmenou pre firmu S.E.G.
s.r.o. Bratislava, dostal na vedomie primátorovi mesta ešte pred podpisom tejto zmluvy. Obžalovaný Ing.
J. N. predmetnú mandátnu zmluvu podpísal, hoci zmluva bola v rozpore s vysúťaženými podmienkami,
pričom v bode 7.5. záverečných ustanovení zmluvy je uvedené že účastníci zmluvy si túto pozorne
prečítali a jej obsahu rozumejú. V tomto smere je podľa názoru senátu z časti možné prisvedčiť
argumentácii obhajoby, že primátor druhého najväčšieho mesta na Slovensku sa pri uzatváraní
zmluvných vzťahov v mene mesta ako jeho štatutárny zástupca musí spoliehať na to, že odborný a
administratívny aparát magistrátu zodpovedne preverí a vyhodnotí zmluvné podmienky do ktorých mesto
vstupuje, pretože pre veľký rozsah zmluvných vzťahov nie je fyzicky možné, aby ich všetky osobne
skontroloval primátor mesta.

Potom čo senát dospel k záveru, že v konaní obžalovaných v súvislosti s ustanovením § 266 Trestného
zákona absentovalo úmyselné zavinenie ako esenciálna zložka trestného činu machinácii pri verejnom
obstarávaní a verejnej dražbe, skúmal či je možné konanie obžalovaných podradiť pod skutkovú
podstatu iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Dospel pritom k záveru, že
konanie obžalovaných je potrebné právne kvalifikovať ako porušovanie povinnosti pri správne cudzieho
majetku podľa § 238 Trestného zákona.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ
inému spôsobí škodu aspoň značnú tým, že poruší povinnosť ustanovenú právnym predpisom alebo
právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Podstatou tohto konania je,
že vznikla škoda a nie či sa páchateľ alebo iná osoba obohatila uvedeným konaním. Porušenie povinnosti
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok spočíva v tom, že páchateľ koná v rozpore s všeobecným
alebo konkrétnym vymedzením obsahu takejto povinnosti. Môže ísť aj o opomenutie takejto povinnosti.

Z hľadiska subjektívnej stránky musí ísť o zavinenie z nedbanlivosti, musí však zahŕňať i porušenie
konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať majetok.

Obaja obžalovaní mali z titulu svojej funkcie, či postavenia v súvislosti s majetkom mesta Košice
ustanovené rôznymi právnymi predpismi rôzne povinnosti. Súd ich stručne zhrňuje nasledovne:
- Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Podľa odseku 3 toho istého článku vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť
na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
- Podľa ústavného zákona 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov článok 4 ods. 1 verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a
chrániť verejný záujem.
- Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta skladá sľub s tým, že bude
riadne plniť svoje povinnosti a okrem iného bude pri výkone funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej
republiky, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
- Podľa § 8 ods. 3 toho istého zákona majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej
hodnote zásadne nezmenšený zachovať.
- Podľa § 9 zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite predbežnou finančnou
kontrolou sa overuje súlad pripravovanej finančnej operácie so schváleným rozpočtom orgánu verejnej
správy s osobitnými predpismi, uzatvorenými zmluvami, alebo s internými aktami riadenia o hospodárení
s verejnými prostriedkami so zameraním na hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia
verejných prostriedkov. Predbežnú finančnú kontrolu vykonáva vedúci zamestnanec poverený vedúcim
orgánom verejnej správy a zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku
alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie. Finančné operácie nemožno vykonať
alebo v nich pokračovať bez overenia predbežnou finančnou kontrolou. Pri vykonávaní predbežnej
finančnej kontroly sú osoby povinné písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené
závažné nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave
pokračovať.
- Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí orgány obcí a organizácie sú
povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného



prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú
povinné najmä používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania
svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.
- Podľa §§ 19, 30 a 31 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je
štatutárny orgán subjektu verejnej správy povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali
iba v takej výške aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady,
ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové
roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku. Subjekt verejnej správy je povinný
pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy.
Porušením finančnej disciplíny je okrem iného poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v
rozpore s určeným účelom, umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z
verejných prostriedkov, nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov.
- Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme je zamestnanec okrem
iného povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecné
záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého
čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania a zdržať sa konania
z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa.
- Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný
po vyhodnotení ponúk bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom výsledok vyhodnotenia
ponúk. V súvislosti s týmto ustanovením však súd uvádza, že hoci informácie o vyhodnotení ponúk
boli účastníkom súťaže doručené 21.07.2009, pričom komisia vyhodnotila podľa zápisnice ponuky až
dňa 24.07.2009 takýmto postupom nebola žiadna zo súťažiacich firiem nijakým spôsobom zvýhodnená,
nakoľko sa o výsledkoch vyhodnotenia verejnej súťaže dozvedeli všetky tri firmy v jeden a v ten istý
deň a teda s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pisársku chybu v dátume uvedenom na zápisnici z
vyhodnotenia ponúk.
- Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie zmluvu alebo
rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk. Uzatvorená zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými
podkladmi a s ponukou predloženou úspešnou uchádzačom alebo uchádzačmi. Verejný obstarávateľ a
obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom najskôr v štrnásty
deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk všetkým uchádzačom, ktorých
ponuky boli vyhodnocované.
- Podľa § 101 ods. 1 toho istého zákona verejný obstarávateľ pošle úradu informáciu o uzavretí zmluvy
najneskôr do 14 dní po jej uzavretí.

Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, osobitný status obce ako verejnoprávnej korporácie sa odzrkadľuje
aj v prísnejšom právnom režime nakladania s jej majetkom, ktorý je vyjadrený v osobitnom zákone
o majetku obcí proti štandardnému režimu iných typov právnických osôb súkromného práva. Tak ako
treba ochraňovať obecný majetok proti útokom „zvonka“ treba ho chrániť i pred útokmi „zvnútra“,
ktoré spočívajú v nepoctivom jednaní orgánov obce na úkor obecného majetku. Trestnú činnosť
obecných predstaviteľov vníma verejnosť mimoriadne citlivo, ide o orgány ktorých legitimita sa odvíja od
komunálnych volieb, teda hlasov samotných občanov, ktorí si s prejavenou dôverou vo voľbách spájajú
aj očakávania o korektnom správaní volených predstaviteľov.

Vyššie uvedené právne predpisy vyžadujú, aby sa nakladalo s obecným majetkom hospodárne, účelne,
účinne a efektívne. Hospodárnosťou možno rozumieť minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti
alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality. Efektívnosťou
maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k disponibilným verejným prostriedkom, účinnosťou je
vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité
verejné prostriedky a účelnosťou vzťah medzi určeným účelom použitia verejných prostriedkov a
skutočným účelom ich použitia. Zásadu udržiavania obecného majetku je treba vnímať ako bazálnu
povinnosť orgánov obce počínať si tak, aby bol majetok obce zachovaný v prevádzky schopnom stave
na tie účely, na ktoré je určený. Obec má tiež povinnosť dbať o zhodnocovanie obecného majetku.
Myslí sa tým jednak rozvoj existujúceho majetku, ale aj jeho rozširovanie o ten majetok ktorý je
pre obecné účely potrebný. Je potrebné mať na zreteli, že orgány obce rozhodujúce o jednotlivých
majetkovoprávnych úkonoch obce nie sú vlastníkmi obecného majetku, ale len v pozícii správcov



spravujú majetok obyvateľov obce. Konanie starostu obce či obecného zastupiteľstva pri nakladaní s
obecným majetkom podlieha tak vnútornej kontrole na obci, ako aj vonkajšej kontrole zo strany štátnych
orgánov či občianskej kontrole verejnosti.

Čo sa týka vyššie uvedených príslušných ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní
súd poukazuje najmä na odsek 1 § 45, keď uvedené ustanovenie celkom logicky v duchu základných
princípov verejného obstarávania požaduje, aby bola uzatvorená len taká zmluva, ktorá rešpektuje
osobitné zmluvné podmienky určené verejným obstarávateľom, resp. obstarávateľom v obchodných
podmienkach, či iných častiach súťažných podkladov, aby tak bola zabezpečená čestná hospodárska
súťaž a priniesla skutočný prospech pre verejného obstarávateľa. Uzatvorená zmluva musí zohľadniť
tak isto ponuku úspešného uchádzača, predovšetkým čo sa týka kvalifikačných kritérií pre určenie
najvýhodnejšej ponuky. Je absolútne neprípustné, aby uzatvorená zmluva obsahovala akékoľvek nové
dojednania, ktoré neboli uvedené v súťažných podkladoch, nové časti predmetu zákazky alebo inú
cenu ako tú ktorú ponúkol uchádzač, ktorého ponuka bola vyhodnotená ako najvýhodnejšia, pokiaľ bola
kritériom pre vyhodnotenie ponúk najnižšia cena.

Vyššie uvedené skutočnosti a úvahy viedli súd k tomu, že obžalovaní spôsobom uvedeným v skutkovej
vete tohto rozsudku naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
že sám zákonodarca poskytuje objektu tohto trestného činu, a to v tomto prípade majetku obce v hodnote
vyššej ako je suma vyjadrujúca značnú škodu, ochranu aj pred nedbanlivostným konaním, čím vysiela
jasný signál pre všetkých ktorí majú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. V tomto prípade
tak primátor mesta ako vedúci oddelenia magistrátu mesta.

Obaja obžalovaní vyššie uvedený trestný čin spáchali z nedbanlivosti, nakoľko vedeli, že môžu
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobia (§ 16 písm. a)
Trestného zákona).

Uložené tresty

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,
následok, pohnútku, osoby obžalovaných, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporciálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uložené podmienečné tresty odňatia slobody u
obžalovaného PhDr. O. O. vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a u obžalovaného
Ing. J. N. vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky dostatočne a spravodlivo zohľadňujú účel
trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, vyššiu mieru zavinenia obžalovaného PhDr.
O. vzhľadom k tomu, že ako vedúci oddelenia strategického rozvoja bol v podstate garantom zákonného
priebehu predmetnej verejnej súťaže a možno dôvodne očakávať, že tresty s porozumením príjme aj
spoločnosť ako tresty primerane vyjadrujúce aj morálne odsúdenie páchateľov.
Podľa názoru súdu na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Súd preto podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku poškodeného, t.j. mesto Košice odkázalo na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu



treba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.