{"guid": "0ccfbf09-bfaf-4341-afba-c7ee5f7f70cd:ef5bd26c-746b-417f-9a16-7076c8d4805f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2316201206.2", "spisova_znacka": "23Co/406/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/406/2017 z 18. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. novembra 2018, sp. zn. 23Co/406/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2316201206.2", "identifikacne_cislo": "2316201206", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bundzelová", "sudca_id": 847, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bundzelova-847", "datum_vydania": "2018-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-6", "nazov": "§ 53 ods. 6 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef5bd26c-746b-417f-9a16-7076c8d4805f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2316201206.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2316201206.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2316201206.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/406/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201206
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316201206.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyni: K. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, č. k. 8C/33/2016-63 zo dňa 21. marca 2017 voči výroku I., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.7.2015,
ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 203401850 zo dňa 28.7.2015
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, výrokom II. rozhodol, že žalobu o určenie, že
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.7.2015, ktorá je súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 203401850 zo dňa 28.7.2015 zamieta a výrokom III. rozhodol o trovách
konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 3 ods. 1, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 1, 4,
§ 54 ods. 1, 2, § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ\"), § 2 písm. a), b), d), § 1 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vecne v napadnutej časti tým, že Nariadenie vlády SR
č. 141/2014 Z. z. v § 1 upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá sa posudzuje podľa pravidiel
platných ku dňu uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok RPMN nákladov
bánk zverejnená podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. RPMN bánk činí 23,66 % a dvojnásobok je
teda 47,32 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná strana v danom prípade určila neprimerane vysokú
odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom. Odplata, ktorá je v rozpore so zákonom spolu s poskytnutým
úverom 600 eur bola predmetom Dohody o zrážkach zo mzdy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že takáto
Dohoda o zrážkach zo mzdy pre rozpor so zákonom je neplatná. Na základe takejto Dohody by platiteľ
mzdy žalobkyni strhal zo mzdy finančné čiastky na ktoré podľa zákona žalovaná strana nemá nárok. Súd
bol toho názoru, že žalovaná strana sa uzavretím Dohody o zrážkach zo mzdy snažila predísť súdnemu
alebo rozhodcovskému konaniu, v ktorom by sa posudzovala otázka výšky odplaty.

3. Súd bol toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bolo žalobkyňou a žalovaným
individuálne dohodnutá. Táto dohoda sa nachádza na osobitnej listine, kde veľkými písmenami je
určené, že sa jedná o Dohodu o zrážkach zo mzdy. Okrem toho súd poukázal na to, že v osobe žalobkyne
sa nejedná o osobu, ktorá uzatvárala prvú spotrebiteľskú zmluvu. Sama žalobkyňa na pojednávaní
uviedla, že má štyri úvery od rôznych spoločností. Z tohto vyplýva, že uzatvárala zmluvy v písomnej



forme už viackrát. Súd bol toho názoru, že v osobe žalobkyne sa jedná o osobu, ktorá má rozumové
schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako
i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré popísala (obdobne o tom hovorí
čl. 11 ods. 2 CSP). Keď žalobkyňa tvrdí, že len podpisovala bez toho, aby si listiny prečítala, súd to
považoval iba za jej procesnú obranu, ktorá súdom akceptovaná nebola. Na podporu svojich záverov
uviedol, že žalobkyňa ani len netvrdila, že k podpisu listín bola donútená, činila podpisy pod psychickým
alebo fyzickým nátlakom.

4.  O trovách konania rozhodol podľa §-u 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, kde súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

5. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný vo vyhovujúcej časti z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy
upovedomený o rozdielnej nie však nesprávne uvedenej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí
o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená
nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška
ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo
výške 263,64 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako
je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logický vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN
vo výške 28 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej
splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 263,64 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN
vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom
prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v
čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod
prečo, by bolo možné vyhlásiť - zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška
RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného
v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Nepovažuje
Dohodu o plnení v splátkach za neplatnú. Vznikla ako dôsledok žiadosti klienta, ktorý nechcel úver splatiť
jednorazovo, ale uprednostnil jeho splácanie po častiach.

6. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Úrok nie je odplatou pri
poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením
peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej
zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a
vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov,
ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov.

7. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 203401850 zo dňa 28.7.2015 je odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 168 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. Čo sa týka poplatku za poskytnutie
úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je
nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. Pokiaľ ide - o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere dlžníčke vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné
prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Tento je, v zmluve o úvere
dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda
dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere
vedomosť, aká je cena úveru.

8. Čo sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho
zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe
ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným



ako veriteľom, ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je
esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa
chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži
k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež
súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa,
pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho
zákonníka. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená.

9. Žalovaný je toho názoru, že nerealizovaním Dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla
závažnejšia ujma ako realizovaním tejto Dohody. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal klient
možnosť Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú
možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu
obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.
Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to
1. písomnú formu, 2. súhlas dlžníka s Dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná, 3. uvedenie
rozsahu vykonávaných vo výške 94 eur. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich
ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 OZ. Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť
nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej
zrazenej sumy, 4. v Dohode musí byť platiteľ mzdy náležíte identifikovaný, ako to je uvedené v spornej
dohode. Z vyššie uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú.

10. Zároveň nie je pravdou, že v prípade Dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému
konaniu zo strany veriteľa, pretože:
a) právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných
zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia;
b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa
účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a
c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený o povinný zraziť,
a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel
tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie.
Bratislava, IURAEDITÍON 2006, s. 79).

11. Žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu § 451
OZ. Naviac, zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských
vzťahoch nepripustí. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri
spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného
zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a
contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne
povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj v prípade zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch''). Zákon
o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery. Aj
príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku
(najmä zákon o spotrebiteľských úveroch), výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov.
Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o
zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. V prípade, ak by
sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu,
inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani zaradený k mimosúdnym zabezpečovacím prostriedkom,
ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať
plniť svoj dlh. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP
v platnom znení Rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 8C/33/2016 zo dňa 21.3.2017, zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktorý
mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.



12. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu tak, že je v ťažkej finančnej situácii, v dôsledku ktorej nie je
schopná splácať svoje záväzky. Preto si najala Prvú oddl. s.r.o., lebo s ich pomocou chce riešiť svoju
situáciu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP - Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.
z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie
je vo výroku vecne správny.

14. Súd I. inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere medzi žalovaným a žalobkyňou ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá spĺňa jej definičné znaky
(podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom), ako aj definičné znaky označujúce jej subjekty a to žalobkyňu
ako spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a žalovaného ako dodávateľa (ktorou je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti),
podľa § 52 ods. 3, 4 OZ.

15. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že RPMN vo výške 28 % stanovené v zmluve o úvere
je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške
263,64 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa,
ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu
RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) (eng. Annual Percentage Rate - APR) je pre
spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí
dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky,
lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Záväzok platiť úroky ako
odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§
497 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný
zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského
úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody
účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského
poriadku. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i
skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor
so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ je
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade, vzhľadom na rozhodujúce
okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v
rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu
za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť\" obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov v spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní
úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru, obsahuje ust. § 53
ods. 6 OZ (v znení v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 1 ods. 1 z. č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise



spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 87/1995 Z. z.,
na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, 2a) naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo zmluvy predloženej žalobcom predstavuje odplata za poskytnutý
úver, kde odplata a úrok spojený so spotrebiteľským úverom sumu 528 eur, čo je už len pri výške úveru
600 eur zjavne neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Aj zo stránky www.nbs.sk sa dá zistiť aké
boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách.

16. Súd I. inštancie výslovne konštatoval, že neprimerane vysoká odplata, ktorá je v rozpore so
zákonom, spôsobuje aj neplatnosť samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Tým, že je neplatná dohoda
o odplate, spôsobuje absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch. Je možné preto uzavrieť, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky
treba vyhodnotiť ako neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ (v čase uzatvorenia dohody o
zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník
nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho
hmotnoprávneho inštitútu).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd I. inštancie žalobe v uvedenej časti vyhovel,
argumentácia žalovanej, týkajúca sa prípustnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho
inštitútu aj v spotrebiteľských zmluvách, ako aj individuálnosti uzavretia dohody bola bez právneho
významu (súd I. inštancie tento inštitút apriori nevylúčil ako neprípustný prostriedok na zabezpečenie
pohľadávky v spotrebiteľských zmluvách).

18. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške
Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže
celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť
pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku
vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal
nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady.

19. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej
povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

20. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti ako
vecne správne potvrdil.

21. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení
§ 255 ods. 1 CSP, jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa §
262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

22. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon



pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/33/2016", "guid": "12d4ed4d-620e-4422-af03-7913a0ab46eb:25c8b30f-5871-495b-aa81-c0c7a2765fbd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}