Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/27/2018 z 14. 5. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 14. mája 2018, sp. zn. 1To/27/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5317010011.1
Krajský súd Žilina | 1To/27/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5317010011.1 | 2018-05-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 245 ods. 1 TZ, TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89d2f832-119d-40ce-a933-5259ed7c7bda
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5317010011.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317010011
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5317010011.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 15. mája 2018 prejednal
odvolanie podané obžalovaným C. W. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/5/2017 z
15.5.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. W.    z a m i e t a ,  pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/5/2017 z 15.5.2017 v spojení s opravným
uznesením č.k. 2T/5/2017-130 z 28.12.2017 bol obžalovaný C. W. uznaný za vinného zo spáchania
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.  na skutkovom základe, že:

dňa 27.5.2016, asi o 11.20 hod. na parkovisku pred budovou gynekologickej ambulancie Femina Gyn,
s.r.o. na ulici Májovej č. 1615 v Čadci, pristúpil k osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia,
ev.č. BL 037 JT, minimálne dvakrát buchol päsťou do ľavých zadných dverí vozidla, čím vytvoril na
dverách dve preliačiny o veľkosti približne 9x8 cm a 8x6 cm, čím spôsobil spoločnosti Wörwang Pharma
GmbH & Co.KG, organizačná zložka Bratislava, škodu v sume 321,19 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa 245 ods. 1 Tr. zák., § 56      ods. 1, 2 Tr. zák., §
38 ods. 2 Tr. zák., na peňažný trest vo výmere 200,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému
ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere       7 dní pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Wörwang Pharma GmbH & Co.KG, organizačná zložka Bratislava, so sídlom Stolárska 35, 831 06
Bratislava, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava, vložka č. 173/B, oddiel: PO, IČO: 317 96 508,
škodu vo výške 321,19 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. W. proti výroku o vine, treste, náhrade škody aj
proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Je toho názoru, že k náležitému objasneniu
veci neboli vykonané všetky potrebné dôkazy, v dôsledku čoho sa okresný súd náležite nevyrovnal s
jeho obhajobou. Zdôraznil, že od okamihu zahájenia trestného stíhania voči jeho osobe popiera, že
by poškodenému v kritický deň poškodil motorové vozidlo značky Škoda Octavia. Už v prípravnom
konaní uviedol, že s C. R. mal v kritickom čase iba verbálny konflikt a vzájomne sa pošťuchovali
z dôvodu, že R. C. nerešpektoval vnútorný poriadok spoločnosti Femina Gym s.r.o. a nepoužil pri
návšteve gynekologickej ambulancie návleky. Po upozornení z jeho strany R. C. začal byť ku nemu i
zamestnankyni gynekologickej ambulancii D. X. arogantný, k jeho osobe až agresívny a vyhrážal sa
mu, že mu spôsobí ešte problémy. Svedkyňami celého konfliktu vo vnútri ordinácie boli D. X. a jeho
manželka MUDr. U. W.. Menované svedkyne navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní ku skutočnostiam
týkajúcich sa arogantného správania C. R.. Svedkyne boli vykázané z pojednávacej miestnosti s tým,



že neboli predvolané okresným súdom. Ďalej poukázal na značné rozpory vo výpovediach svedka I.
N. v prípravnom konaní, aj v zápisnici o podaní vysvetlenia a na hlavnom pojednávaní, ktorými sa
okresný súd vôbec nezaoberal. V zápisnici „pri vyťažení, ktorú svedok učinil cca 30 minút od spáchania
skutku“ uviedol, že nepočul žiadne zvuky, ktoré by tomuto poškodzovaniu vozidla nasvedčovali, a na
hlavnom pojednávaní vypovedal inak. Súd a ani prokurátor sa nezaoberali tým, že na mieste činu
v kritickom čase pracovali robotníci na pokladaní zámkovej dlažby a úpravy záhrady, kde búchajú
kladivami, krompáčmi a tzv. „žabou“ zhutňovali podložie na zámkovú dlažbu. Takže pochybuje, že
svedok N. má taký sluch, aby v tomto hluku rozoznal tieto rôzne hluky. Značný rozpor v jeho výpovedi
je aj to tvrdenie, že incident mal pokračovať aj pri jeho vozidle, čo tvrdil na hlavnom pojednávaní,
pričom vo výpovedi z prípravného konania nič také neuvádzal. Na hlavnom pojednávaní ďalej svedok
uviedol, že stál pri tej záhradke. Po vyťažení na mieste činu uviedol, že sa prechádzal po ul. Májovej.
V uvedených súvislostiach obžalovaný uviedol, že ul. Májová susedí s parkoviskom pri gynekologickej
ambulancii a záhradka sa nachádza za parkoviskom na druhej strane areálu. Na hlavnom pojednávaní
svedok N. uviedol, že počas celej doby sa venoval svojmu synovi a pozerali sa, ako pracujú v záhrade,
v čom je značný rozpor z dôvodu, že 27.5.2016 uviedol, že sa prechádzali po ul. Májovej a keďže
záhrada je oddelená okrasnými drevinami, nemohol sa pozerať na záhradu z ul. Májovej, záhradu
nie je vidieť z ul. Májovej. Na hlavnom pojednávaní svedok na otázku samosudkyne nevedel presne
povedať, či buchnutie počul jedenkrát alebo viackrát, uviedol, že si to nepamätá. Takže svedok N. nevidel
poškodenia vozidla, počul niečo, ale si to presne nepamätá. V deň údajného spáchania skutku na mieste
činu nič nepočul, za 12 mesiacov počul buchnutie na plech, čo je značný rozpor. Vzhľadom na značné
rozpory svedka N., je výpoveď svedka nedôveryhodná. O takú výpoveď nemožno oprieť rozsudok o vine
obžalovaného, toto svedectvo vyvoláva veľké pochybnosti. Pokiaľ ide o sťažnosť, ktorá bola napísaná
na svedka C. R., na jeho neadekvátne správanie, táto bola napísaná v nedeľu, v čom nevidí problém,
pretože nikde nie je definované, že sťažnosť môže súkromný lekár napísať iba počas pracovných dní.
Spochybnenie svedectva svedkyne C. z dôvodu, že je švagriná obžalovaného a táto skutočnosť má
vplyv na jej vierohodnosť, nemôže v slovenskom právnom systéme obstáť z dôvodu, že každý svedok
na hlavnom pojednávaní bol náležite poučený podľa § 130, § 131 a po upozornení a zložení prísahy
podľa § 265 Tr. por. a nemožno iba na základe toho, že svedok je v rodinnom pomere, jeho výpoveď
považovať za nevierohodnú. V posúdení nedôveryhodnosti a rozporov je potom výpoveď svedka N. viac
ako nedôveryhodná. Je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z neúplného a nejasného
zisteného skutkového stavu a nedržal sa zásady „in dubio pro reo“, keďže sú tu pochybnosti v prospech
obžalovaného. Preto nesúhlasí s výrokom o vine, s výrokom o treste, ani s výrokom o náhrade škody.
Navrhol, aby Krajský súd v Žiline doplnil dokazovanie o vypočutie svedkýň D. X. a MUDr. U. W. a aby
zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil podľa § 285 písm.
c) Tr. por., prípadne aby vrátil vec Okresnému súdu Čadca k novému rozhodnutiu.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného
C. W. nie je dôvodné.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.



Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný C. W.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v
odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o
podstate súdených trestných činov zistenia, ktoré sú správne.

Súd prvého stupňa odsudzujúci rozsudok odôvodnil okrem iného nasledovnými právnymi úvahami:

„Vykonaním dokazovaním po skutkovej stránke mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Aj napriek tomu, že obžalovaný spáchanie
skutku popiera, zo spáchania skutku ho usvedčuje poškodený Mgr. C. R., ktorý opísal, akým spôsob
došlo ku spáchaniu predmetného skutku. Poškodený videl udrieť obžalovaného po osobnom motorovom
vozidle, a to dvakrát päsťou v mieste, kde následne bolo konštatované poškodenie osobného
motorového vozidla. To, že došlo ku poškodeniu predmetného osobného motorového vozidla, bolo
potvrdené obhliadkou na predmetnom motorovom vozidle a potvrdzuje to aj fotodokumentácia, ktorá
bola vyhotovená bezprostredne po spáchaní skutku. Svedok I. N., hoci nevidel obžalovaného udrieť
päsťou po predmetnom osobnom motorovom vozidle, potvrdil, že počul dvakrát buchnutie, po ktorom
nasledoval konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý následne aj videl. Svedok uviedol, že
buchnutie, ktoré počul sa podobalo buchnutiu na plech. Tento zvuk poznal, pretože robí s plechom.
Bezprostredne po skutku mu taktiež poškodený povedal o poškodení osobného motorového vozidla,
ktoré mu aj ukazoval a z dôvodu poškodenia osobného motorového vozidla, poškodený ihneď privolal
na miesto samé políciu.

Pokiaľ ide o svedkov Mgr. K. C. a C. C., ich výpovede považuje súd za tendenčné. Svedkyňa Mgr. K.
C. je príbuzná obžalovaného a svedok C. C. je jej kolega. Títo svedkovia sa bezprostredne po skutku
na mieste v čase príchodu polície nenachádzali. Týchto svedkov na mieste nevidel poškodený a ani
svedok C. C. (pravdepodobne malo byť uvedené svedok I. N. - pozn. odvolacieho súdu). Prvýkrát
boli vypočutí až v novembri 2016. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní
dozvedeli o tom, že títo svedkovia mali byť svedkami predmetného skutku. Súd má dôvodné pochybnosti
o tom, či sa svedkovia na mieste skutku v čase skutku skutočne nachádzali. Ich výpovede považuje
za účelové v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestno-právnej zodpovednosti. Svedkyňa Mgr. K.
C. sa ako príbuzná obžalovaného o konflikt bezprostredne po jeho ukončení, resp. v jeho priebehu, aj
napriek príbuzenskému pomeru k obžalovanému, nezaujímala, čo súd považuje za neobvyklé. Podstata
ich výpovedí spočívala v tom, že obžalovanému mali potvrdiť, že obžalovaný určite osobné motorové
vozidlo nepoškodil. Obaja tvrdili, že poškodený najskôr sám vystúpil z auta a potom nasledoval konflikt
s obžalovaným. V rozpore s ich výpoveďami je výpoveď svedka I. N. a poškodeného Mgr. C. R..
Poškodený Mgr. C. R. uviedol, že z osobného motorového vozidla ho násilným spôsobom vytiahol
obžalovaný a spôsobil mu zranenia, ktoré boli prejednané v rámci priestupkového konania, za čo bol
obžalovaný uznaný vinným, a to zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Poškodený
Mgr. C. R. a svedok I. N. počuli dvakrát buchnutie. Podľa poškodeného išlo o buchnutie do osobného
motorového vozidla, ktoré aj videl a podľa svedka I. N. uvedené buchnutie zodpovedalo buchnutiu
na plech. Buchnutie počul, no nevidel. O uvedenom buchnutí sa svedkyňa Mgr. K. C. a svedok C.
C. vôbec nezmienili, hoci obaja mali byť svedkami konfliktu od začiatku až do konca. Tak isto ani
jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by obžalovaný násilným spôsobom vyťahoval poškodeného
z osobného motorového vozidla, v ktorom už poškodený, v čase príchodu obžalovaného, sedel.
Súd uveril svedkovi poškodenému Mgr. C. R. a svedkovi I. N., ktoré považuje za nestranného a
dôveryhodného svedka. Ak teda tento svedok vnímal a opísal určité skutočnosti inak ako svedkovia
Mgr. K. C. a C. C., hoci by títo svedkovia, ak videli to isté, mali vypovedať zhodne, je zrejmé, že
jedna skupina svedkov pravdu nehovorí. V tomto prípade súd presvedčila výpoveď svedka I. N., aj s
poukazom na ďalšie dôkazy, súd mu uveril a jeho výpoveď považoval za jeden z dôkazov usvedčujúcich
obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Motívom konania obžalovaného podľa názoru súdu



bola predchádzajúca výmena názorov v čakárni pred ambulanciou MUDr. C.. Obžalovaný nedokázal
tento konflikt racionálne spracovať a pod silou emócií vyprovokoval ďalší konflikt vonku na parkovisku,
počas ktorého nielenže fyzicky napadol poškodeného, ale v zápale hnevu poškodil aj osobné motorové
vozidlo, v ktorom poškodený sedel. Podľa názoru súdu, charakter poškodenia osobného motorového
vozidla bol takého rozsahu, že si toto poškodenie, keby bolo spôsobené pred príchodom obžalovaného,
musel poškodený všimnúť, keď prechádzal okolo predmetného osobného motorového vozidla. Nevšimol
si ho, teda poškodenie tam v tom čase nebolo a došlo k nemu bezprostredne po tom, čo poškodený
nasadol do osobného motorového vozidla a na miesto prišiel obžalovaný. Obžalovaný konal v úmysle
priamom, a aj keby tak nekonal, konania sa dopustil pri nepriamom úmysle, pretože vedel, že svojím
konaním môže dôjsť k poškodeniu osobného motorového vozidla, resp. jeho karosérie, pričom si musel
byť vedomý toho, že sa dopúšťa trestného činu, ak uvedené osobné motorové vozidlo poškodí.
Konanie obžalovaného po právnej stránke naplnilo skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný poškodil cudziu vec, teda vec,
ktorá mu vlastnícky nepatrí a škoda, ktorú spôsobil je malá, prevyšujúca sumu 260,- €. Výška škody
bola stanovená na základe odborného vyjadrenia, pri vypracovaní ktorého sa vychádzalo aj z faktúry
predloženej poškodenou spoločnosťou, išlo o faktúru za opravu predmetného poškodenia. O záveroch
odborného vyjadrenia súd nemal dôvod pochybovať, preto si tieto osvojil a vychádzal z nich pri stanovení
výšky spôsobnej škody“.

Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových
okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi
správne a erudované dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje odsudzujúce
rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a
všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení.

Vinu obžalovaného mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na základe
priamych dôkazov - výpovedí svedkov Mgr. C. R.  a I. N.. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri hodnotení
vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si
neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach,
o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom
konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému
alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu,



resp. (ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom vzťahu, prípadne v inom vzťahu podriadenosti
alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného, často hmotného záujmu
svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny
vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo
svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení
všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného
presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno
opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto
logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie
je preukázaný opak.

Podľa názoru odvolacieho súdu svedkovia Mgr. C. R. a I. N.  presvedčivo usvedčujú obžalovaného
zo spáchania súdeného skutku a krajskému súdu nie sú známe žiadne skutočnosti spochybňujúce
vierohodnosť ich výpovedí. Výpovede menovaných svedkov aj krajský súd považuje za logické,
presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné. Menovaní svedkovia nemali žiaden relevantný dôvod
obžalovaného krivo obviňovať. Prvostupňový súd dostatočne podrobne vyhodnotil výpovede svedkov v
kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Krajský súd nezistil podstatné rozpory vo výpovediach svedka
I. N. z prípravného konania na čl. 47-49 a hlavného pojednávania, pokiaľ ide o spôsob a okolnosti
spáchania súdeného trestného činu. Z obsahu zápisnice o priebehu hlavného pojednávania je zistiteľné,
že obžalovaný, ani jeho obhajca osobne prítomní na tomto hlavnom pojednávaní nežiadali odstraňovať
rozpory vo výpovediach menovaného svedka. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní doslova
vyplýva, že svedok vypovedá zhodne ako na čl. 47-49 spisu.  Pokiaľ obhajca poukazuje na rozpory
vo výpovedi svedka v tzv. zázname o vyžiadanom vysvetlení zo dňa 19.7.2016 oproti výpovediam z
prípravného konania a hlavného pojednávania, krajský súd uvádza, že svedok I. N. bol požiadaný
o vysvetlenie k doplneniu trestného oznámenia týkajúceho sa podozrenia zo spáchania prečinu
poškodzovania cudzej veci pred začatím tzv. trestného stíhania „vo veci“. Na vierohodnosť svedeckej
výpovede Mgr. C. R. nemala vplyv ani skutočnosť, že MUDr. U. W. C. (manželka obžalovaného - pozn.
odvolacieho súdu) dňa 28.5.2016 napísala sťažnosť na správanie C. R. (obchodného zástupcu), ktorú
adresovala spoločnosti Wörwag Pharma GmbH & Co.KG, Bratislava (č.l. 97 spisu). Uvedené svedecké
výpovede logicky prepájajú aj nepriame dôkazy vykonané v predmetnej veci - výpovede splnomocnenej
zástupkyne poškodenej spoločnosti G. D., listinné dôkazy: faktúra za opravu poškodenia motorového
vozidla, fotodokumentácia a zápisnica o ohliadke mieste priestupku, odborné vyjadrenie č. 525/2016
vypracované znaleckou organizáciou JHS, s.r.o., Martin.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom
aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej
pravdivosti“. Obžalovaný tvrdil, že bol v čase činu na mieste činu, len inak interpretuje to, čo sa tam malo
stať, resp. nestať. Nepredložil súdu žiadne alibi, ktoré by celkom nepochybne mohlo výrazne spochybniť
dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise preukazujúce nepochybne a bezpečne vinu obžalovaného.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Ak súd prvého stupňa
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj
v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1



písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je
možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).
V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

K odvolacej námietke obžalovaného, že vo veci neboli vypočuté svedkyne D. X. a MUDr. U. W.,
ktorých osobnú účasť aj na pojednávanie zabezpečili, krajský súd poukazuje na to, že zo zápisnice o
priebehu hlavného pojednávania konaného na okresnom súde 15.5.2018 tieto skutočnosti nevyplývajú,
obžalovaný na tomto pojednávaní okrem iného uviedol: „nemám ďalšie návrhy na dokazovanie...“;
zhodne sa vyjadril aj obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.
V uvedených súvislostiach odvolací súd zdôrazňuje, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany
o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených
návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie
dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Vyššie uvedenú námietku obžalovaného
preto krajský súd považoval za nedôvodnú.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania navrhol, aby krajský súd doplnil dokazovanie
o vypočutie svedkyne D. X. a MUDr. U. W., odvolací súd vykonanie týchto dôkazov nepovažoval
za potrebné z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu. Skutkové okolnosti v posudzovanom
prípade krajský súd považoval za dokázané a nepotreboval ich overovať ďalšími dôkazmi. Naviac,
menované svedkyne nemali byť prítomné na mieste činu, t.j. na parkovisku pred budovou gynekologickej
ambulancie Femina Gyn, s.r.o., na ul. Májovej č. 1615 v Čadci.

Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa vyčíslenia výšky škody, je potrebné konštatovať, že sa nimi
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zaoberal, a preto krajský súd ako súd odvolací, v tomto smere
na predmetné odôvodnenie odkazuje.

V uvedených súvislostiach odvolací súd rovnako poukazuje na odborné vyjadrenie vypracované
znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. Martin. Zároveň dodáva, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký
posudok (odborné vyjadrenie) na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne s ostatnými dôkazmi          (R 40/1969). Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný
dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odborný názor znalca
vlastným, v danej veci laickým názorom, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z
toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa
skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či
naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné alebo dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom
dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto podkladov (R 40/1972). Pochybnosti o záveroch
znaleckého posudku sa musia zakladať na konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto pochybnosti vyvolávajú.
Len vtedy je namieste postup podľa § 146 Tr. por. (Rt 56/94 II).
Po zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania jednotlivo i v súhrne s ostatnými dôkazmi, aj odvolací
súd dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú pochybnosti o správnosti odborného vyjadrenia č.
525/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. Martin. Odborné vyjadrenie je dostatočne
presvedčivo odôvodnené, nemá vnútorné rozpory, jeho závery sú logické a nie sú v rozpore s inými
dôkazmi vo veci, o ktorých správnosti ani po preskúmaní niet dôvodu pochybovať. Znalec v odbornom
vyjadrení konštatoval, že všetky položky vyfakturované vo faktúre č. 701 162077 zo dňa 15.6.2017,
majú súvis s deklarovaným poškodením vozidla. Vyfakturovanú čiastku 321,19 € možno považovať za



účelne vynaložené prostriedky na opravu opísaného poškodenia. Znalec tiež konštatoval, že zobrazené
poškodenie je možné spôsobiť úderom päsťou dospelej osoby.
K výroku o treste

Po preskúmaní obsahu spisu  sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a
výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon  v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 (podľa tohto ustanovenia
možno peňažný trest uložiť len páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý získal alebo sa snažil
získať majetkový prospech - pozn. odvolacieho súdu), môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za
prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody
neukladá.

Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery
páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný má v evidencii štyri priestupky, z čoho
tri sú na úseku dopravy. Jeden priestupok súvisí so spáchaním predmetného skutku. Ide o priestupok
zo dňa 27.05.2016, a to priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil úmyselným
narušením občianskeho spolunažívania a drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 27.05.2016 okolo
11:00 hod. na parkovisku pred gynekologickou ambulanciou na Májovej ulici č. 1615 v Čadci, fyzicky
napadol Mgr. C. R. a to tak, že ho chytil ľavou rukou pod krk a potom ho zdrapil za tričko, naťahoval ho
a poškriabal C. R. na hrudi, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív krku vyžadujúce si lekárske
ošetrenie.

S ohľadom na uvedené obžalovanému nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pretože uvedenú okolnosť je možné priznať v prípade,
ak páchateľ dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje
povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval
občianske spolužitie v bydlisku, ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných
činov.



Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah peňažný trest vo výmere 200,- Eur spolu
s ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody považuje za spravodlivý a objektívny obraz
potrieb individuálnej a najmä generálnej prevencie; takýto trest aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň
nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

K výroku o náhrade škody

Výrok o náhrade škody rovnako zodpovedá stavu veci sa zákonu. Okresný súd nepochybil, keď
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti spoločnosti Wörwang Pharma
GmbH & Co.KG, organizačná zložka Bratislava, so sídlom Stolárska 35, 831 06 Bratislava, vo výške
321,19 Eur. Krajský súd nezistil prekážky na uloženie povinnosti na náhradu škody, ktorej výška je
súčasťou popisu skutku uvedeného v napadnutom rozsudku a ktorá bola v trestnom konaní bezpečne
preukázaná vykonanými dôkazmi.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.