Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/12/2017 z 27. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júna 2017, sp. zn. 13Co/12/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5113217562.1 Krajský súd Žilina | 13Co/12/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5113217562.1 | 2017-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2523cf63-af1a-4767-8c53-005897bcc821 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5113217562.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217562
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217562.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie zmenkovej
sumy 516 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
16C/274/2013-159 zo dňa 13.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/274/2013-159 zo dňa 13.12.2016 v napadnutom výroku II.
o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, v napadnutom výroku III. o určení zmluvnej podmienky v čl. 14
Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600301 zo dňa 4.2.2010 za neprijateľnú
a neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a vo výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia
zmenkového úroku 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 516 € od 29.05.2010 do zaplatenia, výrokom II. vo
zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom III. určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600301 zo dňa 4.2.2010 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava a dlžníkom V. C. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom
rozsahu: „14. Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako veriteľa
zmenky (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
(ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí
včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú
splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh.“, a výrokom IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na návrh, ktorý žalobca podal dňa 28.3.2013 na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „nariadenie“). Okresný súd uviedol,
že neúplná zmenka bola vystavená v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a jej vystaviteľom je



žalovaný. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 508600301, pričom číslo úverovej zmluvy
je uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky. Žalobca úverovú zmluvu k návrhu nepripojil. Zo
zmenky vyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy 516,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 29.05.2010 do zaplatenia. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava indosovala spornú zmenku na
nadobúdateľa - žalobcu. Okresný súd doručil návrh žalovanému s procesným poučením a s tlačivom
„C“ podľa článku 5 ods. 2, 3 nariadenia. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

2. Do konania na strane žalovaného ako spotrebiteľa oznámil vstup vedľajší účastník, ktorý bol okresným
súdom poučený a vyzvaný k predloženiu súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania na jeho strane podľa § 93 ods. 3 novely O.s.p. Keďže súhlas nebol doručený, v súlade s
§ 93 ods. 3 novely O.s.p. (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) okresný súd na vedľajšieho
účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania, a to bez rozhodovania o
nepripustení do konania. Okresný súd vychádzal zo znenia § 93 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na
návrh. Okresný súd preto nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné
podania, keďže sa na neho neprihliadalo z dôvodu, že nebol vedľajším účastníkom konania. Okresný
súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka konania, že je potrebné aplikovať O.s.p. platné a
účinné do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do 1.1.2015. Podľa názoru vedľajšieho účastníka
preto nebolo jeho povinnosťou doručiť súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania a okresný
súd mal na jeho vstup prihliadať a doručiť mu návrh a ostatné podania. Okresný súd skonštatoval,
že sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva zo strany vedľajšieho účastníka
konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu.
Normy procesného práva sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak
povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu
aj na uvedený prípad bolo aplikované ustanovenie § 93 ods. 3 novely O.s.p. a na vedľajšieho účastníka
konania okresný súd neprihliadal. Týmto postupom mu neodňal možnosť konať pred súdom. Podľa § 44
ods. 2 O.s.p. okresný súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť
záujmy spotrebiteľa. Toto právo vedľajší účastník konania nevyužil. Okresný súd s týmto subjektom
nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), článkom 9 ods. 1 až 3
Nariadenia oboznámením sa s návrhom, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou v exekučnom
konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená, a oboznámil sa s
pripojenou fotokópiou exekučného spisu sp. zn. 11Er/60/2011. Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/60/2011
okresný súd zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke pod č. 508600301 bola
uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovaným dňa 4.2.2010 na poskytnutý
úver 250,- Eur, navýšený o poplatok 242,- Eur, spolu 792,- Eur (pozn. krajského súdu: správne malo byť
uvedené 492,- Eur), ktorý dlh mal žalovaný zaplatiť v 12 splátkach po 41,- Eur. V úverovej zmluve nie
sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. V článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli o vyplnení zmenky. Z tohto článku mal okresný súd
preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 04.02.2010,
nebola v zmenke uvedená zmenková suma ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne, ktoré údaje
mal jednostranne doplniť remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh,
to je, keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len sčasti. Zmenková suma
mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti
ku dňu vyplnenia zmenky, dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom,
kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený
v budúcnosti remitentom. Tým mal okresný súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka -
blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ Pohotovosť, s.r.o., Bratislava,
ktorý ju následne previedol na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze zmenky
ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve, keďže táto informácia bola
známa priamo zo zmenky, kde je uvedené číslo úverovej zmluvy.

4. Okresný súd mal preukázané, že v tomto prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací právny
prostriedok k spotrebiteľskej zmluve, čo vyplýva z čísla zmluvy uvedeného na zmenke, ktoré je zhodné
s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní sp. zn. 11Er/60/2011. Úlohou okresného
súdu bolo preto z úradnej moci skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy a



osobitne článku 14 všeobecných podmienok tejto zmluvy, na základe ktorého veriteľ neskôr do zmenky
sám jednostranne doplnil zmenkovú sumu a údaj splatnosti zmenkového úroku.

5. Okresný súd aplikoval Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
Smernicu Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/07 zo dňa 6.5.2008 a za aplikácie
rozhodných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Bez platnej
dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri
blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa
plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17
zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) bolo potrebné
posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského
úveru. Okresný súd dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je neprijateľná podmienka v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným
právnym úkonom v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná
zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej
zmluve, nemôže byť považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe
neplatného dojednania, neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 14 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná a tvorila
neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej
podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie
úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky
nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
mal veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie v článku 14
všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa §
53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením
oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho
zákonníka je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 14 všeobecných podmienok) neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť
indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu, čím
došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili
spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Takýto záver vyplýva už z charakteru zmenkového
konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských
práv. Podľa okresného súdu je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednanie v článku
14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto,
že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa
v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu.
Okresný súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané,
že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany - spotrebiteľa
obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom, a teda
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Značnú
nerovnováhu v právach podľa názoru okresného súdu spôsobilo dojednanie v článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplnil zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie bolo neurčité,
nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Suma bola jednostranne do zmenky uvedená
veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká
suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzavretia dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej
sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým,



preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala
byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

6. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil dohodu o vypĺňacom práve okresný súd aj podľa §
53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v
čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení
zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu,
ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne x 365 dní, vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom
došlo momentom zosplatnenia dlhu. Išlo o rozpor so zákonom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001
Z.z.. Zároveň podľa záveru okresného súdu išlo o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy bodu 1 písm. e) Smernice Rady 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou
a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké
príslušenstvo pohľadávky, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Išlo o neplatnosť tohto dojednania
aj v nadväznosti na § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a § 39 Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa § 265 Obchodného zákonníka. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona
uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také
plnenia, na ktoré vôbec žalobcovi nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010
Z.z.. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Skutočný úver bez poplatkov bol poskytnutý žalovanému vo výške 250 Eur. Veriteľovi preto nevzniklo
právo na vrátenie poplatku vo výške 242 Eur, o ktorý úver navýšil, ani na úrok. Napriek tomu do zmenky
bola dopísaná zmenková sumu 516,00 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25 % ročne).

7. V danom prípade okresný súd konštatoval, že dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou.
Zmluvná podmienka bola neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, v ktorom sa konštatuje, že z absolútne neplatnej úverovej
zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Okresný súd podľa § 153
ods. 3 O.s.p. z úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu.
Z titulu neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto platným spôsobom veriteľom
vyplnená zmenka zo dňa 04.02.2010. Podľa § 154 ods. 4 O.s.p. a podľa § 494 Občianskeho zákonníka
z neplatného právneho úkonu, t.j. z neplatnej zmenky okresný súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové
plnenie, preto žalobu zamietol.

8. Okresný súd podľa ust. § 212 ods. 2 CSP a ust. § 216 ods. 1, 2 CSP konštatoval, že je viazaný
predmetom sporu čo do výšky a čo do základu nároku, a preto nemohol žalobcovi priznať nároky tvoriace
predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom, nakoľko priznaním
nároku z neplatného právneho úkonu by rozsudkom legalizoval bezdôvodné obohatenie žalobcu podľa
ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok bol uplatnený na základe zmenky a nebol uplatnený
na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti súdu predmetom sporu bráni rozhodnutiu
priznať žalobcovi zostatok úveru bez úrokov a bez poplatkov aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal,
koľko skutočne žalovaný z poskytnutého úveru 250 Eur ku dňu rozhodovania súdu zaplatil (§
217 ods. 1 CSP).

9. Porovnaním zmenkového nároku vo výške 516,- Eur s výškou nároku uplatneného v konaní v sume
516,- Eur, mohol okresný súd bez účtovných dokladov o zaplatení len uvažovať, že žalovaný nezaplatil



ani časť z poskytnutého úveru, a potom by nezaplatený úver bez úroku a poplatkov predstavoval
maximálne sumu 250,- Eur. Ku dňu rozhodovania okresného súdu podľa § 217 ods. 1 CSP nebolo
preukázané, či od podania žaloby žalovaný zaplatil dlh alebo jeho časť v zmenkovom konaní alebo v
rámci exekučného konania. Žalobca nepreukázal, či nedošlo k zániku dlhu zaplatením a dlh s rovnakým
základom nároku je (bol) vymáhaný aj v zmenkovom aj v exekučnom konaní a nebolo preukázané, či
dlžník nezaplatil viac ako mu ukladá zákon. Za tejto situácie okresný súd nemohol z úradnej povinnosti
podľa § 298 ods. 1, 2 CSP zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku
zákonného plnenia.

10. Okresný súd uviedol, že bol viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v uznesení č.k. 13Co/62/2016-144 zo dňa 27.9.2016, podľa ktorého mal nariadiť pojednávanie, vec
prejednať, vykonať dokazovanie a rozhodnúť. Okresný súd v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1, 2
novely zákona zmenkového a šekového konštatoval, že podľa § 17 ods. 1 tohto zákona mohol
spotrebiteľ podať námietky, ktoré sa zakladali na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi zmenky alebo k
predošlým majiteľom, teda aj námietky týkajúce sa jeho vzťahu k veriteľovi Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Námietky podľa § 17 ods. 1 ZZŠ nepodal. Okresný súd
podľa § 17 ods. 2 tohto zákona z úradnej moci na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa prihliadol na
všetky skutočnosti, ktoré by mohol žalovaný - spotrebiteľ použiť ako námietky (neprijateľnosť zmluvných
dojednaní, absolútna neplatnosť zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve pre rozpor s kogentnými
ustanoveniami zákona, neplatnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky). Podľa okresného súdu má
žalovaný vždy právo vznášať námietky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých bola zmenka vystavená, a súd má túto okolnosť skúmať ex offo, ak mal preukázané, že subjekt
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa. V danom prípade bola vedomosť
okresného súdu daná tým, že priamo na zmenke je uvedené číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy a
tým, že obidva subjekty zastupoval totožný právny zástupca. Konanie na škodu dlžníka spočívalo v
tom, že neprimerane, v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, navýšil svoju pohľadávku na úkor
spotrebiteľa a indosovaním zmenky sťažil ochranu spotrebiteľa. Cieľom indosovania zmenky na žalobcu
bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby
súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa mohol aplikovať kogentné zákonné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa. Okresný súd sa preto domnieval, že aj keď žalovaný - spotrebiteľ neprodukoval námietky,
bolo potrebné z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa dané kogentnými ustanoveniami zákona.
Okresný súd konal z úradnej moci a zabezpečil dôkaz (exekučný spis, spotrebiteľskú zmluvu, všeobecné
podmienky) aj na základe ust. § 295 CSP, podľa ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V záujme žalovaného postupoval okresný súd
aj na základe spoločného stanoviska Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (R 93/2015), podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Podľa okresného súdu, právo a povinnosť sudcu konať a zabezpečovať dôkazy ex offo v prospech
žalovaného - spotrebiteľa vyplýva aj z bodu I./1 R 93/2015. Z okolností prejednávanej veci (totožnosť
zmenky v tomto konaní so zmenkou ako zabezpečovacím prostriedkom nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy) vyplynula súvislosť s nekalou povahou, neprípustnosťou uplatneného nároku. Preto okresný
súd ex offo zabezpečil prieskum uplatneného nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti zmenky,
dohody o vypĺňacom práve zmenky a spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je primárnym právnym úkonom a
ktorú zmenka ako akcesorický právny úkon mala zabezpečovať. Nárok má podľa bodu I./1 R 93/2015
základ v úverovom spotrebiteľskom vzťahu veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníka - žalovaného.



Preto okresný súd určil a ustálil neplatnosť a neprijateľnosť úkonov tvoriacich základ nároku zo zmenky
a podľa bodu II. R 93/2015 skúmal neplatnosť úkonov tvoriacich základ nároku zo zmenky - bod I./1
R 93/2015 až po úroveň dohody o vypĺňacom práve zmenky, pričom aplikoval právnu úpravu platnú v
čase, kedy zmenka bola vystavená, a dospel k záveru, že dohoda o vypĺňacom práve zmenky uzavretá
v rámci spotrebiteľskej zmluvy ako základu nároku zo zmenky je neplatným právnym úkonom pre
rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a neplatným právnym úkonom pre neprijateľnosť právneho
úkonu. Neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky - článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy č. 508600301 zo dňa 4.2.2010 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava a dlžníkom V. C. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom okresný súd vyslovil aj
vo výroku rozsudku, a to podľa § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.“

12. Na základe uvedeného okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vyslovil neprípustnosť a
neplatnosť dojednanej zmluvnej podmienky - dohody o vypĺňacom práve zmenky. Okresný súd v tomto
rozsudku zároveň konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo zmenkovej sumy 516 € od 29.05.2010 do zaplatenia a túto časť predmetu sporu súd vyhodnotil
ako procesný neúspech žalobcu a ako procesný úspech žalovaného. V tej časti predmetu sporu, ktorá
predstavuje rozdiel medzi zastavenou časťou predmetu sporu a nárokom uplatneným žalobou, okresný
súd žalobu zamietol a v tejto časti ide o procesný neúspech žalobcu, procesný úspech žalovaného. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol úspešnou stranou konania v celom rozsahu predmetu sporu, preto
mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zo súdneho spisu vyplýva, že mu nevznikli
žiadne trovy konania, žiadne trovy konania neuplatnil, preto okresný súd rozhodol tak, že žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, 2 CSP).

13. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Takéto dokazovanie žalovaný nenavrhol. Žalobca súdu predložil
platnú zmenku, z ktorej uplatňoval nároky, a preto z tejto zmenky sa malo pri rozhodovaní vychádzať.
Žalovaný mohol podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobil,
akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu aj uplatnenej koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z
nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením ani jednej
zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a preto
ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca
namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v danom prípade
spočívalo na žalovanej a ak toto dôkazné bremeno neuniesla, tak potom nie je možné pri kauzálnych
námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovanej na žalobcu ako oprávneného. Žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a zvýraznil zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca poukázal aj na závery Stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 93/2015, ktoré
podľa jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís. V súvislosti so Stanoviskom Najvyššieho
súdu SR č. 93/2015 Zb. žalobca poukázal na niekoľko prípadov rozhodnutí Oberster Gerichtshof
- najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený
skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v
rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa
neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn,



Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve
vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať
zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)
z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v
žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku
úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.
Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž
chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.), nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia, t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

14. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou
o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode
o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko
NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti



nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade
zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta
zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a vzhľadom ku
komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II., III., IV. potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/12/2017-199 zo dňa
13.06.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.06.2017, na základe čoho boli, v
spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom.

18. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že bol v odvolacom konaní povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 4.1.2017 (č.l. 168 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalobca v odvolaní
neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku I. o
zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne a na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. Krajský súd
pritom zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom, čím okresný
súd vyhovel žiadosti žalobcu, aby sa o tejto časti ním pôvodne uplatneného nároku ďalej nekonalo.
Odvolanie žalobcu čo do jeho rozsahu preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči
rozsudku okresného súdu v časti výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, výroku III. o určení
zmluvnej podmienky v článku 14 všeobecných podmienok za neprijateľnú a neplatnú a v závislom výroku
IV. o náhrade trov konania.

23. Krajský súd pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP bol
viazaný rozsahom podaného odvolania žalobcu. Zo žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov mohli
byť pritom vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých v
konaní pred súdom prvého stupňa. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu dotknutého rozsudku, nezistil vady, ktoré by mohli mať



za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd predovšetkým poukazuje na svoje zrušujúce
uznesenie č.k. 13Co/62/2016-144 zo dňa 27.9.2016, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu
Čadca č.k. 16C/274/2013-98 zo dňa 20. augusta 2015 v spojení s opravným uznesením zrušený
a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil
právne záväzný názor, v zmysle ktorého je potrebné okresným súdom dokazovanie uskutočniť na
riadne nariadenom pojednávaní za rešpektovania vyvíjajúcej sa rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk č. 8/2015. Okresný súd
postupoval v súlade s týmto stanoviskom, keď vo veci nariadil na deň 13.12.2016 pojednávanie, na ktoré
predvolal sporové strany. Podľa zápisnice z pojednávania založenej na č.l. 157 - 158 spisu, bolo na tomto
pojednávaní vykonávané dokazovanie, ku ktorému uvedeným procesným postupom bola okresným
súdom daná sporovým stranám možnosť k vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Pokiaľ žalobca, jeho
pôvodný právny zástupca a žalovaný toto právo nevyužili, tak uvedené je bez zásahu do prijatých vecne
správnych záverov súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania.

24. Žalobca argumentoval osobitným charakterom konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
s dôrazom kladeným na obsah uplatneného nároku žalobcu, ktorý vychádzal z predloženej zmenky, a
namietal, že nebol daný priestor na uplatnenie kauzálnych námietok a tým ani na vedenie konania a
dokazovania pred súdom prvej inštancie, ohľadom kauzálneho vzťahu, ktorý predchádzal vystaveniu
zmenku. Žalobca v tomto smere namietal aj skutočnosť, že okresný súd pristúpil k preskúmavaniu
uplatneného zmenkového nároku za situácie, kedy žalovaný v konaní námietky voči zmenke neuplatnil.
Žalobca tiež vyslovil v podanom odvolaní nesúhlas so závermi spoločného stanoviska NS SR č. 93/2015.

25. Krajský súd ako už bolo uvedené vyššie, konštatoval, že na základe zrušujúceho uznesenia súd prvej
inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, okrem iného aj oboznámením
sa s exekučným spisom sp. zn. 11Er/60/2011 so záverom, že nariadením pojednávania boli zachované
tak práva žalobcu ako aj práva žalovaného, a preto nemôže obstáť námietka žalobcu, že vykonaním
takéhoto dokazovania boli porušené jeho práva. Nariadením pojednávania vo veci boli sporovým
stranám vytvorené rovnaké možnosti na uplatnenie a ochranu ich práv a právom chránených záujmov,
čím nemožno dospieť k relevantnosti ani námietky žalobcu ohľadom zásahu do práv garantovaných
Nariadením.

26. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne
zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia
ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto
konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej
republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych
a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako
Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.
Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov
v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať
relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu,
čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

27. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení
s ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou



povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so
zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy.

28. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému viedli k zamietnutiu
uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu
s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Vychádzajúc aj
z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej
spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom
akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by
vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu
odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo
spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy
(tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností
svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa
ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich
záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v
rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods.
6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo
by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.
Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom
možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).
Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný“.

29. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na



ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

30. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vecne správne konštatoval, že uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, bolo
podmieňované podpisom zmenky zo strany žalovaného ako spotrebiteľa. Vo všeobecných podmienkach
daného úverového vzťahu obsiahnutú dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať
za podmienku individuálne dojednanú a táto podmienka vo svojom dôsledku spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť
tohto dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda
o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ napriek
tomu došlo veriteľom k vyplneniu takejto zmenky a následne remitent postúpil práva zo zmenky na
tretiu osobu, tak veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať
akýchkoľvek práv. Možno sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom neprimerane vysokej
sankcie vo vzťahu k úroku 0,25% denne, teda 91,25% ročne, ktoré zmluvné dojednanie predstavuje
nekalú podmienku predstavujúcu neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky. Samotná úverová
spotrebiteľská zmluva pritom ani nespĺňala zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.,
keď v nej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, kedy sa takto poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za danej situácie poskytnutého úveru v nominálnej výške
250 Eur, tak veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie poplatku stanoveného sumou 242 Eur, ani
na dojednané úroky a napriek tomu veriteľ do zmenky dopísal zmenkovú sumu 516 Eur, ktorá sama
osebe presahuje výšku poskytnutého úveru, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne. Za takých
okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu
ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje
odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech
veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej
zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane
dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

31. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom
žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou
žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne
okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu
súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie súdu prvého stupňa tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné
odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým
výrokom o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

32. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane
spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu
na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.



33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou
stranou sporu bol žalovaný. Z obsahu spisu však vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanému
nevyplýval, a preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný
nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.



Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.