Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/280/2012 z 25. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. septembra 2012, sp. zn. 8Co/280/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5308205844.5 Krajský súd Žilina | 8Co/280/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5308205844.5 | 2012-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25001f7f-5219-4c11-a7c7-18de45dc2350 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5308205844.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/280/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308205844
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5308205844.5

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Celestína Stehuru, advokáta,
AK Čadca, E. S. XXXX, proti odporcovi: X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - U Z., Z. XXX/XX, toho času
O., S. XX, zastúpený JUDr. Jánom Majlingom, advokátom, so sídlom v O., V. XX, o návrhu odporcu na
obnovu konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 8C/108/2008-169 zo
dňa 22. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 8C/108/2008-169 zo dňa 22. marca 2012 Okresný súd v Čadci zamietol
návrh na obnovu konania sp. zn. 8C 141/2006, tiež návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného
súdu v Čadci č.k. 8C 141/2006-23 zo dňa 5. februára 2007. Náhradu trov konania JUDr.
Celestínovi Stehurovi nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že „Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vo veci 6Cb 12/2004
boli pre JUDr. Celestína Stehuru podpísané dve plnomocenstvá, od X. F. a X. O., na základe ktorých v
konaní zastupoval a boli mu doručené i rozhodnutia okresného a krajského súdu. Pretože za poskytnutie
právnej pomoci X. F. JUDr. Celestínovi Stehurovi nezaplatil, podal tento návrh na súd, ktorý bol vedený
pod číslom 8C 141/2006 a X. F. bol zaviazaný zaplatiť za poskytnutie právnej pomoci, zaviazaný zaplatiť
i úroky z omeškania a trovy konania. V tomto konania X. F. zastupovala opatrovníčka, ktorej bol doručený
i rozsudok.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal obnovy konania 8C 141/2006, ale súd dospel k názoru, že nie sú
splnené podmienky, aby obnova konania bola povolená. Sama právna zástupkyňa X. F. v záverečnom
návrhu, v záverečnom vyjadrení uvádzala, že X. F. bola odňatá možnosť konať pred súdom a táto
skutočnosť nie je obnovy konania. Ak je teda tvrdené, že opatrovníčka nemala byť ustanovená a
ustanovená bola, mal podľa názoru súdu X. F. požiadať o doručenie rozsudku, podať voči nemu
odvolanie, prípadne dovolanie a domáhať sa toho, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Len takýmto spôsobom by podľa názoru súdu bolo možné právoplatný rozsudok 8C
141/2006 zrušiť. V ustanovení § 221 ods. 1/ písm. f) O. s. p. sa uvádza, že odvolací súd rozhodnutie
zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rovnako je podľa
§ 237 písm. f) O. s. p. dovolacím dôvodom to, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

Navrhovateľ tvrdil, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní a že možno vykonať tiež dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní a



že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ale takýto dôkaz nebol žiaden predložený,
išlo len o jeho tvrdenie.

Súd návrh na obnovu konania zamietol teda z dôvodu, že odňatie možnosti konať pred súdom tým,
že bol ustanovený opatrovník, je možné napraviť len v odvolacom alebo dovolacom konaní, nie podľa
ustanovení o obnove konania.

Z dôvodu, že súd neuznal, že obnova konania bude povolená, návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku
Okresného súdu v Čadci č. 8C 141/2006 zamietol.

JUDr. Celestín Stehura sa vzdal práva na náhradu trov konania v prípade, že bude mať úspech, preto
mu ich súd nepriznal.“

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak,
že povolí obnovu konania sp. zn. 8C 141/2006 na Okresnom súde Čadca a nariadi odklad vykonateľnosti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C 141/2006-23 zo dňa 5.2.2007. Súčasne žiadal priznať trovy
konania, alternatívne žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Uviedol, že dostatočne preukázal dôvody obnovy konania sp. zn. 8C 141/2006 tak, ako to vyjadruje ust.
§ 228 ods. 1 písm. a) a b) O. s. p. V ďalšom uviedol, že v prvostupňovom konaní sp. zn. 8C 141/2006,
vedenom na Okresnom súde Čadca, o ktorého obnovu žiadal, došlo k viacerým pochybeniam súdu,
rozhodnutie v ňom vydané nie je vecne správne. Súd ustanovil odporcovi opatrovníka, hoci ani len
nevykonal náležité šetrenie za účelom zistenia pobytu odporcu. Ustanovený opatrovník navyše nekonal
v odporcovom zastúpení tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
nezisťoval skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohol predložiť súdu na obranu a ochranu odporcových práv
a oprávnených záujmov, ktorými by mohol dokázať opak tvrdenia JUDr. Celestína Stehuru a teda to,
že mu nárok na priznanie trov právneho zastúpenia, tak ako to uplatňoval voči odporcovi, nepatrí. Súd
nevypočul odporcovho opatrovníka v tomto konaní ani raz, nesnažil sa ho ani predvolať na pojednávanie
za účelom zistenia skutkového stavu veci. Súd v tomto konaní považoval za dostatočné len dôkazy a
tvrdenia uvádzané JUDr. Celestínom Stehurom; opatrovateľku, ktorá bola ustanovená odporcovi, ani raz
nevypočul. Opatrovateľka nehájila odporcove záujmy v uvedenom konaní a súd sa tiež dôsledne neriadil
ustanoveniami O. s. p.. Súd preto nemohol zistiť skutočný skutkový stav veci, pritom výsluchom svedka
X. O. by sa náležitým spôsobom mohlo preukázať, že JUDr. Celestín Stehura zastupoval len jeho ako
účastníka konania a nie aj odporcu. Judikatúra Najvyššieho súdu je ohľadom možnosti skonštatovať
neznámy pobyt účastníka pomerne prísna. Stabilná judikatúra hovorí, že okolnosť neznámeho pobytu
účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí
vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či pobyt účastníka konania je skutočne neznámy. Zo spisového
materiálu sp. zn. 8C 141/2006 je pritom zrejmé, že súd zisťoval pobyt odporcu iba dopytom na
Centrálny register obyvateľov SR a Obvodné oddelenie Policajného zboru. Iné šetrenie dopytom na
rodinných príslušníkov odporcu zamestnávateľa a príslušné úrady v konaní nevykonával. Z vykonaného
dokazovania bolo pritom zrejmé, že odporca podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod
obchodným menom X. F. - SUFIGO, IČO: 10 840 532. Funkciu zodpovedného zástupcu odporcu
vykonávali od roku 1992 aj v rozhodnom období V. F. a E. B.. Dopytom na príslušný živnostenský úrad
mohol súd konajúci v konaní sp. zn. 8C 141/2006 pomerne jednoducho získať šetrením v pracovnom
prostredí odporcu kontakt na zodpovedných zástupcov odporcu, ktorí by súdu oznámili jeho pobyt,
čo sa však nestalo. V konaní sp. zn. 8C 108/2008 z výsluchu svedka ako suseda odporcu Mgr. B.
W., ktorý je dlhoročným susedom odporcu, vyplynulo, že v rozhodnom období nebol u svedka nikto
zisťovať pobyt odporcu, hoci býva s odporcom na jednom podlaží a v byte sa stále niekto nachádzal.
V konaní sp. zn. 8C 108/2008 z výpovede svedka Ing. O. F., brata odporcu, vyplynulo, že od miesta
pobytu odporcu v Čadci býva asi 200-300 m. Nikým v roku 2006 zo strany súdu ani polície kontaktovaný
nebol, aby oznámil adresu odporcu. K ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p. môže súd
pristúpiť až po tom, ako vyčerpal všetky dostupné možnosti zistenia aktuálneho faktického pobytu
účastníka konania, t.j. napr. dopyt na Register obyvateľov SR, prešetrenie pobytu prostredníctvom
orgánov polície, dopytmi na rodinných príslušníkov, obec, sociálnu poisťovňu ohľadom zamestnávateľa
účastníka, Zbor väzenskej a justičnej stráže, či sa účastník nenachádza vo väzbe alebo výkone trestu,
ale aj iné štátne inštitúcie (napr. úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ohľadom adries preberania dávok



v hmotnej núdzi a príspevkov), či zamestnávateľa a podobne. V judikatúre bol formulovaný aj názor, že
na zodpovedanie otázky, či je známy iný pobyt účastníka, nepostačuje len samotné vyžiadanie správy z
registra obyvateľov (NS ČR sp. zn. 32 Odo 226/2005). V citovanom súdnom rozhodnutí sa tiež uvádza,
že funkcia opatrovníka nebola zákonom upravená z dôvodu, aby uľahčovala činnosť súdu v tom, kde
má odosielať súdne písomnosti. Bola vytvorená na ochraňovanie záujmov účastníka, ktorý sa nemôže
konania zúčastniť. Taktiež podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 450/2009 zo dňa 29.4.2009
šetrenie, ktoré má predchádzať ustanoveniu opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, musí
byť dostatočne dôkladné a aktuálne, aby mohlo byť oporou pre záver, že sú dané dôvody pre jeho
ustanovenie. Ustanovenie opatrovníka nemôže byť len formálnym úkonom, ktorý by mal len urýchliť
súdne konanie prakticky samotným zdedením doručovacieho miesta. Aj neprítomnému účastníkovi
konania musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov a základných práv. Funkcia opatrovníka bola
vytvorená práve preto, aby hájila záujmy neprítomného, čo predstavuje, okrem iného, štúdium spisu,
podávanie vyjadrení a vedenie celého sporu za neprítomného tak, akoby takúto povinnosť bol nútený
plniť zmluvný zástupca. Zákonné ustanovenie upravujúce možnosť ustanovenia opatrovníka nemôže
byť používané len z dôvodu urýchleného vybavenia veci. Neprítomnému účastníkovi súdneho konania
musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov a základných práv. Funkcia opatrovníka nebola zákonom
ustanovená preto, aby uľahčovala činnosť súdu, ale aby boli dôsledne chránené záujmy účastníka,
ktorý z dôvodu svojej neprítomnosti nemôže osobne vykonávať svoje práva a povinnosti. Ustanovenie
opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí vždy predchádzať šetrenie o tom,
či sú dané predpoklady pre tento postup. Dôvod, pre ktorý sa účastníkovi opatrovník ustanovuje, musí
byť spoľahlivo preukázaný, je teda treba vyčerpať všetky dostupné možnosti na zistenie miesta jeho
pobytu (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 536/2008). Okolnosť neznámeho pobytu účastníka
konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky
možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola
prejednaná na súde v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi
konania, ktorého pobyt nie je známy, musí prechádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky
pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža
27/2008). Ustanovenie justičného čakateľa za opatrovníka nemusí samo o sebe vždy predstavovať
nevhodnosť takého postupu, avšak tolerancia súdu k jeho úplnej nečinnosti v posudzovanej veci svedčí
o snahe len formálne naplniť literu zákona a nie zabezpečiť ochranu práva účastníka (Nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3269/2007). Preskúmaním spisového materiálu sp. zn. 8C 141/2006 možno teda
dospieť k presvedčeniu, že v predmetnom konaní k ustanoveniu opatrovníka viedla súd iba snaha o
skoré právoplatné skončenie veci. Takémuto záveru jednoznačne nasvedčujú aj skutočnosti, keď súd
riadne nezistil skutkový stav veci a za opatrovníka ustanovil vyššiu súdnu úradníčku, ktorá v prospech
odporcu nevykonala žiaden úkon, nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu a nezúčastnila sa ani jedného
pojednávania vo veci. V uvedenom konaní došlo preto k viacerým vadám, ktoré v danom štádiu už nie
je možné napraviť. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ domáhal preukázania pravdy a spravodlivého
súdneho konania práve prostredníctvom návrhu na povolenie obnovy konania. Podľa v súčasnosti
účinného znenia § 29 ods. 6 O. s. p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom,
pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka
ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to
neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje
500 eur. E. a F. v článku Opatrovník a prostredie podľa § 29 ods. 6 O. s. p. uverejnenom v Justičnej
revue 4/2001 konštatujú, že podľa úpravy do roku 2008 sa vždy našla osoba, ktorá bola ochotná prevziať
funkciu opatrovníka, a to bol zamestnanec súdu. Nevýhodou takéhoto riešenia bolo to, že zamestnanec
súdu nemusel mať a spravidla prirodzene ani nemal žiaden záujem na hájení práv účastníka. Ani podľa
súčasnej právnej úpravy nemá súd možnosť ustanoviť na zastupovanie účastníkovi opatrovníka z radov
zamestnancov súdu, ktorý prejednáva vec, okrem prípadov drobných sporov. Potvrdením nevhodnosti
stanovenia za opatrovníka zamestnanca súdu je aj tvrdenie z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného
súdu ČR, podľa ktorého je zásadne nevhodné, ak je za opatrovníka ustanovená osoba podriadená
orgánu verejnej moci, ktorý vedie konanie, a to práve s ohľadom na pravdepodobný konflikt medzi
záujmom zamestnávateľa opatrovníka a čo najrýchlejšom skončení a záujmom účastníka, ktorého má
zamestnanec zastupovať na plnom zachovaní jeho práv a oprávnených záujmov. Preto tá prax, kedy súd
účastníkom konania o ustanovovaní ako opatrovníci pracovníci súdu, ktorí vo veci rozhodujú, je v úplnom
rozpore s ústavnými zásadami, ktoré majú byť ustanovením opatrovníka neprítomnému účastníkovi
dosiahnuté. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okresný súd v konaní sp. zn. 8C 141/2006 pochybil tým, že
nedostatočne zisťoval pobyt účastníka a tiež tým, že nevhodne zvolil opatrovníka, ktorý absolútne nehájil



záujmy odporcu v tomto konaní. Týmto postupom súdu odporca bez svojej viny nemal možnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré boli relevantné v tomto konaní, t.j. že navrhovateľ nebol jeho právnym zástupcom v
konaní sp. zn. 6Cb 12/2004 ani označiť v návrhu dôkazy na podporu svojich tvrdení, napríklad vykonanie
znaleckého dokazovania znalcom - grafológom (nakoľko plná moc, ktorá sa nachádza podozrivo až na
konci spisu 6Cb 12/2004 odporcom navrhovateľovi nikdy nebola udelená. Podpis na plnej moci nepatrí
odporcovi, plná moc nebola udelená ani do zápisnice. Súd nevyzval odporcu na doloženie písomnej
plnej moci, napriek tomu sa táto v spise nachádza, a to až na konci spisového materiálu). Názor súdu,
že odporca v konaní žiaden dôkaz nepredložil, je scestný, nakoľko odporca nie je povinný suplovať
činnosť súdu v zabezpečovaní dôkazov tým viac, že odporca nemá k dispozícii originál súdneho spisu
sp. zn. 6Cb 12/2004 a už vôbec nie originál plnej moci, ktorý bol k vyhotoveniu znaleckého posudku
potrebný. Tiež odporca nemohol sám vyslúchnuť X. O. ako účastníka konania sp. zn. 6Cb 12/2004, ktorý
by potvrdil, že iba jeho navrhovateľ v predmetnom konaní zastupoval a tento dôkaz priložiť k návrhu
na obnovu konania. Zákonný predpoklad na uplatnenie návrhu na obnovu konania v zmysle § 228 ods.
1 písm. a), b) O. s. p. je naplnený a zákonnosť v zmysle príslušných ustanovení neukladá povinnosť
účastníkovi, ktorý navrhuje obnovu konania predkladať v konaní o obnovu konania dôkaz, ktorý mal byť
vykonaný v konaní, ktorého obnova sa navrhuje. Pre naplnenie litery zákona postačuje, ak vôbec sú tu
skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní,
ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pod existenciou dôkazu treba chápať aj
možnosť účastníka označiť dôkaz, ktorý mal byť v konaní vykonaný. Pre rozhodnutie o návrhu na obnovu
konania stačí, že sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu privodiť
pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie. Teda nie je treba, aby v tomto smere dospel súd k celkom
bezpečnému záveru (sp. zn. NS ČR 4Cz 81/67). V konaní sa preukázalo, že súd svojím nedostatočným
a nesprávnym postupom znemožnil odporcovi v konaní sp. zn. 6Cb 12/2004 tvrdiť skutočnosti
a navrhovať dôkazy, ktoré pre neho môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odporca teda
skutočnosti a dôkazy v konaní nemohol uplatniť, a to bez svojej viny, pretože pochybením súdu nemal
vedomosť o prebiehajúcom konaní. Odporca vyslovil presvedčenie, že prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil, keď nevyhovel jeho návrhu na obnovu konania a odklad vykonateľnosti rozsudku. Tiež
vec nesprávne právne posúdil aj z iného dôvodu, a síce preto, lebo podľa jeho názoru mal odporca
požiadať o doručenie rozsudku, podať voči nemu odvolanie alebo dovolanie a domáhať sa toho, že sa
mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť preto,
lebo o existencii rozsudku v konaní sp. zn. 8C 141/2006 sa odporca dozvedel až 19.8.2008, t.j. deň,
keď sa vtedajší právny zástupca odporcu oboznámil s exekučným spisom vedeným u súdnej exekútorky
JUDr. Marty Kužmovej, Exekútorsky úrad Čadca v konaní sp. zn. Ex 665/07. Rozsudok okresného súdu
č.k. 8C 141/2006-23 zo dňa 5.2.2007 sa stal právoplatným dňa 11.4.2007 a vykonateľným 14.4.2007.
Odporcovi nie je zrejmé, z čoho mal súd na mysli, keď konštatoval, že voči uvedenému rozsudku
mal odporca podať odvolanie, či dokonca dovolanie. Z vykonaného dokazovania a z celého priebehu
konania je zrejmá skutočnosť, že odporca sa nedozvedel o tom, že na Okresnom súde Čadca prebieha
konanie sp. zn. 8C 141/2006 a tiež o tom, že bolo v konaní rozhodnuté v jeho neprospech, nakoľko
mu rozhodnutie nebolo doručené. Odporca sa dozvedel o existencii už právoplatného rozsudku zo
dňa 5.2.2007, t.j. takého rozsudku, voči ktorému nebolo možné podať riadny opravný prostriedok -
odvolanie. Pokiaľ by sa vzal v úvahu za správny názor prvostupňového súdu, odporca by mohol požiadať
o doručenie rozsudku zrejme aj doposiaľ a podať voči nemu odvolanie. Odporcovi tiež nie je jasné, čo
mal súd na mysli, keď uviedol, že odporca mal možnosť podať voči predmetnému rozsudku dovolanie,
keďže dovolaním možno v zmysle zákona napadnúť iba právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa. V konaní sp. zn. 8C 141/2006 však odvolacie konanie vôbec neprebehlo.
S poukazom na uvedené okresný súd zbytočne formalisticky a účelovo vyložil vyjadrenia odporcu,
v ktorých poukazoval na to, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Okresný
súd sa snažil uvedené tvrdenia subsumovať striktne pod ustanovenia o odvolaní a dovolaní, aby tak
poukázal na to, že odporca procesne pochybil, keď sa návrhom na obnovu konania domáhal nápravy
nežiaduceho stavu. Z kontextu návrhu odporcu na obnovu konania je absolútne zrejmé, čo mal odporca
na mysli, keď tvrdil, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v konaní sp. zn.
8C 141/2006. Tieto jeho tvrdenia treba vykladať výlučne v súvislosti s dôvodmi obnovy konania, t.j.
že v konaní sp. zn. 8C 141/2006 mu bolo zabránené účinne pred súdom hájiť svoje práva a záujmy,
tvrdiť skutočnosti, navrhovať dôkazy a vôbec zúčastniť sa predmetného konania, a to laxným prístupom
konajúceho súdu k zisťovaniu jeho pobytu, resp. stanoveniu takého opatrovníka, ktorý by jeho práva hájil
v jeho najlepšom záujme. Odporca v súvislosti s uvedeným nemohol bez svojej viny tvrdiť skutočnosti,
navrhovať a predkladať dôkazy, ktoré mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedený
kontext vyjadrení odporcu vyplýva z celého priebehu konania, jeho písomných a aj ústnych vyjadrení.



Odôvodnenie súdu, ktoré obsahuje vyššie uvedené právne názory a ktoré je podkladom napádaných
výrokov, treba považovať za nezákonné v rozpore s právnymi predpismi a úplne mimo akejkoľvek logiky.
Napokon odporca namietol to, že v konaní prvostupňového súdu vôbec nie je poznať snahu spoznať
a posúdiť meritum veci a teda, či je dôvodnosť obnovy konania preukázaná a nesnaží sa presadiť
spoločenský záujem na tom, aby navrhovateľ prostredníctvom súdnej ochrany mohol svoju pravdu v
obnovenom konaní dokázať. Odporca mal vážnu pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti zákonnej
sudkyne, nakoľko o tom svedčí celý priebeh konania pred súdom prvého stupňa. Odporca má za to,
že súd prvého stupňa upriamil všetku svoju pozornosť na to, aby našiel procesný dôvod, pre ktorý
bude môcť jeho návrh zamietnuť. Napokon je to už tretie rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým
v tomto konaní návrh odporcu na obnovu konania a odklad vykonateľnosti zamietol. Týmto okresný
súd tiež umelo a účelovo spôsobuje prieťahy v konaní tým, že zakaždým v zamietajúcom uznesení
uvedie iba jeden dôvod, pre ktorý je potrebné návrh zamietnuť, čo je absolútne časovo, ekonomicky
nehospodárne a budí v odporcovi dojem, že primárnou snahou súdu nie je spravodlivo rozhodnúť,
ale odradiť odporcu od ďalšieho konania vo veci, nutnosťou opätovne sa vo veci odvolávať, čo je pre
neho stresujúce a finančne zaťažujúce. Uvedený postup súdu svedčí aj o neprofesionalite zákonnej
sudkyne, ktorá nedokáže posúdiť súčasne všetky aspekty a zákonné dôvody, pre ktoré sa domnieva,
že je potrebné návrh odporcu zamietnuť a všetky tieto dôvody poňať do jedného rozhodnutia, čím by
odbremenila jednak samu seba, účastníkov konania, ale aj samotný odvolací súd, ktorý je nútený už po
tretíkrát rozhodovať v predmetnej veci. O nerovnom prístupe k účastníkovi konania svedčí aj fakt, že
zákonná sudkyňa veľmi benevolentne pristupovala k zabezpečeniu účasti navrhovateľa na pojednávaní,
ten sa dostavil napokon až na posledné pojednávanie dňa 22. 03. 2012, a to po neustálych výzvach
odporcu voči súdu a po skutočne krátkom vyjadrení mu súd dovolil z pojednávania odísť bez toho,
aby odporcovi, resp. právnej zástupkyni umožnil klásť mu otázky. Až na naliehanie právnej zástupkyne
odporcu a veľkej snahe súdu odradiť právnu zástupkyňu od kladenia otázok, súd umožnil klásť právnej
zástupkyni otázky za absolútne nedôstojných podmienok (navrhovateľ už bol na odchode z pojednávacej
miestnosti a súd sa neustále dotazoval, čo také sa ho právna zástupkyňa odporcu mieni pýtať). O
záležitosti sudkyne okresného súdu sa odporca tiež presvedčil, keď na poslednom pojednávaní sudkyňa
pred vyhlásením rozhodnutia mimo zápisnice uviedla: „Ja som taká rada, že ste sama povedala, že
účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, lebo to nie je dôvod na obnovu
konania, ale odvolací dôvod“. Čo napokon aj plnila do odôvodnenia uznesenia. Odporcovi nie je zrejmé,
prečo uvedené tvrdenie právnej zástupkyne spôsobuje sudkyni takú radosť, keď jej hlavnou úlohou je
vec spravodlivo a nestranne rozhodnúť a nie účastníka „nachytať“. Odporca preto vyjadril sklamanie
nad priebehom a vedením konania na súde prvého stupňa, ktoré sa javí len ako snaha akýmkoľvek
spôsobom zmariť jeho snahu o dosiahnutie spravodlivosti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom
prvostupňového súdu, že odporcom namietané odňatie možnosti konať pred súdom v dôsledku
nesprávneho postupu v súvislosti s ustanovením opatrovníka nie je dôvodom pre povolenie obnovy
konania a tento nedostatok je možné napraviť len v odvolacom, resp. v dovolacom konaní postupom
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
na doplnenie poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 7/2008 zo dňa 30.9.2008,
podľa ktorého ustanovenie opatrovníka bez toho, aby boli splnené podmienky určené v § 29 ods. 2 O.
s. p. a následné konanie súdu už len s ustanoveným opatrovníkom, vedie k odňatiu možnosti konať
pred súdom a realizácii účastníkovi konania patriacich procesných práva (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Táto
procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované
za správne. Ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p. musí vždy predchádzať dôsledné
prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre daný procesný postup. Pritom povinnosť zistiť, či
pobyt účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné



ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu
účastníka (R 60/1996). Takže pokiaľ bolo v prejednávanej veci predovšetkým namietané to, či nedošlo k
riadnemu ustanoveniu opatrovníka, čo malo byť aj hlavným dôvodom pre obnovu konania, odvolací súd
sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v uvedených skutočnostiach nebol naplnený žiaden
zákonný dôvod pre obnovu konania. Na základe uvedeného potom napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Námietkami tvrdenej zaujatosti vo
veci konajúcej zákonnej sudkyne sa odvolací súd nezaoberal, pretože v tomto smere podanie, ktoré
bolo súčasne odvolaním, nespĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti pre to, aby bolo posúdené
súčasne ako aj námietka zaujatosti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. v prospech navrhovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Tento si však trovy
odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd ich náhradu ani nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .