Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/96/2013 z 15. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2013, sp. zn. 41Cob/96/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6111230484.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/96/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6111230484.1 | 2013-10-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: OZ, § 458 ods. 1 OZ, § 107 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b90cf8eb-7632-43ec-8dd3-9953423421d3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6111230484.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/96/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230484
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111230484.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa Elektro - inžiniering s.r.o., so sídlom Rakytovská cesta 130, 974 05 Banská Bystrica,
IČO: 36 788 121, zastúpený ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 863 998 proti odporcovi VETERNÉ PROJEKTY s.r.o., so sídlom ČSA 24,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 641 804, zastúpenému Advokátska kancelária Laššák, s.r.o., so
sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, o zaplatenie 1.975,04 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63 Cb
32/2012-189 zo dňa 28.1.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63 Cb 32/2012-189 zo dňa 28.1.2013

potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 Eur na účet
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v návrhu požadoval zaplatiť sumu 1.975,04 Eur s
príslušenstvom a to na základe toho, že uzatvoril s odporcom v ústnej forme zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bol záväzok navrhovateľa vypracovať a odovzdať odporcovi projektovú štúdiu - vstupné
údaje pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu a.s. týkajúcu sa stavby „ Veterný park W.“ a stavby
„ Veterný park R.“. Uvedené štúdie boli vypracované v súvislosti s požiadavkou odporcu, ktorý reagoval
na výzvu uverejnenú začiatkom marca 2008 na webových stránkach SEPS a.s. z dôvodu, že investori,
ktorí mali záujem o postavenie veterných parkov museli do konca marca 2008 doložiť na SEPS a.s.
vstupné technické údaje, ktoré budú použité na posúdenie zaťažiteľnosti elektrizačnej sústavy veternými
parkami. V prípade, že by investor takéto údaje neposkytol, v budúcnosti by už nemohol dostať súhlasné
stanovisko s pripojením do elektrizačnej sústavy.

Uvedené projektové štúdie boli vypracované navrhovateľom a ústne schválené vtedajším konateľom
odporcu W.. O. O., ktorému navrhovateľ odovzdal po 3 ks z každej projektovej štúdie a takisto p. R.,
ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa bol zamestnancom odporcu. Dňa 27.3.2008 navrhovateľ uvedené
projektové štúdie osobne doručil po jednom vyhotovení na SEPS a.s. za odporcu, kde dal na podateľni
potvrdiť prevzatie vyššie uvedených dokumentov. Po vykonaní práce vykonané dielo fakturoval, a to
faktúrou č. 080011 v sume 987,52 Eur vystavenou 14.4.2008, splatnou dňa 24.4.2008 a faktúrou č.
080012 v sume 987,52 Eur vystavenou 14.4.2008 a splatnou dňa 24.4.2008. Cena za dielo bola
vypočítaná v zmysle sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych



činností UNIKA. Keďže odporca fakturované sumy neuhradil, uplatnil si navrhovateľ aj nárok na zákonný
úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne z dlžných istín od lehoty splatnosti až do zaplatenia.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že začiatkom marca roku 2008 došlo medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý v tej dobe konal prostredníctvom W.. O. O. k niekoľkým stretnutiam, ktoré mali povahu obchodných
rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo v ústnej forme. Na základe požiadavky W.. O. navrhovateľ vypracoval
pre odporcu projektové štúdie týkajúce sa jednotlivých veterných parkov, pričom pre každý z vyššie
uvedených projektov boli zakladané nové obchodné spoločnosti s podobnými obchodnými menami,
sídliacimi na rovnakej adrese, rovnakými spoločníkmi, konateľmi a predmetmi podnikania ako odporca.
Odporca v priebehu konania poprel a rozporoval akékoľvek uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Tvrdenia
o tejto skutočnosti odporca považoval za účelové, ničím nepodložené, a to i s poukazom na spôsob
konania v mene odporcu, ktoré je zapísané v obchodnom registri. V zmysle tohto zápisu jednoznačne
vyplýva, že za spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne.

Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že by prejavil vôľu minimálne jeden
z vtedajších konateľov odporcu uzavrieť v ústnej forme zmluvu o dielo o takom obsahu, ako tvrdí
navrhovateľ. V prípade, že by sa preukázala existencia zmluvy o dielo, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva,
jednalo by sa o neplatný právny úkon v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
by išlo o neplatnosť absolútnu s účinkami od začiatku a na tento právny úkon by sa v zmysle teórie
práva malo hľadieť, ako keby ani nevznikol. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k
prevzatiu ním vykonaného predmetu plnenie, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že bol vyhotovený v prospech
odporcu. V prípade preukázania prevzatia plnenia vykonaného zo strany navrhovateľa by sa malo
jednať maximálne o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu. Jednalo by sa pritom o získanie
majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu. Vzhľadom k dátumu podania návrhu na súd,
ktorý bol podaný dňa 23.12.2011, mal odporca za to, že nárok na vydanie plnenia bezdôvodného
obohatenia je premlčaný po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia §107
Občianskeho zákonníka. Nárok na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi mohol
vzniknúť najneskôr dňom 27.3.2008 a k uplynutiu zákonnej trojročnej premlčacej lehoty došlo dňom
27.3.2011 t.j. pred podaním návrhu na súd. Navrhovateľ poukázal na to, že ide o vzťah medzi dvomi
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, pričom nemožno mať pochybnosti o tom, že sa jedná o vzťah
obchodno-záväzkový, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Samotný inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje síce Občiansky zákonník , avšak právna úprava
premlčania je komplexne upravená v Obchodnom zákonníka v ustanoveniach § 387 až 408 Obchodného
zákonníka. V súlade s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé
práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Navrhovateľ mal za to, že námietka premlčania vznesená
odporcom je nedôvodná, keďže návrh podal v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním a to výsluchmi svedkov W.. O. O., L.. A. R. dospel k
záveru, že nie je preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Vychádzal z toho, že spôsob konania menom spoločnosti je
povinne zapísaným údajom do obchodného registra v zmysle § 2 ods. 1 písm.e) zákona č. 530/2003
Z.z. o Obchodnom registri v platnom znení, ako i jednou z obligatórnych náležitostí spoločenskej zmluvy
v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 písm.e) Obchodného zákonníka. Spôsobom konania v mene
spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Nedodržanie spôsobu
konania v mene spoločnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu, nakoľko vôľa právnickej osoby
voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom
konania v mene spoločnosti. V danom prípade, ak za spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja
konatelia spoločne, právny úkon musel byť vykonaný minimálne dvoma konateľmi spoločne a v prípade
nedodržania tejto formy voči tretej osobe, je takýto úkon neplatný pre nedodržanie spôsobu konania
v mene spoločnosti. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že z dôvodu nepreukázania zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi konania a vzhľadom na vykonané práce zo strany navrhovateľa, ktorými boli
vypracovanie vstupných technických údajov pre SEPS  a.s. Bratislava, vykonal dokazovanie i v súvislosti
so vznikom nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanovením §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením  z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd
mal za to, že samotné projekty doložené do spisu svedčia o ich vypracovaní a zároveň ich prijatím
spoločnosťou SEPS a.s. Bratislava dňom 28.3.2008 došlo k ich odovzdaniu. Zároveň súd poukázal
na ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musí sa vydať všetko, čo



sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Vzhľadom na uvedené ustanovenie mal
prvostupňový súd za preukázané, že vypracovaním štúdií navrhovateľom pre odporcu došlo na strane
odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktorý musí odporca navrhovateľovi vydať. Z dôvodu, že odporca
vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia, súd sa zaoberal,
či premlčacia lehota je v danom prípade trojročná tak ako tvrdí odporca, resp. štvorročná v zmysle
Obchodného  zákonníka, tak ako tvrdí navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k skúmaniu, či v
danom prípade sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, alebo o vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy. Z právneho rozboru následne mal za preukázané, že zo
strany odporcu nedošlo k prejaveniu vôle uzavrieť zmluvný vzťah s navrhovateľom o takom obsahu,
ktorý tvrdil navrhovateľ,  z ktorého dôvodu konštatoval, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v
ústnej podobe, a preto mal za to, že v danom prípade sa jedná o prípad vydania bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu aplikoval prvostupňový súd pre posúdenie námietky
premlčania rozhodnutie NS SR č.k. 4 Obdo 34/2008 zo dňa 28.10.2009, ktoré posúdilo uvedenú
námietku premlčania podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka pri vydaní bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu. Odvolací súd v danom prípade rozhodnutie prvostupňového súdu
potvrdil, a poukázal pritom na to, že keďže Obchodný zákonník upravuje iba premlčanie v prípade práva
na vrátenie plnenia získaného z neplatnej zmluvy, o čo v danej veci nešlo a ani v prejednávanej veci,
keďže došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, teda premlčanie uplatneného
práva treba posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd sa stotožnil s týmto
vysloveným názorom, a ako aj s tvrdeniami odporcu a dospel k záveru, že keďže premlčacia lehota
je trojročná v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v danom prípade došlo k vypracovaniu
projektovej štúdie navrhovateľom pre odporcu a jeho odovzdaniu najneskôr dňom 27.3.2008, resp. až
28.3.2008, trojročná lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula dňom najneskôr 28.3.2011. Navrhovateľ
podal návrh na súd dňa 23.12.2011, a preto prvostupňový súd v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcu nepriznal nárok navrhovateľovi a návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal v spore
plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 996,47 Eur titulom trov právneho zastúpenia
a zároveň 118,50 Eur ako súdny poplatok spojený s podaným odporom proti platobnému rozkazu.

Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec  vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania
uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a preto tento rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný. Taktiež uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ mal za to,
že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko podľa jeho názoru z výsluchu W.. O. O. jednoznačne nevyplynulo, že zmluva o dielo v
ústnej forme uzavretá nebola. Zároveň prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil, čo bolo predmetom
zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania. Nakoľko cieľom odporcu bolo vybudovať veterný
park na Slovensku, k tomuto odporca nevyhnutne potreboval technické podklady, najmä projektovú
dokumentáciu, ktorá okrem stavebnej časti a ostatných častí obsahovala tiež časť ELEKTRO. Práve
uvedená projektová dokumentácia - vstupné technické údaje   pre SEPS a.s., boli predmetom zmluvy
o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. Až v prípade, ak by odporca dostal súhlasné
stanovisko od SEPS - u, a.s., mohol odporca ďalej konať vo výstavbe predmetného veterného parku.
Zároveň poukázal navrhovateľ na to, že aj zvyšní dvaja rakúski konatelia mali vedomosť o vypracovaní
dokumentácie navrhovateľom, avšak nechceli uhradiť cenu vykonaných prác z toho dôvodu, že sa
domnievali, že projekty sa opakovali a menil sa len názov diela. Z toho vyplýva, že rakúski konatelia mali
vedomosť o spolupráci navrhovateľa s odporcom. Taktiež navrhovateľ tvrdil, že obaja účastníci konania
sú podnikatelia, je teda zrejmé, že k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme došlo pri ich podnikateľskej
činnosti, teda sa jedná o obchodno-právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenie §
267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 267 Obchodného zákonníka je kogentné, pričom
neplatnosť právnych úkonov je komplexne upravená v Občianskom zákonníku, a preto ustanovenie §
267 Obchodného zákonníka je preto vo vzťahu k nej špeciálnou úpravou a stanoví niektoré osobitné
pravidlá pre neplatnosť právnych úkonov v Obchodnom práve. Podľa názoru navrhovateľa nedodržanie
spôsobu konania štatutárneho orgánu, spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd
prihliada len na námietku oprávneného účastníka konania, pričom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podlieha premlčaniu. Taktiež uviedol, že nakoľko odporca v zákonom stanovenej



lehote nenamietal na súde neplatnosť zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a navrhovateľom, zmluva o
dielo, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej dokumentácie - vstupných technických údajov na
SEPS a.s., je platná. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že v prejednávanej sporovej veci sa jedná o plnenie z
neplatného právneho úkonu, pričom v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu právna skutočnosť,
teda uzavretie zmluvy o dielo, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou, čiže je
vadný. Vznik bezdôvodného obohatenia je založený na tom, že právny úkon na základe ktorého došlo
k plneniu , je od začiatku neplatný. Pokiaľ ide o vznik bezdôvodného obohatenia, nie je rozhodujúce, či
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu alebo relatívnu neplatnosť. Opakovane navrhovateľ uviedol,
že v danom prípade sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka. Samotný inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený len v
Občianskom zákonníku, teda úprava v Občianskom zákonníku sa bude aplikovať aj na obchodno-
záväzkové vzťahy. Avšak navrhovateľ má za to, že osobitne je potrebné pristupovať k právnej úprave
inštitútu premlčania, ktorý je ako celok pre obchodno - právne vzťahy upravený v Obchodnom zákonníku
a bude sa teda aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj napriek
skutočnosti, že Obchodný zákonník osobitnú premlčaciu dobu pre vydanie práva na bezdôvodného
obohatenie neustanovuje. Poukázal na ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, premlčacia doba je štyri roky. Čo sa týka začiatku
plynutia premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení uviedol, že Obchodný zákonník túto situáciu
upravuje v ustanovení § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia
uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Zároveň navrhovateľ poukázal na judikáty súdov a tvrdil, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia
sa bude riadiť Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude
podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. Taktiež uviedol, že
ním predložené judikáty prvostupňový súd neakceptoval s odôvodnením, že sa jedná o rozhodnutia z
rokov 1999-2006, pričom tieto judikáty boli ďalšími v novších rokoch prekonané. Navrhovateľ má za
to, že prvostupňový rozsudok nespĺňa atribúty na spravodlivý proces, preto je potrebné ho chápať ako
arbitrárny, resp. zjavne neodôvodnený. Právny zástupca navrhovateľa si zároveň uplatnil právo na trovy
právneho zastúpenia spojené s odvolaním vo výške 106,97 Eur vrátane DPH a zároveň si uplatnil trovy
konania pred prvostupňovým súdom, ktoré vyčísli samostatným podaním.

Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 11.4.2013, v ktorom uviedol,
že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený,
preto žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia za
vyjadrenie k podanému odvolaniu vo výške 106,97 Eur. Odporca tvrdil, že odporca mohol konať jedine
tak, že zmluvu museli za odporcu podpísať dvaja konatelia, pričom rakúski konatelia vôbec nemali
vedomosť o uzatvorení tejto zmluvy. Zo samotnej výpovede W.. O. O., ako jedného z konateľov odporcu
bolo jasne preukázané, že zmluva o dielo medzi navrhovateľom a odporcom ani len nevznikla a to z
dôvodu, že u odporcu nebola vôľa na jej uzavretie, z čoho vyplýva, že právny úkon, na ktorý sa odvoláva
navrhovateľ a z ktorého odvodzuje právny dôvod svojho nároku nevznikol a ani nemohol vzniknúť.
Odporca má za to, že ak v jeho mene mali konať minimálne dvaja konatelia spoločne a právny úkon nebol
uskutočnený dvomi konateľmi, takto vykonaný právny úkon voči tretej osobe nemôže byť platný a to
pre nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti, čo znamená, že vôľa nebola prejavená navonok
určeným spôsobom konania a došlo ku konaniu v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1 Obchodného
zákonníka a jeho následnej absolútnej neplatnosti. Podľa právneho názoru odporcu argumentácia
navrhovateľa o relatívnej neplatnosti údajnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom je nedôvodná a
pre toto konanie bezpredmetná. Zároveň odporca uviedol, že vzhľadom na jeho argumentáciu, v prípade
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, keď sa na takúto neplatnosť prihliada z úradnej moci so spätnými
účinkami a v zmysle teórie práva sa naň hľadí, ako keby nebol ani vznikol, je možné konštatovať, že
aj tak by išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko k plneniu bez
právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov, v tomto prípade odporca, dostal majetkové
hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým
môže byť napr. dohoda účastníkov - zmluva. V prípade, že k samotnému uzavretiu zmluvy a teda k
jej vzniku nedošlo, išlo teda o plnenie bez právneho dôvodu, čo ako také nie je explicitne upravené v
Obchodnom zákonníku. Zároveň, ak išlo o plnenie bez právneho dôvodu nemožno hodnoverne a bez
pochybností preukázať, že nutne muselo ísť o obchodný záväzkový vzťah. Tento názor je deklarovaný
aj v odbornej literatúre, kde odporca poukázal na Komentár Obchodného zákonníka od M. Patakyovej
a kol. , tretie vydanie z roku 2010. Odporca vo vyjadrení taktiež uviedol, že v prípade  rozporu judikatúry



sa prihliada k neskoršie vydanej judikatúre a to z dôvodu, že neskoršie vydaná judikatúra prekonáva
a aktuálnejšie reaguje na vývoj aplikácie noriem práva na spoločenské vzťahy, ktoré predmetné normy
upravujú. Podľa názoru odporcu, ním predložená judikatúra súdov je novšia, teda aktuálnejšia a pre
daný prípad použiteľnejšia.  Na záver odporca uviedol, že prvostupňový súd sa v svojom rozhodnutí
dostatočne jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovo a
právne významnými námietkami navrhovateľa, ako aj odporcu a so skutočnosťami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1 O.s.p. , ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa  návrhom doručeným na súd dňa 23.12.2011
domáhal proti odporcovi zaplatenia 1.975,04 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za zhotovenie
a odovzdanie diela, ktorú vyfakturoval faktúrami č. 080011 a č. 080012 znejúcimi každá na 987,52 Eur,
splatnými dňa 24.4.2008. Navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna zmluva
o dielo, na základe ktorej navrhovateľ vypracoval pre odporcu a zároveň mu odovzdal projektovú štúdiu
- vstupné údaje pre Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu a.s., týkajúcu sa stavby „ Veterný park
W.“ a stavby „ Veterný park R.“. Prvostupňový súd dňa 24.1.2012 vydal platobný rozkaz, v ktorom uložil
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 1.975,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne
od 25.4.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Odporca podal odpor proti vydanému platobnému
rozkazu, v ktorom namietol oprávnenosť uplatneného návrhu z dôvodu, že popieral a rozporoval, že
niekedy bola uzatvorená ústna zmluva o dielo.

Odvolací súd zároveň zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami , z
ktorých dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo a
to aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ rozhovory viedol len s jedným z konateľov odporcu W.. O.,
pričom v zmysle výpisu z Obchodného registra pre platnosť právneho úkonu bol potrebný podpis dvoch
konateľov súčasne. Z dôvodu, že prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľovi mohlo vzniknúť
len právo na bezdôvodné obohatenie, lebo považoval za preukázané, že navrhovateľ vypracovanú
štúdiu odovzdal, vzniesol odporca námietku premlčania nároku navrhovateľa titulom bezdôvodného
obohatenia .

V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V zmysle ustanovenia §  451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.



Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ síce vypracoval štúdiu  - vstupné technické
údaje pre SEPS, a.s., ktoré aj odporcovi odovzdal, avšak odvolací súd sa stotožňuje s tým, že
navrhovateľ nepreukázal, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna zmluva o dielo. Zároveň
odvolací súd má jednoznačne preukázané, že za žalovaného odporcu v dobe, keď malo dôjsť k
uzatvoreniu zmluvnému vzťahu, boli oprávnení konať dvaja konatelia spoločne, čo sa v danom prípade
nestalo. Prvostupňový súd teda dospel z vykonaného dokazovania k správnemu právnemu názoru,
že v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom navrhovateľovi vzniklo právo
na bezdôvodné obohatenie v rozsahu plnenia. Z dôvodu, že navrhovateľ účtoval cenu vykonaných
prác podľa Sadzobníka Unica, ide o sumu obvyklú pre zhotovenie obdobnej štúdie. Prvostupňový
súd vykonal dokazovanie i v súvislosti so vznikom nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia v súlade s § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a správne dospel k záveru, že má
za preukázané, že odporca aj keď osobne od navrhovateľa štúdiu neprevzal, mohli ju prevziať tam
pracujúce sekretárky odporcu a zároveň je preukázané, že štúdie boli osobne doručené spoločnosti
SEPS a.s., čím prvostupňový súd dospel k správnemu názoru, že navrhovateľovi vzniká právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z dôvodu, že odporca namietol premlčanie nároku navrhovateľa v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka,
prvostupňový súd pristúpil k ustáleniu, či sa v danej veci jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, alebo o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy. Prvostupňový
súd mal za  preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k prejaveniu vôle uzavrieť zmluvný vzťah
s navrhovateľom o takom obsahu, ktorý tvrdil navrhovateľ, a preto mal za to, že sa jedná o prípad
vydania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu prvostupňový súd sa priklonil
k judikátom predloženým zo strany odporcu, a to napr. k rozhodnutiu NS ČR 28 Cdo 367/2009 zo
dňa 10.8.2010, v ktorom dovolací súd konštatoval, že úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku nie je vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu úpravou komplexnou. Obchodný zákonník
predstavuje v rámci posúdenia premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia lex specialis
voči Zákonníku občianskemu. Z uvedeného vyplýva, že otázky Obchodným zákonníkom neupravené sa
riešia podľa príslušných ustanovení Zákonníka občianskeho. V prípadoch sinallagmatických záväzkov
vznikajúcich z dvojstranných neplatných zmlúv teda musí síce prihliadnuť k ustanoveniam § 394 ods.
2 Obchodného zákonníka, čím však nie je vylúčená aplikácia ustanovenia § 457 a § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že prvostupňový súd nemal preukázané, že v danom prípade by sa
jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, v danom prípade prichádza do úvahy podľa § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka premlčacia lehota tri roky, pričom prvostupňový súd mal za preukázané, že k
odovzdaniu projektovej štúdie navrhovateľom pre odporcu došlo dňom 27.3.2008, resp. 28.3.2008, teda
trojročná lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula dňom 28.3.2011, pričom navrhovateľ podal návrh
na súd až dňa 23.12.2011, a preto súd v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania nárok navrhovateľovi nepriznal.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s právnym a skutkovým stavom, z ktorého vychádzal
prvostupňový súd pričom k námietke navrhovateľa, že v danom prípade sa jedná o obchodno - právny
vzťah, a teda že na premlčanie treba prihliadať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého
je štvorročná premlčacia lehota, a teda si uplatnil svoj nárok včas, odvolací súd uvádza,  že ním
predložené judikáty, o ktoré opiera svoj právny názor sú už judikatúrou prekonané, a preto je potrebné
prihliadať  k judikatúre novšej, podľa ktorej je možné aplikovať ustanovenie § 457 a § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka aj na záväzky vznikajúce z dvojstranných neplatných zmlúv s prihliadnutím k
ustanoveniu § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
sa vo svojom rozhodnutí dostatočne a v celom rozsahu vysporiadal so všetkými vzniknutými skutkovými



a právnymi námietkami účastníkov konania, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
prijatými závermi vyslovenými prvostupňovým súdom vo svojom rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd  po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a priznal úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 Eur, t.j. jeden úkon právnej
služby vo výške 81,33 Eur  - vyjadrenie k odvolaniu ( § 14 ods. 1 písm.b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ),
režijný paušál 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a 20 % DPH vo výške 17,83 Eur ( § 18 ods.
3 citovanej vyhlášky).

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné