{"guid": "0caf246d-f10d-442a-90ef-ae376368d30e:eb85e754-d371-4ea6-98ac-db0060a60f52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2310212670.1", "spisova_znacka": "3EMCdo/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3EMCdo/3/2013 z 10. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2016, sp. zn. 3EMCdo/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2016:2310212670.1", "identifikacne_cislo": "2310212670", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 1806, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-1806", "datum_vydania": "2016-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb85e754-d371-4ea6-98ac-db0060a60f52", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2310212670.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2310212670.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2310212670.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 3EMCdo/3/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2310212670\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2310212670.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Heineken Slovensko Distribúcia, spol.\ns.r.o. so sídlom v Hurbanove, Novozámocká č. 2, IČO: 36 523 968, zastúpeného Mgr. Martinom Bakom,\nbývajúcim v Bratislave, Novohorská č. 36, proti povinnému R & R, s.r.o. so sídlom v Šali, Hviezdoslavova\nč. 121/2, IČO: 36 048 321 (vymazanému z obchodného registra 11. mája 2011), pre vymoženie 2 722,23\n€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17 Er 611/2010, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18.\ndecembra 2012 sp. zn. 3 CoE 225/2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie   o d m i e t a .\nOprávnenému nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Galanta uznesením z 22. novembra 2011 č.k. 17 Er 611/2010-16  vyhlásil exekúciu za\nneprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.\nRozhodnutie o neprípustnosti a zastavení exekúcie odôvodnil §  57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 107 ods. 4 O.s.p. po zistení,\nže povinný bol zrušený dňom 27. apríla 2011 a zanikol výmazom z obchodného registra ex offo dňom\n11. mája 2011.  Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 a\n2 Exekučného poriadku;  v danom prípade z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu nie je\nmožné zaviazať ho na náhradu trov exekúcie, oprávnený tiež nezavinil zastavenie exekúcie, a keďže\nneexistuje subjekt, ktorého by bolo  možné zaviazať na náhradu trov exekúcie, súd exekútorovi náhradu\ntrov exekúcie nepriznal.\n\nKrajský súd v Trnave na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 18. decembra 2012 sp. zn. 3\nCoE 225/2012 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie  potvrdil. Oprávnenému\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na odôvodnenie  výroku o trovách exekúcie uviedol, že v\ndanom prípade súd prvého stupňa rozhodol správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu výmazu povinného\nz obchodného registra (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ktorá skutočnosť nezakladá použitie\n§ 203 Exekučného poriadku. Pokiaľ súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie\nnepriznal, rozhodol správne. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení\nnáležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).\nV prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie ani z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani\nna úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, pri splnení ktorého by\nbolo možné oprávnenému uložiť nahradiť trovy exekúcie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania\nodôvodnil § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu\nsúdneho exekútora napadol uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu\n\nprvého stupňa o trovách exekúcie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom\nvyslovil názor, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.).\nUviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania, keď nevenovali pozornosť\ntomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má\nbezprostredný dopad na dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a následne aj na\nrozhodnutie o trovách exekúcie. Ak povinný bol zrušený bez likvidácie preto, že nemá obchodný majetok,\nktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, potom\nprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu,\nže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\nporiadku - z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Zániku povinného a\nstrate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v\npríčinnej súvislosti s jeho zánikom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods.\n2 veta prvá Exekučného poriadku. V danom prípade bola nemajetnosť povinného potvrdená uznesením\nOkresného súdu Trnava č.k. 15 CbR 27/2008-24, z ktorého vyplýva, že spoločnosť povinného bola\nzrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, t.j. z dôvodu, že spoločnosť nemala\nobchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie\nlikvidátora. Vzhľadom na  tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného registra,\nsúdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a následne\npri stanovení trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnemu\nexekútorovi náhradu trov exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenia súdov oboch stupňov vo\nvýroku o trovách exekúcie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nOprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutiami súdov\nnižších stupňov a žiadal mimoriadne dovolanie „zamietnuť a napadnuté uznesenie okresného súdu spolu\ns uznesením krajského súdu vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdiť“.\n\nSúdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nV rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení §\n243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra\n2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.\n\nPredmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho\nsúdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo\ndovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne\novplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje\n\npráva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak,\naby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou\nsledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere\npasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania\nneprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p. Najvyšší súd,\nstotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal\nna podklade spisu, či súdny exekútor  napadol uznesenie  odvolacieho súdu dovolaním. Po zistení, že\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodal, najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora odmietol ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b\nods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala\npodnet na mimoriadne dovolanie súdny exekútor. Najvyšší súd oprávnenému náhradu trov konania o\nmimoriadnom dovolaní nepriznal, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods.\n1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CoE/225/2012", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "930e6a9a-70ec-4c64-bb57-37b18d761993:22bea48b-a5bb-4866-a1ef-d6d08819277b", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/611/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 17Er/611/2010 z 10. 8. 2012", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2012-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/930e6a9a-70ec-4c64-bb57-37b18d761993:22bea48b-a5bb-4866-a1ef-d6d08819277b"}], "citovane_v": []}