Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/293/2014 z 29. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. januára 2015, sp. zn. 8CoP/293/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7613231829.1 Krajský súd Košice | 8CoP/293/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7613231829.1 | 2015-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea5d4df7-832b-468a-9883-7b9a74211ee4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613231829.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/293/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231829
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613231829.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej S. N. nar. XX.X.W.
a maloletého S. N. nar. XX.X.W. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Spišskej Novej Vsi, pracovisko Krompachy detí rodičov B. N. nar. XX.XX.W. bývajúcej v E. H.
K. X zastúpenej advokátkou JUDr. Petrou Hatalovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej
Vsi na Hviezdoslavovej 11 a S. N. nar. X.XX.W. bývajúceho v E. Q. XX v konaní o zníženie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31. marca 2014 č.k. 16P 388/2013-85
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 31. marca 2014 č.k. 16P 388/2013-85 zamietol návrh otca na zníženie
výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že sa nechce vyhýbať
svojim povinnostiam voči deťom, ktorú si vždy plnil a načas, a to už v čase, keď bývali spolu s matkou
maloletých detí. Do r. 2011 bol riadne zamestnaný a prácu vo firme Z. K. s.r.o. D. ukončil z dôvodu, že
hneď nastúpil do lepšie plateného zamestnania do firmy E. E. s.r.o. S., kedy prišiel zlom v jeho živote.
Túto prácu musel ukončiť kvôli vtedy ešte 16-mesačnému synovi, keďže jeho matke a jeho družke
diagnostikovali zhubný nádor a následne musela podstúpiť operáciu, potom nasledovala chemoterapia,
rádioterapia, takže sa v tom čase nemohol starať o maloletého syna. Okrem toho aj rodičia jeho družky,
u ktorých bývali, boli chorí a sami potrebovali starostlivosť, preto ich starostlivosť o chorú dcéru a
malé dieťa by už nezvládli. Uviedol, že v súčasnosti bývajú sami a prácu vo vzdialenejších mestách si
nehľadal, takisto kvôli synovi, keďže jeho matka musí stále pravidelne absolvovať onkologické vyšetrenia
a v tom čase sa nemá kto o syna starať. Prácu si stále hľadá a ak mu to umožní finančná situácia,
dochádza autobusom do najbližších miest a pýta sa na prácu. Je ťažké vyžiť zo 400 €, platiť pôžičky
62 €, 101 € a 39,83 €, inkaso 35 €, poistku 30 € a zo zvyšku si ešte odložiť, aby si mohli kúpiť drevo
na zimu. Deti má rád, rád by prispieval na ich výživu viac, ale takisto musí živiť aj syna Z., s ktorým
žijú v chudobe a v skromnosti zo 400 €. Pokiaľ sa situácia nezmení, aspoň za ten čas, kým si nájde
prácu, čo dúfa, že čoskoro, jeho deti spolu s matkou s 900 € trpieť núdzu nebudú a potom im bude zasa
platiť ako doteraz a rád.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že otec podal návrh na zníženie výživného už piatykrát a
jeho dôvody pre zníženie výživného nie sú pravdivé. Čo sa týka zamestnania, má možnosť robiť, ale
nechce sa mu. Strieda zamestnania a stále sa odvoláva na chorobu svojej družky. Ich majetkové pomery



sú veľmi dobré, vlastnia nehnuteľnosť v E. Q., ale podarilo sa jej zistiť, že stavajú nový dom, teda na
súde klamal, keď povedal, že iba opravujú ten starý. Okrem toho vlastnia aj byt v D., kým ona obýva
trojizbový byt, ktorý potrebuje opravu a z tohto bytu za pomoci svojej matky vyplatila otca maloletých
detí v rámci vyporiadania BSM, avšak pôžičky spláca dodnes. Deti nevidel päť rokov, neposlal im ani
len cukrík a napriek rozhodnutiu súdu prispieva na ich výživu len 20 €. Tiež uviedla, že mal. S.R.Q. je
po operácii N. v C. a syn je po psychickej stránke veľmi chorý, má úniky moču, chodí na neurológiu a
musí byť plienkovaný. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére K., ktorá má 21 rokov,
je autistka a má epilepsiu, preto potrebuje celodennú starostlivosť. Spolu s vyjadrením zaslala súdu
snímky novostavby rodinného domu otca. Dodala, že na maloletých deťoch, ktoré majú 14 a 16 rokov
jej veľmi záleží a ich otec by mal zaplatiť aspoň výživné, keď sa už o nich vôbec nestará, o čom majú
poznatky aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní sú zavádzajúce a
ich jediným cieľom je, aby otec zakryl to, že nemá záujem hľadať si prácu a ani záujem plniť si riadne
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Opakovane podáva návrh na zníženie výživného,
čo považuje zo strany otca už za šikanózne. V súčasnosti zasiela sumu 20 € ako výživné na obe
maloleté deti, pričom tento stav trvá už 10 mesiacov. Obe maloleté deti sú ťažko zdravotne postihnuté a
vyžadujú si zvýšenú starostlivosť a od posledného určenia výšky výživného ich potreby značne vzrástli.
V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia maloletých detí poberá príspevky a dávky, tieto však v
dostatočnej miere nie sú schopné kompenzovať zvýšené náklady spojené s ich potrebami - pravidelné
kontroly lekárov - špecialistov, lieky, hygiena, špeciálna (bezlepková) strava, ošatenie, školské potreby a
pod. Okrem nákladov vynaložených v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti jej vznikajú aj náklady
spojené s chodom domácnosti (mesačná úhrada nájmu, inkasa, pôžičky, úhrada za smeti a pod.). Okrem
maloletých detí sa stará o svoju plnoletú dcéru K., ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti, pričom jej
bola súdom ustanovená ako opatrovník, nakoľko bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom
rozsahu v dôsledku duševnej poruchy. Je presvedčená, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je neopodstatnený. Z vyššie uvedených dôvodov
žiadala, aby odvolací súd odvolaniu otca maloletých detí nevyhovel a potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na
zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného



prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie (§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je
povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho
zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť
pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon
o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže
nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce
vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný
skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania,
zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť
vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný z
vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového
prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné
preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného rodiča, ktorý môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho
doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody,
ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v
ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov,
zohľadnil aj mieru výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z
cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu
je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd
rovnako zdôrazňuje, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, ako jediný rodič, pretože
sa o maloletého syna stará jeho družka, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo
vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd
dospel k záveru, že zníženie výživného pre mal. S. a mal. S. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca
za zdravie a život maloletých detí výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o maloleté
deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči ním na hranici svojich možností, preto zníženie
výživného by nepochybne bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací
súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je toho
presvedčenia, že otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek (40 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti
bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb minimálne v
bežnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby prispieval na výživu mal. S. 53 € mesačne
(výživné na 1 deň 1,7 €) a mal. S. 50 € mesačne (výživné na 1 deň 1,6 €), t.j. aspoň v tomto rozsahu
prispel na výživu maloletých detí, ktoré žijú s matkou v mimoriadne sťaženej životnej situácii. Vo vzťahu
k odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia rozsahu nevyhnutných
výdavkov pôsobí vo faktickej právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom
nevyvážene, keď len splátky pôžičiek predstavujú 202,83 € mesačne. Odvolací súd rovnako ako súd
prvého stupňa neprihliadol na splátky úveru súvisiace s výstavbou (rekonštrukciou) rodinného domu
otca a s jeho údržbou, pretože takéto zabezpečovanie nadštandardného bývania nemohol považovať
za nevyhnutné vo vzťahu k výdavkom matky zabezpečujúcim základné potreby maloletých detí. V
kontexte zisteného skutkového stavu považoval odvolací súd námietky otca za účelovú obranu v snahe
dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otec neprejavuje
záujem o maloleté deti napriek tomu, že prejav otcovskej lásky si skutočne nevyžaduje žiadne finančné
prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec okrem plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktorú
navyše neplní podľa rozhodnutia súdu, nevykonáva žiadne z ostatných rodičovských práv a povinností
upravených v Zákone o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §



219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.