Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/5/2012 z 22. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. mája 2012, sp. zn. 4To/5/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6210010226.1
Krajský súd Banská Bystrica | 4To/5/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6210010226.1 | 2012-05-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy
Citované ustanovenia: § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b922f774-f63f-485c-a7a4-d9ab374546af
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6210010226.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/5/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010226
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210010226.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Juraja Babjaka v trestnej veci obžalovaného U. U. za prečin nezaplatenia
dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 23. mája 2012 o odvolaní obžalovaného
U. U. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 105/10-260 zo dňa 9. 11. 2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. U.   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 105/10-261 zo dňa 9. 11. 2011
bol obž. U. U. uznaný za vinného z prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
dopustil tým, že
1/ podal dňa 26.01.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2008 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.007,96
Eur (30.366,- Sk), túto daň v lehote splatnosti neuhradil,
2/ podal dňa 25.02.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.184,84 Eur,
túto daň v lehote splatnosti neuhradil,
3/ podal dňa 25.03.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.213,81 Eur,
túto daň v lehote splatnosti neuhradil,
4/ podal dňa 27.04.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.745,44 Eur,
túto daň v lehote splatnosti neuhradil,
5/ podal dňa 25.05.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.223,19 Eur, túto
daň v lehote splatnosti neuhradil,
6/ podal dňa 25.06.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 663,89 Eur, túto
daň v lehote splatnosti neuhradil,
7/ podal dňa 27.07.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.320,20 Eur, túto
daň v lehote splatnosti neuhradil,
8/ podal dňa 25.08.2009 na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 2009 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1.050,11 Eur.
Dňa 21.08.2009 daňový subjekt znížil daňovú povinnosť o 24,60 Eur na sumu 1.025,51 Eur, daňový
nedoplatok vo výške 1.025,51 Eur v lehote splatnosti neuhradil,



Za to bol odsúdený podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. n), § 38 ods.  Tr. zák.
na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov nepodmienečne. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu, kde v písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uvádza, že k
spáchaniu trestnej činnosti sa doznal, oľutoval a poukázal na to, že finančné problémy vznikli najmä
z toho dôvodu, že chcel zabezpečiť chod firmy a uhrádzal predovšetkým výdavky spojené s chodom
firmy (mzdy, odvody, poistenie), ako aj dlhovanú daň z pridanej hodnoty, ktorú má vyplatiť v lehote troch
rokov, tzn. do 26. 3. 2012 tak, ako mu to vyplýva z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn.
9T 31/09 zo dňa 26. 3. 2010. Zdôrazňuje, že nepodmienečný trest je neprimerane prísny vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu a poukazuje pritom na to, že má zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú do
dnešného obdobia. Má ťažkú psychickú depresiu, je na psychofarmakách a tiež bol liečený v ústavnom
zariadení v Rimavskej Sobote, pričom len veľmi ťažko si zvyká na skutočnosť, že ako podnikateľ neuspel
a stratil všetko prečo mal dôvod žiť. Rovnako tak i samotná skutočnosť, že ma nastúpiť do výkonu trestu
mu zhoršuje jeho zdravotný stav. Podaním odvolania sa domáha, aby odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 105/10 zo dňa 9. 11. 2011 a aby odvolací súd rozhodol
tak, že mu uloží podmienečný trest s dlhšou skúšobnou dobou, v rámci ktorej bude musieť dlhovanú
daň z pridanej hodnoty zaplatiť.

Obhajca obžalovaného i na verejnom zasadnutí predniesol svoj záverečný návrh v súlade s písomnými
dôvodmi s tým, že naviac doložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o uznaní obžalovaného za invalidného
dôchodcu.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť, nakoľko ho
považuje za zákonný a správny a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania podaného obžalovaným preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom po postupe v zmysle tohto ustanovenia
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a to jednotlivo ako v ich súhrne a jeho
rozhodnutie zodpovedá všetkých hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por. s tým, že
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.
Prvostupňový súd stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď
posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia Trestného zákona v otázke viny
obžalovaného, ktoré závery si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje. Rovnako tak krajský súd konštatuje,
že i z hľadiska uloženého trestu sú úvahy prvostupňového súdu správne a zodpovedajú ust. § 34 Tr.
zák. tak, aby uložený trest splnil úlohu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Z hľadiska uznania viny i krajský súd akcentuje závery znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého v
pokladni spoločnosti k termínu splatnosti daňových povinností na základe podaných daňových priznaní
k dani z pridanej hodnoty, spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, pričom
je zrejmé zo správy daňového úradu, že obžalovaný si svoju daňovú povinnosť nesplnil. V súvislosti
s trestom krajský súd akcentuje skutočnosť, že i predtým uložený podmienečný trest odňatia slobody
nesplnil požadovaný účel a obžalovaný v rámci skúšobnej doby neuhradil svoje daňové podlžnosti,
pričom predmetnej trestnej činnosti, ktorá je predmetom rozhodovania, sa obžalovaný dopustil v
priebehu plynutia skúšobnej doby z predchádzajúceho odsúdenia za v podstate rovnorodú trestnú
činnosť. I s poukazom potom na tento záver, i podľa názoru krajského súdu, je už na mieste ukladať
trest nepodmienečný, kde obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, pričom správne bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu do



ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia
slobody.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní
jednoznačne potvrdzujú tak uznanie viny ako i skutočnosť, že uložený trest bol uložený v súlade so
zákonom, krajskému súdu neostávalo iba odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.