Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/109/2012 z 12. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 12. septembra 2012, sp. zn. 25CoE/109/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4112214960.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/109/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4112214960.1 | 2012-09-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 5 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8a47278-e5ad-47c8-9453-47459d7adf65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4112214960.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoE/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112214960 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112214960.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč, Nám. Sv. Martina 9, proti povinnému: M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., G. XXX/X, o vymoženie sumy 373,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 05. 2012 č. k. 12Er/545/2012-9, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak s odkazom na ust. § 42 ods. 2, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok „EP“), § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 2 písm. a), b), § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 1-4, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného zo dňa 03. 04. 2012 požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 373,53 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku č. k. PEC-DOB-AP 58/2011 zo dňa 18. 01. 2012, právoplatného dňa 07. 02. 2012 a vykonateľného dňa 11. 02. 2012. Týmto rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 373,53 eura, úroky 72,55 eura, úroky z omeškania 0,026 % denne zo sumy 467,71 eura od 04. 03. 2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 14,63 eura a náhradu trov konania. Konštatoval, že preskúmaním úverových zmluvných podmienok oprávneného zistil, že v Hlave 13 - Záverečné ustanovenia v § 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V nej sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom so sídlom Sibírska 1329, Holíč. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste bydliska, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, vrátane rozhodcovského konania. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a v zmysle § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z uvedených dôvodov s poukazom na ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a udelenia poverenia. Vychádzal z toho, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a závery súdu oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú. Poukázal na rozhodnutie NS ČR č. 23 Cdo/1201/2010 z 26. 10. 2010, podľa ktorého súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, pričom ochrana spotrebiteľa má svoje medze. V súvislosti s tým konštatoval, že povinný dobrovoľne uzatvoril úverovú zmluvu, nebol vyvíjaný na neho žiadny nátlak a rozhodcovská doložka včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Povinný nebol na svojich právach ukrátený, pretože rozhodcom bol vyzvaný po podaní žaloby na vyjadrenie k žalobe, pričom výzvu neprevzal a lehota na vyzdvihnutie zásielky mu márne uplynula. Na obranu svojich práv mal k dispozícii viac inštitútov, mohol podať námietky zaujatosti rozhodcu, prípadne žiadosť o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom, čo neurobil. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere, pričom poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorej význam smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov z uzatvorenej zmluvy s osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Smernica teda nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod také rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívou. Navyše smeruje jednoznačne k alternatívnemu riešeniu sporov, a preto aj on sám využil túto možnosť. Súd prvého stupňa zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia mu objektívne zamedzil možnosť domôcť sa reálneho vymoženia jeho pohľadávky voči povinnému. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s vyjadrením oprávneného. Povinný k vyjadreniu písomné vyjadrenie nepodal. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matúškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 04. 05. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 373,53 eura s príslušenstvom, exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 18. 01. 2012 sp. zn. PEC- DOB-AP 58/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 02. 2012 a vykonateľnosť dňa 11. 02. 2012. Súčasťou spisu je aj zmluva o úvere uzatvorená oprávneným a povinným dňa 07. 02. 2008. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK ). Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny. Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 07. 02. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá v Hlave 13 - Záverečné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že zo strany účastníkov nebola doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma, ktorá je zachovaná vtedy, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V danom prípade tak nebola splnená formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v intenciách ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z predmetnej zmluvy o úvere a ani z pripojených všeobecných obchodných podmienok totiž nevyplýva, že by došlo k podpisu všeobecných obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.