{"guid": "0c8ccbe9-e997-4e50-8ad6-425709ff8433:76d130ab-fc20-464d-853f-17b8f9a151c4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5915205511.1", "spisova_znacka": "10CoP/79/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/79/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 24. februára 2016, sp. zn. 10CoP/79/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5915205511.1", "identifikacne_cislo": "5915205511", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Judita Juráková", "sudca_id": 385, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-jurakova-385", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76d130ab-fc20-464d-853f-17b8f9a151c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5915205511.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5915205511.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5915205511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915205511
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915205511.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka - P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
O. XXXX/XX, a otec - Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom S., X. XXX/X, o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č. k. 6P/44/2015-28 zo dňa 27.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie výživného
na maloletého Y. L., nar. XX.X.XXXX. Vychádzal zo skutočnosti, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca k maloletému uskutočnenej v roku 2007 uplynula značná doba. Nadväzne je dieťa
vekovo staršie, s čím sú spojené zvýšené náklady na jeho výchovu a výživu. Okrem toho bol otec v čase
predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce a jeho
príjem bol nulový. V porovnaní s uvedeným stavom aktuálne došlo k zmene pomerov v prospech otca,
nakoľko je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 115 eur mesačne.
Na základe týchto skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca platiť
výživné v pôvodne stanovenej výške. Doplnil, že pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na priznanie otca,
že mal zamestnanie, ktoré mu - zohľadňujúc jeho zdravotný stav - umožňovalo dosiahnuť ďalší mesačný
príjem, pričom okolnosť, že pri sedení mu stŕpala noha, nepovažoval súd I. stupňa za kvalifikovaný
dôvod pre vzdanie sa takéhoto zamestnania. Taktiež poukázal na skutočnosť, že otec mesačne zakupuje
cigarety v hodnote 20,25 eur, na pivo minie 10 eur, t.j. spolu mesačne 30,25 eur, pričom sa jedná o
náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, navyše v zmysle lekárskej správy ošetrujúceho lekára, otec
by mal držať diétu, nefajčiť a nepožívať alkoholické nápoje.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez
návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a domáhal sa zníženia vyživovacej
povinnosti na sumu 27,13 eur. Namietal, že za aktuálnej situácie nie je schopný určené výživné platiť.
Jeho jediným príjmom je totiž  čiastočný dôchodok vo výške 115 eur, z ktorého (príjmu) uhrádza výživné
vo výške 66,39 eur a príspevok 30 - 40 eur mesačne na ubytovanie a stravu svojej matke, nakoľko jej
jediným príjmom je starobný dôchodok a brat (ktorý mal tiež príjem) už s nimi nebýva. Zvyšok potrebuje
na vlastné účely ako oblečenie a hygienické potreby. Priznal, že si občas kúpi pivo, ale na fajčenie si
kupuje tabak a šúľa cigarety, nie je preto pravdou, že si kupuje cigarety za 2,70 eur. V tejto spojitosti



zrejme došlo k zlému pochopeniu jeho výpovede. Zároveň zdôraznil, že výživné mu pomáha splácať
matka.
Odvolateľ pripustil, že sa vzdal zamestnania, ale len preto, že mu to zdravotný stav nedovoľoval.
Aktuálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku, prácu si hľadal ale nikto ho nechcel zamestnať a
nevedel si zohnať  prácu, ktorá by vyhovovala jeho zdravotnému stavu. V prípade, ak sa mu zdravotný
stav zlepší, bude sa snažiť zamestnať a potom by mohol prispieť na výživné pre syna v terajšej výške.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka označila prezentované dôvody odvolateľa za irelevantné,
nakoľko otec len zneužíva postavenie čiastočného invalidného dôchodcu a svojim zdravotným stavom
ospravedlňuje svoju neschopnosť nájsť si zamestnanie. V danej spojitosti upozorňovala na skutočnosť,
že odvolateľ bol viac krát vyradený z evidencie nezamestnaných na vlastnú žiadosť, resp. ak aj nejaký
čas pracoval, vzdal sa tohto miesta napriek tomu, že vedel o svojej vyživovacej povinnosti.
Pripomenula, že výživné bolo upravené naposledy pred 8 rokmi, od kedy sa podstatne zvýšili náklady
a počas celého obdobia si otec nevedel nájsť zamestnanie, resp. pracoval len krátke obdobie a to aj v
čase, keď nemal zdravotné problémy a bol v produktívnom veku, čo podľa matky nasvedčuje záveru,
že odvolateľ nechce, resp. nemusí pracovať. Zdôraznila tiež, že veľa zamestnávateľov uprednostňuje
práve invalidných dôchodcov z dôvodu štátnej podpory zamestnávania takýchto osôb.

Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako správny. Rovnako zdôraznil časový odstup od poslednej úpravy výživného a s tým spojenú
výraznú mieru zvýšenia nákladov na výživu, ošatenie a školské potreby, ktoré výdavky uhrádza matka.
Otec niekoľko rokov neuhrádzal výživné vôbec a poslednú dobu prispieval na syna podstatne nižším
výživným. Nakoľko je príjem matky maloletého nízky, musí jej vypomáhať matka, ktorá žije s nimi v
spoločnej domácnosti.
Odvolanie označil za neopodstatnené aj z dôvodu, že otec sa vzdal zamestnania a nepreukázal, že by
sa snažil nájsť si iné vhodné zamestnanie, ktoré by mohol vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav.
Je preto dôvodné sa domnievať, že otec nevynakladá dostatočné úsilie, aby si našiel nejakú prácu alebo
brigádu a tak mohol zabezpečiť výživu svojho syna.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.),  po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.  rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Východiskovo je potrebné vymedziť, že vznik čiastočnej invalidity (a s tým spojené obmedzenie príjmu)
na strane výživou povinnej osoby - otca je (vo všeobecnosti) skutočnosťou predstavujúcou relevantnú
zmenu pomerov, s akou právna úprava (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine) spája možnosť
zmeniť (skoršie) súdne rozhodnutie o výživnom (tu v zmysle zníženia vyživovacej povinnosti).

Zároveň však z relevantnej právnej úpravy (Zákon o rodine) vyplýva povinnosť súdu posudzovať
skutkové okolnosti a zákonné kritériá určujúce výšku vyživovacej povinnosti komplexne. Z tohto
aspektu je správnou/náležitou úvaha (ktorú naznačil okresný súd) že predmetná negatívna zmena
(vznik čiastočnej invalidity) na strane otca je vykompenzovaná súhrnom ďalších zistených/ustálených
skutočností, ktorými sú:

-zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa spočívajúca v náraste nákladov na jeho výživu a vyvolaná
uplynutím značného časového odstupu (8 rokov) od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti,

-zmena pomerov na strane otca v podobe získania stabilného príjmu - v porovnaní s obdobím
predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti, kedy nedisponoval žiadnym  „oficiálnym“ príjmom - v
podobe invalidného dôchodku,

-potencionalita ako osobitný rodinno-právny inštitút, ktorého cieľom je zabezpečiť (napr. aj za situácie
dôkaznej núdze) požadovanú ochranu slabšieho subjektu, t.j. výživou oprávnenej osoby. Dotknutý
princíp umožňuje hodnotiť nielen reálne dané okolnosti, ale aj také, ktoré by za určitých podmienok
mohli a mali existovať. V tejto spojitosti platí, že miera poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú
činnosť je stanovená vo výške 45%, pričom (správa Sociálnej poisťovne na č.l. 12 spisu) odvolateľ



môže vykonávať ľahké fyzicky nenáročné práce bez dvíhania a prenášania ťažkých predmetov.
Nadväzne je náležitá argumentácia kolízneho opatrovníka o tom, že otec nepreukázal dostatočné
(resp. žiadne) úsilie zabezpečiť si prácu/brigádu za účelom zvýšenia príjmu. Odvolateľ totiž skutočne
svoje tvrdenie o „hľadaní“  si práce nepodložil žiadnym dôkazom (žiadosti o prácu, vyjadrenia
zamestnávateľov a pod.). Zjavne nedostatočným -  z hľadiska existencie zákonnej vyživovacej povinnosti
- je i zdôvodnenie (tŕpnutím nohy) ukončenia posledného pracovného pomeru odvolateľa. V kontexte
celkového dlhodobého prístupu otca k zamestnaniu - keď nezamestnaný, dokonca vyradený z evidencie
nezamestnaných bol aj v čase keď nemal zdravotné problémy - možno uzavrieť že zo strany otca ide o
neakceptovateľný ľahostajný prístup k vyživovacej povinnosti s cieľom vyhnúť sa jej riadnemu plneniu.

Opodstatneným je napokon i poukaz prvostupňového súdu na štruktúru výdavkov odvolateľa, keď
položky ako alkohol a cigarety mimo rámca akejkoľvek pochybnosti nemôžu mať prednosť pred plnením
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), odhliadnuc od okolnosti,
že takýmto ignorovaním lekárom predpísanej životosprávy sám zhoršuje svoj zdravotný stav a možnosť
uplatnenia na trhu práce, čo však nemožno vykladať v neprospech výživou oprávnenej osoby (dieťaťa).
Nie je možné sa v danej spojitosti stotožniť s odvolacou námietkou o „nesprávnom pochopení výpovede“
otca. Z protokolácie jeho vyjadrenia v zmysle zápisnice o pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 totiž
doslovne vyplýva, že si kupuje každý štvrtý deň cigarety za 2,70 eur a mesačne minie 10 eur na
pivo, pričom na pojednávaní otec maloletého správnosť dotknutej protokolácie žiadnym spôsobom
nenamietal.

Z popísaných dôvodov odvolací súd potvrdil výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu otca na
zníženie vyživovacej povinnosti.
Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania. Totožná procesná situácia je daná tiež
v odvolacom konaní, pretože súdená vec je i naďalej konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu (§ 81
ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení  s § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu ani trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/44/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}