{"guid": "0c715a4d-a4c0-4bc0-b439-c7a3fa532718:a0cab2f5-0073-4a76-8278-0b24042a264e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4215209916.1", "spisova_znacka": "26CoE/301/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/301/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. februára 2017, sp. zn. 26CoE/301/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4215209916.1", "identifikacne_cislo": "4215209916", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0cab2f5-0073-4a76-8278-0b24042a264e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215209916.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4215209916.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4215209916.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/301/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209916
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215209916.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S.
XXX, o vymoženie sumy 516,41 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/879/2015 - 19 zo dňa 25. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/879/2015 - 19 zo dňa    25. februára 2016
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský
rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože
nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené
rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený
rozsudok vydaný orgánom  s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, a preto súd
prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia. Uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že povinný pri
uzatváraní rozhodcovskej doložky si zvolil možnosť áno, čím výslovne a nepochybne vyjadril, že
s uzatvorením rozhodcovskej doložky súhlasí. Uvedené svedčí o tom, že takáto forma dojednania
rozhodcovskej doložky v inak samozrejme formulárovej zmluve znamená jej individuálne dojednanie.



Rozhodcovská doložka nie je  súčasťou dlhého textu úverovej zmluvy - zmluva má rozsah jedného
formátu A4, pozostáva z 11 bodov a rozhodcovská doložka má rovnaký formát, povahu a veľkosť
písma ako iné podmienky a časť zmluvy. Mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluve bola dojednaná
individuálne, nesplýva s ostatnými ustanoveniami zmluvy a naviac ani nepredstavuje neprijateľnú
podmienku v zmysle OZ. Ďalej mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluvách nie je doložkou,
ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešenie sporov s oprávneným výlučne v rozhodcovskom konaní.
Dojednanie uvedenej rozhodcovskej doložky nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej ochrany, nakoľko zákon
ZoRK umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku
procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK, konkrétne uvedenými v § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK.
Rovnako pri prieskume dojednanej rozhodcovskej doložky z hľadiska jej prípustnosti v zmysle generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podľa oprávneného potrebné dospieť k záveru,
že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní nedostáva do
nevýhodnejšej pozície ako v rámci konania pred súdom podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Poukázal aj na znenie smernice Rady č. 93/14/EH z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovské konanie v Slovenskej
republike, vrátane rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom je regulované ZoRK, v rámci
ktorého je rozhodca priamo zo zákona povinný aplikovať platné právo Slovenskej republiky vrátane
noriem na ochranu spotrebiteľa, a teda rozhodne nie je nedovolenou arbitrážou v zmysle smernice. Teda
ani eurokonformným výkladom Smernice nie je možné klasifikovať rozhodcovskú doložku v Zmluve ako
nekalú. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a z toho dôvodu rozhodcovský súd
disponoval právomocou na konanie a rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinným. Uznesenie
súdu tak vo vzťahu ku kvalifikácii rozsudku ako exekučného titulu vydaného za absencie právomoci
a súvisiacej kvalifikácii dojednanej rozhodcovskej doložky ako neplatnej, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.03.2015, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 22.05.2015 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn.
II/2014-7286 zo dňa 30.12.2014. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom
rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do      31. decembra 2014.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



12. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi
účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o
spotrebiteľskom práve.

13. Z predloženej zmluvy o poskytnutí povoleného debetného zostatku k účtu             č. 9805606/5200 totiž
vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie
úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Za
spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť
jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj
ako formulárovú.

14. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre
veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle
tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad
so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V
prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania,
len čo zistí existenciu  niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania
ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací
súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18
zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v
citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.



16. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra
2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

17. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu
(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje  k \"zrušeniu\"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

18. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o poskytnutí povoleného debetného zostatku k účtu č.
9805606/5200 zo dňa 27.11.2008 a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy.
Predmetná zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak, ako správne ustálil aj
súd prvej inštancie v napadnutom uznesení je aj samotná rozhodcovská doložka (bod 9 zmluvy
o poskytnutí povoleného debetného zostatku k účtu č. 9805606/5200 zo dňa 27.11.2008), ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou zmluvných
podmienok oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Povinný tak rozhodcovskú doložku
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

20. V zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Podľa       § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade
s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Súd prvej inštancie
preto správne rozhodol podľa predpisov účinných do 31.12.2014.

21. Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent  rozsudku súdu takmer na



akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

22. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, resp. CSP.
V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh
na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.
V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí
vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Er/879/2015", "guid": "35233789-4d11-4ab5-a310-1e37eeda5d10:e0452109-c58a-4e08-adf6-b14206e985d6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 1808, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec"}], "citovane_v": []}