{"guid": "0c6cae58-705c-4cc9-b550-d1ebc77493b1:75a1cfe8-ac9e-4497-892d-0fb4ae9804cf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7094898636.7", "spisova_znacka": "12Cb/2480/1994", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 12Cb/2480/1994 z 23. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2013, sp. zn. 12Cb/2480/1994, ECLI:SK:KSKE:2013:7094898636.7", "identifikacne_cislo": "7094898636", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Pribula", "sudca_id": 200, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-pribula-200", "datum_vydania": "2013-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75a1cfe8-ac9e-4497-892d-0fb4ae9804cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7094898636.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7094898636.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7094898636.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12Cb/2480/1994
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7094898636
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7094898636.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. W. Q. v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná,
a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 77 60 05, proti žalovaným: 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
I. č. 2, XXX XX S., 2/ X. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. H. XXX, 3/ B. B., nar. X.X.XXXX, O. XX,
XXX XX S., 4/ O. V., nar. 12.X.XXXX, I. W. č. XX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 1 600,78 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1 600,78 eur, 16,06% úrok z omeškania od
1.8.1999 až do zaplatenia z uvedenej sumy, sumu 71,62 eur titulom sankčných úrokov od 17.9.1992
do 3.1.1994, sumu 1 392,78 eur titulom úroku z omeškania od 3.1.1994 do 31.7.1999 a nahradiť mu
trovy konania vo výške 171,56 eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Voči žalovanému v 2. a 3. rade žalobu zamieta.

Vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Vo vzťahu žalobca - žalovaný v 3. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 28.2.1994 právny predchodca žalobcu (Slovenská štátna sporiteľňa
Bratislava, II. mestská pobočka v Košiciach, Štúrova č. 5) žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až
4. rade zaplatiť mu sumu 1 615,15 eur (48 658,00 Sk) s 29% úrokom z omeškania od 1.1.1994 až do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že na základe úverovej zmluvy č. XX/XXXXXX-X zo dňa X.X.XXXX bol
žalovanému v 1. rade poskytnutý investičný strednodobý úver, keďže žalovaný v 1. rade podnikal na
základe rozhodnutia Obvodného úradu Košice II, živnostenského oddelenia č. Žo XXXX/XXXX, pričom
predmetom jeho podnikania bolo požičiavanie áut. K predmetnej úverovej zmluve pristúpili ako ručitelia
na základe vyhlásenia o ručiteľskom záväzku žalovaní v 2., 3. a 4. rade. Žalovaní svoju povinnosť
vyplývajúcu im z úverovej zmluvy neplnili, nakoľko dohodnuté štvrťročné splátky neplatili. Žalobca ich
vyzýval dňa XX.X.XXXX k plneniu a listom zo dňa 2.9.1993 ich žiadal, aby do XX.X.XXXX vyrovnali
dlžné splátky. Súčasne ich upozornil, že márnym uplynutím lehoty vypovedá úverovú zmluvu, čo sa aj
stalo. Nakoľko výpoveďou úverovej zmluvy č. XX/XXX XXX-X sa stala peňažná pohľadávka splatná v



celej výške, boli žalovaní listom zo dňa 7.1.1994 vyzvaní, aby bez zbytočného odkladu, najneskôr však
do 25.1.1994 pristúpili k splneniu peňažného záväzku, čo sa nestalo.

Uznesením zo dňa 10.10.2005 č.k. 12Cb 2480/94-54 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 60,17
eur (1 812,70 Sk) zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu. Žalovaný v 1. rade nepoprel existenciu
dlhu voči žalobcovi, len uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody, teda pracovne nezaradený
z nedostatku pracovných miest, preto nemôže zaplatiť dlh a žiadal o určenie splátkového kalendára
(uvedené vyjadrenie žalovaného je zo dňa 30.10.2005, keď sa nachádzal vo výkone trestu odňatia
slobody). Mimo tohto vyjadrenia sa žalovaný k veci už nevyjadril. Na vytýčené pojednávania sa ani raz
nedostavil, a to aj v čase, keď sa už vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal. Žalovaný v 2. rade
žiadal žalobu zamietnuť s tým, že žalovaný v 1. rade ho nikdy nepožiadal o ručenie pri úvere a nie je
pravdou, že by sa dostavil do pobočky právneho predchodcu žalobcu k podpisu úverovej zmluvy ako
ručiteľ. Tvrdil, že pri osobnej návšteve pobočky a pri nahliadnutí do písomných podkladov zistil, že podpis
nachádzajúci sa na listine o pristúpení k záväzku, nie je jeho. Žalovaný v 3. rade taktiež uviedol, že
podpis na vyhlásení o ručiteľskom záväzku nie je jeho, pretože nikdy nebol podpísať ručiteľský záväzok
ohľadom úveru, ktorého nezaplatenie je predmetom konania. Žalovaná v 4. rade nepoprela skutočnosť,
že pristúpila ako ručiteľka k úveru, avšak uviedla, že žalovaný v 1. rade jej neustále sľuboval, že úver
splatí.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade a právny predchodca žalobcu uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXX-X dňa X.X.XXXX.
Úverovou zmluvou bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 1 991,64 eur (60 000,00 Sk)
na účel uvedený v bode 3. zmluvy - investičný strednodobý úver. V bode 2. sa žalovaný zaviazal
splatiť právnemu predchodcovi úver s úrokmi vo výške + 1,5% nad základnú sadzbu ročne a odmeny,
náhrady, prípadne paušály náhrad za poskytnutie úveru a za úkony vykonané v súvislosti so správou
úveru podľa sadzobníka vydaného právnym predchodcom žalobcu. Úver sa zaviazal splácať počínajúc
mesiacom apríl 1992 pravidelnými štvrťročnými splátkami vo výške 292,11 eur (8 800,00 Sk), splatnými
k 16. dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia. V predmetnom bode bolo zároveň dohodnuté,
že pri splátke nesplatenej v lehote, pristúpi právny predchodca žalobcu k zvýšeniu úrokovej sadzby +
15% nad základnú úverovú sadzbu. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal úver splatiť najneskôr k 3.1.1994.
Základná sadzba bola stanovená na 13%. Žalobca súdu predložil vyhlásenie o ručiteľskom záväzku zo
dňa 3.1.1992 na zabezpečenie investičného strednodobého úveru, poskytnutého podľa úverovej zmluvy
zo dňa 3.1.1992, ktorým žalovaný v 2. rade prevzal na seba podľa ručenie za včasné a úplné zaplatenie
úveru vrátane úrokov, vyhlásenie o ručiteľskom záväzku zo dňa 3.1.1992, ktorým žalovaný v 3. rade
prevzal na seba ručenie za včasné a úplné zaplatenie poskytnutého úveru vrátane úrokov a vyhlásenie
o ručiteľskom záväzku zo dňa X.X.XXXX, ktorým žalovaná v 4. rade prevzala na seba ručenie za včasné
a úplné zaplatenie poskytnutého úveru. Z výpisu z poskytnutého úveru žalobca preukázal oprávnenosť
účtovania uplatnenej istiny a príslušných úrokov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a platiť z nich úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.



Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade porušil podmienky úverovej
zmluvy tým, že neplatil dohodnuté splátky. Žalovaná v 4. rade nepoprela skutočnosť, že podpísala
vyhlásenie o ručiteľskom záväzku, predmetným vyhlásením sa zaviazala pohľadávku uspokojiť v plnej
výške, ak ju neuspokojí dlžník. Na základe uvedeného ich súd zaviazal na zaplatenie uplatnenej
pohľadávky s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého.
Pre úplnosť súd udáva, že ručiteľ, ktorý splní záväzok, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.

K veci je ešte potrebné uviesť, že aj keď v úverovej zmluve je v jej bode XX dohodnuté, že úverový vzťah
sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä príslušnými ustanoveniami Hospodárskeho
zákonníka, súd posudzoval predmetné zmluvy podľa vyššie citovaného ustanovenia Obchodného
zákonníka z dôvodu, že právny vzťah účastníkov vznikol dňa 3.1.1992, kedy Hospodársky zákonník už
nebol platný a účinný (1.1.1992). Uvedené sa týka aj vyhlásení o ručiteľských záväzkoch.

Vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. rade súd žalobu zamietol vychádzajúc z nasledovného:

V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. § 120 ods. 1 O.s.p. zakotvuje povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka
zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho
pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje
tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia; dostáva sa do procesnej
situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné; len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech
vo výsledku (v rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná (§ 120 ods. 1
O.s.p.). V sporovom konaní je teda žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje právo,
pričom ide o skutočnosti rozhodujúce z hľadiska veci samej.

Žalobca v konaní nevedel predložiť žiadne iné dôkazy, resp. originály ručiteľských listín, z ktorých by bolo
možné zistiť, či podpis nachádzajúci sa na vyhláseniach o pristúpení k ručiteľskému záväzku žalovaných
v 2. a 3. rade je ich podpisom, keďže žalovaní uvedené popierajú. Žalobca teda v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno a  produkovanými dôkazmi nepreukázal tvrdenú skutočnosť, súd žalobu vo vzťahu k
žalovaným v 2. a 3. rade zamietol. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že prípadné znalecké dokazovanie by
nepreukázalo pravosť podpisov, nakoľko žalobca nemal k dispozícii originály listín (len veľmi nečitateľné
fotokópie).

O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaní v 1. a 4. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že ich priznal úspešnému žalobcovi. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh vo výške 64,53 eur a z hotových výdavkov žalobcu - výdavky spojené s ubytovaním z 29.4.2008
na 30.4.2008 vo výške 105,00 eur z dôvodu účasti na pojednávaní konanom dňa 30.4.2008 a z náhrady
za poplatok za vystavenie fotokópií na Krajskom súde v Košiciach vo výške 2,98 eur. Vo vzťahu žalobca
- žalovaný v 2. rade súd úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich
neuplatnil. Vo vzťahu žalobca - žalovaný v 3. rade súd taktiež úspešnému žalovanému v 3. rade náhradu
trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)  uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}