Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoP/1/2017 z 26. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. februára 2017, sp. zn. 7CoP/1/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8714210391.2 Krajský súd Prešov | 7CoP/1/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8714210391.2 | 2017-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3777c044-73e3-477a-9964-57e9ffcfb929 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8714210391.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210391
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714210391.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. A., nar.
X.X.XXXX, bývajúcu v T. - L. L., na ul. U. cesta č. XXXX/X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych veci a rodiny Poprad, za účasti rodičov Y. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v L. L. U.,
na ul. M. č. XXX/XX, právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni,
na ul. Garbiarskej č. 20 a I. A., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v T. - L. L., na ul. U. cesta č. XXXX/X, právne
zast. Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom so sídlom v Poprade, na ul. Štefánikovej č. 887/53, o návrhu
matky na úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 8. 9. 2016 č.
k. 14P/242/2014 - 221 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom návrh matky zamietol. Otcovi uložil povinnosť raz
štvrťročne písomne podať správu matke o zdravotnom stave mal. C., jej prospechu, absolvovaní
záujmových útvarov a trávení voľného času. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhrady trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním ma za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej maloletá C. bola rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 3.4.2012 č. k. 6P 57/2011 - 240 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 18.7.2012, vydaným vo veci 1CoP 51/2012 zverená do osobnej starostlivosti
otca, pričom matke bol zakázaný styk z maloletou C.. Aj v ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 14P 169/2013 sa matka domáhala zmeny výchovného prostredia. Rozsudkom zo
dňa 6.2.2014 č.k. 14P 169/2013 - 90 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2014
č.k . 7CoP 12/2014 - 129 bol návrh matky zamietnutý. Následne uznesením zo dňa 15.7.2015 č.k. 14P
242/2014 - 118 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým sa upravil styk matky s dieťaťom. Krajský súd
v Prešove svojím uznesením vydaným vo veci 25 CoP 15/2015 rozhodnutie zmenil a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Taktiež poukázal na stanovisko maloletej C., na ktoré treba prihliadať.

3. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 29.9.2015, bolo odmietnuté
trestné oznámenie matky na otca, pri ktorom bolo konštatované, že aj napriek vydanému predbežnému
opatreniu, ktorým bol upravený styk matky s maloletou C. jej otec styk s maloletou neumožnil. Na základe
zistenia polícia konštatovala, že skutok nie je trestným činom, keďže nebol nariadený výkon rozhodnutia.



4. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj
vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

5. Zodpovednosť Slovenskej Republiky a jej orgánov za rešpektovanie názoru dieťaťa a jeho vôle je
vyjadrená vo forme participačného práva dieťaťa vyplývajúceho z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Článok 2 opčného protokolu k dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení ustanovuje povinnosť
príslušného výboru pre práva dieťaťa v prvom rade zohľadňovať tri základné princípy, ktorými sú princíp
najlepšieho záujmu dieťaťa, princíp rešpektovania práv dieťaťa a princíp vypočutia názoru dieťaťa.

6. Ak dieťa vyslovene styk odmieta, je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva použitie donucovacích
opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahu medzi
dieťaťom a rodičom. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že článok 8 Dohovoru v
žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie
a rozvoj dieťaťa. Je nutné zdôrazniť, že vnútroštátne orgány nie sú zodpovedné za výsledok. Európsky
súd pre ľudské práva uznal, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí
nie sú schopný prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa.

7. Berúc v úvahu súčasný skutkový stav súd musel vziať do úvahy názor dieťaťa a tento názor patrične
rešpektovať, aby tak okrem iného aj predišiel prípadnému výkonu rozhodnutia.

8. Maloletá C. bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 1.4.2016 v neprítomnosti rodičov. Uviedla,
že je žiačkou primi súkromného gymnázia a učí sa dobre. Vyslovila jednoznačný názor, že s matkou sa
stretávať nechce. Od kedy jej matka napísala na e-mailový kontakt, že ju má rada, tak si tento kontakt
zablokovala. Zdôraznila, že má vlastný telefón a otec jej ho nekontroluje. Nakoľko dostáva i vreckové,
keby chcela tak by matke zavolala. Aj vtedy, ak by ju policajti zobrali, od matky by ušla.

9. Za daného stavu súd prvej inštancie návrh matky zamietol očakávajúc zlepšenie budúcej komunikácie
a uvedomenie si potreby oboch rodičov. Zároveň uložil otcovi povinnosť predkladať matke raz štvrťročne
správy o maloletej C. z dôvodu, aby jej bolo umožnené mať patričné informácie o dieťati i keď sa javí
vhodným, aby tieto informácie poskytovala aj samotná maloletá C..

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

11. Proti tomu rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie matka. Navrhla rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Ako dôvod uviedla, že maloletá
C. bola odobratá matke keď mala 8 rokov. V súčasnosti má takmer 14 rokov, a teda je to viac ako 5
rokov, čo matka nemala s dcérou kontakt. Je smutné a dokonca zarážajúce, že je zamietnutý návrh
matky na stretávanie sa s vlastnou dcérou, ktorú odmalička vychovávala s pomocou starých rodičov a v
súčasnosti nie je žiaden dôvod na to, aby sa nestretávali. Dieťa je napriek tomu zverené otcovi, ktorý ma
závažnú kriminálnu a mafiánsku minulosť. V rozhodnutí sa poukázalo na výpoveď maloletej C., ktorá
bola vypočutá na pojednávaní konanom 1.4.2016. Pamäť dieťaťa je ovplyvnená množstvom faktorov
okrem iného aj jeho mentálnou zrelosťou. Sugestibilita dieťaťa, t. j. jeho schopnosť prijímať nekriticky,
automaticky a mimovoľne názory druhých za svoje a včleniť ich do vlastného správania a prežívania
je závislá okrem iného na veku. S pribúdajúcim vekom dieťaťa jeho sugestibilita klesá. Dôležitú úlohu
pri výsluchu zohráva pôsobenie a podnety vypočúvajúceho. Veľmi často sa dieťa snaží vycítiť, čo od
neho vypočúvajúci očakáva a vyhovieť mu. Dieťa potom vypovie, čo si myslí že chce vypočúvajúci počuť
a nie to čo skutočne prežilo alebo vnímalo. Vypočúvajúci preto musí svoje otázky formulovať veľmi
starostlivo tak, aby dieťaťu nenaznačovali smer jeho odpovede. Musí si byť preto vedomý všetkých
svojich verbálnych a neverbálnych prejavov, ktoré dieťaťu vysiela. U mladších detí môže byť problémom
aj na pohľad neškodná otázka typu áno alebo nie. Je dokázané a nielen u deti, že ľudia majú všeobecnú
tendenciu skôr pritakávať než hovoriť nie. U detí je táto tendencia oveľa vyššia. Deti sú totiž schopné
odpovedať áno aj na otázku, ktorej nerozumejú. Otec na dcéru vyvíjal a aj vyvíja neustále psychický
nátlak, že ak sa stretne so svojou matkou bude odstavená od finančných prostriedkov, ktoré v súčasnosti
má. Otec 5 rokov všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi bránil matke maloletej, aby sa s ňou mohla



stretnúť. Vybudoval v nej doslova nenávisť, pričom počas prvých dvoch rokov o stretnutie C. prejavovala
záujem čoho boli svedkom jej triedna učiteľka a trénerka plávania. Vzhľadom na to, že maloletá C. je pod
psychickým nátlakom otca a jej výpoveď je značné ovplyvnená strachom, túto nie je možne objektívne
vyhodnotiť a určite táto výpoveď nemôže byť jediným dôvodom pre zamietnutie návrhu na úpravu styku
matky s maloletým dieťaťom. Ide o výpoveď, ktorá je ovplyvnená treťou osobou a to osobou otca.
Uvedené potvrdzuje aj výpoveď mal. C. pred súdom na pojednávaní na Okresnom súde Poprad dňa
7.10.2016 v konaní o úpravu styku starých rodičov s mal. dieťaťom vedenom pod sp. zn. 14P/131/2014.
Mal. C. na niekoľkokrát položenú otázku sudcu a právneho zástupcu starých rodičov, prečo sa nechce
stretávať so starými rodičmi, neuviedla žiadny dôvod len dookola opakovala, že sa nechce s nikým
stretávať. Pri odpovediach neustále hľadela na právneho zástupcu otca. Na otázky matky taktiež vôbec
neodpovedala alebo keď áno, tak len že si nič nepamätá. Je nepochopiteľné, aby dievča v jej veku
nevedelo povedať jeden dôvod, prečo sa nechce stretávať s matkou, resp. starými rodičmi. Jedine
odborník z oblasti psychológie by mohol pravdivo posúdiť stav a odhaliť prípadný psychický nátlak zo
strany otca, pretože existuje dôvodná obava, že maloletá je neustále pod psychickým a finančným
nátlakom zo strany otca. V priebehu konania sa matka na predvolanie dostavila k psychológovi, čo otec
odignoroval. Ani takáto forma psychologického posudku nebola umožnená. Z tohto dôvodu malo byť
nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých, ktorý by vzhľadom na špecifickosť danej veci mohol odborne posúdiť otázky vzťahov medzi
otcom a dcérou, resp. vzťah medzi matkou a dcérou a či zo strany otca je alebo nie je vyvíjaný na
mal. dcéru psychický nátlak. V tomto smere sa nedá nepoukázať aj na pôvodný znalecký posudok
vypracovaný dňa 10.3.2012 vo veci 6P/57/2011. Znalec v ňom v závere uviedol, že vzťah mal. C. je
pozitívny k obom rodičom. Jediným dôvodom prečo bola maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti
otca bol fakt, že je silne naviazaná na brata E.. Znalec ďalej uviedol, že je potrebné brať do úvahy aj
vzťah C. ku svojej matke, ktorý je pozitívny a má ju rada. Znalec v predmetnom znaleckom posudku
odporučil upraviť styk matky s dcérou. Teda aj táto skutočnosť nasvedčuje o silnom negatívnom vplyve
otca na dcéru a vplyve na to, aby sa dcéra nestýkala s matkou. V neposlednom rade matka poukázala
na postoj otca pred pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, ktoré sa nemohli s
mal. C. rozprávať osamote, pretože s tým otec maloletej C. nesúhlasil. Pracovníčky boli požiadané,
aby otázky smerovali len k osobe mal. C. a k študijným výsledkom mal. dieťaťa, nakoľko podľa udania
otca dieťa matku nespomína a otec sa nesnaží dieťaťu matku pripomínať. Keď sa však pracovníčka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad opýtala mal. C. na jej matku, otec maloletú vzal preč a
podal sťažnosť. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým, ale je naopak
konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou. Je preto vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní
všetkých konkrétnych okolností prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už sú uskutočňované verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi rozhodli o
konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič
meniť ani to, že rodičia nie sú schopní na takomto usporiadaní sami sa dohodnúť. Úlohou súdu je upraviť
styk rodičov s deťmi a nie ho obmedziť či dokonca vylúčiť. Súd musí nájsť také riešenie, ktoré nebude
obmedzovať právo rodiča zaručené čl. 32 ods. 4 Listiny.

12. Otec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení konečné rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu
odvolaciemu súdu.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimo sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil že odvolanie matky nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie §
43 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich



sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

17. Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Vychádza z čl.
12 Dohovoru o právach dieťaťa.

18. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí mal. dieťaťu v rozsahu jeho schopností a
rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Je logické, že nie je nemenné, ale vyvíja sa. Čím je dieťa
staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa sa nemá chápať len ako
objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu.

19. Pokiaľ sa týka práva dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa jeho samého, tak toto právo dieťaťa korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na
názor dieťaťa. Uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. v
znení účinnom do 30.6.2016, ako aj z ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku účinného
od 1.7.2016. Tieto ustanovenia ukladajú súdu širšiu povinnosť než povinnosť venovať pozornosť názoru
dieťaťa v zmysle Zákona o rodine. Súd je povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa
preukáže, že mal. dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj
názor.

20. Maloletá C. dňa 7.3.2017 dovŕši vek 14 rokov. Od septembra roku 2015 je študentkou súkromného
gymnázia v Poprade. Na hodinách aj mimo nich je veľmi milá, srdečná, veselá a zodpovedná. Uvedené
priamo vyplýva zo správy súkromného gymnázia v Poprade zo dňa 25.2.2016 ( č.l. 189 spisu). Na hodiny
sa pravidelne a veľmi dobre pripravuje, pričom jej prospech je výborný. Takýto zodpovedný prístup k
plneniu si študijných povinností je len dôkazom o dostatočnej rozumovej zrelosti a vyspelosti mal. C.
umožňujúcim tomuto dieťaťu vyjadrovať sa aj k otázkam týkajúcich sa úpravy jej styku s matkou. Na
pojednávaní konanom dňa 1.4.2016 mal. C. bez akýchkoľvek pochybností vyjadrila svoj negatívny postoj
k matke a vyslovila názor, podľa ktorého za žiadnych okolností sa s ňou stretávať nechce. Dokonca
odmieta čo i len telefonický kontakt s matkou. Keďže mal. C. vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
je schopná vyjadriť samostatne svoj názor na úpravu styku s matkou, súd prvej inštancie pri rozhodovaní
tento názor dieťaťa bol povinný rešpektovať a prihliadnuť naň.

21. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).