Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/111/2011 z 8. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. januára 2012, sp. zn. 23Tos/111/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011899743.1 Krajský súd Trenčín | 23Tos/111/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3011899743.1 | 2012-01-08 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 250 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 250 ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/609f855b-a000-43ef-a207-5887745cebdd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011899743.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/111/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899743
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899743.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. januára 2012
prejednal sťažnosť odsúdeného

J. J. ,

nar. XX.XX.XXXX v E. Y., naposledy trvale bytom Y. V, U. XXXX/XX, t.č. v inej veci vo väzbe v Ústave
na výkon väzby Bratislava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1Nt/122/2003 zo dňa 03. októbra
2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa §
399 ods. 2 Tr. por. s použitím § 567 ods. 2 Tr. por. sa návrh prokurátora na povolenie obnovy konania v
trestnej veci Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/98/2001 z a m i e t a , pretože súd nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 1T/98/01 zo dňa 08.11.2001, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.11.2001 bol J. J. uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa §
250 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák. účinného do 31.08.1999, spáchaného 10. čiastkovými útokmi v období od
08.04.1999 do 31.08.1999, pričom spôsobil spolu škodu na cudzom majetku 1.438 700,- Sk (47.756 €).
Bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody na 2 roky s povolením podmienečného odkladu na skúšobnú
dobu 3 rokov. Podľa § 228 ods. 1 Tr.por. účinného do 31.12.2005 bola odsúdenému uložená povinnosť
nahradiť 6. poškodeným osobám spôsobenú škodu a odsúdenému bola uložená aj povinnosť, aby v
priebehu skúšobnej doby nahradil spôsobenú škodu.

Uznesením súdu prvého stupňa bola na základe návrhu prokurátora podľa § 394 ods. 1 Tr.por. povolená
obnova konania vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1T/98/2001,
pričom podľa § 400 ods. 1 Tr.por. súd zrušil vyššie citovaný rozsudok vo výroku o vine a treste, ako aj
všetky výroky na tento rozsudok nadväzujúce. Podľa § 400 ods. 2 Tr.por. bola vec vrátená prokurátorovi
do prípravného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Sťažnosť následne písomne odôvodnila obhajkyňa
odsúdeného. Podľa názoru obhajkyne je obnova konania v neprospech obvineného vylúčená podľa
§ 395 písm. a/ Tr.por., pretože trestnosť činu zanikla uplynutím premlčacej lehoty, pretože v návrhu



prokurátora na obnovu konania sú uvádzané skutky, ktoré sa mali stať od júla 1998 do 07.09.1999.
Premlčanie trestného stíhania, ktoré existuje v čase rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy
konania, vylučuje obnovu konania v neprospech obvineného. Ďalej obhajkyňa namietala, že celkove
9 zo 14 čiastkových útokov uvedených v návrhu na obnovu konania, nie sú vo vzťahu pokračovania
k čiastkovým útokom uvedeným vo vyššie uvedenom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, pričom
zvyšných 5 čiastkových útokov je premlčaných. Taktiež vzhľadom na čísla spisov trestných stíhaní
umožňujú urobiť záver, že súdu už v dobe pôvodného rozhodovania mohli byť tieto skutočnosti
známe. Obhajkyňa taktiež namietala procesnú nesprávnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa z
hľadiska nezrozumiteľnosti, ktoré výroky boli v právoplatnom rozsudku zrušené. Súčasne namietala v
postupe súdu prvého stupňa to, že vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, či k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia došlo v prospech alebo v neprospech odsúdeného. Napokon obhajkyňa poukázala na obsah
ustanovenia § 567 ods. 2 Tr.por., ktoré je prechodným ustanovením k obnove konania podľa Tr.por.
účinného od 01.01.2006. Obhajkyňa navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že povolenie
obnovy konania v predmetnej veci by bolo v rozpore so zásadou vedenia spravodlivého súdneho procesu
a princípom právnej istoty osôb právoplatne odsúdených.

Z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že už tento sa podrobne zaoberal
najmä otázkou, či odsúdenie obžalovaného právoplatným rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, sp.zn. 1T/98/01 zo dňa 08.11.2001 možno alebo nemožno považovať za zahladené. Súd
prvého stupňa v zhode s názorom senátu krajského súdu inak správne viazal možnosť povolenia obnovy
konania na to, či toto odsúdenie je alebo nie je zahladené. Senát krajského súdu je však súčasne toho
názoru, že vo vzťahu k vyššie uvedenému odsúdeniu platí zákonná fikcia, že sa má za to, že sa odsúdený
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, a preto sa hľadí na neho, akoby nebol odsúdený
(pozri § 60 ods. 3, 4 Tr.zák. účinného ku dňu 08.11.2001).

Z trestného spisu Okresného súdu Považská Bystrica 1T/98/01 vyplýva, že po právoplatnom odsúdení
menovaného k trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, bol v priebehu plynutia
skúšobnej doby súdom cestou PZ SR vypátraný pobyt odsúdeného, ktorý bol dokonca dňa 23.10.2002
zadržaný príslušníkmi Policajného zboru v Y. (č.l. 294). Dôvodom pre takýto postup súdu bolo „len“
doručenie uznesenia o povinnosti odsúdeného uhradiť štátu vyplatenú odmenu advokáta. Následne sa
v spise nachádza list odsúdeného zo dňa 12.11.2002 adresovaný predsedkyni senátu Okresného súdu
Považská Bystrica, kde jednak požiadal o povolenie splátok na zaplatenie advokátskych trov. Zároveň
oznámil „rozsiahle útoky“ voči svojej osobe zo strany veriteľov, ktoré ho nútia k anonymite z dôvodu obáv
o zdravie svojej rodiny a jeho osoby.

Vo vzťahu k správaniu sa odsúdeného v priebehu skúšobnej doby sa v trestnom spise nenachádza
žiadny ďalší procesný úkon súdu, pričom vyššie uvedený list odsúdeného pravdepodobne vzala
predsedkyňa senátu len na vedomie (pozri č.l. 296 - posledný žurnalizovaný list predmetného spisu).
Okrem iného zo spisu nevyplýva, či súd skúmal plnenie povinnosti odsúdeným, uloženej mu, aby v
priebehu skúšobnej doby nahradil spôsobenú škodu.

Z iného trestného spisu Okresného súd Považská Bystrica, sp.zn. 1Nt 122/2003 síce vyplýva, že v
priebehu skúšobnej doby dňa 03.07.2003 bol podaný návrh na povolenie obnovy konania (z obsahu
vyplýva, že bol podaný v neprospech odsúdeného), avšak súd sa od 25.07.2003 do 01.02.2005 prakticky
obmedzoval na opakované vydávanie žiadosti PZ SR o vypátranie pobytu odsúdeného (25.07.2003,
14.08.2003, 03.09.2003, 01.03.2004, 05.04.2004). Napokon až 01.02.2005 bol súdom vo veci návrhu
na povolenie obnovy konania vydaný príkaz na zatknutie. Ďalej dňa 08. júla 2010 predseda senátu
rozhodol, že vo veci povolenia obnovy konania sa bude vykonávať ako konanie proti ušlému. Napokon
odsúdený bol zadržaný 09.05.2011, avšak na základe iného príkazu na zatknutie vydaného Okresným
súdom Bratislava 1 pod sp.zn. Tp 683/2005.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa dostatočne nevykonával potrebné procesné
úkony vo veci sledovania správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.



Súd nezistil, či sú podmienky pre osvedčenie alebo neosvedčenie odsúdeného. Preto po uplynutí
skúšobnej doby dňa 22.11.2004 ani nemohol objektívne v tomto smere rozhodnúť. Na tom, že súd
prvého stupňa neskúmal správanie sa odsúdeného v skúšobnej dobe (prinajmenšom k náhrade škody
tak mohol súd urobiť aj bez súčinnosti s odsúdeným), nenesie preto odsúdený rozhodujúcu vinu. Súd
prvého stupňa do 22.11.2005 nerozhodol o neosvedčení sa odsúdeného, preto podľa § 60 ods. 3, 4
Tr.zák. účinného ku dňu 08.11.2001 (deň vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa) sa má za to, že sa
podmienečne odsúdený osvedčil a hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.

Za tejto situácie potom povoliť obnovu konania v neprospech odsúdeného v roku 2011 vo vzťahu k
právoplatnému odsúdeniu z roku 2001, ku ktorému sa vzťahujú účinky zahladenia už vyše 6 rokov,
by bolo v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Účinky zahladenia odsúdenia pritom musia
spočívať aj v tom, že odsúdený po vykonaní trestu a zahladení tohto odsúdenia bude mať právnu istotou,
že jeho ďalšie trestné stíhanie pre ten istý skutok bude navždy vylúčené. Takéto účinky zahladenia
odsúdenia majú nepochybne prednosť pred záujmom dosiahnuť odsúdenie páchateľa aj pre ďalšie
čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu. Senátu krajského súdu pritom nie je známe,
prečo súd prvého stupňa nekonal vo veci návrhu na obnovu konania konaním proti ušlému tak, aby
rozsudok súdu prvého stupňa bol právoplatne zrušený už do 22.11.2005.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia. Pre úplnosť senát krajského súdu dodáva, že najmä vo vzťahu k správnosti výroku uznesenia
súdu prvého stupňa, ako aj použitia § 567 ods. 2 Tr.por. sú dôvody sťažnosti odsúdeného opodstatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.