{"guid": "0c684587-956e-4f64-aaf0-fb204e6d4060:c33dc890-5f8c-4ac3-8fbb-ffab0fac09b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3812223289.1", "spisova_znacka": "4CoP/83/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/83/2013 z 10. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. júla 2013, sp. zn. 4CoP/83/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812223289.1", "identifikacne_cislo": "3812223289", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c33dc890-5f8c-4ac3-8fbb-ffab0fac09b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812223289.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812223289.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812223289.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223289
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812223289.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety
Martinákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky D. P., bytom C., I. XXX/X, zastúpenej
JUDr. Ing. I. I., advokátom so sídlom C., Š. I. X proti odporcovi Ing. Z. P., bytom C., I. XXX/X, zastúpenému
JUDr. F. R., advokátkou so sídlom F., Y., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. mája 2013, č. k. 16P/149/2012-73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke     n e p r i z n á v a     náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť, počnúc dňom 01.12.2012 platiť
na výživu navrhovateľky mesačne sumu 130 eur, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky,
mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Nedoplatok
na výživnom za obdobie od 01.12.2012 do 31.05.2013 spolu vo výške 545,46 eur uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 30 eur, splatných spolu s bežným výživným, pod
stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. Pri svojom rozhodnutí
vychádzal zo zistenia, že návrh navrhovateľky o určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu je
v prevažnej časti opodstatnený. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporca si od času,
ako nežije s navrhovateľkou, jej matkou a ďalšími súrodencami navrhovateľky v spoločnej domácnosti,
neplní riadne vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v primeranej výške. Mal za preukázané, že
navrhovateľka v súčasnosti študuje v maturitnom ročníku Gymnázia v C., a je teda svojou výživou
odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany oboch rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti
odporcu súd prihliadol na príjmy a výdavky oboch rodičov, celkový počet ich vyživovacích povinností
ako i na opodstatnené výdavky na strane navrhovateľky v súvislosti so štúdiom, krytím základných
životných potrieb, výdavky na stravovanie, zdravotnú  starostlivosť a podobne. Za opodstatnené výdavky
zo strany  navrhovateľky súd po vykonanom dokazovaní považoval výdavky na cestovné - MHD 15 eur,
výdavky na bývanie 30 eur mesačne, výdavky na stravu 120 eur mesačne, výdavky na hygienu 27 eur
mesačne, výdavky na oblečenie a obuv 50 eur mesačne, výdavky so školou 5 eur mesačne, výdavky na
lieky, zdravotnícku starostlivosť a kontaktné šošovky 28 eur mesačne, mobilný telefón 10 eur mesačne,
čo predstavuje spolu pravidelne každý mesiac sumu 285 eur. Z potvrdenia od zamestnávateľa matky
navrhovateľky matky mal za preukázané, že jej priemerný mesačný zárobok predstavuje 1.010,11 eur
netto. Odporca za obdobie od februára 2012 do januára 2013 dosahoval čistý mesačný zárobok 957,24
eur, pričom rodičia navrhovateľky majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom, pochádzajúcim z
manželstva, a to  k mal. C., nar. v roku XXXX a k mal. C., nar. v roku XXXX. Keďže obaja rodičia
navrhovateľky majú približne rovnaký príjem, súd považoval v danom prípade za spravodlivé, aby
znášal odporca vyživovaciu povinnosť približne v rozsahu jednej polovice, pričom vzal do úvahy, že na



navrhovateľku sú ešte vyplácané rodinné prídavky vo výške 23,01 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že primerané výživné v danom prípade zo strany odporcu je vo výške
130 eur mesačne. Zároveň uviedol, že okrem uvedených pravidelných výdavkov má navrhovateľka i
nepravidelné výdavky počas posledného roka so stužkovou slávnosťou, s podaním prihlášok na vysoké
školy, doučovaním anglického jazyka i so získaním certifikátu z anglického jazyka, ktoré všetky výdavky
navrhovateľky súd tiež považoval za opodstatnené. Nestotožnil sa s vyjadrením odporcu, že výdavky
na doučovanie anglického jazyka i za certifikát sú nadštandardné výdavky, pretože i v období, keď
navrhovateľka žila s odporcom v spoločnej domácnosti, táto chodila na doučovanie z anglického jazyka.
S prihliadnutím na príjmy a výdavky, ktoré odporca má, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že má
vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším dvom deťom, súd považoval za primerané výživné zo strany
odporcu voči navrhovateľke vo výške 130 eur, pričom odporcu zaviazal k vyživovacej povinnosti                 s
účinnosťou od 01.12.2012, tak ako si uplatnila navrhovateľka. V prevyšujúcej časti potrieb navrhovateľky
je tieto povinná hradiť zo svojho príjmu matka navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka žiadala
priznať vyššie výživné, súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.12.2012 do 31.05.2013 predstavuje 780 eur (6 x 130 eur), od
ktorej sumy súd odpočítal odporcom zaplatené výživné v období december 2012 až marec 2013 spolu
vo výške 234,54 eur, na základe čoho nedoplatok na výživnom potom predstavuje 545,46 eur, ktorý
nedoplatok povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 30 eur, splatných spolu
s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. O
trovách konania účastníkov súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, keďže účastníci náhradu
trov konania nežiadali priznať.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zmeny tak, že
výživné na navrhovateľku bude určené v sume 80 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2012. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z
vykonaného dokazovania je preukázané, že rozpad rodiny spôsobila matka navrhovateľky, ktorá opustila
spoločnú domácnosť a odsťahovala sa aj s tromi deťmi k rodičom. V súčasnosti zostal sám v ich
spoločnom byte a je povinný znášať všetky náklady s tým spojené, a to až do vyporiadania BSM. Náklady
na cestu do zamestnania a na jazdu mestom sú rovnako pre neho nákladmi nevyhnutnými, nakoľko
iným spôsobom, ako autobusom sa do zamestnania nepresunie. Po sčítaní nevyhnutných výdavkov
súvisiacich s bývaním, stravovaním ošatením, cestovaním, starostlivosťou o zdravie a starostlivosťou
o kocúra, ktorého si k nemu priniesli jeho deti, predstavujú nevyhnutné náklady, na ktoré je potrebné
pri určení výživného prihliadať, sumu minimálne 700 eur, a to len v tom prípade, keď nákup potravín,
šatstva, drogérie a kozmetiky zníži na nákup len nevyhnutných produktov. Vzhľadom na zdravotné
problémy nemá schopnosti a vzhľadom na jeho večerný príchod z práce ani možnosti, ako dosiahnuť
vyšší príjem. Naopak, matka navrhovateľky má rovnaký príjem, avšak jej výdavky na domácnosť sú
neporovnateľne nižšie, a z toho dôvodu sa môže podieľať na výživnom na navrhovateľku vo vyššej
miere. Namietal, že náklady navrhovateľky na štúdium angličtiny nie sú nákladmi primeranými, a rodičia
nie sú povinní sa na týchto nákladoch podieľať. Zároveň mesačné náklady navrhovateľky na drogériu sú
neprimerane vysoké, rovnako navrhovateľka nepreukázala, že sa svoju životnú úroveň snaží vylepšiť si
aspoň príležitostnými brigádami. Poukázal na to, že je pripravený plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči všetkým svojím deťom, avšak pri výške 130 eur mesačne na plnoletú dcéru nebude mať možnosť
nájsť peňažné prostriedky na ďalšie dve maloleté deti.Za primeranú výšku výživného, vzhľadom na
príjmy a nevyhnutné výdavky považoval sumu 80 eur mesačne.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.  Tvrdenia odporcu, uvedené v odvolaní, považovala za nepravdivé. Poukázala na to,
že príčinou odchodu jej matky zo spoločnej domácnosti bola tá skutočnosť, že nechcela podrobovať
deti pretrvávajúcim konfliktom a záťažovej rozvodovej situácii v spoločnej domácnosti s odporcom.
Odporca nebol ochotný opustiť spoločný byt, preto jej matka spolu s ňou a ďalšími dvomi súrodencami
odišla zo spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že odporca platí vyššie zálohové platby za byt,
ako je reálna spotreba služieb spojených s užívaním bytu, a preto mu budú preplatky zo zálohových
platieb za byt vrátené po pravidelnom vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu. Ďalej uviedla, že
jej oprávnené mesačné náklady považuje za odôvodnené a primerané. Čo sa týka tvrdenia odporcu,
že sa nesnaží vylepšiť si životnú úroveň aspoň príležitostnými brigádami, k tomu uviedla, že v čase
tohto konania študovala na gymnáziu v maturitnom ročníku a intenzívne sa pripravuje na prijímacie
skúšky na vysoké školy, na ktoré si dala prihlášky. Štúdium jej zaberá prevažnú časť jej denného času.



Vzhľadom na ochorenie, ktorým trpí - diagnóza „skleróza multiplex“ jej neodporúčajú lekári, aby popri
štúdiu vykonávala ďalšiu inú závislú činnosť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd
osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.2
O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Zákon o rodine (§ 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1) zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom, a to zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri určení rozsahu výživného súd prihliada k
odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V danej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že navrhovateľka je aktívne
legitimovaná k podaniu návrhu na určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, nakoľko v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa bola študentkou 4. ročníka gymnázia v C., pripravuje sa na prijímacie
skúšky na vysoké školy, pripravuje sa teda na svoje budúce povolanie, v dôsledku čoho nie je schopná
sama sa živiť. Čo sa týka určenia rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že výživné vo výške 130 eur mesačne je primerané
odôvodneným potrebám navrhovateľky a zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam odporcu.
Námietku odporcu, uvedenú v odvolaní, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výživného
neprihliadal na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Odporca
dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 957,24 eur mesačne a s prihliadnutím k tomuto príjmu
je v jeho schopnostiach aj po zaplatení výživného na plnoletú navrhovateľku vo výške 130 eur mesačne
platiť výživné aj na ďalšie dve mal. deti, ktoré sú vo veku 14 a 12 rokov. Je potrebné zdôrazniť,
že navrhovateľka je vo veku 19 rokov, jej životné náklady sú v porovnaní s mladšími súrodencami
nepochybne vyššie, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študovala v maturitnom ročníku, mala
zvýšené výdavky v súvislosti so stužkovou, s maturitou, s prihláškami na vysoké školy a v súvislosti
so zhoršeným zdravotným stavom. Námietky odporcu, uvádzané v odvolaní, že navrhovateľka si môže
zlepšiť svoju finančnú situáciu príležitostnými brigádami, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V
zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Odporca si musí byť vedomý toho,
že navrhovateľka je študentkou denného štúdia, v dôsledku čoho nie je schopná pravidelne si zaobstarať
prostriedky na svoju výživu, pričom výdavky navrhovateľky sa s ohľadom na jej vek neustále zvyšujú,
naviac navrhovateľka trpí závažným zdravotným ochorením, v dôsledku ktorého jej lekári neodporúčajú
popri štúdiu vykonávať ďalšiu inú závislú činnosť. Tvrdenia odporcu o tom, že v súčasnosti býva v
spoločnom byte sám a je povinný znášať všetky náklady spojené s užívaním bytu, nebolo možné
pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti odporcu zohľadniť. Rovnako ako odporca, aj matka
navrhovateľky má náklady spojené s bývaním u svojich rodičov, pričom matka navrhovateľky poskytuje
plnoletej navrhovateľke a ďalším dvom maloletým deťom starostlivosť, týkajúcu sa stravovania, bývania,
pri takmer rovnakom príjme, ktorý dosahuje odporca. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti odporcu dostatočne zistil skutkový stav, prihliadol na
odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery odporcu. Za
týchto okolností bolo preto odvolanie odporcu neopodstatnené.



Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16P/149/2012", "guid": "1741a442-dfb8-4f0a-b96d-2f3625926592:84fd8edf-7a0b-4e1c-a25a-152b783c15ae", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}