{"guid": "0c65f69a-076a-44c4-858a-569762414222:a2c2086b-e74c-4621-959f-de2edf52ebf5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7117222974.1", "spisova_znacka": "8Co/27/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/27/2019 z 29. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. decembra 2019, sp. zn. 8Co/27/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7117222974.1", "identifikacne_cislo": "7117222974", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Florovič", "sudca_id": 181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-florovic-181", "datum_vydania": "2019-12-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2c2086b-e74c-4621-959f-de2edf52ebf5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7117222974.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7117222974.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7117222974.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117222974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci oprávnenej M.
F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na L. ul. č. X v E. zastúpenej matkou A. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na
L. ul. č. X v E. proti povinnému otcovi Z. F. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na C. ul. č. X v E. zastúpenému
advokátkou JUDr. Jana Bajužíkovou so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovce za účasti matky A.
F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na L. ul. č. X v E. zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Centkom so sídlom
na Popradskej ul. č. 64/I v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného a zníženie výživného o odvolaní
povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.3.2019 č.k. 11P/139/2017 - 369 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom  zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 2.3.2016
sp.zn. 11P/78/2015 tak, že zvýšil výživné od povinného otca pre oprávnenú M. F. nar. XX.X.XXXX zo
100 Eur na 150 Eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v
mesiaci dopredu oprávnenej a vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné
350 Eur za obdobie od 1.9.2018 do 31.3.2019 zaviazal povinného zaplatiť k rukám oprávnenej do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh povinného na zníženie výživného a účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietal,
že konajúci súd nezohľadnil v prejednávanej veci majetkové pomery matky oprávnenej, ktoré sú
podľa jeho názoru účelovo zastierané a jej životná úroveň je vyššia ako jeho. Uviedol, že na osobnú
starostlivosť matky o oprávnenú je potrebné prihliadnuť aj z pohľadu negatívneho vymedzenia a v
tejto súvislosti zdôraznil, že matka už niekoľko rokov zatajuje svoju skutočnú životnú úroveň, pretože
ak by priznala svoj skutočný príjem, na rozdiel od deklarovaného príjmu 200 Eur mesačne, už dávno
by mala splatené záväzky, pre ktoré sa dostala do konkurzného konania. Ďalej namietal, že konajúci
súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s jeho tvrdeniami preukazujúcimi, že matka má
okrem deklarovaného príjmu zo zamestnania aj iné príjmy z rôznych obchodných aktivít a len ťažko
možno uveriť jej tvrdeniam, že za nich nepoberá žiadne finančné prostriedky. Zdôraznil, že všetky
tieto aktivity sú úzko spojené s matkiným právnym zástupcom, u ktorého je zamestnaná. Konajúci
súd nevyvinul žiadne úsilie, aby zistil skutočnú životnú úroveň matky a preveril jej obchodné aktivity,
či z nich skutočne nemá príjem, bez ohľadu na to, či sa celodenne stará o oprávnenú v korelácii
s porovnaním majetkovej úrovne oboch rodičov. Tvrdil, že matka sa bez závažného dôvodu vzdala
výhodného zamestnania, pretože skutočnosť, že je v konkurze nie je dôvodom preto, aby si znížila svoj



príjem a pristúpila na zníženie pracovného záväzku, pretože každé zníženie je v neprospech životnej
úrovne dieťaťa. Keď matka oprávnenej podpísala dohodu a súhlasila s týmto príjmom, dobrovoľne sa
vzdala vyššieho príjmu, na čo prvoinštančný súd vôbec neprihliadol. Ďalej namietal deklarované výdavky
oprávnenej, ktorých vyčíslenie je podľa jeho názoru zavádzajúce. Tvrdil, že jeho príjem sa od posledného
rozhodnutia o výživnom znížil, ktorú skutočnosť konajúci súd vôbec nezohľadnil s poukazom na ust.
§ 62 Zákona o rodine, podľa ktorého sa má dieťa právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a
uprednostnil zásadu prednosti vyživovacej povinnosti pred všetkými ostatnými nákladmi, pričom tieto
pomery neposúdil vo vzájomnej súvislosti. Konštatoval, že po uhradení všetkých nevyhnutných nákladov
mu ostane 5 Eur mesačne, preto súdom určené výživné nezohľadňuje zásadu rovnakého podielu na
životnej úrovni. Zdôraznil, že kvôli zdravotným problémom nemôže pracovať viac, aby si zvýšil svoj
príjem, preto je namieste, aby oprávnená obmedzila niektoré svoje nároky, napr. kozmetika 25 Eur
mesačne alebo internet 17 Eur mesačne. Konštatoval, že ak je právom dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodičov, je nutné zohľadniť aj životný štýl rodiča, jeho celkovú životnú úroveň a majetkové pomery,
s prihliadnutím na kritérium dobrých mravov, ktoré v tomto rozhodnutí absentuje. Odvolanie voči výroku
o dlžnom výživnom odôvodnil tým, že konajúci súd nezohľadnil jeho výdavky pre oprávnenú, ktoré hradil
nad rámec súdom určeného výživného. Vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zníženie výživného
zdôraznil, že dôvodom podania návrhu nebola argumentácia, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči
manželke, ale skutočnosť, že po rozvode býval v rodičovskom byte a bol nútený sa osamostatniť a
nájsť si nové bývanie (náklad na hypotéku) a zníženie jeho príjmu, čo upresnil svedeckou výpoveďou.
V ďalšom ide o úvahy otca o dôvodoch matky oprávnenej pre podanie návrhu na zvýšenie výživného,
obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať
do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

3. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedla, že povinný sa vo svojom odvolaní vyjadruje len k jej pomerom a k pomerom matky,
čo je v tomto prípade irelevantné, pretože v zmysle Zákona o rodine je predmetom konania po
dosiahnutí plnoletosti dieťaťa povinnosť otca prispievať na výživu svojho dieťaťa a to v predmetnej
súdom stanovenej výške. Tvrdenia povinného o tom, že by jej prispieval nad rámec určeného výživného
označila za nepravdivé a zdôraznila, že povinný ani nikto z jeho rodiny sa už dva roky nijako nepodieľajú
na jej výchove, vzdelaní a ani finančne (okrem súdom stanoveného výživného). V ostatnom zopakovala
svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie.

4. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015
Z.z.  Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z.  Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na  skonštatovanie správnosti dôvodov  napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať  aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na  súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k  záveru, súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného z vyživovacej povinnosti
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a
ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie
o výživnom.



9. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie  dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel
k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Odvolací súd sa stotožnil aj s
hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov povinného plniť si vyživovaciu povinnosť k
oprávnenej dcére. Príjem povinného z vyživovacej povinnosti 500 Eur mesačne je dostatočný na to, aby
si plnil vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej vo výške 150 Eur mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie
výživného o 1,6 Eur denne, nota bene zohľadňuje iba minimálnu časť zvýšených potrieb oprávnenej.
Odvolací súd tiež poznamenáva, že v predmetnom prípade možno z obsahu spisu nepochybne vyvodiť,
že oprávnená je vo veku intenzívneho fyzického a duševného dospievania, v dôsledku čoho sú jej
odôvodnené potreby rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby rodičov a zjavne by odôvodňovali
určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajú z § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného,
pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, nebolo reálne možné rozhodnúť o
zvýšení výživného v súlade s pôvodným návrhom matky oprávnenej. Odvolací súd tiež poznamenáva,
že výživné 150 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné 5 Eur denne zohľadňuje odôvodnené potreby
oprávnenej len v štandardnom  rozsahu a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy svojej
dcére na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel
matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky,
na ktoré povinný poukazuje vo svojom odvolaní, nota bene ani odvolací súd nepovažoval za potrebné
bližšie verifikovať pomery matky, resp. príjem matky z hľadiska ich existencie alebo výšky. Odvolací súd
rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v
prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška
životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických
ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj
životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky
výživného, teda aj v prípade totožného alebo zníženého príjmu povinného rodiča.

10. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy (resp., aby
ich vykonal odvolací súd) poznamenáva, že v nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia
zásada (§ 36 CMP), podľa ktorej jej súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu
účastníkov a súd nie je povinný vykonať ani všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia
veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (Nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 64/1997), preto ani nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi
konania nemožno považovať za postup súdu, ktorým by bolo odňaté právo konať pred súdom (R
37/1993). Odvolací súd ani v priebehu odvolacieho konania nezistil potrebu vykonať dôkazy, ktoré
navrhol povinný vo svojom odvolaní.

11. Odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia povinného rozsahom vlastných nevyhnutných
výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči oprávnenej
nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie povinnému bráni
objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky preukázaných v priebehu konania na
súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom povinného by v tomto prípade znamenalo posunúť
väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast oprávnenej na jej matku, čo by bolo nepochybne v
rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou vzhľadom
na podstatný rozdiel v príjmových pomeroch rodičov.

12. Dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR,
sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne
všetky početné otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných
skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým vo vzťahu k predmetnému
rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho
účastníkmi.



13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého  rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je  :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)      (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/139/2017", "guid": "260d3f7d-f5f0-4efd-89aa-86c4deae49df:0f9fe486-f62b-47ce-aaab-453d0acdf20b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}