Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/13/2016 z 20. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. decembra 2016, sp. zn. 2S/13/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200250.2 Krajský súd Prešov | 2S/13/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200250.2 | 2016-12-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a808057-e9a0-4fc7-9ca2-6f0cf2708932 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200250.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200250
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200250.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu BHJ, a.s.,
so sídlom v Prešove, Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 450 936, zastúpeného predsedom
predstavenstva Mgr. Igorom Brezom, DrSc., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, Advokátska kancelária, Sovietskych hrdinov 33, 089 01 Svidník, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. januára 2016 č.: XXXXX/XXXX na základe žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 28.01.2016 pod č. XXXXX/XXXX rozhodol o odvolaní
žalobcu tak, že prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu R. č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2015,
ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane
určil rozdiel v sume 2 887,26 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume 318,10 Eur a vyrubil daň v sume
2 569,14 Eur.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na dôvody odvolania žalobcu, v ktorých argumentuje
tým, že rozhodnutie bolo vydané vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po zrušení Dodatočného
platobného výmeru Daňového úradu R. zo dňa 14.09.2009 rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR
zo dňa 04.01.2010. Uviedol, že podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. bolo povinnosťou správcu dane
vydať rozhodnutie najneskôr v lehote 60 dní odo dňa začatia konania v danom prípade v lehote odo
dňa 16.01.2010. Žalobca namietal, že správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal,
čím jeho postup v daňovom konaní trpí neodstrániteľnou vadou zákonnosti a tým je nezákonné každé
jeho rozhodnutie vydané v danom konaní. Ďalej poukázal odvolateľ na to, že správca dane až dňa
25.07.2014, t. j. viac ako štyroch rokoch potom, čo mu nadriadený orgán vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie vyhotovil oznámenie zo dňa 25.07.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že pokračuje v
konaní vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. a 4. štvrťrok
2007 a to na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/159/2011-93 zo
dňa 25.03.2014. Odvolateľ namietal, že toto tvrdenie správcu dane sa nezakladá na pravde, pretože
vo vyrubovacom konaní sa nepokračovalo na základe citovaného rozsudku krajského súdu, ale na
základe rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 04.01.2010. Ďalej uviedol, že rozhodnutie
daňového riaditeľstva nadobudlo právoplatnosť 15.01.2010 a preto nasledujúci deň t. j. 16.01.2010 bolo



povinnosťou správcu dane pokračovať vo vyrubovacom konaní a v zákonom stanovených lehotách
vydať rozhodnutie.

3. V ďalších dôvodoch odvolateľ poukázal na to, že daňový subjekt upozornil svojim vyjadrením
zo dňa 20.11.2014 na začiatok plynutia a dĺžku trvania zákonom určených lehôt, ktoré nemôže
správca dane zmeniť, skracovať ani predlžovať..., pričom zdôraznil, že odvolací orgán vo svojom
rozhodnutí zo dňa 29.06.2015, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane z 23.02.2015
uložil prvostupňovému orgánu povinnosť zaoberať sa v ďalšom konaní námietkami daňového subjektu
uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.08.2014 a 20.11.2014 vrátane právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorý sa týkal tej istej právnej
veci za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007, tieto vyhodnotiť z hľadiska posudzovanej veci a náležite sa
s nimi v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať. Namietal takisto, že správca dane sa k tejto jeho právnej
argumentácii nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril a jeho námietku
týkajúcu sa uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia ani nespomenul, čím z jeho strany došlo k porušeniu
ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa neho tým rozhodnutie trpí vadou zákonnosti a preto
je tu dôvod na jeho zrušenie.

4. Ďalej sa odvolávajúci zaoberal problematikou lehôt na vydanie rozhodnutia, pričom poukázal na
rozhodnutia Ústavného súdu SR. V odvolaní zároveň zdôraznil, že do dňa podania odvolania nemá
žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca žiadnu vedomosť o tom, akým spôsobom si Finančné
riaditeľstvo SR splnilo súdom uloženú povinnosť vyplývajúcu mu z rozsudku NS SR 3Sžf/45/2013
zo dňa 03.06.2014, pričom zásadnou právnou skutočnosťou z tohto vyplýva, že v právnom vzťahu
žalobca, teda BHJ, a.s. a spoločnosť SONDEX, s.r.o. išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania,
bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom, o tzv. traditio longa manu, teda vôľové odovzdanie tovaru.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-254/04EMAG. Ďalej namietal, že v tomto konkrétnom
prípade správca dane nemôže argumentovať fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu
zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho
SONDEX s.r.o. na území Ukrajiny a že teda postupovali správne, keď predmetné obchody nepodriadili
pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu, či sprievodnú dokumentáciu. Poukázal pritom na
rozsudok Súdneho dvora EÚ C-320/88. Ďalej odvolávajúci namietal, že správca dane sa vo svojom
stanovisku k vyjadreniu zo dňa 20.11.2014 absolútne žiadnym spôsobom nevyjadril k uplynutiu lehôt
na vydanie rozhodnutia a na druhej strane sa vyjadroval k niečomu, čo vo vyjadrení sa nenachádzalo
a to k zániku práva na vyrubenie dane. V závere odvolania poukázal odvolávajúci na súdne konanie
vo veci 1S/159/2011, ako aj na rozsudok NS SR 8Sžf/15/2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
výkon opakovanej daňovej kontroly po zrušení dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom je
nezákonný.

5. Žalovaný sa k uvedeným odvolacím námietkam žalobcu v rozhodnutí vyjadril, týmito sa zaoberal
a s poukazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu
a zistil, že kontrolovaný daňový subjekt uzavrel dňa 30.05.2007 Zmluvu č. S-XX-XXX s ukrajinským
dodávateľom Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Y., v zmysle ktorej predávajúci predáva
kupujúcemu t. j. žalobcovi čierne uhlie, ktoré sa podľa bodu 7 zmluvy transportuje po železnici. Podľa
bodu 3.1. zmluvy sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica I.e, čo podľa medzinárodného
predpisu INCOTERMS 2000 znamená, že predávajúci je povinný dodať tovar na miesto určenia a nesie
všetky riziká a náklady až do príchodu na toto miesto. Prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradí
predávajúci a riziko prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru na hranici. V predloženom vývoznom
JCD k Faktúre č. XXXXXXXX/Z je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodná-ťažobná
spoločnosť ekonomická oblasť Y. a prijímateľ BHJ, a.s. Ďalej poukázal žalovaný na to, že správca dane
zistil, že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi zásielky v stanici určenia uvedenej v
kolonke 8. nákladných listov, ktorá v nákladom liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Vychádzajúc
z nákladných listov, ktoré na základe Zmluvy č. S-XX-XXX poskytne ukrajinský dodávateľ kupujúcemu -
spoločnosti BHJ, a.s. v J.h v stanici určenia, preberá tovar priamo spoločnosť SONDEX s.r.o. R., ktorá
má na kúpu čierneho uhlia uzatvorenú so spoločnosťou BHJ, a.s. Kúpnu zmluvu č. XX/XX/XXXX zo dňa
25.05.2007. Podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na podmienke DAF I. hranica I. a tiež, že
tovar na štátnej hranici preclieva kupujúci.

6. Ďalej žalovaný uviedol, že sa uskutočnilo ústne pojednávanie, pri ktorom vypovedal ako svedok bývalý
konateľ spoločnosti SONDEX s.r.o. Pri výsluchu bol prítomný aj zástupca spoločnosti žalobcu na základe



predložených nákladových listov a výpovedi svedkov v zápisnici správca dane dospel k záveru, že táto
spoločnosť prevzala tovar na území SR v J. čo znamená, že miestom dodania tovaru v rámci zmluvného
vzťahu medzi BHJ, a.s. a SONDEX s.r.o. mohlo byť najskôr miesto určenia vyplývajúce z nákladného
listu, t. j. v J. a keďže sa tovar železnicou prepravil od ukrajinského dodávateľa priamo pre prijímateľa
do miesta určenia J., potom miestom dodania tovaru pre BHJ, a.s. je tuzemsko - J. a platiteľ mal tieto
dodania tovaru zdaniť. Správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy a dospel k záveru, že miestom
dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou
SONDEX s.r.o. je tuzemsko a preto je predmetom dane z pridanej hodnoty.

7. O výsledku zistenia daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/
Bls zo dňa 06.08.2009, ku ktorému sa vyjadril žalobca listom zo dňa 20.08.2009. K protokolu vyhotovil
správca dane Dodatok k protokolu zo dňa 25.08.2009. Protokol v znení jeho dodatku bol prerokovaný
s daňovým subjektom dňa 09.09.2009 na ústnom pojednávaní. Na základe toho vydal správca dane
Dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Betn zo dňa 14.09.2009, ktorým podľa § 44 ods. 6
písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v sume 2 887,24 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe Faktúry zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa
SONDEX s.r.o. R., deň dodania 10.10.2007, predmet zdaniteľného obchodu - čierne energetické uhlie
na sumu 22 770 USD v prepočte na Slovenskú menu 544 772,25 Sk. Proti dodatočnému platobnému
výmeru podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa
04.01.2010 zrušilo platobný výmer a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe podnetu
zo dňa 09.02.2010 začal správca dane dňa 08.04.2010 vykonávať opakovanú daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za II. až IV. štvrťrok 2007 u daňového subjektu BHJ, a.s. R.. O výsledku zistenia z
opakovanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol zo dňa 21.03.2011, ktorý bol prerokovaný
na ústnom pojednávaní s daňovým subjektom 06.04.2011. Na základe toho vydal správca dane
Dodatočný platobný výmer zo dňa 13.04.2011, ktorým vyrubil platiteľovi dane rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok v sume 2 887,24 Eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému
výmeru podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom daňové riaditeľstvo SR rozhodlo 04.10.2011 tak, že
Dodatočný platobný výmer Daňového úradu R. zo dňa 13.04.2011 potvrdilo. Krajský súd v R. rozsudkom
1S/159/2011-32 zo dňa 24.04.2012 žalobu podanú voči rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR zamietol.
Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie na základe právneho
názoru Krajský súd v R. rozsudkom 1S/159/2011-93 dňa 25.03.2014 zrušil rozhodnutie Daňového
riaditeľstva SR č. Z. zo dňa 04.10.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zo záverov súdu vyplýva, že rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu žaloby sú
nepreskúmateľné, pretože daňové orgány sa nevyrovnali s otázkou zákonnosti opakovanej daňovej
kontroly. Po doručení rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.05.2014 Daňový úrad R. zaslal
daňovému subjektu BHJ, a.s. Oznámenie zo dňa 18.07.2014 o pokračovaní konania vo veci vyrubenia
rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. až 4. štvrťrok. Od 21.07.2014 sa stal
splnomocneným zástupcom spoločnosti BHJ, a.s. H.. H. T.. Správca dane preto oznámením zo dňa
25.07.2014 oboznámil tohto o pokračovaní konania vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia 2. a 4. štvrťrok 2007, ktoré doručil zástupcovi 04.08.2014. Ako vyplýva ďalej
z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správca dane požiadal 18.07.2014 o predloženie lehoty na
vydanie rozhodnutia, ktorej Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo listom zo dňa 30.07.2014 a predĺžilo
lehotu na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania začatého dňom 27.06.2014 o 180 dní. O
tejto skutočnosti bol oboznámený daňový subjekt listom zo dňa 18.08.2014 doručený 21.08.2014.

8. Správca dane daňovému subjektu zaslal výzvu zo dňa 06.11.2014 na predloženie dôkazov, ktoré
preukazujú, že dodanie tovaru na základe faktúry zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o. R.
predmet zdaniteľného obchodu - čierne energetické uhlie na sumu 22 770,- USD nemožno považovať
za dodanie tovaru, ktoré je predmetom dane v zmysle § 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. K výzve sa
daňový subjekt vyjadril listom zo dňa 20.11.2014, v ktorej uviedol, že rozsudok Krajského súdu v R. č.k.
1S/159/2011 z 25.03.2014 potvrdzuje nezákonnosť vykonávania opakovanej daňovej kontroly a preto sa
vec stále nachádza v štádiu vyrubovacieho konania po „riadnej“ daňovej kontrole. Ďalej argumentoval
citáciou ustanovení § 1a písm. d), § 2 ods. 1, § 30a ods. 1 až 4, § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a
ustanoveniami § 65 ods. 1 až 3 až 6, § 165 ods. 2 a § 165b ods. 1 Daňového poriadku. Uviedol, že žiadne
úkony, ktoré správca dane vykonáva na základe Oznámenia zo dňa 25.07.2014 nemôžu viesť k vydaniu
zákonného rozhodnutia a preto sa na úkonoch nebude zúčastňovať. Čo sa týka dodania tovaru pre
spoločnosť SONDEX s.r.o. poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.08.2014. Uviedol, že aj podľa názoru



NS SR spoločnosť BHJ, a.s. postupovala správne, keď pri tejto nepohyblivej dodávke tovaru, ktorá sa
uskutočnila na I. prevod vlastníctva k tovaru na kupujúceho spoločnosť SONDEX s.r.o. nepodradila
režimu DPH a to už aj preto, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty predmetom
dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v
postavení zdaniteľnej osoby. Keďže k dodaniu tovaru nedošlo v tuzemsku nie je možné z predmetných
obchodov vyrubiť daň.

9. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného následne správca dane vydal rozhodnutie č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Bls zo dňa 23.02.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku
určil daňovému subjektu rozdiel v sume 2 887,24 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený
v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume
318,10 Eur a vyrubil daň 2 569,14 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie
zo dňa 17.03.2015 a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 23.02.2015 zrušilo predmetné
rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane pri odôvodnení
tohto rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože sa
nezaoberal v konaní námietkami daňového subjektu uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.08.2014
a 20.11.2014, ani zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly v zmysle právneho názoru
vysloveného súdom, tieto nevyhodnotil z hľadiska posudzovanej veci a náležite sa s nimi v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal.

10. Následne správca dane listom oznámil daňovému subjektu zo dňa 03.08.2015, že pokračuje v
konaní vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007. Z
Úradného záznamu zo dňa 06.10.2015 vyplýva, že dňa 06.10.2015 sa zamestnankyne správcu dane
telefonicky dohodli so splnomocneným zástupcom daňového subjektu JUDr. Jozefom Vasilíkom, že
sa dňa 10.10.2015 dostaví na daňový úrad. Dňa 20.10.2015 sa daňový subjekt ani splnomocnený
zástupca daňového subjektu na ústne pojednávanie nedostavili o čom bol spísaný úradný záznam zo
dňa 20.10.2015 pod č. XXXXXXX/XXXX. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX
z 26.10.2015, ktorým daňovému subjektu BHJ, a.s. podľa § 65 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
určil rozdiel v sume 2 887,24 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume 318,10 Eur a vyrubil daň v
sume 2 569,14 Eur. Rozhodnutie odôvodnil porušením ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1
písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o
DPH. Tým, že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúry č. XXXXXXXX/Z zo dňa
10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o. R. za čierne energetické uhlie v sume 22 770,- USD v
prepočte na slovenskú menu 544 772,25,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na citáciu príslušných ustanovení Zákona o dani z pridanej
hodnoty, ako aj zákona č. 511/1992 Z.z. a Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. a pri preskúmaní
napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených zákonných ustanovení a právneho názoru Krajského
súdu v Prešove, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný.

11. V odôvodnení poukázal na postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia zo dňa
26.10.2015, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/159/2011-93 zo dňa
25.03.2014 a uviedol, že správca dane sa so zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly v
zmysle právneho názoru vysloveného súdom nezaoberal v rozhodnutí daňového úradu z 23.02.2015 a
preto toto rozhodnutie bolo zrušené. V ďalšom konaní správca dane v súlade s vysloveným právnym
názorom súdu a odvolacieho orgánu posúdil zákonnosť svojho postupu pri výkone opakovanej daňovej
kontroly a dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu vykonávať a že neboli
splnené podmienky na vydanie daňového platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole, pretože
nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej kontroly nemal k
dispozícii a ktoré by mohli mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti. Zároveň v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazy získané počas vykonávania opakovanej daňovej kontroly
vo vyrubovacom konaní nepoužil. Odvolací orgán sa so závermi správcu dane stotožnil a rovnako usúdil,
že vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňovej kontroly a preto
aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonnými vrátanie vydania dodatočného platobného
výmeru po opakovanej daňovej kontrole. Nie je preto opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie
je zrejmé, akým spôsobom sa daňové orgány s uvedeným vysporiadali, resp. ako si splnili túto súdom
uloženú povinnosť.



12. K ďalším námietkam sa žalovaný vyjadril v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Čo sa
týka vydania rozhodnutia po zrušení dodatočného platobného výmeru a splnenia lehôt uvedených v §
30a zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný považuje túto námietku za neopodstatnenú, pretože ako vyplýva
zo skutkového stavu dodatočný platobný výmer zo 14.09.2009 vydal správca dane po riadne daňovej
kontrole dňa 14.09.2009, teda v lehote ustanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. Po zrušení tohto dodatočného platobného výmeru vykonával správca dane u daňového subjektu od
08.04.2010 do 06.04.2011 na základe podnetu nadriadeného orgánu už spomínanú opakovanú daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty. Z popísaného skutkového stavu správcom dane je zrejmé, že správca
dane v nasledujúcom období po zrušení dodatočného platobného výmeru nebol nečinný a k žiadnym
prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Odvolací orgán považoval za potrebné k tomuto
uviesť, že daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, pritom lehoty, na ktoré odvolávajúci sa
poukazuje sú procesného charakteru a aj v prípade ich nedodržania nie je možné vyvodiť ten záver, že by
zaniklo právo vyrubiť daň, alebo že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako to žiada daňový subjekt.
Uvedené podľa názoru žalovaného vyplýva aj právneho názoru NS SR. Odvolací orgán preto považuje
námietku daňového subjektu, že správca dane sa k argumentácii týkajúcej sa uplynutia lehoty na vydanie
rozhodnutia nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril za neopodstatnenú,
pretože správca dane konal v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu a v ďalšom
konaní sa zaoberal námietkami daňového subjektu, ktoré boli uvádzané v podaniach z 28.08.2014 a
20.11.2014.

13. Ďalej žalovaný sa vyjadril k námietke, že v konkrétnom prípade správca dane nemôže argumentovať
fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili, že
právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho na území I. K tomuto uviedol žalovaný, že
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu námietok daňového subjektu zistil, že správca dane
vyhodnotil posudzovanú vec v súlade s právnym názorom NS SR uvedenom v rozhodnutí 3Sžf/45/2013
z 03.06.2014, na ktorý upriamil pozornosť aj daňový subjekt vo svojom vyjadrení z 20.11.2014, pričom
správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že miesto dodania tovaru medzi BHJ, a.s.
ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o. ako odberateľom je na území SR, pretože vychádzajúc z kontraktu
č. Y.átumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice I. a to na stanici prechodu. Zmluvné
strany si teda takto sami určili miesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do
momentu prechodu tovaru cez hranice, bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho, t. j. ukrajinského
dodávateľa K.-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Y..

XX. Ďalej odvolávajúci sa poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-320/88, ku ktorému sa žalovaný
vyjadril v odôvodnení rozhodnutia a zaujal k uvedenému rozsudku záver, že či došlo k prevodu
práva nakladať s majetkom ako vlastník je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch na základe
skutkového stavu veci.

15. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
vyhodnotením všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
že dodanie tovaru pre odberateľa SONDEX s.r.o. je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je
tuzemsko. Dôkazom toho je kontrakt č. S-XX-XXX, kde v bode X.X je uvedené, že dátumom dodania
je dátum na zázname o prekročení hranice I. a to na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka
v kontrakte jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento
vo vlastníctve predávajúceho tzn. ukrajinského dodávateľa. Ak sa teda spoločnosť BHJ, a.s. stala
vlastníkom tovaru až potvrdením vývozného dokladu JCD nemohla tovar, ktorý je predmetom dodávky
pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnila. Ďalej správca dane uviedol, že o skutočnosti
posledného predaja pred prepustením tovaru v režime vývoz tretej krajiny do tuzemska svedčia aj
dodávateľské faktúry spoločnosti BHJ, a.s. od spoločnosti Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická
oblasť Y., kde kupujúcim je spoločnosť BHJ, a.s. a nie spoločnosť SONDEX s.r.o. To, že na faktúre je
uvedený aj následný príjemca tovaru od spoločnosti BHJ, a.s. nemá na vznik od daňovej povinnosti
žiadny vplyv. Ďalej uviedol aj to, že vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z I. bola
spoločnosť BHJ, a.s., pretože ak by bolo pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že k dodávke tovaru došlo
na I., potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho SONDEX s.r.o., čo by však bolo v rozpore
so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak
už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s., nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime



vývoz aj inej spoločnosti a to spoločnosti SONDEX s.r.o., ktorá na vývoz tovaru nemala ani zákonné
povolenie štátu vývozu tak, ako to bolo v prípade spoločnosti BHJ, a.s. Správca dane dospel k záverom
o nesprávnom postupe daňového subjektu na základe zisteného skutkového stavu a žalovaný ako
odvolací orgán sa s jeho závermi stotožnil.

16. Podľa žalovaného v danom prípade došlo k realizácii obchodu, ktorého predmetom je dodanie
toho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu
a zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V
tomto prípade je potrebné pre účely správnej aplikácie zákona o DPH určiť, ktorá dodávka tovaru je
pohyblivá, pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je
v rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej sa
miesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava (§
13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH). Všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé a tzn., že miesto dodania
majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1
písm. c) zákona). V posudzovanom prípade išlo o obchod medzi spoločnosťami Obchodná-ťažobná
spoločnosť ekonomická oblasť Y., I. - BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. Predmetom dodávok bol ten istý tovar
- uhlie. R. zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcim, spoločnosťou BHJ, a.s.
(zmluvy č. S-XX-XXX) sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica I. - I. (stanica J.). Dodacie
podmienky INCOTERMS 2000 (medzinárodné obchodné podmienky) určujú miesto a spôsob prechodu
rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v kúpno-predajnej zmluve, teda riziká a
podmienky vo vzťahu medzi predajcom a kupujúcim pri medzinárodnom obchode. Dodacie podmienky
INCOTERMS sa však nezaoberajú vlastníckym právom k tovaru. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že
preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a spoločnosťou
BHJ, a.s., a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný predloženým JCD (vývozca ukrajinská spoločnosť a
príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s.) je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu
prepravený až na územie Slovenskej republiky, pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata
tejto transakcie. Navyše aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali vyplýva, že prijímateľ
zásielky (SONDEX, s.r.o.) môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného
listu SMGS, t.j. J. na území Slovenska. Z uvedeného je zrejmé, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi
spoločnosťou BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. (kúpna zmluva č. XX/XX/XXXX) sa uskutočnil bez prepravy
ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v J. (tuzemsko), teda tam, kde sa tovar nachádzal
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Tvrdenia odvolávajúceho sa, ktorými presadzuje, že k dodaniu
tovaru tak pri prvom zmluvnom vzťahu, ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo ešte na území
I., resp. že spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území
I., je tak v rozpore s predloženými dokladmi, zisteným skutkovým stavom veci a v zmluvách prejavenou
vôľou zmluvných strán. Skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s. r. o. znášala náklady na prepravu tovaru
od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v J., neznamená, že tovar jej bol dodaný na území I., resp.,
že spoločnosť SONDEX, s. r. o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník.

17. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane posudzoval miesto dodania tovaru, resp. miesto, kde
kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, na základe zisteného skutkového stavu
veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že zmluvné strany zhodne
prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o. na území
I., je neopodstatnené a daňový subjekt takú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako
za neopodstatnené považoval žalovaný tvrdenie odvolávajúceho sa, že zmluvné strany postupovali
správne, keď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu či
sprievodnú dokumentáciu, pretože práve takéto doklady preukazujú skutočnú realizáciu obchodu, a
práve z nich je možné zistiť, ako sa zmluvné strany dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom
nemusí ísť o fyzické prevzatie tovaru. Podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o. došlo
už na území I..

18. Žalovaný k námietke odvolávajúceho sa ohľadne doby súdneho konania vedeného na Krajskom
súde v Prešove vo veci sp. zn. 1S/159/2011 uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007, pričom päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 plynula podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov od konca roka 2008 do konca roka 2013 a protokol z nej bol prerokovaný dňa 09.09.2009,
t. j. protokol bol daňovému subjektu doručený pri jeho prerokovaní dňa 09.09.2009, čo sa považuje



za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane. Doručením uvedeného protokolu teda znovu
začala plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v zmysle § 45 ods. 2 zákona č.
511/1992 Zb. a to od konca roka 2009. To, že protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane, je potrebné vykladať aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165
ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, teda za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zostávajú
zachované. Dňa 21.12.2011 podal daňový subjekt žalobu na Krajský súd v Prešove o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04.10.2011, pričom súdne konanie podľa daňového
subjektu je vedené aj vo veciach 2S/47/2011, ktoré sa týkajú nezákonnosti vykonania opakovanej
daňovej kontroly, čiže úplne iného daňového konania. Žalovaný argumentoval tým, že keďže lehoty na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane v súlade s ustanovením § 246d O.s.p. počas konania podľa piatej
časti neplynú je opodstatnené uviesť, že lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie
obdobie 4. štvrťrok 2007 v čase od podania žaloby t.j. od 21.12.2011 do dňa právoplatnosti rozsudku č.
1S/159/2011 - 93 zo dňa 25. marca 2014, t. j. do dňa 21.05.2014 neplynula a teda lehota na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane uplynie až o 882 dní odo dňa 31.12.2014. Z týchto dôvodov žalovaný námietku
odvolávajúceho sa, že celý postup a konanie sú zaťažené zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel
dane berie ako neopodstatnenú.

19. Žalovaný v závere rozhodnutia uviedol, že správca dane zabezpečil v rámci vyrubovacieho konania
potrebné úkony pre správne určenie daňovej povinnosti, dôkazy správne vyhodnotil a rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt v
rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19
ods. 1 a § 69 ods. 1 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov nezdanil zdaniteľný obchod na základe
faktúry č. 20070008/Z zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o. R. za čierne energetické uhlie.

20. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu R. pod č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 v celom
rozsahu, žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

21. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že poukázal na rozhodnutie správcu dane, ako aj na rozhodnutie
žalovaného, ktoré nebolo podľa jeho názoru vydané v súlade so zákonom, zakladá sa na nesprávnom
právnom posúdení veci a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žalobca
podal predmetnú žalobu.

22. Žalobca argumentoval tým, že u neho bola správcom dane v roku 2008 vykonaná daňová kontrola
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroka 2007. Po jej ukončení vydal
správca dane za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 Dodatočný platobný výmer dňa 14.09.2009, ktorý
bol následne zrušený a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správca dane podľa
názoru žalobcu v rozpore s týmto zákonným postupom, ktorý je podľa neho aplikovaný v rozhodnutiach
NS SR otvoril opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená vydaním dodatočného platobného
výmeru zo dňa 13.04.2011. Poukázal zároveň na tú skutočnosť, že vo veci vyrubenia DPH, resp. jej
určenia za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok prebiehali súbežne 2 daňové (vyrubovacie) konania, ktoré
prebiehali potom, čo žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 zrušil rozhodnutie správcu dane
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a druhé, ktoré začalo dňa 07.04.2011 po prejednaní
protokolu z opakovanej daňovej kontroly. Na túto skutočnosť žalobca výslovne upozornil tak správcu
dane, ako aj žalovaného vo svojom odvolaní zo dňa 09.12.2015 proti rozhodnutiu správcu dane zo
dňa 26.10.2015, kde zdôraznil, že v obidvoch konaniach sa jedná o tú istú vec, tých istých účastníkov
konania a preto bez zastavenia jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní druhom
- prekážka lidispendencie. Žalovaný sa s touto námietkou podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí z
28.01.2016 žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím konal v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového
poriadku. V zmysle rozhodnutia č. N. Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk sa na daňové konanie
neviaže zásada koncentrácie konania a ak sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia v odvolaní
nevysporiada so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní je to podľa žalobcu dôvod, aby súd zrušil
také rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu tzn.
že také rozhodnutie odvolacieho orgánu je nezákonné. Poukázal pritom na rozsudky NS SR 5Sž/51/96,
4Sž/44/97, 4Sž/35/97, 5Sžf/4/2009 a 8Sžf/14/2012.



23. Žalobca ďalej v žalobe zdôraznil, že v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1S/159/2011 zo dňa 25.03.2014 bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného
zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 13.4.2011 po vykonaní
opakovanej daňovej kontroly zrušené a vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie
a že žalobca nemá vedomosť o tom, akým spôsobom Finančné riaditeľstvo SR si splnilo túto súdom
uloženú povinnosť t.j. povinnosť ďalej v konaní začatom dňa 07.04.2011 pokračovať. Citoval ďalej k
tejto odvolacej námietke vyjadrenie žalovaného z 28.01.2016. Podľa žalobcu však v tomto stanovisku
žalovaného absentuje dôvod, pre ktorý žalovaný nepokračoval v konaní začatom dňa 07.04.2011 práve
povinnosť pokračovať v konaní si žalovaný žiadnym spôsobom nesplnil. Podľa žalobcu v tomto ďalšom
konaní uložil súd žalovanému povinnosť predovšetkým posúdiť, či vzhľadom na uvedené skutočností
je možné za splnenia zákonných podmienok a ústavne konformného výkladu, vykonať opakovanú
daňovú kontrolu a vydať dodatočné platobné výmery. Správca dane po dni 21.05.2014, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/159/2011, predsa konal resp. ako sám
žalobca uviedol pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe záverov odvolacieho orgánu a vo svojom
rozhodnutí na č.l. 6 posledný odsek druhá veta č. 1592736/2015 a uviedol, že daňové vyrubovacie
konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa ukončené právoplatným rozhodnutím.

24. Ďalej poukázal žalobca v žalobe na to, že po zrušení rozhodnutia zo dňa 14.09.2009 bol
správca dane nečinný. Po zrušení tohto rozhodnutia po uplynutí takmer štyroch rokov a v zákonom
stanovenej lehote rozhodnutie nevydal. K tejto odvolacej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že
období od 08.04.2010 do 06.04.2011 bola vykonáva opakovaná daňová kontrola. V tejto súvislosti
žalobca dal do pozorností súdu vyššie citované stanovisko žalovaného o nezákonnom výkone
opakovanej daňovej kontroly a o nezákonnosti všetkých úkonov súvisiacich s touto opakovanou daňovou
kontrolou a nasledujúcim daňovým konaním. Na nezákonne úkony správneho orgánu sa podľa žalobcu
má prihliadať tak, ako keby nikdy neboli vykonané. Podľa názoru žalobcu nemôže žalovaný nimi
argumentovať a obhajovať nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Naviac žalobca vo
svojom odvolaní z 09.12.2015 poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR a argumentoval, že aj v
konaní pred súdom zastáva názor, že lehoty na vydanie rozhodnutia uvedené v ustanovení § 30a Zákona
o správe daní ustanovení § 65 Daňového poriadku sú lehotami zákonnými, nedodržaním ktorých zo
strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

25. Žalobca v závere žaloby do pozornosti súdu dal rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa
03.06.2014, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/47/2011 zo dňa
15.02.2013 a ktorý sa týkal identickej veci žalobcu a žalovaného za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka
2007, z ktorého rozsudku citoval príslušné závery. Žalobca zdôraznil, že aj NS SR v uvedenom rozsudku
zo spisu zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie
tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ uvedenej v § 2 ods. 2 písm. d) Zákona o dani z pridanej
hodnoty a preto dal za pravdu žalobcovi, ktorý tým, že predmetné faktúry pre svojho odberateľa SONDEX
s.r.o. vystavil bez DPH postupoval v súlade so zákonom. Žalovaný zotrval na svojom názore, že miesto
dodania tovaru bolo na území SR a právnym názorom NS SR uvedenom v tomto rozsudku sa neriadil.
Žalobca dospel na základe uvedeného k tomu, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného boli
vydané v rozpore so zákonom, zakladá sa rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, v
konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.

26. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 17.05.2016 vyjadril žalovaný, pričom zotrval
na dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia a k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu
žalovaného sa opätovne vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 14.10.2016, v ktorom znovu zotrval na
dôvodoch vydaného rozhodnutiach a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

27. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.



28. Od 01. júla 2016 je účinný zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, z ktorého ustanovenia
§ 491 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

30. S poukazom na vyššie citované ustanovenia preto správny súd v predmetnom konaní pod sp. zn.
2S/13/2016 vedenom na Krajskom súde v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona
č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016.

31. Predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým ako
odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu R. zo dňa 26.10.2015 č. XXXXXXX/XXXX, ktorým
prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 až 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
určil rozdiel dane zp riadnej hodnoty v sume 2 887,24 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v
daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na DPH v sume 318,10 Eur a vyrubil
žalobcovi daň v sume 2 569,14 Eur.

32. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Krajský súd v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu
predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup daňových orgánov obidvoch stupňov boli
vydané v súlade so zákonom, pretože v dostatočnom rozsahu daňové orgány zistili skutkový stav, z tohto
vyvodili správny právny záver a správne aplikovali aj príslušné zákonné ustanovenia, pričom neporušili
subjektívne práva žalobcu v daňovom konaní.

34. Dôkazná povinnosť žalobcu pri podaní žaloby, ako aj v konaní pred súdom vyplýva z ustanovení
Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v spojení s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou.

36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené
s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena
b), odseku 2 a § 14,

37. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy,
je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

38. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

39. Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.



40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa
postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.

41. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

42. Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

43. Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť
daňové priznanie alebo hlásenie podať.

44. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane však možno najneskôr do
desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie
alebo hlásenie.

45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

47. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne, záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.



51. Podľa § 165 ods. 1 citovaného zákona, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú' zachované.

52. Podľa § 165b ods. 1 citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

53. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že daňová
kontrola u platiteľa dane z pridanej hodnoty BHJ, a.s., J., za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok
2007 bola začatá dňa 31.07.2008 a ukončená dňa 09.09.2009. Dňa 14.09.2009 vydal Daňový úrad
R. Dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2 887,24 Eur.
Postup, ktorý nasledoval po vydaní uvedeného dodatočného daňového výmeru bol popísaný vyššie v
odôvodnení rozsudku. Zrušením rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR pod č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/
XXXX/XXXXXX-r zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu R. č. XXX/XXX/XXXXX/
XX/Petn zo dňa 13.04.2011 sa vec dostala po zrušení a vrátení späť na konanie pred správcu dane. Ako
vyplýva ďalej z obsahu administratívneho spisu správca dane Oznámením zo dňa 18.07.2014, ktoré
zaslal žalobcovi, pokračoval v konaní vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie 4. štvrťroka 2007.

54. Ako mal ďalej súd za preukázané správca dane v rámci vyrubovacieho konania preveroval u
daňového subjektu BHJ, a.s. skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane za zdaňovacie obdobie
4. štvrťrok 2007. Po vyhodnotení všetkých dokladov, ktorými boli odberateľská faktúra, dodávateľská
faktúra, Zmluva A., nákladné listy, JCD k faktúre a ku Kúpnej zmluve č. 07/03/2007 a skutkového
stavu usúdil, že správne posúdenie dodávky pre odberateľa SONDEX s.r.o. na základe faktúry zo dňa
10.10.2007 bez dane za čierne energetické uhlie na sumu 22 770 USD a to tak, že ju v zmysle § 2 ods.
1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty považoval za predmet dane, ktorý podlieha DPH. S týmto
právnym názorom sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí.

55. Daňové úrady podľa názoru súdu správne dospeli k záveru, že miestom dodania tovaru pri
predmetnom obchode je tuzemsko a preto bol daňový subjekt - žalobca povinný toto dodanie zdaniť.
Aj súd vychádzal z obsahu skutkového stavu, ktorý bol správcom dane podľa zistených skutkových
okolností dostatočne zistený a bol vyvodený z tohto skutkového stavu aj správny právny záver, keď
správca dane potom, čo bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 04.10.2011 v
spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I z 13.04.2011 rozsudkom Krajského súdu v Prešove
1S/159/2011-93 dňa 25.03.2014 dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu
vykonávať a že neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru po opakovanej
daňovej kontrole, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej
kontroly nemal k dispozícii a ktoré by mali mať vplyv na riadne stanovenie daňovej povinnosti žalobcu.
Správca dane ďalej správne argumentoval, že dôkazy získané počas vykonávania opakovanej daňovej
kontroly vo vyrubovacom konaní následne nepoužil. Podľa názoru súdu sa s touto námietkou žalobcu
uvádzanou v odvolaní žalovaný v rozhodnutí vyporiadal, pričom sa stotožnil so závermi správcu
dane a rovnako posúdil, že vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo
strany daňových orgánov a preto aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonnými vrátane
vydaného Dodatočného platobného výmeru zo dňa 13.04.2011. Námietka žalobcu, že sa nevyporiadali
daňové orgány žiadnym spôsobom s uloženou povinnosťou v rozsudku Krajského súdu v Prešove
1S/159/2011-93 z 25.03.2014 je preto aj súdom považovaná za nedôvodnú.

56. Ohľadom námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané vo vyrubovacom konaní v rozpore
s ustanovením § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, súd sa stotožnil s názorom
daňových orgánov, konkrétne žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, ktorý takisto ako správca dane
dospel k záveru, že Dodatočným platobným výmerov, ktorý bol vydaný pôvodne pod č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Petn. zo dňa 14.09.2009 správca dane včas po riadnej daňovej kontrole v lehote ustanovenej
v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodol. V súlade s vydaným dodatočným
platobným výmerom v lehote do 15 dní odo dňa skončenia riadnej daňovej kontroly, teda podľa § 15 ods.
3, 13 zákona č. 511/1992 Zb. bola daňová kontrola ukončená dňom prerokovania protokolu s daňovým
subjektom, t. j. dňa 09.09.2009, pričom dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 14.09.2009 v súlade s
citovaným ustanovením zákona. Lehoty, na ktoré žalobca poukazuje § 30a zákona č. 511/1992 Zb., ako



aj lehoty podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. sú aj podľa názoru súdu procesného charakteru
a ich nedodržanie nie je takou vadou, ktorá by mohla spôsobiť zánik práva vyrubiť daň, alebo zastavenie
konania, na ktoré poukazuje žalobca tak v odvolaní, ako aj v dôvodoch žaloby. Tento právny názor je
aplikovaný aj v rozhodnutí NS SR v danej predmetnej veci.

57. Správny súd ani ďalšiu námietku žalobcu, že sa žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný nevyjadril k uplynutiu lehoty na vydanie rozhodnutia, ako aj k jednotlivým podaniam
žalobcu z 28.08.2014 a 20.11.2014 nepovažoval za akceptovateľnú a nestotožnil sa s ňou, pretože ako
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane k týmto skutočnostiam sa daňové
orgány vyjadrili, zaujali stanovisko a žalovaný v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania sa k týmto
odvolacím námietkam žalobcu postupne a dôkladne vyjadril. Aj súd preto považuje uvedenú námietku
za bezpredmetnú a v konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že v súlade s vysloveným právnym
názorom Krajského súdu v Prešove sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal námietkami
daňového subjektu uvedenými v podaniach zo dňa 28.08.2014 a 20.11.2014.

58. K ďalšej námietke žalobcu čo sa týka fyzického prevzatia tovaru, pričom podľa neho bol povinný
správca dane rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom
ako vlastník prešlo na kupujúceho spoločnosť SONDEX s.r.o. na území I. a teda, že žalobca ako daňový
subjekt postupoval správne, keď predmetné obchody nepodriadil pod režim DPH bez ohľadu na znenie
kontraktu alebo na sprievodnú dokumentáciu, správny súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného,
ktorý konštatoval, že miestom dodania tovaru medzi BHJ, a.s. ako dodávateľom spoločnosťou SONDEX
s.r.o. ako odberateľom je na území SR - (J.), pretože vychádzal z kontraktu Y. a dátumom dodania je
dátum na zázname o prekročení hranice I. a to na stanici prechodu. Pritom zmluvné strany si takto
sami určili miesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu
tovaru cez hranice bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho, tzn. ukrajinského dodávateľa Obchodno-
ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Y.y. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dokazovanie
správcu dane, ktorý aj vo svojom rozhodnutí uviedol, že práve vyhodnotením všetkých dokladov medzi
ktoré patrí odberateľská faktúra, dodávateľská faktúra, M. č. S-XX-XXX, nákladné listy, JCD listy k
faktúre a Kúpna zmluva č. XX/XX/XXXX, na základe ktorých dospel k záveru, že dodanie tovaru pre
odberateľa SONDEX s.r.o. je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty, pretože miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode bolo tuzemsko.
Dôkazom toho je kontrakt Y., kde konkrétne v bode X.X je uvedené, že dátumom dodania je dátum
na zázname o prekročení hranice I. a to na stanici prechodu, pričom dátum dodávky uhlia sa počíta
a vychádza z dátumu pečiatky na hranici I. na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte
jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve
predávajúceho, t. j. ukrajinského dodávateľa spoločnosti Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická
oblasť Y. Ak sa žalobca stal vlastníkom tovaru až potvrdením vývozného dokladu (JCD), nemohla tovar,
ktorý bol predmetom dodávky pred týmto momentom predať, pretože ho spoločnosť žalobcu nevlastnila.
Ďalej správca dane správne argumentoval, že o skutočnosti posledného predaja pred prepustením
tovaru v režime vývoz tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry spoločnosti žalobcu
od spoločnosti Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Y., kde kupujúcim je spoločnosť BHJ,
a.s., teda žalobca a nie spoločnosť SONDEX s.r.o. Tá skutočnosť, že na faktúre je uvedený aj následný
príjemca tovaru od spoločnosti žalobcu BHJ, a.s. nemalo v tomto konkrétnom prípade na vznik daňovej
povinnosti žalobcu žiaden vplyv. Správca ďalej na základe svojho dokazovania ďalej uviedol, že aj
vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z I. bola spoločnosť žalobcu t. j. spoločnosť BHJ,
a.s. pretože, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že k dodávke tovaru došlo na I., potom by k tovaru
malo byť vývozné JCD kupujúceho (spoločnosť SONDEX s.r.o.) čo by však bolo v rozpore so zásadami
colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Správne správca
dane dospel k záveru, že ak už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s. nemôže ten istý tovar
byť prepustený v režime vývoz aj inej spoločnosti SONDEX s.r.o., ktorá na vývoz takého tovaru nemala
ani zákonné povolenia štátu vývozu tak, ako to bolo v prípade spoločnosti BHJ, a.s. Podľa názoru súdu
preto k správnemu záveru dospel správca dane a s týmto záverom sa následne stotožnil aj žalovaný,
keď na základe takto zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru o nesprávnom postupe žalobcu
ako daňového subjektu pri nepriznaní DPH z uvedeného obchodu.

59. V tomto konkrétnom prípade došlo k realizovaniu obchodu, ktorého predmetom je dodanie toho
istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu a
zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V



danej veci bolo potrebné pre účely správnej aplikácie zákona o DPH (pričom sa poukazovalo na
miesto dodania) určiť, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá, lebo potom všetky ostatné dodávky tovaru
sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je v rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru,
že tzv. pohyblivá tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza
v čase, keď sa začína jeho preprava, aplikácia ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z
pridanej hodnoty. Všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé a to znamená, že miesto dodania majú v
štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, aplikácia ustanovenia § 13
ods. 1 písm. c) Zákona o dani z pridanej hodnoty. Aj podľa názoru súdu v predmetnom posudzovanom
prípade išlo o obchod medzi spoločnosťou Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Y., I.
a spoločnosťou žalobcu BHJ, a.s. a spoločnosťou SONDEX s.r.o. Predmetom dodávok bol pritom
ten istý tovar - uhlie, pričom podľa zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcou
spoločnosťou BHJ, a.s. na základe zmluvy č. S-XX-XXX sa dodávka uhlia realizovala na podmienke
DAF hranica I. - I. (stanica J.). Dodacie podmienky stanovené INKOTERMS 2000 (medzinárodné
obchodné podmienky) určujú miesto a spôsob prechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích
položiek uvedených v kúpno-predajnej zmluve, teda rizika a podmienky vo vzťahu medzi predávajúcim
a kupujúcim pri medzinárodnom obchode, ktoré sa však nezaoberajú vlastníckym právom k tovaru.
Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi
ukrajinským dodávateľom a odberateľom spoločnosťou žalobcu BHJ, a.s. a keďže ide o vývoz tovaru
deklarovaný predloženým JCD a vývozca je ukrajinská spoločnosť a príjemca je spoločnosť BHJ, a.s.,
bolo nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie SR,
pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Naviac aj z nákladných listov,
ktoré tovar pri preprave sprevádzali vyplýva, že prijímateľ zásielky spoločnosť SONDEX, s.r.o. môže
tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t. j. J. na území
Y.. Z uvedeného je preto zrejmé, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou žalobcu BHJ, a.s.
a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako kúpna zmluva č. XX-XX/XXXX sa uskutočnil bez prepravy ako
nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v J., t. j. tuzemsko, teda tam, kde sa tovar nachádzal
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Súd preto tvrdenie žalobcu, že k dodaniu tovaru pri prvom
zmluvnom vzťahu ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo na území I. resp. že spoločnosť
SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území I. považuje za rozporné
s predloženými dokladmi, ako aj zisteným skutkovým stavom a v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných
strán. Súd je bezpochyby toho názoru, že skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. znášala náklady na
prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v J., že tovar bol tejto spoločnosti dodaný na
území I., resp. že tam spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. V
takom prípade by totiž doklady preukazujúce vývoz tovaru, ako aj nákladné listy sprevádzajúce tovar pri
preprave obsahovali iné údaje o vývozcovi, dodávateľovi, prijímateľovi tovaru a iné. Z Kúpnej zmluvy č.
XX/XX/XX vyplýva, že sa dodávka považuje za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému
prejednaniu na colnej hranici I. - J.. Pritom bolo potrebné uviesť, že zo všeobecného vymedzenia
uvedeného v ustanovení § 18 Zákona o DPH vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu,
na ktorom sa nachádza tovar v dobe, kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev a teda ak
tovar dovážaný z tretích štátov ešte nie je prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je
predaný, je takýto predaj predmetom dane, pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku, t. j. na
území SR. Podľa týchto skutočností dospel správny súd k záveru, že správca dane posudzoval miesto
dodania tovaru, resp. miesto kde kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na základe
zisteného skutkového stavu veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. Tvrdenie žalobcu, že zmluvné
strany zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o.
na území I. je bezpredmetné a žalobca takú skutočnosť nijakým spôsobom v daňovom konaní, ale ani
v konaní pred súdom nepreukázal.

60. Rovnako za neopodstatnenú námietku považuje súd aj tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany
postupovali správne, keď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH bez ohľadu na znenie
kontraktu, či sprievodnú dokumentáciu, pretože práve takéto doklady, ktoré boli predložené správcovi
dane preukazujú skutočnú realizáciu obchodu a práve z nich bolo možné zistiť, ako sa zmluvné strany
dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom nemuselo ísť o fyzické prevzatie tovaru. Žalobca teda v
konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre
spoločnosť SONDEX, s.r.o. došlo na území I.. Práve opak vyplýva z predložených listinných dôkazov,
ktoré sú obsahom administratívneho spisu, že k dodaniu tovaru došlo na území SR, t. j. tuzemska.



61. K námietke žalobcu, že doba súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp.
zn. 1S/59/2011 je neúmerná a nezákonná, súd je toho názoru, že pokiaľ správca dane vykonal daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok, päťročná lehota na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2007 začala plynúť podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. od konca
roka 2008 do konca roka 2013, pričom protokol z tejto daňovej kontroly bol prerokovaný 09.09.2009.
Doručením uvedeného protokolu teda začala znovu plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane, alebo
rozdielu dane v zmysle § 45 ods. 2 Zákona o správe daní a to od konca roka 2009. Pokiaľ protokol
z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane, bolo potrebné
vykladať aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165 ods. 1 Daňového poriadku v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého právne úkony a jeho účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto
zákona, teda do účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., zostávajú zachované. Žalobca podal žalobu v
predmetnej veci dňa 21.12.2011 vedenej pod sp. zn. 1S/159/2011, ktoré bolo právoplatne ukončené
dňa 21.05.2014 rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1S/159/2011-93 dňa 25.03.2014, počas ktorej
doby neplynula lehota a lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane uplynie až o 882 dní odo dňa
31.12.2014. Z týchto dôvodov preto súd námietku žalobcu ohľadom lehoty zániku práva vyrubiť daň
považuje za bezpredmetnú a neopodstatnenú.

62. K namietanej nečinnosti súd uviedol, že postup správcu dane počas daňovej kontroly bol síce
zdĺhavý, avšak zákon umožňuje žalobcovi domáhať sa odstránenia nečinnosti okrem podaných
sťažností aj podaním žaloby na súde, čo žalobca v predmetnom konaní nevyužil. Podľa názoru súdu
k nečinnosti daňových orgánov v predmetnom konaní nedošlo, avšak táto skutočnosť by nemala aj tak
vplyv na namietanú nezákonnosť rozhodnutia správcu dane.

63. Súd dospel k záveru, že neodôvodnená je aj žalobná námietka v súvislosti s nezaoberaním sa
správcom dane, ako aj žalovaným s vyjadreniami žalobcu zo dňa 08.08.2014, ako aj 20.11.2014. Ako už
súd uviedol s týmito sa žalovaný bezpochyby v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal.

64. Za nedôvodnú považuje súd aj žalobnú námietku o nesprávnosti postupu správcu dane v rámci
vyrubovacieho konania, pričom na vyrubovacie konanie sa vzťahuje ustanovenie § 68 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa na ústne pojednávanie vytýčené na 20.10.2015
nedostavil o čom bol spísaný úradný záznam a oboznámenia sa s výsledkami vyrubovacieho konania
nasledujúceho po vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. až
4. štvrťroka 2007 v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku nezúčastnil a preto boli prejednané
výsledky daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 20.10.2015 bez prítomnosti žalobcu, resp. jeho
povereného zástupcu a následne bolo vydané rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.10.2015.

65. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nedodržanie lehôt počas daňového konania, na ktoré
opätovne poukázal žalobca v žalobe, ako aj predtým v odvolaní, ako aj na pojednávaní pred súdom,
nemá za následok zánik práva na vyrubenie dane, nakoľko sa jedná o procesné lehoty.

66. Čo sa týka žalobnej námietky, že sa viedli dve konania a dve vyrubovacie konania v danej veci
súd argumentuje odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktorý bezpochyby preukázal, že bolo vedené v
súlade so zákonom jedno vyrubovacie konanie, na základe ktorého došlo k vydaniu rozhodnutí správcu
dane zo dňa 26.10.2015 a následne k vydaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2016, ktoré sú
predmetom preskúmania v tomto konaní.

67. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku zamietol.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobcovi ako neúspešnému nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, lebo nezistil,
že by mu vznikol nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania s poukazom na ustanovenie
§ 168 ods. 1 S.s.p.

69. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.