Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/126/2013 z 8. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. mája 2013, sp. zn. 15CoE/126/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812208206.1 Krajský súd Košice | 15CoE/126/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7812208206.1 | 2013-05-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6776fc90-1d6e-4748-8972-ff69b34bb06c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812208206.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/126/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812208206
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812208206.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: E. N., W.. XX.XX.XXXX, F. E. XX, o vymoženie 123,- Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 9Er/961/2012-11 zo
dňa 22.10.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.7.2012 oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 00908/11 zo dňa 18.3.2011. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 391,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 391,- Eur od 14.10.2010
do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 391,- Eur od 28.12.2010 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 158,95 Eur. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia
návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil sumu 268,- Eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu
sumy vo výške 391,- Eur, a preto oprávnený žiadal vykonať exekúciu v rozsahu 123,- Eur.

Spolu s exekučným titulom bola predložená aj Zmluva o úvere zo dňa 30.4.2010 uzatvorená medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200,- Eur a povinný
sa zaviazal oprávnenému vrátiť úver spolu v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur, t. j. spolu 396,- Eur.
Bod 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), podľa ust. § 44 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. V zmysle cit. zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere, ich súlad resp. rozpor so zákonom a
dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.



Predmetnú zmluvu o úvere súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko napĺňa
všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ust. § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy,
pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Oprávnený v tomto vzťahu vystupuje ako
dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý predmetnú
zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, keďže pri uzatvorení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, podľa názoru súdu ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku, čiže oprávneného.

Ďalej poukázal na skutočnosť, ž spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom meniť obsah
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, jedinou jeho alternatívou je teda prijatie resp. odmietnutie návrhu ako
celku. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie
rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis). Súd prvého stupňa v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 15.
uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej vec je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000.
Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa
ustanovenia § 40 citovaného zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní.

V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že prvostupňové rozhodnutie
je nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia totiž absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii
zákona o spotrebiteľských úverov. Súd sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik
spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa a ani nevykonával dokazovanie



o skutočnostiach svedčiacich o závere, ku ktorému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na
konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov.

V závere zdôraznil, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval
zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu
skôr reštriktívne (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04). V prípade, ak súd
zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie,
tak vlastne pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko
oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res
iudicata).

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak,
že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
"O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.4.2010 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200,- Eur za účelom
výkonu povolania a povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť úver spolu s poplatkom vo výške 196,- Eur
v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur.

Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.



Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému
subjektu, t. j. fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové
vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo
povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy
sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane
s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy
o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo
neprijatie návrhu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu
z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je
právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským
úverom je úver od 200,- Eur do 20 000,- Eur, čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá
rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti
spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 1 až § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený
predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených
splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom, t. j. všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru.

Povinný predmetnou Zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na
výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ust. § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. síce hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný
údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, akú činnosť
povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti uzavretie zmluvy
má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z.. V prípade pochybností, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj
keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá
doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho
zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto ju súd prvého stupňa správne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu.



Čo sa týka posúdenia zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere,
odvolací súd poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa odseku 7 tohto ustanovenia, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sa zakazuje
splniť dlh zmenkou. Aj keď v spotrebiteľských vzťahoch je vystavená zmenka, ktorá má platobnú alebo
zabezpečovaciu funkciu, neznamená to, že oprávnený ako veriteľ môže z takejto zmenky uplatniť voči
spotrebiteľovi svoje práva bez obmedzenia. Oprávnený ako veriteľ musí dbať na všetky práva povinného
ako spotrebiteľa, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Preto ak
oprávnený v rozhodcovskom konaní predložil zmenku, aj rozhodcovský súd bol povinný rešpektovať
ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a nepriznať oprávnenému zo zmenky práva
nad rozsah, ktorý by znamenal porušenie práv povinného zo zmluvy o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa preto správne v tomto exekučnom konaní podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní skúmal, či neboli v rozhodcovskom konaní porušené práva
povinného ako spotrebiteľa a posudzoval, či v zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli dohodnuté
také podmienky, ktoré sú pre povinného ako spotrebiteľa neprijateľné, a preto podľa ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka aj neplatné. Aj z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že blankozmenka,
na základe ktorej bol rozsudok vydaný, bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na splnenie
povinností dohodnutých v zmluve o úvere, a preto v rámci plnenia povinností na ochranu spotrebiteľa
bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť aj vzťah, ktorý predmetná blankozmenka zabezpečovala,
a to v súlade s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Z tohto dôvodu, bez ohľadu na to, že oprávnený uplatňoval v rozhodcovskom konaní nárok na základe
zmenky vystavenej povinným, súd prvého stupňa správne posudzoval nároky oprávneného z úverovej
zmluvy, keďže aj rozsudok rozhodcovského súdu vychádzal pri rozhodovaní o zmenkových nárokoch
oprávneného práve z úverovej zmluvy účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol
v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.