{"guid": "0c559464-e8e4-48f8-937a-2092daab14ae:e2c7ad35-5c61-4026-a74c-d534ffa41cf4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811213007.1", "spisova_znacka": "3CoE/121/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/121/2011 z 10. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. januára 2012, sp. zn. 3CoE/121/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811213007.1", "identifikacne_cislo": "3811213007", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Hájiček", "sudca_id": 1534, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-hajicek-1534", "datum_vydania": "2012-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2c7ad35-5c61-4026-a74c-d534ffa41cf4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811213007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811213007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811213007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 3CoE/121/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3811213007\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811213007.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č.\n25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava,\nIČO: 36 865 141, konateľ spoločnosti JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: G. I., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX/XX, R., (s miestom podnikania, E. č. XXX/XX, R., IČO: XX XXX XXX,\nt.č. má pozastavenú činnosť), o vymoženie 51,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2507/2011-11 zo dňa 30. augusta 2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.\nRudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04.07.2011. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 Ex. por., príslušné ustanovenia zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, príslušné ustanovenia Obč. zák. v znení platnom ku dňu\nuzavretia Zmluvy o úvere, na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách. V odôvodnení súd uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 19.05.2011 navrhol vykonať\nexekúciu voči povinnému na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská\nrozhodcovská a.s. zo dňa 09.07.2009, sp.zn. SR 07515/09, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu\n1.051,60 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.043,64 Eur od 19.02.2009 a\nnahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 267,65 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa\n03.08.2009 a vykonateľnosť dňa 06.08.2009. Dňa 03.08.2011 predložil súdny exekútor súdu žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného a pripojeného rozhodcovského\nrozsudku. Z predloženého rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu a z pripojenej Zmluvy o úvere súd\nprvého stupňa zistil, že dňa 29.10.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o úvere\nč. 3461667, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 16.000,- Sk za poplatok vo výške\n15.440,- Sk.  Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len ,,VP“). Predmetnú\nzmluvu rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako Zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle\nustanovenia § 497 Obch. zák. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Tento účel nie je\ndostatočne preukázaný, nakoľko povinný má síce v zmluve uvedené obchodné meno a IČO, ale podpísal\nzmluvu len ako fyzická osoba. Povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Obč. zák., nakoľko z\ndefinície spotrebiteľa v § 52 ods. 4 cit. zák. možno vyvodiť, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do\npostavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,\nalebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na\nvýkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,\nteda veriteľa. Taktiež nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom\nnevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a\nsúčasne spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd\nsúčasne poukázal na čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá\n\nnebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\nPodmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto\nnebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou\nzmluvou. Uvedenú smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam\nspotrebiteľského práva. Preskúmaním Zmluvy o úvere, konkrétne čl. 17. VP, vzhliadol súd v zmluvnom\ndojednaní nekalú podmienku. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti\nvyplývajúce z vyššie uvedenej Zmluvy o úvere, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom\nkonaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku 17. VP Zmluvy o úvere, kde rozhodca\nbez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu\nbola uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo\nveci na predtlačenom formulári predchádzalo predtým uzatvoreniu zmluvy s povinným. Jednostrannosť\na nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto\nbude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento\nzostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Veriteľov výber\nriešenia sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných\ndojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe\nopakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť,\naby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,\na táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom\nbez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku,\nktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v\nzmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z\nexemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 Obč. zák. v znení platnom ku dňu\nuzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a\npovinnostiach značnú nerovnováhu (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).\nV ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania\nod spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere\nje absolútne neplatná, a teda nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca\nsvoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto\nrozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom\nby bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.\n\nProti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie\nveci zo strany súdu prvého stupňa, teda že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil\nvec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu určil síce správne, avšak\nnesprávne ju interpretoval, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval V prejednávanej\nveci súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez\ntoho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze\npríslušnej danej normy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu,\nna základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd\nsa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j.\nexistencia spotrebiteľa a dodávateľa. V prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2\nzákona č. 513/1991 Zb. Obch. zák. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/199\nzb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že povinný má postavenie\npodnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo výkonu zárobkovej činnosti, samo\no sebe odôvodňuje záver, že povinný nie je spotrebiteľom. Spotrebiteľom je ten subjekt, ktorý koná za\núčelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb, napr. manželky, detí a pod. (ESD, C-269/95\nBenicasa proti Dentalkit Srl). Tento cieľ konania musí byť zároveň v posudzovanom právnom vzťahu\nvýraznejší ako iné zámery konajúcej osoby. Ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj\npreukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na\npodnikateľské účely (rozmnožovanie zisku) a nie na vlastnú spotrebu, podmienky stanovené v hypotéze\n§ 52 OZ alebo § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný\nprávny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským (ESD, C- 464/01 vo veci Johan Gruber proti bay Wa AG).\nKeďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže byť ani spotrebiteľským\n\núverom. Oprávnený uvádza, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a jej platnosť\nnie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka\nje platnou ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový\na šekový v znení neskorších predpisov. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený\npri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že\nzmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny\nzáklad sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom\ntitule. Súd poukazuje na existenciu zmenky (blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve, avšak\nna takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikuje ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon\nzmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že vyplnená zmenka je platná\naj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody).\nTeda aj v prípade riadneho alebo naopak aj excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadne zmenka\na rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa\nplneniu zo zmenky uplatnením námietok. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z\núradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný\nzmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry ESD\npovinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnej podmienky a v prípade jej zistenia\nju vyhlásiť za neplatnú nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa (napr. C-\n240/98 až C- 244/98 Oceano Gruppo Editorial). Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti\npoužitiu zmenky, konal v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nadväzujúcich zákona\nč. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. V rozhodcovskom konaní\nvšak takáto námietka zo strany odporcu vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a\njeho obsahu riadne upovedomený a teda súd nemal dôvod zamietnuť poverenie súdneho exekútora.\nOprávnený navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 O.s.p. napadnuté odvolanie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPovinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.\n\nOdvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie\noprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1\nO.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v\nzmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého\nstupňa, s ktorým sa stotožňuje.\n\nUznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 29.10.2008 a je v kolerácii\ns rozhodovaním súdov v analogických prípadoch  a nebol zistený žiadny právne významný dôvod\nna odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje\nrozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto\nodvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:\n\nRozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,\nmá pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\nRozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa\nosobitných predpisov.\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Ex. por. v spojení s ust.\n§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý\nje podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka\nrozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje\ndobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c)), resp. či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40\npísm. a) a b). Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.\n\nAk bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany\ndlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zák. č.\n258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Ex. por. a\n§ 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský\n\nrozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo\nčiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.\n\nSmernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa\nmá vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa oboznámi\ns právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu\nrozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v\nakom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných\nopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky\ndôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ\nnebol uvedenou doložkou viazaný. Systém ochrany, zavedený spomínanou smernicou, vychádza z\nmyšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi,\nčo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na\npodmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich\nobsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni  prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa\nsúdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu\nzmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným\njazykom.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani\nv jednej z odvolateľom namietaných okolností. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom\nsúdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci sa nejedná o zmluvu o úvere uzatvorenú v\nzmysle Obch. zák., ale zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa príslušných ustanovení Obč.\nzák., na ktoré sa následne vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl..\nNámietky oprávneného uvádzané v odvolaní, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje\npostup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Obč. zák. (v časti upravujúcej\nochranu spotrebiteľa) a zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom súd sa  vôbec nezaoberal splnením\nzákladnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa,\npovažoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia\npoukázal na to,  že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol\nspotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní oprávneným\nspoľahlivo preukázaný.\n\nV prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie\nnespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť\nspôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť\npreukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním\nnemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania,\npovolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký\nkonkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej\nzmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah\nmedzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S\npoukazom na interpretačné ust. § 54 Obč. zák. je na mieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad\npriaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na\nvýkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/.\n\nPokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,\nktorú súd prvého stupňa považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú s poukazom na § 53 a §\n54 Obč. zák., v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n\nOdvolací súd dodáva, že aj dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú\npodmienku, ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy. Rovnako\nneprijateľnou je podmienka vo výške dohodnutého úroku z omeškania 0,25% denne, ako aj riadneho\núroku.\n\nSúd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol\na odvolací súd toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/2507/2011", "guid": "e7c9d098-2939-4f38-a09d-741d6151a9a3:b555c7b4-d598-4d50-8b82-c6b2870c45a4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}