Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/141/2012 z 10. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2013, sp. zn. 3To/141/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3110010858.1 Krajský súd Trenčín | 3To/141/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3110010858.1 | 2013-02-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 TZ, § 221 ods. 3 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/86b0afc0-caf0-43bd-b464-5c156ec44cce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3110010858.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/141/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110010858
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3110010858.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2013 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava
Vranku o d v o l a n i a, ktoré proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/69/2010, zo
dňa 21.septembra 2012 podal obžalovaný P. nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom K. a v jeho
neprospech prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného P. T. a prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. T. uznaný vinným zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2008 ponúkol poškodenej I. B. poskytnutie finančnej pôžičky vo
výške 1.000.000,--Sk s tým, že ako zábezpeku požadoval formálne uzavretie kúpnej zmluvy na rodinný
dom poškodenej, následne dňa 10.10.2008 uzatvoril s poškodenou I. B. kúpnopredajnú zmluvu, na
základe ktorej od nej odkúpil rodinný dom v k.ú. Chocholná-Velčice, v obci Chocholná Velčice, súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX s pozemkami CKN parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere
665 m2, CKN parc. č. XXX záhrady o výmere 352 m2, CKN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 617 m2,
zapísané v liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra Trenčín, kde kúpna cena uvedených nehnuteľností
bola stanovená na 4.000.000,--Sk, z čoho P. T. uhradil záväzky I. B. vo výške 776.114,--Sk a suma
3.223.886,--Sk mala byť v zmysle dodatku č. 1, zo dňa 10.10.2008 k predmetnej kúpnej zmluve vyplatená
v hotovosti dňa 10.10.2008 k rukám predávajúcej I. B., k čomu však nedošlo a táto suma poškodenej
do dnešného dňa vyplatená nebola, napriek tomu došlo k zmene vlastníckych práv na vyššie uvedenú
nehnuteľnosť, a to najskôr na P. T. a následne obratom na osobu F. X., pričom vyššie uvedeným konaním
bola poškodenej I. B. spôsobená škoda vo výške 3.223.886,--Sk (107.013,41 Eur).
Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným
dohľadom s tým, že podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky za súčasného probačného dohľadu. Podľa §
51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil osobne sa ospravedlniť poškodenej I. B., nar.
XX.XX.XXXX. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - V.
č. XXX s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie. V písomne odôvodnenom odvolaní
prostredníctvom obhajcu napadol výrok o vine ako aj výrok o treste. Uviedol, že žalovaný skutok
nie je trestným činom. V danom prípade nie je prítomná objektívna stránka trestného činu, pretože
nebolo preukázané, že akýmkoľvek spôsobom uviedol poškodenú do omylu. Ak by aj bolo pravdou, že
predávajúcej nevyplatil kúpnu cenu, resp. jej časť, v takom prípade je potrebné odlišovať neschopnosť
dodržať zmluvný záväzok od podvodu. Ale nebolo ani preukázané, že by k vyplateniu peňazí - kúpnej
ceny došlo. Zo všetkých písomných dôkazov, ako aj výpovedí F. T. a podpornej výpovede svedka X. je



preukázané, že kúpnu cenu riadne poškodenej vyplatil. Podľa ustálenej judikatúry zásada objektívnej
pravdy vyžaduje, aby súd rozhodnutie o vine a treste oprel o jednoznačne zistené a preukázané
fakty. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vo veci sám rozhodol, resp.
ju vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí naviac poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým bola predmetná občianskoprávna vec vrátená na nové konanie a
rozhodnutie ako aj na opätovné rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo opäť potvrdené, že uvedená
kúpnopredajná zmluva je platná.

Okresný prokurátor napadol výrok o treste v neprospech obžalovaného. V odôvodnení písomného
odvolania citoval ustanovenia upravujúce ukladanie trestov. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody a s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na neexistenciu poľahčujúcej okolnosti a úprimnej ľútosti
je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v rozpore s individuálnou a generálnou prevenciou.
Funkcie trestu môže naplniť len nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a obžalovanému uložil navrhovaný trest. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom
zasadnutí zotrval na podanom návrhu prokurátora okresnej prokuratúry.

Je pravdou, že po formálnej stránke došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy týkajúcej
sa predaja rodinného domu I. B. a ďalších pozemkov tak, ako sú uvedené v konštatovanej zmluve.
Niet pochybností ani v tom, že poškodená podpísala túto zmluvu v určitej tiesni, do ktorej sa dostala
svojim nezodpovedným konaním súvisiacim s viacerými pôžičkami, ktoré nebola schopná splácať a
ich využitie nie je jasné. Z hľadiska formálneho táto zmluva obstojí v plnom rozsahu. Poškodená
si mala byť vedomá čo podpisuje a koniec koncov ako sama uviedla, ak by jej obžalovaným bola
vyplatená kúpna cena po odpočítaní nákladov, ktoré obžalovaný jej veriteľom uhradil, bola ochotná
predmetné nehnuteľnosti aj predať. Rozhodujúcou otázkou však v tomto prípade je, či jej obžalovaný
skutočne vyplatil sumu, ktorá je v zmluve uvedená, alebo či využil dôverčivosť poškodenej a dopustil
sa žalovaného podvodu. Okresný súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne,
prihliadajúci aj na logické súvislosti aj podľa názoru krajského súdu správne rozhodol, keď nepovažoval
tvrdenia obžalovaného o vyplatení žalovanej sumy za pravdivé. Obžalovaný sa prezentoval ako skúsený
podnikateľ, znalý postupov pri uzatváraní zmlúv avšak jeho postup v danej veci tomu nezodpovedá.
Už samotné odovzdávanie kúpnej ceny spôsobom ním uvádzaným, vzbudzuje závažné pochybnosti.
Predsa nemal žiadny dôvod neodovzdať uvedenú sumu priamo v kancelárií Notárskeho úradu Mgr. I. A..
Práve vyplatenie vyššej sumy peňazí aj podľa pracovníčok tejto kancelárie bolo obvyklé a transparentné
a nemohlo by vzbudzovať žiadne podozrenie. Taktiež niet žiadneho dôvodu, aby uzatváral s poškodenou
nejakú zmluvu o pôžičke, keď jej mal vyplatiť vysokú sumu peňazí a to v hotovosti a taktiež tvrdenia
súvisiace s prerábaním priestorov domu a okolnosti uzatvárania nájomnej zmluvy v dobe, kedy už nebol
vlastníkom nehnuteľností, svedčia pre to, že dom a súvisiace priestory chcel získať bez uhradenia
ich ceny. Všetko toto vedie k záveru, že obžalovaný od počiatku konal tak, aby poškodenú oklamal
a žiadne peniaze jej nevyplatil. Dom získal v podstate len za sumu vyplatenú za predchádzajúce
pôžičky poškodenej. Na tom nemôžu nič zmeniť ani výpovede F. X. a E. F. o poskytnutých pôžičkách
obžalovanému, naopak ak sú ich výpovede pravdivé a aj jeho tvrdenie, že sám mal 1,5 milióna korún
úspor niet dôvod uvažovať o nejakej jeho platobnej neschopnosti tak, ako uvádzal v odvolaní. Aj
odvolávanie sa na požiadavky spoločnosti ARTKONTI s.r.o. sú nelogické a neobstoja. Je pravdou aj
to, že poškodená z hľadiska svojich dlhov môže vzbudzovať dojem nedôveryhodnej osoby, avšak niet
žiadneho náznaku, že by sa v minulosti dopustila nejakých protiprávnych konaní v súvislosti s pôžičkami,
či nakladaním s finančnými prostriedkami a pri svojich výpovediach klamala. Z týchto dôvodov, ale tiež
podrobnejšie uvedených na strane 7 a 8 napadnutého rozsudku je naznačené konanie obžalovaného
dostatočne preukázané a z hľadiska Trestného zákona naplňuje všetky znaky zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák..

Pokiaľ sa týka odvolania prokurátora smerujúceho proti výroku o treste, krajský súd sa zásadne
stotožňuje s tým, že obžalovanému by mal byť vzhľadom k výške škody uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Na druhej strane nie je možné prehliadnuť vyššie konštatované konanie poškodenej
a teda z toho pohľadu jej podiel na vzniku žalovaného následku. Konečne krajský súd nemôže ani
konštatovať neplatnosť predmetnej kúpnopredajnej zmluvy, i keď do úvahy prichádza vzhľadom k
jej formálnej stránke zváženie možností v občianskoprávnom konaní odstúpiť od zmluvy z dôvodu
nevyplatenia sumy v nej uvedenej.



Na základe vyššie uvedeného krajský súd odvolania obžalovaného ako aj prokurátora ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.