{"guid": "0c4f2417-f48d-4dd0-8938-2f0c30c30605:f4508129-4430-4edf-95c3-28c0656ae6c7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2109202407.1", "spisova_znacka": "11Co/258/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/258/2011 z 19. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. júna 2012, sp. zn. 11Co/258/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2109202407.1", "identifikacne_cislo": "2109202407", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2012-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4508129-4430-4edf-95c3-28c0656ae6c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109202407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109202407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2109202407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/258/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109202407
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109202407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. X, B. A.,
zastúpeného JUDr. Miroslavom Šefčíkom, advokátom, 9. mája 15, Trnava, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C 31/2009 - 150 zo dňa 11. mája 2011,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti
žalovanej domáhal náhrady škody v sume 1.659.659,90 eur spolu s 3 % úrokom z omeškania od roku
1992 do zaplatenia a nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa rozhodnutia súdu, titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1, § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, § 18 ods. 1 a 2 a § 22 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj        § 11 a § 13 ods. 1, 2 a
3 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Podľa súdu, žalobcom nebol predložený jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval,
že zo strany orgánov činných v trestnom konaní, vyšetrujúcich trestný čin, ktorým bolo do povetria
vyhodené auto žalobcu, došlo k akémukoľvek nesprávnemu úradnému postupu, keď z vyšetrovacieho
spisu č. OUJP-920/20-1992 bolo preukázané, že k prerušeniu trestného stíhania došlo potom, ako boli
v priebehu konania vykonané všetky reálne úkony k zisteniu páchateľa, napriek tomu sa ale nepodarilo
ustáliť páchateľa trestného činu, pričom proti uzneseniu, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené, žalobca
nepodal sťažnosť a z vyšetrovacieho spisu mal súd taktiež dostatočne preukázané, že nadriadený
orgán - prokuratúra žiadne prieťahy v konaní, a rovnako ani nesprávny úradný postup nezistila. K
existencii nesprávneho úradného postupu súd uviedol, že samotná povinnosť polície odhaľovať trestné
činy nepodmieňuje povinnosť zodpovednosti polície za negatívny výsledok vyšetrovania. Pokiaľ išlo
o náhradu škodu uplatnenej žalobcom, jediná preukázateľná škoda, ktorá žalobcovi vznikla, bola
škoda na motorovom vozidle, ktorá bola likvidovaná v mesiaci november 1992 Slovenskou štátnou
poisťovňou vo výške 50.989,- Kčs a dolikvidovaná v januári 1993 vo výške 19.552,- Kčs. Všeobecne
pre uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné súčasné splnenie troch podmienok: vznik škody,



zavinenie a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením. Keďže súd neprisvedčil žalobcovi, že
žalovaná čo by len do istej miery spôsobila prieťahy v predmetnom konaní a dopustila sa nesprávneho
úradného postupu, mal tak dostatočne preukázané nesplnenie prvej z troch kumulatívnych podmienok
pre priznanie náhrady škody. Druhou kumulatívnou podmienkou, ktorou je vznik škody, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a predstavovala v danom prípade sumu 2.706,13 eur s príslušenstvom,
avšak len za predpokladu, že medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody by existovala
priama príčinná súvislosť ako tretia z kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na náhradu škody.
Túto podmienky však súd za preukázanú nemal. Teda zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých
troch podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody. Súd taktiež zohľadnil, že žalobca si uplatňoval
aj nemajetkovú ujmu opierajúc svoj nárok o ust.    § 11 Občianskeho zákonníka, keď zákon č. 58/1969
Zb. inštitút nemajetkovej ujmy nepozná. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je svojou povahou predpisom
lex specialis k Občianskemu zákonníku, ktorý je predpisom lex generalis, tzn. že špeciálne upravuje
predpoklady zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, rovnako má špeciálne upravený aj okruh povinných
v prípade takejto zodpovednosti. V zmysle tohto ustanovenia sa nedá náhrada nemajetkovej ujmy
žalobcovi priznať, nakoľko ju citovaný zákon neupravuje, pričom v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka
je možné požadovať nemajetkovú ujmu od akýchkoľvek subjektov, okrem štátu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd nemal za to, že by zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ani k škode s ním súvisiacej, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
náhradu škody, ako aj nemajetkovú ujmu nepriznal. Súd neprihliadol na námietku premlčania, ktorá
bola vznesená zástupcom žalovanej - Okresným riaditeľstvom PZ Trnava, nakoľko ju predniesol orgán
nemajúci oprávnenie zastupovať štát, keď jediným oprávneným na zastupovanie v predmetnej veci bolo
Ministerstvo vnútra SR. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej
žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže táto si ju neuplatnila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z predmetným rozhodnutím sa
nestotožnil, nakoľko sa súd v žiadnom prípade nezaoberal jeho návrhmi a predloženými dokladmi.
Poukázal na to, že podľa jeho názoru nemá iné doklady preukazujúce súvislosti, pričom preukázal súd
vznik udalosti, kde mu vznikla škoda a rovnako preukázal aj konanie, ktoré vo veci prebiehalo a jeho
obsah, s ktorým sa mal súd oboznámiť. Taktiež preukázal škodu, ktorej náhrady sa domáhal. Pokiaľ
mal súd za preukázanú inú škodu, mohol o nej rozhodnúť a eventuálne mu určité položky neuznať.
Nesprávnosť rozhodnutia štátu podľa neho spočíva v tom, že má za preukázané dôkaznú situáciu, za
ktorej štát v zastúpení štátnym orgánom konal v rozpore so zákonom, resp. nekonal, čím mu vznikla
škoda tak, ako ju deklaroval.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru prvostupňový súd zistil v predmetnej veci skutkový a právny stav
v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie a na základe zistených skutočností vo veci správne
rozhodol.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18C 31/2009 je uplatnenie nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a žalovanej nebola priznaná náhrada trov
konania.



Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je  daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až §
135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne
určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany žalobcu
a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo
potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach ho odkazuje
na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
táto na jej priznanie nepodala návrh.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/31/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}