{"guid": "0c4d6526-ddcd-4fe5-a1e3-dce39e0fa7c3:aa3ef7cf-7854-478e-824f-634b98323ade", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5016200193.1", "spisova_znacka": "25Sd/45/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/45/2016 z 15. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. júna 2016, sp. zn. 25Sd/45/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200193.1", "identifikacne_cislo": "5016200193", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Judita Juráková", "sudca_id": 385, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-jurakova-385", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa3ef7cf-7854-478e-824f-634b98323ade", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200193.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200193.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200193
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200193.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom samosudcom JUDr. Erikom Vargom, v právnej veci navrhovateľa:
JUDr. E. X., nar. XX. X. XXXX, bytom v I., V. K. X, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Potockou,
advokátkou so sídlom v I., Q. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8 - 10, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom
proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2015, zo dňa 1. februára 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 8. 12. 2015 v spojení s
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 1. 2. 2016 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. z 1. 2. 2016
z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a   v e c   v r a c i a  Sociálnej poisťovni, ústredie
Bratislava  na ďalšie konanie.

Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava    j e   p o v i n n  á    nahradiť navrhovateľovi trovy konania v
sume 372,90 eur na účet jeho právnej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 8. 12. 2015 odporkyňa priznala v zmysle zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení navrhovateľovi s účinnosťou od 18. novembra 2012 starobný
dôchodok vo výške 443,10 € mesačne. Zároveň priznaný dôchodok valorizovala s účinnosťou od 1. 1.
2013 na sumu 454,30 € mesačne, s účinnosťou od 1. 1. 2014 na sumu 463,10 € mesačne, s účinnosťou
od 1. 1. 2015 na sumu 468,30 € mesačne a napokon s účinnosťou od 1. 1. 2016 na sumu 470,20 €
mesačne.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie do vzniku
nároku na starobný dôchodok predstavuje 338,50 eur a je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok, t. j. k 29. 3. 2007, získal navrhovateľ 13 083 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 35,8439 rokov dôchodkového
poistenia. Suma starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok je 21,89851 € mesačne
a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 2,2304 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,8182. Suma
starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku
na starobný dôchodok je po zaokrúhlení 360,40 eur, ktorá suma sa zvyšuje za 1142 dní dôchodkového
poistenia o 19 %, čo znamená 68,476 eur. Konečná suma mesačného dôchodku je tak tvorená určená
súčtom súm 360,40 eur a 68,476 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok,  ktorým sa domáhal preskúmania
dotknutého rozhodnutia. Namietal, že mu nebola započítaná doba vysokoškolského štúdia na Právnickej



fakulte v Bratislave. Na toto štúdium nastúpil v septembri 1966 a o jeho absolvovaní predložil
Sociálnej poisťovni v Žiline kópiu diplomu zo dňa 23.11.1972. Započítaním doby štúdia by obdobie jeho
dôchodkového poistenia prekročilo hranicu 40 rokov, čo má vplyv aj na iný spôsob výpočtu základného
dôchodku.
Ďalej sa podľa navrhovateľa do jeho osobného listu zrejme nedopatrením vtedajšieho zamestnávateľa
nepremietla doba zamestnania v Stredisku Geodézie v Trstenej. Žiadosťou zo dňa 19. 11. 2015 požiadal
Štátny archív, pobočka Dolný Kubín o zdokladovanie príjmu za dobu dôchodkového poistenia rokov
1964 až 1964, avšak podľa oznámenia štátneho archívu sa evidenčné listy v archíve nenachádzajú.
Na základe doporučenia vyžiadať si evidenčné listy od Ústredného archívu geodézie a kartografie v
Bratislave, toto vykonal listom zo dňa 2. 12. 2015,  napriek urgencii a snahe o doplnenie dokladov, mu
však doteraz vyhovené nebolo.
Z opatrnosti navrhovateľ namietal aj výšku osobných vymeriavacích základov za obdobie od 1. 7.
1990, t. j. po prechode na tzv. slobodné povolanie advokáta zrušením Krajských združení advokátov na
Slovensku a ich prechod do súkromnej sféry, pretože považuje za vylúčené, aby mal v roku 1991 úhrn
príjmov len 22.400,- Sk, v roku 1992 34.000,- Sk a v roku 1993 v sume 26.900,- Sk, nakoľko v rokoch
1991 - 1992 platil daňovú povinnosť vo výške 64.000,- Sk. Daňová povinnosť totiž nemohla byť vyššia
ako príjem. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k nesprávnym údajom do evidencie sociálneho poistenia,
čo tiež ovplyvnilo výšku jeho dôchodku.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 1. 2. 2016 odporkyňa postupom podľa § 293di
ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvýšila s účinnosťou od 1. 1. 2015 starobný
dôchodok navrhovateľa na sumu 470,70 € mesačne a s účinnosťou od 1. 1. 2016 na sumu 472,60 €
mesačne.
Zvýšenie odôvodnila získaním ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia (navrhovateľom) počas
poberania dôchodku, na základe čoho bola vypočítaná aktuálna dôchodková hodnota. Nadväzne
zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku
predstavuje 2,38576112 € mesačne a je určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových
bodov 0,22325 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,6865 €.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorým sa domáhal preskúmania
dotknutého rozhodnutia. Poukázal na to, že proti pôvodnému rozhodnutiu už podal návrh na
preskúmanie. Následne namietal, že v osobnom liste zo dňa 1. 2. 2016 nedošlo k úprave pochybenia
Sociálnej poisťovne, a to ohľadne obdobia jeho vysokoškolského štúdia v rokoch 1966 - 1972 a
zopakoval aj okolnosť zamestnania sa v Stredisku Geodézie a kartografie Dolný Kubín, v súvislosti s
ktorým sa mu nepodarilo zabezpečiť príslušné doklady.
Na základe toho zdôraznil, že úhrn kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia uvedený v rozsahu
41 rokov a 223 dní nie je správny. Taktiež nie je správny osobný vymeriavací základ uvedený v osobnom
liste za obdobie od 1. 7. 1990 do 31. 12. 1900 v sume 2.400,- Sk. V roku 1991 totiž platil poistné v sume
400,- Kčs mesačne, čo zodpovedalo vymeriavaciemu základu 10.000,- Kčs. Z toho vyplýva, že od 1. 7.
1990 do 31. 12. 1990 mala byť namiesto sumy 2.400,- Kčs uvedená suma 60.000,- Kčs a v roku 1991
namiesto sumy 22.400,- Kčs suma 120.000,- Kčs. V ďalšom období roku 1992 platil poistné po 1.000,-
Kčs mesačne, preto je opäť nepravdivý údaj 34.000,- Kčs.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. z 1. 2. 2016  odporkyňa podľa                    § 82b zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení určila, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.  Zároveň s poukazom na § 82 toho istého zákona
zvýšila s účinnosťou od 1.1.2016 starobný dôchodok  navrhovateľa na sumu 472,60 eur mesačne.
Argumentovala, že suma minimálneho dôchodku v prípade 41 rokov kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia je 160 % zo sumy životného minima - 198,09 € mesačne, čo znamená 317
€ mesačne. Nakoľko však suma starobného dôchodku navrhovateľa  predstavuje  470,70 € mesačne,
t. j. je vyššia ako suma minimálneho dôchodku, nevznikol navrhovateľovi nárok na zvýšenie na sumu
minimálneho dôchodku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorým sa domáhal preskúmania
dotknutého rozhodnutia, ktoré označil za zmätočné, keďže jeho starobný dôchodok je nad sumu
minimálneho dôchodku. Z osobných listov je podľa navrhovateľa zrejmé, že nemohlo dôjsť k skúmaniu
nároku na minimálny dôchodok, keďže získal viac ako 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového



poistenia. Nebol tiež účastný na sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ani nikdy nepracoval v
cudzine a nemal prípadný nárok na dôchodok vyplácaný z cudziny.
Opätovne poukázal na svoje predchádzajúce „odvolania“, v zmysle ktorých sa všetko odvíja od
pôvodného rozhodnutia odporkyne z 8. 12. 2015, ktoré napadol doteraz reparované nebolo. Uzavrel, že
vzhľadom na sústavnú advokátsku činnosť mu nemohol vzniknúť nárok na minimálny dôchodok, keďže
túto činnosť vykonával bez prerušenia, čo muselo mať odraz na výške dôchodku.

V písomnom vyjadrení k podaným opravným prostriedkom odporkyňa uviedla, že požiadala Univerzitu
Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu o zaslanie potvrdenia odkedy - dokedy mal navrhovateľ
prerušené štúdium na vysokej škole. Po presnom a úplnom zistení skutočného stavu následne rozhodne
znova o sume už priznaného dôchodku.
Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu, poukázala na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia vyhotovený
Krajským združením advokátov za dobu od 22. 7. 1974 do 30. 6. 1990. Navrhovateľ svojím podpisom
každoročne potvrdzoval správnosť údajov o započítaných dňoch a dosiahnutom hrubom zárobku za
jednotlivé roky.
Vzhľadom na námietky navrhovateľa ohľadne vymeriavacích základov za obdobie od 1. júla 1990
odporkyňa uviedla, že vykoná šetrenie prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina.

Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na predostretej argumentácii.
Doplnila potvrdenia od Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a od Univerzity Komenského v
Bratislave. Upresnila, že navrhovateľ sa po maturite najprv zamestnal, následne nastúpil na vysokú školu
stavebnú od 24. 9. 1965 do 28. 12. 1966. Nakoľko  inklinoval k právnickému štúdiu, nastúpil od  zimného
semestra akademického roku 1966/1967 na Právnickú fakultu UK v Bratislave, kde bol študentom do
30. 9. 1969. K prerušeniu štúdia následne došlo od 1. 10. 1969 do 1. 1. 1971. V ďalšom období od
1. 2. 1971 do 30. 9. 1972 mal status študenta popri zamestnaní, pričom v zmysle § 10 zákona                  č.
100/1988 Zb. sa má takáto náhradná doba započítavať na účely dôchodkového poistenia a štúdium
ukončil záverečnou skúškou dňa 20. 11. 1972.
Zdôraznila, že navrhovateľ nemohol mať vedomosť o tom, ako došlo k výpočtu, keďže predložil doklady
tak, ako to Sociálna poisťovňa požadovala. Fakticky až po rozhodnutí Sociálnej poisťovne sa následne
mohli dozvedieť, z akých východísk odporkyňa vychádzala a porovnať si tieto skutočnosti so skutočným
stavom veci. Ak mala odporkyňa výhrady k diplomu, resp. k vysokoškolskému štúdiu, mala kontaktovať
navrhovateľa s požiadavkou na doloženie príslušných dokladov. Čo sa týka dôkazu o zamestnaní
v stredisku geodézie, túto skutočnosť nie je v možné preukázať ani svedecky, nakoľko prípadní
spolupracovníci navrhovateľa už zrejme nie sú na žive. Zároveň však vytýkala laxný postup odporkyne
v prípade zabezpečovania listinných podkladov. Je totiž zrejmé, že boli v kontakte s odporkyňou, platili
poistenie, čo vyplýva aj z oznámenia o zmene účtu.

Krajský súd na základe opravných prostriedkov podaných včas a oprávneným subjektom preskúmal v
súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom
odporkyne ako aj ostatným obsahom spisu.

Je bezpredmetnou (a nepochopiteľnou) argumentácia navrhovateľa o zmätočnosti rozhodnutia  č. XXX
XXX XXXX X - II. z 1. 2. 2016  (ktorým odporkyňa podľa  § 82b zákona                   č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení určila, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku) za situácie, kedy:
- aplikovaná právna norma stanovuje povinnosť odporkyne vo všetkých prípadoch (starobných
dôchodkov) preskúmať vznik nároku na  zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku, pričom zároveň
- záver predmetného prieskumu v plnej miere zodpovedá práve tvrdeniu samotného navrhovateľa, že
mu nemohol vzniknúť nárok na sumu minimálneho dôchodku, keďže  jeho dôchodok je vyšší.

Obdobne neopodstatneným je tvrdenie o nesprávnosti údajov o úhrne príjmov. Napr. („z opatrnosti“)
namietaná čiastka 22.400,- Kčs uvedená v Osobnom liste dôchodkového poistenia (č. l. 8 spisu) v roku
1991 totiž nepredstavuje úhrn príjmov (ako to mylne uvádza navrhovateľ) ale osobný vymeriavací základ
daný súčtom (8 mesiacov platenie poistného po 400 Kčs (vymeriavací základ 25 %, čiže 1.600,- Kčs),
t.j. 8 x 1.600,- Kčs = 12.800,- Kčs + 4 mesiace platenia poistného po 600 Kčs (vymeriavací základ 25
%, čiže 2.400,- Kčs), t.j. 4 x 2.400,- Kčs = 9.600,- Kčs, spolu 22.400,- Kčs (12.800,- Kčs + 9.600,- Kčs).
Úhrn príjmov preto musel byť vyšší a logicky aj vyšší než odvedená daňová povinnosť.



Na druhej strane však krajský súd (v reakcii na náležitú námietku navrhovateľa) súčasne poznamenáva,
že konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne vo veciach
sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku a nenahradzuje samotné administratívne konanie. Úlohou prvostupňového súdu preto
nie je vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, resp. dopĺňať vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jej rozhodnutia.
Z opísaného aspektu absentujú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úvahy (§ 209 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z. z.), ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu tak ako ho vydal a ktoré (dôvody) dodatočne
ozrejmuje až v písomnom vyjadrení  k opravnému prostriedku v rámci správneho súdnictva. V zmysle
§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. správny orgán    pred vydaním rozhodnutia (podľa § 188
predmetného zákona  nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje
k jej objasneniu) postupuje tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie, pričom (§ 195 ods. 3 toho istého zákona) pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania
Inými slovami, správny orgán je primárne povinný dospieť k rozhodnutiu na základe nevyhnutnej
interakcie s účastníkom konania, následne je povinný dôvody svojho rozhodnutia ozrejmiť
preskúmateľným spôsobom. Z napadnutého rozhodnutia však skutočne nie je možné žiadnym
spôsobom vyvodiť prečo  nebolo započítané obdobie vysokoškolského štúdia (možno len dedukovať,
že z dôvodu nepreukázania obdobia prerušenia, ktoré nemožno započítať), rovnako chýbajú akékoľvek
konkrétne úvahy vo vzťahu k obdobiu namietaného zamestnania navrhovateľa. Takáto dedukcia
(doslova hádanie) dôvodov rozhodnutia  správneho orgánu zo strany súdu, tobôž účastníkov konania je
neprípustná, rovnako ako dodatočné objasňovanie rozhodujúcich okolností v rámci inštitútu správneho
súdnictva.

Z uvedených dôvodov krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p., považoval
napadnuté rozhodnutie v spojení s nadväzujúcimi rozhodnutiami odporkyne  za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pre ktoré ich v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
a § 250j ods. 3 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a                § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a
vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je s poukazom na ust. § 250r O.s.p. právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v
ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, konkrétne, aby si pred rozhodnutím zadovážila potrebné
podklady na rozhodnutie, vysporiadala sa konkrétnym a preskúmateľným spôsobom so vznesenými
námietkami navrhovateľa a aby tieto úvahy našli svoj odraz v odôvodnení nového rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni v celkovej sume 372,90
eur za 5 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo vzťahu k rozhodnutiu odporkyne zo
dňa 8.12.2015, prevzatie a príprava zastúpenia vo vzťahu k rozhodnutiam odporkyne zo dňa 1.2.2016,
návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 8.12.2015, návrh  na preskúmanie rozhodnutí
odporkyne zo dňa 1.2.2016, účasť na pojednávaní dňa 16.6.2016 po 66 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá v
spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z), t.j. 330 eur + 5 x režijný paušál (po 8,58
eur), t.j. 42,90 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), spolu 372,90 eur.
Tarifná hodnota 1 úkonu právnej služby predstavuje v dávkových veciach sociálneho poistenia (§ 11 ods.
4 veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z. z.) jednu trinástinu výpočtového základu, nie 1/6-inu, ako si uplatnila
právna zástupkyňa navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é  (§ 250s O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}