Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoE/13/2012 z 29. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2012, sp. zn. 10CoE/13/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8411206668.1 Krajský súd Prešov | 10CoE/13/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8411206668.1 | 2012-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b514587e-60b5-4a0d-b964-4092fba24d49 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8411206668.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411206668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411206668.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Probidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská
10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, , právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúcou JUDr. Andreou
Cvikovou, advokátkou, konateľkou spoločnosti proti povinnému: Q. L., bytom Z. XX, XXX XX E., štátny
občan SR, o vymoženie 672,62 s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský
úrad, Jantárová 30, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 8Er/1011/2011-23 zo dňa 30.11.2011, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom exekučné konanie
vedené súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov exekučného konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 672,62 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 23.2.2011 sp. zn.
II/2010-4766. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty č. B31-0000222 uzavretej dňa 18.12.2007 medzi pôvodným oprávneným a povinným.

Na základe ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prvostupňový súd podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku. Zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy
ktorú predchodca oprávneného používal v prípadoch uzatvárania viacerých zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Zmluvná podmienka inkorporovaná do štandardnej formulárovej zmluvy (článok IV.
ods. 15) nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory boli
rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva, a to

najmä zo smernice 93/13/EHS. Prvostupňový súd napokon dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktoré mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež
smernice 93/13/EHS a preto dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Preto exekučné konanie zastavil.



V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný
súd v rámci svojej preskumavacej činnosti nie je oprávnený na preskúmanie materiálnej a
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou
o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané
procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje
okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného
titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod. Exekučný súd je
oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného,
právom dovoleného a plnenia v súlade s dobrými mravmi. Nie je oprávnený posudzovať právny dôvod,
na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Poukázal na rozhodnutie vo veci

C-40/08 ASTURCOM Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nougeira a zdôraznil, že uvedené
rozhodnutie sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. Z
uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do
právoplatne skončenej veci. Ďalej uvádza, že právnym predchodcom oprávneného, ktorý s povinným
uzavrel zmluvu, bola Volksbank Slovensko a.s. a podľa § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, pričom klient nie je
povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V prejednávanom prípade klient prijal návrh rozhodcovskej
zmluvy a preto uvedenú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku.

Uvedené uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca prvostupňového súdu sa po
oboznámení s napadnutým uznesením a odvolaním oprávneného stotožnil s právnym názorom vyššieho
súdneho úradníka a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu
súdu zodpovedajúco ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Pretože odvolací súd preskúmal predloženú vec bez zopakovania, či doplňovania dokazovania v zmysle
zásad upravených v § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p. urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnuté
uznesenie a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z
toho, že podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal realizáciu exekúcie na základe rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej

bankovej asociácie zo dňa 23.2.2011 sp. zn. II/2010-47766, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.4.2011 a vykonateľnosť dňa 17.4.2011, pričom ako dôvod pre zastavenie exekučného konania
označil neprijateľnú podmienku uvedenú v článku IV. ods. 15 XII. zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
karty uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Touto neprijateľnou podmienkou
mala byť dohoda účastníkov, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú rozhodované s
konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že právny predchodca oprávneného je právnickou osobou so sídlom na
území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje
úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Pri uzatváraní
zmlúv sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné pri uzatváraní zmlúv s klientmi postupovať podľa
ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Prvostupňový súd pri posudzovaní neprijateľnosti rozhodcovskej doložky opomenul zaoberať sa
ustanoveniami zákona č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
bankách“, keďže, ako vyplýva z vyššie uvedeného, právny predchodca oprávneného pri uzatváraní



zmluvy o úvere bol bankou a rovnako tak nezisťoval to, či táto banka pri uzatváraní zmluvu o úvere
dodržala postup podľa zákona o bankách..

V tejto súvislosti nadobúda zásadný význam skutočnosť, že zo spisu nie je zistiteľné, či podpísaniu
úverovej zmluvy predchádzala dohoda zmluvných strán o schválení rozhodcovskej zmluvy v zmysle
§ 93b Zákona o bankách (ďalej už len „ZoB“). Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii . Je zrejme, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Preto sa prvostupňový súd v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať s ustanoveniami zákona o
bankách. Jeho úlohou v novom konaní bude vo vyššie naznačenom smere doplniť dokazovanie, pretože
pre vec je rozhodujúcim aj to, či predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy dodržal postup podľa §
93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Na oprávnenom (či jeho právnom predchodcovi - Volksbank Slovensko, a.s.) je, aby pre účely
tohto konania preukázali, či klientovi osobitne ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy a či klient mal okrem možnosti prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený aj iný návrh,
ktorým mohol návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať a tak sa sám rozhodnúť, či prijme alternatívu riešenia
prípadných sporov len v rozhodcovskom konaní.

Keďže prvostupňový súd zastavil exekúciu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom nemal
náležite zistený skutkový stav potrebný pre záver o právnej nedovolenosti rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej v úverovej zmluve, porušil právo oprávneného
na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto v súlade s § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.