Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/260/2016 z 6. 2. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. februára 2019, sp. zn. 6S/260/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016202514.1
Krajský súd Bratislava | 6S/260/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016202514.1 | 2019-02-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, SP, ObZ, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64083318-1c27-4a86-98cf-7a13ba3ec54c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202514.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/260/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202514
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202514.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, Bratislava, za účasti
ďalších účastníkov: v 1. rade SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO s. r. o., so sídlom Račianska
96, Bratislava, IČO: 47 818 638, v 2. rade Spoločenstvo vlastníkov bytov Svojeť-84 b.j., so sídlom
Karadžičova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/7510/2015 zo dňa
28.09.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky č. OLP/7510/2015 zo dňa 28.09.2015 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. HŽP/10695/2015 zo dňa 15.07.2015  z r u š u j e  a vec vracia
Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave žalobcovi a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (ďalej len „RÚVZ“) ako vecne a
miestne príslušný orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s prílohou č.1 bod 1 a podľa § 6 ods. 3
písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších
predpisov, o návrhu účastníka konania SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., IČO: 47 818 638,
vydal rozhodnutie č. HŽP/10695/2015 zo dňa 15.07.2015, ktorým podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona
č. 355/2007 Z.z., návrhu účastníka konania vyhovel a s uvedením priestorov fitnescentra „MAXIMUS
FITNESS&GYM" na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave, do prevádzky súhlasil. Zároveň podľa § 13 ods. 4
písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. schválil prevádzkový poriadok pre poskytované služby v predmetnom
zariadení.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j.,
Karadžičova 6, Bratislava a L. C., o ktorých ako príslušný odvolací orgán Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky, rozhodnutím č. OLP/7510/2015 zo dňa 28.09.2015, odvolanie zamietol a
rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. HŽP/10695/2015
zo dňa 15.07.2015, potvrdil.



3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pod č. VI/1Gd748/15/1000-21 zo dňa 30.05.2016 podľa
§ 22 ods.1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podala protest
prokurátora, o ktorom rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. S05541-OP-2016
zo dňa 20.10.2016 tak, že protestu prokurátora nevyhovelo.

II. Žaloba.

4. Dňa 18.11.2016 podala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na Krajský súd v Bratislave
žalobu, ktorou navrhuje preskúmanie napadnutých rozhodnutí s tým, aby správny súd rozhodnutia
správnych orgánov prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil RÚVZ na ďalšie konanie z dôvodu, že
rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nesprávne právne posúdené
a preto sú nezákonné.

5. Žalobca uviedol, že podkladom pre rozhodnutie RÚVZ okrem žiadosti, bol výpis z obchodného
registra, nájomná zmluva k predmetnému nebytovému priestoru, návrh prevádzkového poriadku,
protokoly o výsledkoch merania hluku a záznam z hygienickej previerky. Keďže prevádzka fitnescentra
sa nachádza v bytovom dome, RÚVZ požiadal o vyjadrenie dotknutých účastníkov Spoločenstvo
vlastníkov bytov SVOJEŤ - 84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava a L., bytom tam tiež. Vyjadrenie dotknutých
účastníkov spočívalo v námietkach súvisiacich s nadmerným hlukom a vibráciami spôsobenými
prevádzkou fitnescentra, ktoré RÚVZ neakceptoval a vydal prvostupňové rozhodnutie. Správny orgán v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vplyv prevádzky fitnescentra na hlukovú pohodu bývania v
susediacom obytnom prostredí bol posúdený meraniami hluku odborne spôsobilou osobou I.. S. v dňoch
17.05.2015 a 12.06.2015 (protokol č. 042/2015/032). Výsledky vykonaných meraní a hodnotení hluku
preukázali, že v čase merania posudzovaná hodnota hluku neprekročila prípustnú hodnotu určujúcej
veličiny platnú pre denný a večerný referenčný čas v zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na
objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhl. MZ SR č. 237/2009 Z.z..

6. Podľa žalobcu rozhodnutím prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutím žalovaného bol porušený
zákon. RÚVZ v konaní o udelení súhlasu na uvedenie priestorov do prevádzky, musí pri posudzovaní
návrhu, okrem iného, skúmať aj doklad o oprávnení na podnikanie, t.j. oprávnenie prevádzkovať živnosť
podľa zákona č. 455/1991 Zb., podľa Obchodného zákonníka alebo na základe osobitných predpisov.
Zároveň z príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že stavbu, prípadne jej časť, možno užívať len
na základe kolaudačného rozhodnutia. Ak stavba, resp. v danom prípade nebytový priestor, má slúžiť
ako prevádzkareň, musí byť na tento účel skolaudovaná. Preto RÚVZ pred vydaním rozhodnutia, ktorým
z hľadiska ochrany verejného zdravia súhlasí s uvedením priestorov do prevádzky, je povinný túto
skutočnosť skúmať. Uvedené vyplýva aj z § 82 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je
kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Je nesporné,
že ak prevádzkareň má spĺňať všetky požiadavky kladené na ochranu verejného zdravia, musí byť v
prvom rade stavebnotechnicky na to uspôsobená.

7. RÚVZ v konaní podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z. postupuje podľa
Správneho poriadku, ktorý v úvodných ustanoveniach upravuje základné zásady, z ktorých okrem
zásady zákonnosti je potrebné zdôrazniť zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy (§ 3 ods. 5 a § 32 a §
46). Podstata zásady materiálnej pravdy vychádza zo zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia
dôkazov, pričom správny orgán je povinný zistiť úplný a presný stav veci, t.j. zistiť všetky skutočnosti,
ktoré sú pre aplikáciu hmotnoprávneho predpisu právne relevantné.

8. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetný nebytový priestor na Karadžičovej ul. č. 6
v Bratislave bol skolaudovaný ako obchodný priestor a preto je možné tento priestor užívať len ako
prevádzkareň na účely predaja tovaru. Hoci tieto priestory už v minulosti boli využívané na prevádzku
fitnescentra, o zmene účelu užívania stavby príslušným stavebným úradom nikdy nebolo rozhodnuté.
Preto keď RÚVZ vydal rozhodnutie, ktorým súhlasil s uvedením priestoru fitnescentra do prevádzky,
rozhodol v rozpore s § 13 ods. 4, ods. 6 písm. b) a d), ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., ako aj s § 7 ods.
3 Obchodného zákonníka, § 76 ods. 1, § 82 ods. 1 a ods. 5, § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Súčasne
rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím porušil § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32
ods. 1 a § 46 Správneho poriadku v spojení § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z..



9. Nedostatky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neboli odstránené ani konaní o opravnom
prostriedku, preto žalovaný tým, že rozhodnutie ako nezákonné nezrušil, porušil aj ust. § 59 ods. 3
Správneho poriadku v spojení § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.. Uvedenému výkladu žalobcu
nasvedčuje novela ust. § 13 ods. 6 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorej sa s účinnosťou od
01.01.2016, pre potreby konania o vydanie súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky vyžaduje doklad
príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel.

10. Z dôvodu, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, žalobca podal dňa 30.05.2016
pod č. VI/1 Gd 748/15/1000-21 žalovanému protest prokurátora, ktorý protestu nevyhovel a predložil
ho nadriadenému orgánu Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím pod č.
S05541-OP-2016 zo dňa  20.10.2016  protestu prokurátora nevyhovelo. Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky v svojom odôvodnení k námietke porušenia § 13 ods. 6 písm. b), písm. d) a ods.
8 zákona č. 355/2007 Z.z. uviedlo „Na základe § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. si síce príslušný
orgán verejného zdravotníctva môže vyžiadať doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska a
rozhodnutia, avšak v tomto smere ministerstvo súhlasí s argumentáciou Úradu verejného zdravotníctva,
že ide o doplnenie takých dokladov, ktoré sú potrebné pre odborné posúdenie predloženej žiadosti
v zmysle ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z., a nie o svojvoľné rozširovanie podkladov k žiadosti,
ktoré sú taxatívne vymenované v § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z.. Dôležitá je podľa ministerstva
tá skutočnosť, že do prijatia novely zákona č. 355/2007 Z.z., teda do 31.12.2015, nebolo vyžiadanie
dokladu príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel zákonnou povinnosťou
regionálneho úradu, a teda tento doklad si vyžiadať od účastníka konania mohol, ale nemusel, pokiaľ
po preskúmaní žiadosti a jej príloh dospel k záveru, že má na vydanie rozhodnutia dostatočné podklady.
Rozhodnutia jednotlivých orgánov verejnej správy - v tomto prípade regionálneho úradu verejného
zdravotníctva a stavebného úradu - určujú účastníkom konania odlišné povinnosti a podkladmi pre
ich vydanie sú odlišné dokumenty, ktoré musí účastník konania príslušnému orgánu verejnej správy
predložiť. V koncepcii rozhodovania regionálneho úradu do 31.12.2015, teda pred účinnosťou novely
zákona č. 355/2007 Z.z., konkrétne ustanovenia § 13 ods. 6 bolo možné, aby vznikla situácia, že
regionálny úrad vydá kladné rozhodnutie o uvedení priestorov do prevádzky bez toho, aby musel mať ako
podklad pre svoje rozhodnutie doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný
účel.“

11. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že orgány verejnej správy na úseku verejného zdravotníctva,
pri výkone verejnej správy, zjavne ignorujú skutočnosť, že sú povinné postupovať v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, teda nielen, ako v predmetnom prípade, len  podľa zákona č. 355/2007
Z.z., pričom žalovanému nebolo vytýkané, že neposudzoval, či žiadateľ spĺňa podmienky určené v
zákone č. 50/1976 Zb.. Pre postup RÚVZ podľa zákona č. 355/2007 Z.z. je podstatné, či posudzuje
priestor - stavbu určenú na užívanie ako rodinný dom, alebo prevádzkareň určenú na podnikateľskú
činnosť. Iné požiadavky z hľadiska ochrany verejného zdravia sú kladené na prevádzku obchodu a iné
na prevádzku fitnescentra (vybavenie sociálnych a hygienických zariadení, hladina hluku) a to obzvlášť,
ak ide o priestory v bytovom dome. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pre konanie podľa § 13 ods. 4 zákona
č. 355/2007 Z.z. nie je podstatné, na aký účel prevádzkovania podnikateľskej činnosti sú priestory
určené (skolaudované), potom nie je zrejmé, na základe akých zákonom stanovených kritérií tú ktorú
prevádzkareň posudzuje. V danom prípade, na základe čoho posudzoval predmetné nebytové priestory,
t.j. či ako obchodné priestory alebo ako priestory určené na fitnescentrum.

12. K stanovisku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k protestu prokurátora, ktoré vychádza
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/31/2002, podľa ktorého „Zrušenie alebo
zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov takto prichádza do
úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda
inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným
rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na
zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným
právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením.", žalobca uviedol, že s právnym
názorom NS SR vysloveným v predmetnom rozhodnutí sa stotožňuje, avšak treba vychádzať z
prístupu k posudzovanej veci. Žalobca tvrdí, ako už vyššie uviedol, pre orgány verejnej správy na
úseku verejného zdravia sú záväzné aj iné právne normy, než len zákon č. 355/2007 Z.z.. Pokiaľ
žalovaný tento fakt nebude akceptovať, potom budú pre neho skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie



veci len formálnym procesným nedostatkom. Nesplnenie podmienok podľa zákona č. 50/1976 Zb.
má za následok nemožnosť užívania prevádzkových priestorov, a to napriek vydanému súhlasnému
rozhodnutiu RÚVZ.

III. Vyjadrenie žalovaného.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 21.12.2016, doručeným súdu dňa 27.12.2016 s tým,
že orgány verejného zdravotníctva pri rozhodovaní predmetnej veci postupovali v súlade v tom čase
platným zákonom č. 355/2007 Z.z. a žiadal, aby súd rozhodnutia prvého aj druhého stupňa potvrdil a
žalobu zamietol.

14. Žalovaný predložil svoje stanovisko k protestu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.
VI/1 Gd 748/15/1000-21 zo dňa 30.05.2016, na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako
príslušnému orgánu podľa s § 4 ods. l písm. c) zákona č. 355/2007 Z.z., v ktorom uviedol, že preskúmal
odvolanie účastníka konania Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava,
podané proti rozhodnutiu RÚVZ č. HŽP/10695/2015 zo dňa 15.07.2015, ktoré zamietol a rozhodnutie
RÚVZ potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia RÚVZ vyplýva, že priestor fitnescentra „MAXIMUS FITNESS
& GYM“ na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave je situovaný na prízemí, v nebytových priestoroch
bytového domu o celkovej podlahovej ploche 436 m2. Spoločenstvo vlastníkov a pani C. namietali, že
fitnescentrum svojou prevádzkou vážnym spôsobom zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov bytov, ide
najmä o hluk a vibrácie počas celého dňa a najmä v skorých ranných hodinách a nočných hodinách, hluk
pri upratovaní v nočných hodinách, vibrácie z motorov klimatizačných zariadení, ktoré sú upevnené na
lodžiách patriacich vlastníkom bytov na 1. poschodí bytového domu bez súhlasu dotknutých vlastníkov,
nebytový priestor (vo vlastníctve účastníka konania) bol bez súhlasu vlastníkov bytov rozsiahlymi
stavebnými úpravami zmenený z obchodných priestorov na fitnescentrum.

15. Žalovaný uviedol, že RÚVZ sa s námietkami vysporiadal s tým, že vplyv predmetnej prevádzky
- fitnescentra na hlukovú pohodu bývania v susediacom obytnom prostredí posúdil meraním hluku
odborne spôsobilou osobou I.. S. - A&Z Acoustics Bratislava, ktorý vypracoval Protokol č. 042/2015/032
zo dňa 17.05.2015 o meraní a hodnotení hluku so záverom, že v čase merania posudzovaná hodnota
hluku v obytnej miestnosti bytu na 2. NP z činností vykonávaných vo fitnescentre neprekročila prípustnú
hodnotu určujúcej veličiny, platnú pre denný a večerný referenčný čas v zmysle vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií
v životnom prostredí v znení vyhlášky č. 237/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška“). Zároveň prevádzkovateľ
zabezpečil odhlučnenie priestoru obložením podlahy dvomi vrstvami pružných podložiek v celom
priestore pre cvičenie s jednoručnými činkami, ako i použitím podložiek pod zariadenia na cvičenie
a stojanmi na závažia, ktorého dostatočná účinnosť bola posúdená vykonanými meraniami hluku za
štandardných podmienok cvičenia v prevádzke.

16. K zmene účelu využitia pôvodného nebytového obchodného priestoru na fitnes, orgán verejného
zdravotníctva konštatoval, že nie je oprávnený skúmať, či účel užívania priestorov určený v kolaudačnom
rozhodnutí je zhodný s účelom užívania na schvaľovanú prevádzku; k takejto zmene sa orgán verejného
zdravotníctva vyjadruje ako dotknutý orgán záväzným stanoviskom na požiadanie stavebného úradu
v rámci kolaudačného konania, avšak nie je povinným dokladom pre rozhodovaciu činnosť orgánu
verejného zdravotníctva; realizáciu stavebných úprav v predmetných priestoroch je oprávnený riešiť
príslušný stavebný úrad a nie orgán verejného zdravotníctva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
znenie ustanovení § 4 ods. 3 písm. f) a písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom riadení v znení
neskorších predpisov. Pokiaľ sa z predmetnej prevádzky po 22,00 hod. (inzerovaná doba ukončenia
prevádzky) šíri obťažujúci hluk (upratovanie, sprchovanie a pod.) tak, ako je uvedené v podnete, podľa
názoru žalovaného, orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené regulovať správanie sa v tomto
prípade súkromných osôb. Uvedené je možné riešiť prostredníctvom Obce, ktorá by mala trvať na
dodržaní zatváracích hodín a ďalšieho neobťažovania obyvateľov činnosťami vykonávanými po 22,00
hod., alebo prostredníctvom Mestskej polície ako priestupok na úseku verejného poriadku z titulu rušenia
nočného pokoja.

17. Žalovaný v súvislosti v čase vydania napadnutých rozhodnutí podľa platného zákona č. 355/2007 Z.z.
uviedol, že z ust. § 13 ods. 4písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. vyplýva, že ide o špeciálnu činnosť orgánov



verejného zdravotníctva, ktorá má odborný charakter. Orgány verejného zdravotníctva neposudzujú z
hľadiska ochrany verejného zdravia len prevádzkarne v zmysle Obchodného zákonníka tak, ako na to v
proteste žalobca poukazuje, pričom však nekonkretizuje „prevádzkareň“ podľa živnostenského zákona
alebo iného právneho predpisu, na základe ktorého sa podniká, ale orgány verejného zdravotníctva
rozhodujú o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky, t.j. všetkých priestorov, kde môže dôjsť k
prípadnému negatívnemu ovplyvňovaniu pracovných podmienok, resp. následne aj okolitých životných
podmienok bez ohľadu na to, ako tieto priestory definuje Obchodný zákonník alebo živnostenský, resp.
iný zákon. RÚVZ ani žalovaný nikdy nespochybňovali skutočnosť, že stavbu prípadne jej časť možno
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, pričom rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva
podľa § 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. nikdy nebola spochybnená a ani nahradená povinnosť
účastníka konania, aby si splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú aj z iných právnych predpisov,
napr. stavebného zákona. Žalovaný zastáva názor, že dozor nad dodržiavaním ustanovení stavebného
zákona (§ 82 ods. 5) neprislúcha orgánom verejného zdravotníctva, ale príslušným stavebným úradom,
takúto kompetenciu orgánom verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z.z. ani stavebný zákon
nepriznáva.

18. K ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z. platného v čase vydania prvostupňového rozhodnutia,
orgány verejného zdravotníctva neboli oprávnené požadovať doklady nad rámec tých, ktoré taxatívne
vymenúva zákon. V opačnom prípade by postupovali v rozpore s čl. 2 ods.2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, t.j., keby orgán verejného zdravotníctva vyžadoval doklad nad rámec § 13 ods. 6 zákona č.
355/2007 Z.z., bol by postupoval v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a žiadateľ nemal povinnosť
doklad nad rámec zákona správnemu orgánu predložiť. Pokiaľ ide o novelu § 13 ods. 6 zákona č.
355/2007 Z.z. účinnú od 01.01.2016, orgány verejného zdravotníctva, ani žiadatelia o rozhodnutie a
ani iný štátny orgán nemohol právne relevantným spôsobom disponovať informáciou, že takáto novela
zákona č. 355/2007 Z.z. bude prijatá a účinná od 01.01.2016 a preto nie je možné predpokladať, že
mohla byť v predstihu plnená. Žalovaný zastáva názor, že účastník konania nemôže byť postihovaný
(napr. zrušením súhlasného rozhodnutia) za „nesplnenie“ podmienky, neexistujúcej v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia a ani rozhodnutia o odvolaní.

19. Žalovaný k ust. § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z.z. v zmysle ktorého si príslušný orgán
verejného zdravotníctva môže vyžiadať ďalšie doklady, potrebné na vydanie záväzného stanoviska
alebo rozhodnutia uviedol, že ide o doplnenie takých dokladov, ktoré sú potrebné pre odborné posúdenie
predloženého návrhu v zmysle ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. a nie svojvoľné rozširovanie
podkladov k žiadosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z., takýto
postup by bol v rozpore s už citovaným čl. 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy slovenskej republiky.

IV. Replika žalobcu.

20. V replike doručenej súdu dňa 14.02.2017, žalobca zdôraznil, že argumentácia žalovaného je
neadekvátna a právne irelevantná. Stanovisko žalovaného vyplýva z iného právneho problému, ktoré
je pre daný prípad neaplikovateľné. K namietanej retroaktivite k postupu podľa § 13 ods.6 písm. f)
zákona č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2016, žalobca len odkázal na dlhodobý výkladový
problém, ktorý predmetná novela vyriešila, hoci už pre novelou právna úprava bola zrejmá v tom, že
orgány verejného zdravotníctva môžu uvádzať do prevádzky len tie prevádzkarne, ktoré sú na daný účel
skolaudované.

V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1.rade.

21. Ďalší účastník konania SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., subjekt, ktorý RÚVZ podal
žiadosť o uvedenie priestorov fitnescentra „MAXIMUS FITNESS&GYM" na Karadžičovej ul. č. 6 v
Bratislave do prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku pre poskytované služby v predmetnom
zariadení, sa k žalobe vyjadril podaním z 11.04.2017, doručeným súdu dňa 18.04.2017 s tým, že
predmetné súdne konanie považuje za neúčelné, nakoľko predmetné fitnescentrum už neprevádzkuje.
Prevádzku fitnescentra a nájom nebytových priestorov ukončil k 17.01.2016.

VI. Administratívne konanie.



22. Z administratívneho spisu súd zistil, že ďalší účastník konania SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO,
s.r.o., dňa 26.05.2015 podal žiadosť RÚVZ o vydanie rozhodnutia/záväzného stanoviska orgánu
verejného zdravotníctva v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia v znení neskorších predpisov, o uvedení priestorov na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave, do
prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku. Súčasťou žiadosti bol výpis z obchodného registra,
nájomná zmluva k predmetnému nebytovému priestoru, návrh prevádzkového poriadku, protokoly o
výsledkoch merania hluku a záznam z hygienickej previerky, technická dokumentácia k opaľovacím
prístrojom, výsledky merania UV žiarenia, doklad o zaškolení pracovníka pre obsluhu opaľovacích
prístrojov.

23. RÚVZ oznámil začatie správneho konania vo veci uvedenia priestorov do prevádzky formou
verejnej vyhlášky č. HZP/10695/2015 dňa 15.06.2015. V stanovenej lehote sa nikto nevyjadril a
keďže ide o nebytové priestory v bytovom dome, RÚVZ vyzval dotknutých účastníkov konania
Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j., Karadžičova 6, Bratislava a L. C.Á., Q. B. X, Q. listom č.
HZP/10695/2015 z 15.06.2015 o vyjadrenie. Oslovené subjekty sa k veci vyjadrili listami z 23.06.2015
a pani C. k svojmu vyjadreniu priložila petíciu obyvateľov bytového domu k predmetnému fitnescentru.

24. RÚVZ vo veci vydal prvostupňové rozhodnutie č. HŽP/10695/2015 zo dňa 15.07.2015, ktorým s
uvedením priestorov fitnescentra „MAXIMUS FITNESS&GYM" na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave, do
prevádzky súhlasil a schválil prevádzkový poriadok pre poskytované služby v predmetnom zariadení.
Proti predmetnému rozhodnutiu podalo Spoločenstvo vlastníkov odvolanie, doručené úradu dňa
04.08.2015, v ktorom uviedlo, že tvrdenie RÚVZ,  že p. C. nevyužila možnosť nahliadnutia do spisu je
nepravdivé a ďalšie námietky sa týkali hlavne hlučnosti predmetnej prevádzky. Odvolanie Spoločenstva
vlastníkov ako aj p. C. bolo doručené žiadateľovi na vyjadrenie. Žiadateľ sa k odvolaniu vyjadril písomne,
podaním z 28.08.2015 s tým, že merania hluku vo vnútornom prostredí boli realizované odborne
spôsobilou osobou postupmi, ktoré sú určené všeobecne záväznými predpismi a metodikami. Žiadateľ
ako prevádzkovateľ fitnescentra zrealizoval protihlukové opatrenia na základe návrhov odborníkov.
Dňa 31.08.2015 bolo odvolanie s celým spisovým materiálom postúpené žalovanému na rozhodnutie.
Žalovaný rozhodol o odvolaní pod č. OLP/7510/2015 dňa 28.09.2015. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.10.2015.

25. Žalobca dňa 02.06.2016 podal žalovanému protest prokurátora pod č. VI/1Gd748/15/1000-21
z 30.05.2016, o ktorom rozhodlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. S05541-
OP-2016 dňa 20.10.2016 tak, že protestu prokurátora nevyhovelo. Protest prokurátora obsahoval citáciu
ustanovení § 13 ods.6, ods. 8, § 59 ods.1 zákona č. 355/2007 Z.z., § 3 ods.1, ods.5 prvá veta, §
32 ods.1, § 46, § 59 ods.3 Správneho poriadku, § 7 ods.3 Obchodného zákonníka, § 76 ods.1, § 82
ods.1, ods. 5, § 85 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. s tým, že správne orgány sa citovanými právnymi
predpismi neriadili. Z obsahu uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že RÚVZ v konaní o udelení
súhlasu na uvedenie priestorov do prevádzky, musí pri posudzovaní, okrem iného, skúmať aj doklad
o oprávnení na podnikanie. Zároveň z citovaných ustanovení vyplýva, že stavbu, prípadne jej časť,
možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Ak stavba, resp. v danom prípade nebytový
priestor, má slúžiť ako prevádzkareň, musí byť na tento účel aj skolaudovaná. Uvedené vyplýva aj z § 82
ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné
rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Je totiž nesporné, že ak
prevádzkareň má spĺňať všetky požiadavky kladené na ochranu verejného zdravia, musí byť v prvom
rade stavebnotechnicky na to uspôsobená. Dodržanie týchto podmienok však regionálny úrad nie je
oprávnený skúmať, preto žiadateľ musí túto skutočnosť preukázať rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej správy, t.j. príslušného stavebného úradu. V tejto súvislosti poukázal na novelu § 13 ods. 6 písm.
f) zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorej sa s účinnosťou od 01.01.2016, pre potreby konania o vydanie
súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky, vyžaduje doklad príslušného stavebného úradu o užívaní
stavby na posudzovaný účel. RÚVZ v konaní podľa § 13 ods. 4 písm. a) a písm. b) zákona č. 355/2007
Z.z. postupuje podľa Správneho poriadku, ktorý upravuje základné zásady, z ktorých, okrem zásady
zákonnosti, je potrebné zdôrazniť zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, upravenú v ustanovení §
3 ods. 5 a bližšie v ustanoveniach § 32 a § 46. Podstata zásady materiálnej pravdy vychádza zo
zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správny orgán je povinný zistiť úplný
a presný stav veci, t.j. zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú pre aplikáciu hmotnoprávneho predpisu právne
relevantné. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že nebytový priestor na Karadžičovej
ul. č. 6 v Bratislave bol pôvodne skolaudovaný ako obchodný priestor, preto ho bolo možné užívať



len ako prevádzkareň na účely predaja tovaru. Hoci tieto priestory už v minulosti boli využívané na
prevádzku fitnescentra, o zmene účelu užívania stavby príslušným stavebným úradom nikdy nebolo
rozhodnuté. Regionálny úrad o tejto skutočnosti mal vedomosť, pretože vyplývala z obsahu zmluvy o
nájme nebytových priestorov, ktorú žiadateľ k žiadosti pripojil.

VII. Verejné vyhlásenie rozsudku

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa
07.02.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca, žalovaný ani ďalší účastníci
konania nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že
žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

VIII. Právne posúdenie žaloby.

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci  (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba bola podaná
podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 178 ods. 2 SSP.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

31. Podľa §13 ods.4 písm. a), b) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný v čase podania žiadosti, ak v tomto zákone nie je
ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva
a) rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich
prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného
prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky,
b) schvaľuje prevádzkové poriadky a návrhy na ich zmenu.

32. Podľa §13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanoviská podľa
odseku 3 písm. b) až e) a rozhoduje o návrhoch podľa odseku 4 na základe žiadosti, ktorá obsahuje
a) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom
právnická osoba; meno, priezvisko a bydlisko a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom
fyzická osoba-podnikateľ,
b) doklad o oprávnení na podnikanie,



c) meno, priezvisko a bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných
činností,
d) dokumentáciu s opisom činnosti, ktorá je predmetom návrhu na posúdenie,
e) hlukovú štúdiu, ak ide o stavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

33. Podľa §13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán verejného zdravotníctva si môže vyžiadať ďalšie doklady
potrebné na vydanie záväzného stanoviska a rozhodnutia.

34. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účinný v čase podania
žiadosti (ďalej len „SP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

36. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

37. Podľa § 32 ods. 1 SP, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

38. Podľa § 46 SP, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

39. Podľa § 59 ods. 3 SP, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho
vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo
hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

40. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, prevádzkarňou sa rozumie priestor,
v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným
menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.

41. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na
ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie,
možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

42. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

43. Podľa § 82 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné
rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku.

44. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavbu možno užívať' len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť' život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa
vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

IX. Závery správneho súdu.



45. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
OLP/7510/2015 zo dňa 28.09.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie RÚVZ o vyhovení žiadosti spoločnosti
SLOVUNIT ŠKOLIACE STREDISKO, s.r.o., IČO: 47 818 638, s uvedením priestorov fitnescentra
„MAXIMUS FITNESS&GYM" na Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave do prevádzky a zároveň schválil
prevádzkový poriadok pre poskytované služby v predmetnom zariadení. Spornou je otázka, či správny
orgán dostatočne zistil skutočný stav, keď vydal súhlas na prevádzkovanie fitnescentra v nebytových
priestoroch, ku ktorým nezisťoval, či sú určené na prevádzkovanie činnosti fitnescentra v zmysle
stavebného zákona a či orgán verejnej správy pri svojom rozhodnutí mal vychádzať bez ďalšieho výlučne
z dokladov taxatívne uvedených v § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z..

46. Pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia súd vychádzal zo zákona č. 355/2007 Z.z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v čase podania žiadosti, dňa 26.05.2015 a rovnako pri
posúdení splnenia podmienok pre uvedenie priestorov do prevádzky. Je nepochybné, že v § 13 ods.6
zákona č. 355/2007 Z.z. zákonodarca taxatívne vymedzil doklady, ktoré musia byť súčasťou žiadosti, t.j.
doklady na ktoré správny orgán má právny titul priamo vyžadovať od žiadateľa pri podaní žiadosti.

47. Keďže procesný postup správneho orgánu, pri posúdení splnenia podmienok pre uvedenie priestorov
do prevádzky priamo zákon č. 355/2007 Z.z. neupravuje, ale odkazuje v § 59 ods.1 na všeobecné
predpisy o správnom konaní, procesný postup správneho orgánu pri aplikácii zákona č. 355/2007 Z.z. je
determinovaný Správnym poriadkom. Správny poriadok sa riadi procesnými zásadami pre celé správne
konanie a tieto nemožno chápať izolovane. Práve v súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím nemožno
vylúčiť podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku zásadu materiálnej (objektívnej) povahy, t.j. aby správny
orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32
ods. 1, § 46). Táto zásada súvisí so zásadou zákonnosti. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie
zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom (povinnosť
správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti a zistený stav musí zodpovedať skutočnosti).
Zo správneho poriadku vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie
správny orgán. Preto je správne konanie ovládané vyhľadávacou zásadou, ktorá je síce modifikovaná
niektorými povinnosťami účastníkov, čo v predmetnej veci predstavuje taxatívny výpočet dokladov, ktoré
má žiadateľ predložiť (§ 13 ods.6 zákona č. 355/2007 Z.z.), čo však nezbavuje správny orgán povinnosti
zabezpečiť ďalšie podklady pre objektívne zistenie skutočného stavu.

48. Správny súd je názoru, že RÚVZ pri posúdení žiadosti uvedenia priestorov fitnescentra na
Karadžičovej ul. č. 6 v Bratislave do prevádzky, nedostatočne zistil skutočný stav veci a nezabezpečil si
potrebné podklady pre rozhodnutie. Z predloženej nájomnej zmluvy nebytových priestorov z 20.05.2015
je nepochybné, že nebytový priestor, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy sa nachádza na prízemí
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava; zo záznamu
z hygienickej previerky dňa 15.06.2015 je zrejmé, že nebytový priestor sa nachádza v bytovom dome
a z písomných vyjadrení Spoločenstva vlastníkov bytov SVOJEŤ-84 b.j. a pani C. je nepochybné, že
prevádza fitnescentra vážnym spôsobom zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov bytov (hluk, vibrácie),
preto s prevádzkou fitnescentra ako aj s jeho prevádzkovým poriadkom nesúhlasia.

49. Aj keď RÚVZ ako aj žalovaný správny orgán odôvodnenie svojich rozhodnutí opreli o protokol
merania a hodnotení hluku odborne spôsobilou osobou, špecifikovaný v odseku 15. tohto rozhodnutia,
podľa názoru súdu a to s dôrazom na účel zákona č. 355/2007 Z.z., ktorým je ochrana verejného zdravia,
bolo potrebné posúdiť všetky skutočnosti, ktoré v logických súvislostiach s predmetom posúdenia súvisia
a to, či nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, je pre prevádzkovanie fitnescentra vhodný.

50. Účel zákona č. 355/2007 Z.z., ktorým je ochrana verejného zdravia, vo vzťahu k predmetu posúdenia
predmetnej žiadosti, je vymedzený v § 2 písm. c), d), f), i) - verejné zdravie ako
c) determinanty zdravia sú faktory určujúce zdravie, ktorými sú životné prostredie, pracovné prostredie,
genetické faktory, zdravotná starostlivosť, ochrana a podpora zdravia a spôsob života,
d) životné podmienky sú fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu
k verejnému zdraviu, podmienky bývania, odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných
záujmových činností, dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb,
výživy a spôsobu stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s
požívatinami a predmetov bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický
rozvoj detí, mládeže a dospelých,



f) zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky sú podmienky, ktoré nepôsobia nepriaznivo
na zdravie ľudí, ale ho chránia a kladne ovplyvňujú,
i) spôsob života je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok,
osobnostných vlastností, sociálnych faktorov a ekonomických faktorov.

51. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru, ktorý oprel o príslušné zákonné
ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. a správneho poriadku dospel k záveru, že aj keď žiadateľ nemal (v
čase podania žiadosti účinného zákona č.355/2007 Z.z.) povinnosť predložiť správnemu orgánu doklad
o užívaní stavby na posudzovaný účel, mal správny orgán v logických súvislostiach v kontexte ochrany
zdravia vlastníkov bytov v bytovom dome, kde sa predmetný nebytový priestor nachádza, doplniť
zistenie skutkového stavu o vyjadrenie stavebného úradu, či prevádzkovanie fitnescentra v nebytových
priestoroch bytového domu je v súlade s užívaním stavby v zmysle kolaudačného rozhodnutia (malo
by byť vždy v záujme orgánu úplne a presne zistiť, v akom priestore má byť prevádzka zriadená,
či ide o bytový dom, rodinný dom, resp. inú stavbu). Takáto činnosť RÚVZ vyplýva aj z § 13 ods.8
zákona č.355/2007 Z.z., t.j. potreba vyžiadania dokladu pre vydanie rozhodnutia. Je irelevantné, či išlo o
vyjadrenie stavebného úradu alebo iného orgánu, pokiaľ RÚVZ pre svoje rozhodnutie potreboval doplniť
zistenie skutkového stavu. Preto podľa názoru súdu, riadne a úplné zistenie skutočného stavu nemôže
byť v rozpore s hmotným právom, to na margo rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn 4Sž/31/2002.

52. To, že pre kvalifikované a úplné posúdenie predmetného návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky
bolo potrebné vyjadrenie stavebného úradu, podporne potvrdzuje novela zákona č.355/2007 Z.z., v
ktorej s účinnosťou od 01.01.2016 medzi taxatívne vymedzené doklady predložené žiadateľom pri
návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky, zákonodarca zakomponoval do ust. § 13 ods.6 písm. f),
podľa ktorého žiadosť okrem dovtedajších dokladov má obsahovať aj doklad príslušného stavebného
úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel, ak ide o konanie podľa ods. 4. Správny súd v tejto súvislosti
dodáva, že zákonodarca v plnom znení ponechal ust. § 13 ods. 8, podľa ktorého, príslušný orgán
verejného zdravotníctva si môže vyžiadať ďalšie doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska a
rozhodnutia, čím zas, podľa posudzovanej žiadosti, ponechal orgánu verejnej správy možnosť doplniť
zistenie skutočného stavu.

53. Súd dal za pravdu žalobcovi v tvrdení uvedenom v odseku 6. tohto rozhodnutia a má zato, že
skutočne v zmysle žiadosti na uvedenie priestoru do prevádzky, žiadateľ požadoval uvedenie priestorov
(prevádzky) fitnescentra do prevádzky, čím označený nebytový priestor na Karadžičovej ul. č. 6 v
Bratislave, bolo potrebné posúdiť, či  prevádzka fitnescentra je spôsobilá na prevádzku v označenom
nebytovom priestore. Preto orgán verejnej správy mal zistiť skutočný stav a od príslušného stavebného
úradu mal takéto vyjadrenie požadovať (§ 82 ods.5 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon). Na tomto
mieste súd odkazuje na stavebný zákon, ktorý v § 82 upravuje kolaudačné rozhodnutie, ktoré okrem
iného určuje obsah podmienok užívania stavby na určený účel, vyplývajúci z technických požiadaviek
na predmetnú stavbu.

54. Vyjadrenie ďalšieho účastníka uvedené v odseku 21. tohto rozhodnutia súd vyhodnotil ako
bezpredmetné, nakoľko v správnom súdnictve súdy preskúmavajú právoplatné rozhodnutia správnych
orgánov. A keďže rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto súdneho prieskumu neboli správnym orgánom
zmenené alebo zrušené (sú platné a účinné), správny súd vo veci konal a rozhodol.

55. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového
stavu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto súd obidve rozhodnutia podľa § 191 ods.
1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil  RÚVZ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je
viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP).

X. Trovy konania.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168  v spojení s § 175 ods.1 SSP. Keďže vo veci
úspešnému žalobcovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil, preto
mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako ďalším účastníkom súd právo na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko im v zmysle obsahu spisu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania
nevznikli.



57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).