Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/284/2011 z 23. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. apríla 2012, sp. zn. 6Co/284/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7709209879.1 Krajský súd Košice | 6Co/284/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7709209879.1 | 2012-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4acad568-4fbb-406d-963b-dcde74b2eaad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7709209879.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/284/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709209879
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709209879.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: K.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., Z. XX,
proti odporkyni: Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 69
090, zast. JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce,
č.k. 11C/125/2009-224 zo dňa 7.11.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/04/2009 zo
dňa 28.7.2009, vydaného Arbitrážnym súdom Košice, do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 11C/125/2009.

Uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa vo veci samej domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 28.7.2009 sp.zn. 3C/04/2009 v zmysle ust. § 40 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V priebehu konania podala návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodnila tým, že môže očakávať v najbližších dňoch exekúciu, keďže
rozhodcovský súd rozhodol v jej neprospech, a tým by jej mohla byť spôsobená ujma. Po právnom
posúdení návrhu navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a odložil odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, lebo by ním mohla byť spôsobená navrhovateľke finančná ujma.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/, b/ c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje
za nezákonné, neoprávnene a hrubo zasahujúce do jej práv priznaných právoplatným rozhodnutím.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, má
charakter právoplatného rozhodnutia súdu. Keďže ide o právoplatné rozhodnutie, ktorému predchádzalo
rozhodcovské konanie, i všeobecný súd by mal túto okolnosť brať na vedomie, a preto povolenie
odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať len o naozaj výnimočné, a v tom ktorom prípade existujúce
skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. V prípade povolenia odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa prelamujú účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku
ešte pred rozhodnutím vo veci samej, preto by k odkladu vykonateľnosti malo dôjsť v celkom
výnimočných a odôvodnených prípadoch a po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností, na základe
ktorých sa odklad povoľuje. Pri posúdení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné
vychádzať z účelu tohto inštitútu, ktorý právna teória zaraďuje medzi zabezpečovacie prostriedky v



civilnom procese, z povahy ktorých vyplýva, že majú byť nariadené na odvrátenie závažnej ujmy
hroziacej účastníkovi konania (odkaz na JUDr. Mazák, J.:Zabezpečovacie prostriedky v civilnom
procese Iura Edition, 1997). Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o existencii okolností
odôvodňujúcich odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, jeho rozhodnutie je preto predčasné,
vychádza z hypotetických a ničím nepodložených skutočností. Výkon, resp. možnosť podania návrhu
na vykonanie právoplatného exekučného titulu odporkyňou, nemôže byť bez ďalšieho predpokladom
odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy navrhovateľky. Predpokladom odkladu vykonateľnosti musí byť
hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť aj reálna. V danom prípade navrhovateľke žiadna reálna ujma
nehrozí. Aj v prípade začatia exekučného konania Exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej
obrany povinného (napr. námietky proti exekúcii, odklad exekúcie), ktoré môže navrhovateľka využiť
na ochranu svojich práv a záujmov. Nepovolením odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
tak nehrozí navrhovateľke žiadna bezprostredná ujma. Ak by aj došlo k výkonu exekúcie (na základe
právoplatného rozhodnutia), odporkyňa v tom nevidí žiadnu nenapraviteľnú ujmu. Súčasne namietla
absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako predpokladu úspechu navrhovateľky v
tomto konaní. Navyše odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a § 169 O.s.p., pretože uznesenie by malo obsahovať odôvodnenie,
ktoré presvedčivo, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, prečo súd rozhodol ako rozhodol, a akými úvahami
sa riadil. Zmena, či odklad vykonateľnosti musí byť preto riadne zdôvodnená. Rozhodnutie o povolení
odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne
skutkovo aj právne odôvodnené, musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súčasne poukázala na judikatúru
Ústavného súdu SR. Podľa odporkyne napadnuté uznesenie je nezákonným zásahom do jej právoplatne
priznaných práv.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Súd podľa nej svoje
rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku správne odôvodnil bezprostrednou
hrozbou exekúcie napr. z trov rozhodcovského konania, ohľadom ktorých je voči nej vedené exekučné
konanie na OS Košice, 37Er/2264/2009 a ďalej z práv jej priznaných v rozhodcovskom rozsudku, napr.
poplatok, ktorý sa vymáha v exekučnom konaní na OS Košice, 12Er/787/2010, ktorým ju už odporkyňa
poškodila, a to neoprávneným zadržiavaním jej peňazí, a tiež naďalej odopiera nároky plynúce z poistky
ako napr. možnosť získať odkupnú hodnotu pri predčasnom zrušení poistky a pod.. Okrem toho je tu
hrozba bezdôvodného obohatenia na základe práv priznaných v rozhodcovskom rozsudku. Je logické,
aby súd vyčkal na rozhodnutie súdu v merite veci, či rozhodcovský rozsudok je zákonný, alebo či
bude súdom zrušený. V opačnom prípade by došlo k ďalšiemu exekučnému výkonu a navrhovateľke
by bola spôsobená nenapraviteľná ujma na jej majetkových právach, predovšetkým z dôvodu, že §
61 Exekučného poriadku nepripúšťa návrat do predošlého stavu. Súčasne poukázala na uznesenie
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/91/2009 o povinnosti zdržať sa používania rozhodcovskej doložky
dojednanej odporkyňou, kedy v konaní o vydanie predbežného opatrenia bolo preukázané zneužívanie
rozhodcovského konania zo strany odporkyne. Navrhovateľka už počas rozhodcovského konania
namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, najmä z dôvodu jej neprijateľnosti, v dôsledku čoho
nemohol rozhodcovský súd rozhodnúť právoplatne, pretože nesprávne preskúmal svoju právomoc a
príslušnosť na konanie vo veci samej. Arbitrážny súd Košice napadnutým rozhodnutím rozhodol tak,
že určil viacero právnych vzťahov, a to napriek tomu, že v rozhodnom čase mala odporkyňa vedomosť
o tom, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu - predbežné opatrenie a tiež, že sú namietané
všeobecné poistné podmienky odporkyne z 21.5.2007 ako neplatné. Ona nikdy neprejavila vôľu riešiť
akékoľvek spory v rozhodcovskom konaní a ani neudelila odporkyni plnú moc na jej zastupovanie
v rozhodcovskom konaní. O neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre nedodržanie zákonnej písomnej
formy rozhodol Okresný súd Košice v exekučnom konaní 12Er/787/2010-269 zo dňa 18.10.2011,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.11.2011. Všetky tieto uvedené okolnosti zakladajú predpoklad,
že rozhodcovský rozsudok bude zrušený v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona o rozhodcovskom
konaní. Súčasne uviedla, že rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 34 zák.č.
244/2002 Z.z., pretože nie je jednoznačná identifikácia, ktorý subjekt vydal rozhodcovský rozsudok, a
teda tento subjekt je anonymný. Súčasne nie je jednoznačná identifikácia, kde prebiehalo rozhodcovské
konanie, pretože je uvedené len bližšie nešpecifikované miesto niekde v Košiciach. Zmätočné je aj
poučenie, poukazuje na nesprávne znenie predpisu 244/2002 Z.z. a neuvádza možnosť podať žalobu
aj v prípade porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodnutie



je vydané vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania v zmysle § 1 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Rozsudok je preto neplatný a nulitný a nemôže byť záväzný ani pre účastníkov
konania a ani súdy. K odvolaniu pripojila uznesenia iných súdov týkajúce sa podobných prípadov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Odporkyňou uvádzané dôvody v odvolaní nie súd spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odporkyne
odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom všeobecnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a zruší sa až vydaním nového rozhodnutia v konaní pred
príslušným súdom. Zákon v odôvodnených prípadoch na návrh účastníka rozhodcovského konania,
adresovaný príslušnému súdu, rozhodujúcemu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
poskytuje oprávnenie odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Posúdenie podmienok odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je však na úvahe súdu, keďže zákon bližšie nešpecifikuje
podmienky rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
pričom táto úvaha musí byť riadne odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo arbitrárne.

V prejednávanej veci úvaha súdu pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom, nemožno preto postupu súdu, ktorý svoju úvahu riadne
odôvodnil hrozbou finančnej ujmy na strane navrhovateľky, vytknúť vecnú nesprávnosť. Zároveň boli
splnené obe zákonné podmienky pre rozhodnutie o takomto návrhu, t.j. podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku a podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
účastníkom konania.

Odvolacia námietka, že v danom prípade ide o zjavne neopodstatnený návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, nie je dôvodná, pretože v prípade jeho výkonu existuje na strane
navrhovateľky hrozba bezprostrednej (aj finančnej) ujmy. Navrhovateľke hrozí reálna ujma z dôvodu
exekúcie ohľadom trov rozhodcovského konania, o ktorých je právoplatne rozhodnuté, ale aj iná hrozba



vyplývajúca z práv a povinností priznaných rozhodcovským rozsudkom (poplatky a pod.). V danom
prípade sú preto dané dôvody pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Navyše odvolací súd dodáva, že v konaní vo veci samej je sporná samotná otázka platnosti
rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho je spochybnená aj otázka právomoci rozhodcovského
súdu vydať rozhodcovský rozsudok, z ktorých dôvodov taktiež možno považovať návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za dôvodný. Až do rozhodnutia súdu o otázke, či bola daná
právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku, je preto dôvodné
exekúciu nevykonávať, čo možno zabezpečiť len odkladom jeho vykonateľnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.