Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/32/2019 z 24. 9. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/32/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201694.1 Najvyšší súd | 3Sžfk/32/2019 | ECLI:SK:NSSR:2019:1015201694.1 | 2019-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c386de1-649f-42c7-9a79-7472b067975e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201694.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/32/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201694
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015201694.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka
a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., (sudca spravodajca), v právnej
veci žalobcu: MILÉNIUM spol. s r.o., IČO: 35 812 851, Karpatské námestie 11, Bratislava, zastúpený
advokátkou JUDr. Danielou Simanovou, Palkovičova 15, Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1203357/2015 zo dňa 22.07.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/217/2015-188 zo dňa 25.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len ,,správca dane“) dňa 19.03.2010 vydal prvostupňové
rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 602/232/36417/2010/Gav, ktorým daňovému subjektu
MILÉNIUM spol. s r.o. (ďalej aj len ,,žalobca“ alebo ,,MILÉNIUM“) vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume 12.915,55 eur. Žalovaný rozhodnutím č.
I/221/16508-104560/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
2. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. 9103303/5/1328115/2014 zo
dňa 03.04.2014 žalobcovi znovu určil rozdiel DPH v sume 12.915,55 eur. Žalovaný rozhodnutím č.
1100301/1/338083/2014/4989 zo dňa 29.07.2014 rozhodnutie správcu dane opäť zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
3. Správca dane následne rozhodnutím č. 268597/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume
7.081,72 eur, keď po doplnení dokazovania a po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu mu priznal
nárok na odpočet dane podľa § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o DPH“) z dodávateľských
faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s. v sume 5.833,83 eur a nepriznal nadmerný odpočet
DPH v sume 7.081,72 eur z dvoch faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. za nákup
kryštálového cukru (faktúra č. 7151 zo dňa 26.10.2007 vystavená na sumu 539.189,- Sk (z toho DPH v
sume 86.089,- Sk) a faktúra č. 7152 zo dňa 29.10.2007 vystavená na sumu 538.485,71 Sk (z toho DPH v
sume 85.976,71 Sk) a odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry za nákup kávy od dodávateľa Stanislav
Mazúr - STENLEY - CO č. 322007 z dôvodu nepreukázania prepravy a samotnej existencie kávy. K
spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. správca dane uviedol, že uvedená spoločnosť podala za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2007 negatívne daňové priznanie, mala síce zaevidované dve faktúry vystavené



pre žalobcu, no neevidovala k nim žiadne nadobudnutie tovaru. Preto dospel k záveru, že ide o fiktívnu
fakturáciu.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 1203357/2015 zo dňa 22.07.2015 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie č. 268597/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015 potvrdil.
II.
5. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného č. 1203357/2015 zo dňa 22.07.2015 správnou žalobou,
ktorou sa domáhal preskúmania jeho zákonnosti a zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
268597/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Namietal nesprávny postup správcu dane a nedostatočne zistený skutkový stav.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že konanie a rozhodnutia
žalovaného a správcu dane sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Súd pritom preskúmal
rozhodnutia len v časti nepriznania odpočtu DPH, ktorá bola medzi účastníkmi sporná. Nenamietanou
časťou o priznaní nadmerného odpočtu DPH sa nezaoberal.

7. V odôvodnení krajský súd uviedol, že správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Finančné orgány
vyhodnotili rozhodnutia a úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s
dôkazmi vykonanými v daňovom konaní a správne dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Žalobca v konaní hodnoverným
spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní
svojho nároku na odpočet DPH tak, ako to vyžaduje § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH a nemal
zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe dvoch faktúr vystavených spoločnosťou
LUMA Slovakia, s.r.o. za nákup kryštálového cukru: faktúra č. 7151 zo dňa 26.10.2007 a faktúra č. 7152
zo dňa 29.10.2007 a z faktúry č. 322007 zo dňa 12.10.2007 za dodanie kávy od dodávateľa Stanislav
Mazúr - STANLEY-CO.

8. Krajský súd vytkol žalobcovi nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti pri výbere obchodného
partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuviedol, či si u iných podnikateľských subjektov
v sektore potravín preveroval svojich obchodných partnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne
vybavenie, skladové priestory a podobne. Krajský súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil
dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania
spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám.

9. Záverom súd konštatoval, že správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný
odpočet dane z uvedených faktúr pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a/ zákona o DPH. Na základe uvedeného mal krajský súd za to, že rozhodnutie ako aj postup
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli v súlade so zákonom, žalobcom podaná žaloba
nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“) zamietol.

III.

10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa §
440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačnou sťažnosťou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v rozpore so
zásadou proporcionality podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku. Tvrdil, že správcovi dane predložil
dostatočné doklady preukazujúce dodanie tovaru - kryštálového cukru spoločnosťou LUMA Slovakia,
s.r.o. V čase výkonu kontroly nemal vedomosť o tom, že konatelia tejto spoločnosti nakupovali jemu
dodávaný tovar od neznámych osôb a do svojej evidencie zakladali fiktívne faktúry od tretích osôb.
Poukázal na to, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. v roku 2007 riadne dodávala tovar, vystavovala
a zaúčtovala faktúry a sťažovateľ tovar fyzicky predával svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti
K.K.V. -UNION, s.r.o. Počas daňovej kontroly nemal vedomosť o tom, že sa u neho vykonáva daňová
kontrola v súvislosti s podvodmi na DPH. Následne poskytol pri jej vykonávaní dostatočnú súčinnosť.



Sťažovateľ za účelom preukázania fyzických dodávok cukru na sklad požiadal konateľku spoločnosti
K.K.V. - UNION, s.r.o. o poskytnutie dôkazných prostriedkov. Rovnako vyvinul maximálne úsilie pri
preukázaní, že obchodná spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. vystavila faktúry za tovar v mesiaci október
2007 a riadne zaúčtovala vo svojej účtovnej evidencii. Z protokolu o výsledku zisťovania z daňovej
kontroly č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 vyplynulo, že dodávky a existencia tovaru
v zdaňovacom období preukázané neboli. Sťažovateľ upriamil pozornosť na vyjadrenie konateľa a
spoločníka spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., ktorý potvrdil, že spoločnosť v danom období obchodovala
so sťažovateľom a s komoditou cukor. Ako dôkaz o svojej nevedomosti o páchaní podvodnej činnosti
predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 2T/85/2013-781 zo dňa 02.06.2016, v ktorom bol z
vyšetrovaného podvodu vylúčený. Na podporu svojich tvrdení nezákonného postupu krajského súdu pri
posudzovaní veci dal do pozornosti rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (Teleos a ďalší, C-409/04, C-439/04,
C440/04, Mahagében kft a Péter Dávid, C-80/11 a 142/11).

12. Sťažovateľ do spisu založil kúpnu zmluvu zo dňa 03.05.2007 uzatvorenú ako kupujúcim so
spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. ako predávajúcim. V zmysle čl. II tejto zmluvy sa predávajúci
zaviazal dodať tovar na miesto určené kupujúcim. Tovar bol dodávaný priamo do skladu odberateľa
žalobcu K.K.V. - UNION, s.r.o., ktorá fyzické preberanie dodávok potvrdila. Sťažovateľ si neobjednal
prepravu priamo u prepravcu a nebolo to v zmysle kúpnej zmluvy ani jeho povinnosťou. Výpoveď
Miroslava Studeniča, konateľa spoločnosti HAKY TRANS s.r.o. (prepravca), že spoločnosť MILÉNIUM
spol. s r.o. nepozná, preto nezodpovedá skutočnosti.

13. Sťažovateľ nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, že pri uzatváraní obchodov s dodávateľom
LUMA Slovakia, s.r.o. nepostupoval s náležitou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou.

14. Vytýkal krajskému súdu, že porušil princíp rovného postavenia účastníkov konania a zamietnutie
žaloby bolo v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH. Finančné orgány v kontrolovanom období
zovšeobecnili svoje domnienky založené na predchádzajúcich kontrolných zisteniach v spoločnosti
LUMA Slovakia, s.r.o. a bez ďalšieho overovania ich použili aj v protokole k mesiacu október 2007.

15. Napadnutým rozsudkom bolo porušené i právo sťažovateľa na spravodlivý proces, najmä právo na
uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Pripustil, že vzhľadom na ustálenú
súdnu prax nie je nutné, aby sa súd zaoberal každou žalobnou námietkou, ak však súd v odôvodnení
nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany vznesenú v žalobe,
je tento nedostatok prejavom arbitrárnosti rozhodnutia.
IV.

16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení
a na vyjadrení k žalobe. S napadnutým rozsudkom sa plne stotožnil, považujúc ho za vecne správny a
zákonný. Navrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamietol.

V.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) sa najprv zaoberal
formálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť je podaná včas (§ 443 ods.
2 písm. a/ SSP), osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť (§ 442 ods. 1 SSP) a riadne zastúpenou
(§ 449 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).

18. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 445 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.



19. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo skutkového stavu, ktorý v odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobne popísal krajský súd. Pre účastníkov konania sú zistenia, fakty a skutočnosti
skutkového stavu zrejmé, a preto ich kasačný súd nebude nadbytočne opakovať.

20. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH platnom v rozhodnom čase, právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

22. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry; vierohodnosťou
pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

23. V predmetnej veci je predmetom posúdenia kasačnej sťažnosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/217/2015-188 zo dňa 25.07.2018. Uvedeným rozsudkom krajský súd ako nedôvodnú zamietol
žalobu spoločnosti MILÉNIUM, ktorou bolo vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2007 napadnuté
v poradí tretie rozhodnutie žalovaného a správcu dane. Krajský súd po preskúmaní napadnutých
rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že konanie a
rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane, bolo v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH.

24. Jednalo sa o rozhodnutia vydané na základe výsledkov mimoriadnej kontroly dane z DPH vykonanej
u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2006, máj, jún 2007 a august až november 2007, o ktorej bol
vyhotovený protokol zo dňa 01.02.2010 a dodatok č. 1 zo dňa 25.02.2010. Rozhodnutím správcu dane,
s ktorým sa žalovaný stotožnil, bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2007 vyrubený rozdiel dane
v sume 7.081,72 eur. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dvoch
dodávateľských faktúr od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., Košická 52, Bratislava, a to faktúry č. 7151
zo dňa 26.10.2007 a faktúry č. 7152 zo dňa 29.10.2007 za nákup kryštálového cukru, keď správca dane
dospel k záveru, že neboli preukázané dodávky a samotná existencia kryštálového cukru pre spoločnosť
LUMA Slovakia, s.r.o. Spoločnosť LUMA Slovakia s.r.o. mala deklarovaný tovar dodať žalobcovi, pričom
zo strany dodávateľa išlo o fiktívnu deklaráciu. Preto uplatnením odpočítania dane na základe takýchto
dodávateľských faktúr od dodávateľa LUMA Slovakia s.r.o. žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/
a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

25. Ďalej správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 322007
vystavenej dňa 11.10.2007 dodávateľom Stanislav Mazúr - STENLEY-CO za nákup tovaru - kávy, keď
vykonanými dôkazmi nebola preukázaná preprava a ani samotná existencia kávy. V oboch prípadoch
sa jednalo o reťazový obchod, kde tok faktúr od dodávateľa k odberateľovi je iný ako preprava tovarov,
ktorá smeruje priamo od predajcu k odberateľovi.

26. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate zopakoval žalobné body, keď namietal nedostatočne
zistený, vyhodnotený a odôvodnený skutkový stav zo strany správcu dane, žalovaného a napokon i
krajského súdu. Okrem toho namietal porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy slovenskej
republiky, ktorého sa mal dopustiť krajský súd nepresvedčivým a nedostatočným odôvodnením
skutočností, na ktorých je napadnutý rozsudok založený, pretože krajský súd v odôvodnení rozsudku
neuvádza konkrétne skutočnosti, ktorými by odpovedal na argumenty uvedené v žalobe.

27. Napriek tomu, že sťažovateľ sťažnostný bod týkajúci sa nedostatkov odôvodnenia rozsudku po
právnej stránke kvalifikoval podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, z obsahu kasačnej sťažnosti je zjavné, že
sťažovateľ porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom krajského súdu
videl v tom, že krajský súd mu nedal dostatočnú odpoveď na jeho zásadnú argumentáciu uvedenú v
žalobných bodoch, čím mu znemožnil uskutočniť jeho procesné práva. Sťažovateľ teda dôvodí sťažnosť



aj skutočnosťami, ktoré Správny súdny poriadok upravuje ako legálny dôvod kasačnej sťažnosti v § 440
ods. 1 písm. f/ SSP.

28. Za zásadné vo vzťahu k neuznaniu odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr
vyhotovených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. v zdaňovacom období október 2007 kasačný súd
považuje spochybnenie reálnej dodávky a samotnej existencie kryštálového cukru pre dodávateľa
žalobcu - spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ktorá následne mala uvedený tovar dodávať žalobcovi.
Vo vzťahu k uvedenému preto tvrdenia a argumentácia žalobcu, i ním produkované dôkazy, že
žalobca uvedený tovar ďalej dodával svojmu odberateľovi - obchodnej spoločnosti K.K.V. - UNION
s.r.o., a to tak, že tovar mal byť priamo od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. prepravovaný do skladu
odberateľa žalobcu K.K.V. - UNION s.r.o. v Lehniciach, čo má vyplývať o. i. aj z kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 03.05.2007, sú bez právnej relevancie. Napadnutými rozhodnutiami správca dane a žalovaný
nespochybňoval dodanie tovaru žalobcom pre odberateľa K.K.V. - UNION s.r.o. Spochybnený bol nákup
kryštálového cukru od dodávateľa žalobcu, spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. tým, že spochybnené
bolo reálne dodanie tovaru už samotnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Uvedený záver preukazuje
rozsiahle dokazovanie zadokumentované v administratívnych spisoch správcu dane a žalovaného.

29. Ako správne poukázal žalovaný a tiež krajský súd, nárok na odpočítanie dane nie je preukázaný
iba predložením dokladov, ako sú napr. faktúry, účtovná evidencia tovaru, resp. doklady o zaplatení
za fakturované plnenie. Daň a nárok na odpočítanie dane, nemajú základ vo formálnom doklade, ale v
existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby, pretože zákon o DPH nestojí len na formálnom, ale aj
na reálnom preukázaní dodania tovaru. Preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym
dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo
služby.

30. Zo zistení kasačného súdu, z prehľadu vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie október 2007
u dodávateľa žalobcu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že táto síce mala zaevidované
obe sporné faktúry vyhotovené pre žalobcu, avšak k vyfakturovaným dodávkam kryštálového cukru
neevidovala žiadne nadobudnutie tovaru a nemala zaevidovanú žiadnu dodávateľskú faktúru za nákup
cukru (analytický účet 321 - dodávatelia). Tovar mala spoločnosť nakupovať od svojich dodávateľov
CHEESE & WINE s.r.o., Trieda SNP 3, 040 11 Košice, Václav Man, Dobrovičova 2, 811 02 Bratislava a
Agentúra KaPa, spol. s r.o., Ipeľská 9, 821 07 Bratislava. Z vykonaného miestneho zisťovania u CHEESE
& WINE s.r.o. dňa 18.08.2009 a z ústneho pojednávania s Václavom Manom dňa 31.03.2009 vyplynulo,
že títo spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. žiaden tovar, a teda ani kryštálový cukor nedodali. I z miestneho
zisťovania u Agentúry KaPa, spol. s r.o. zo dňa 03.06.2009 vyplýva, že množstvo nakúpeného cukru
nezodpovedá množstvu predaného Agentúrou KaPa, spol. s r.o.

31. Závery správcu dane a žalovaného potvrdzujú i výsledky preverenia deklarovanej dodávky cukru u
prepravcov tovaru Ladislava Molnára, Hamuliakovo 14 a u spoločnosti HAKY TRANS s.r.o., Pezinská 56,
Malacky, u ktorých preverovaním bolo preukázané, že v zdaňovacom období október 2007 nevykonali
žiadnu prepravu tovaru pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. z Trnavy do Lehníc (miestne zisťovanie
dňa 26.08.2009 a opakované miestne zisťovanie dňa 23.09.2009 u prepravcu Ladislava Molnára a
vyjadrenie konateľa spoločnosti prepravcu HAKY TRANS s.r.o. Miroslava Studeniča na výzvu zo dňa
21.09.2009). Prípadnú prepravu kryštálového cukru nepotvrdili ani medzinárodné prepravné listy - CMR,
záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy a ani predložené tachografické kotúče. I keď konateľ
spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. Martin Panák vo svedeckej výpovedi uviedol, že táto spoločnosť
v období asi marec až jún 2007 so žalobcom obchodovala, uvedené nevedel preukázať žiadnymi
relevantnými dôkazmi. Svedok nevedel uviesť ani miesto nakládky a vykládky tovaru a k úhradám faktúr
uviedol, že boli odberateľom uhrádzané v hotovosti, príp. na účet v banke.

32. Uvedené zistenia a výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní preukázateľne dosvedčujú,
že dodávateľ žalobcu spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. bol súčasťou umelo vytvorených obchodných
vzťahov v reťazci spoločnosti CHEESE & WINE s.r.o. a Václav Man ako dodávateľov a spoločnosťou
LUMA Slovakia, s.r.o. ako odberateľom a teda sa jednalo o fiktívne obchodné transakcie. Spoločnosť
LUMA Slovakia, s.r.o. reálne cukor nenadobudla a teda ho ani nemohla reálne žalobcovi dodať.

33. Rovnako spôsob prepravy nebol preukázaný ani u ďalšieho tovaru, t.j. kávy (faktúra č. 322007 zo
dňa 11. 10.2007) zo strany dodávateľa Stanislav Mazúr - STANLEY-CO. Podľa vlastných vyjadrení tento



mal kávu prepravovať na svojom súkromnom motorovom vozidle, u ktorého nevedie evidenciu jázd.
Nedisponoval ani evidenciou množstva a druhu kávy takto prevezenej. Menovaný nevedel ani vysvetliť,
prečo pre potreby podnikania nepoužil motorové vozidlo slúžiace účelom podnikania a ktoré je u správcu
dane zaevidované. Nevedel predložiť dôkazy ani vo vzťahu k existencii a prepravy kávy.

34. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci videl predovšetkým v postupe krajského súdu v
rozpore so zásadou proporcionality stanovenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku a nesúhlasil s
jeho názorom, že správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Sťažovateľ tvrdil, že v čase výkonu
daňovej kontroly nemal vedomosť o tom, že správca dane a žalovaný vykonávajú daňovú kontrolu v
súvislosti s podvodmi na DPH. Sťažovateľ o existencii podvodu nevedel a toto ani objektívne nebolo
preukázané, a preto mu nemôže byť nárok na odpočet odmietnutý.

35. K uvedeným námietkam kasačný súd uvádza, že za daných skutkových okolností správne a v súlade
so zákonom o DPH správca dane preveroval dodanie tovaru - kryštálového cukru a kávy na základe
preverovaných faktúr a bolo povinnosťou sťažovateľa dodanie predmetného tovaru v zdaňovacom
období október 2007 preukázať. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 zákona o DPH
je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z
nich vylučuje priznanie nároku.

36. Správne správca dane pri posudzovaní uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr
vyhotovených dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. vychádzal z vyjadrení prepravcov I. a T. (konateľ
prepravnej spoločnosti HAKY TRANS s.r.o.), ktorých za prepravcov deklarovaného tovaru označil
konateľ sťažovateľa G.. Ako už bolo vyššie konštatované, vykonanie prepravy nebolo týmito subjektami
preukázané. Rovnako ani reálne dodanie kryštálového cukru deklarovaného preverovanými faktúrami
vyhotovenými spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. pre sťažovateľa nepotvrdili navrhnutí svedkovia
O. (bývalý konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), Y. U., nezávislý konzultant spoločnosti LUMA
Slovakia, s.r.o. a ani Ing. G. W., poradca spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Výpovede týchto svedkov
dodanie, ani samotnú existenciu kryštálového cukru, pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. nepreukázali.

37. Zo zistení kasačného súdu tak vyplynulo, že správca dane v daňovom konaní vykonal
rozsiahle a dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, miestnym zisťovaním a
medzinárodnou výmenou informácií. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane
a s poukazom aj na závery orgánov činných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva v
spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že navrhované
ďalšie dokazovanie vo veci výsluchom svedkov (za spoločnosť K.K.V. - UNION, s.r.o. - odberateľ
sťažovateľa) a svedkyne G. R. (účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.) je nadbytočné a toto nevie
už nijakým spôsobom zvrátiť záver správcu dane a žalovaného, že tovar - kryštálový cukor nebol reálne
dodaný spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a preto ho táto nemohla následne dodať sťažovateľovi, nebola
preukázaná preprava a ani samotná existencia i druhého tovaru - kávy.

38. Z predloženého administratívneho spisu je navyše zrejmé, že v tejto súvislosti proti osobám T. L., O.
R., Ing. G. W. a Y. U. bolo vedené trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného
formou spolupáchateľstva, v zmysle ktorého menovaní zabezpečením a následným zaevidovaním
falošných faktúr do účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. skrátili daň z pridanej hodnoty a
spôsobili škodu. Ak sám konateľ sťažovateľa G. uviedol, že dodávky tovaru v období podliehajúcom
vykonanej mimoriadnej daňovej kontrole boli vopred dohodnuté s Y. U. a O. R., javí sa potom ako
neudržateľná obrana sťažovateľa, že vynaložil dostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti pri výbere
svojho obchodného partnera. Preto krajský súd správne uzavrel, že sťažovateľ následky svojho konania
spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (bližšie napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51).
Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne bez reálneho obchodu a došlo tým ku konaniu,
ktorého cieľom a účelom bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (bližšie
napr. R 51/2018).

39. Sťažovateľ vytýkal napadnutému rozhodnutiu krajského súdu i nepresvedčivosť a nedostatok
dôvodov vo vzťahu k zásadným námietkam žaloby, v čom videl porušenie práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.



40. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že o kasačnej sťažnosti žalobcu v obdobných veciach
už bolo kasačným súdom rozhodnuté zrušením napadnutých rozsudkov krajského súdu z dôvodu ich
arbitrárnosti, ktoré sa ale vyznačovali určitými odlišnosťami než je posudzovaná vec.

41. Predmetom kasačného konania, v ktorom už bolo o kasačnej sťažnosti meritórne rozhodnuté, bol
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/242/15-187 zo dňa 13.06.2017. Uvedeným rozsudkom
krajský súd žalobu žalobcu MILÉNIUM spol. s r.o. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1222870/2015 zo dňa 27.07.2015 vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu jún 2007 pri obdobných žalobných bodoch, ako nedôvodnú zamietol. Krajský
súd pri formulácii svojho záveru o nedôvodnosti žaloby ale využil inštitút tzv. skráteného odôvodnenia
rozsudku v zmysle § 140 SSP a len poukázal na svoje skôr vydané rozhodnutia (sp. zn. 4S/362/2010,
4S/363/20010 zo dňa 22.02.2013 a najmä na rozsudok č. k. 1S/240/2015-146 zo dňa 14.06.2016).

42. Kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu a rozsudkom vo veci sp. zn. 5Sžfk/21/2018 zo
dňa 30.05.2019 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd vytkol
krajskému súdu, že aplikoval na rozhodnutie § 140 SSP bez toho, aby popísal aspoň podstatné okolnosti,
z ktorých vyvodzoval záver o totožnosti predmetu konania, zároveň poukazujúc, že vo veci sp. zn.
4S/362/2010 a sp. zn. 4S/363/20010 sťažovateľ ani nevystupoval v procesnom postavení žalobcu a
pokiaľ sa týka konania vedeného pod sp. zn. 1S/240/2015, podmienka totožnosti účastníkov konania
síce bola zachovaná, avšak nešlo o posúdenie dodávateľsko-odberateľského vzťahu týkajúceho sa
dodávok tovaru - cukru spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. sťažovateľovi. Vzhľadom na tieto procesné
pochybenia sa kasačný súd ďalšími kasačnými dôvodmi a argumentmi sťažovateľa nezaoberal, nakoľko
vytýkané nedostatky boli postačujúce na vyvodenie záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku
a zároveň boli nezlučiteľné s podrobnejším vecným preskúmaním napadnutého rozsudku.

43. I v ďalšej posudzovanej veci vedenej pod sp. zn. 1Sžfk/64/2017 kasačný súd rozsudkom zo dňa
10.12.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/235/2015-195 zo dňa 14.07.2016,
ktorým vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu september 2007 krajský súd rovnako
žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom ale v tomto prípade inštitút tzv. skráteného odôvodnenia
rozsudku nebol použitý. Kasačný súd však i tu dospel k záveru, že dôvody uvádzané v odôvodnení
rozsudku krajského súdu sú nepostačujúce pre vecné preskúmanie tohto rozsudku a preto napadnutý
rozsudok pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vecnými kasačnými dôvodmi a argumentmi sťažovateľa
sa nezaoberal.
44. V posudzovanej veci sp. zn. 3Sžfk/32/2019 a vyššie poukázaných veciach je zachovaná podmienka
totožnosti účastníkov konania, odlišnosti sú ale v subjektoch dodávateľa (vo veci sp. zn. 1Sžfk/64/2017
dodávateľom kryštálového cukru popri spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. je aj spoločnosť FIN KREDIT
s.r.o.). V zásade sú obdobné i skutkové námietky a argumentácia sťažovateľa. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku kasačný súd ale dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je
odlišný od právneho názoru vyslovenom vo veci sp. zn. 1Sžfk/64/2017 (vec sp. zn. 5Sžfk/21/2018 rieši
inú procesnú situáciu vo vzťahu k tzv. skrátenému odôvodneniu rozsudku) pokiaľ sa jedná o námietku
nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu pre nedostatok dôvodov.

45. Žalobca žalobné body vymedzil v zásade nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym
postupom správcu dane porušujúcim § 3 ods. 1 a § 22 ods. 2 daňového poriadku. Krajský súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 41 až 60 (str. 11 až 17 rozsudku č. k. 2S/217/2015-188 zo
dňa 25.07.2018) dostatočným spôsobom a súladným s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku
dôvodov i zrozumiteľnosti reagoval na všetky podstatné námietky a argumentáciu žalobcu a svoj záver
o nedôvodnosti žaloby podložil judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (bod 42, 43, 44 a 45), ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ (bod 45, 47, 48, 49). Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačnému súdu nevyplynuli žiadne právne pochybenia, či logické
nesprávnosti, ktoré by mohol rozsudku č. k. 2S/217/20015-188 vytknúť a tento spĺňa všetky požiadavky
kladené na písomné vyhotovenie rozsudku ako sú upravené v § 139 ods. 1 a 2 SSP.

46. Uvedeným záverom sa kasačný súd odklonil od právneho názoru kasačného súdu vysloveného
v rozsudku totožných účastníkov konania vo veci sp. zn. 1Sžfk/64/2017 zo dňa 10.12.2018 k
námietke nepreskúmateľnosti vznesenej sťažovateľom voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.



k. 1S/235/2015-195 zo dňa 14.07.2016. Kasačný súd len pripomína, že vo veci sa nejedná o celkom
totožný subjekt dodávateľa.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť neuznal
dôvodnou a túto podľa § 461 SSP zamietol.

48. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu
v kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.