{"guid": "0c39cba0-8fba-4f34-8771-9308e805b428:ff0cf4ef-ae2d-4b02-af31-1433df475d67", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5716214793.1", "spisova_znacka": "7Co/58/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/58/2018 z 25. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Co/58/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5716214793.1", "identifikacne_cislo": "5716214793", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff0cf4ef-ae2d-4b02-af31-1433df475d67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5716214793.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5716214793.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5716214793.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/58/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214793
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716214793.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. N. J.,
nar. XX.XX.K., trvale bytom II. U. XXXX/XX, D., právne zastúpenej: Mgr. Pivoňková Zuzana, advokátka
so sídlom v D., E.B.O. X, proti žalovanej: RNDr. N. J., W.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom II. U. XXXX/XX,
D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6C/13/2016-139 zo dňa 03. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania    m e n í ,  tak, že žalovaná je
povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
V ostatných častiach zostáva rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý.

Žalobkyni     p r i z n á v a     proti žalovanej  náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu súpisné číslo XXXX, postavenému na parcele registra C-KN
evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 799/2, garáže bez súpisného čísla, postavenej na parcele
registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo 799/6, pozemkov parcely registra C-KN
evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 799/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2,
parcelné číslo 799/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2, parcelné číslo 799/6 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 29 m2 a parcelné číslo 799/7 - orná pôda o výmere 352 m2, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie
E., mesto Martin, okres Martin. Nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený
medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, každému v 1. Zamietol návrh žalovanej
na prerušenie konania a žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie proti výroku č. IV. o náhrade
trov konania. Má za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd pochybil v tom smere, že síce
využil moderačné právo, ale neumožnil jej, aby sa k tomu vyjadrila. Nie je možné na daný prípad
aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Žalovaná hoci ústne deklarovala, aby sa nehnuteľnosť predala,
ale jej konanie reálne nasvedčovalo od začiatku tomu, že v rodinnom dome chce bývať (e-mailová
korešpondencia, rekonštrukčné práce bez jej súhlasu) a jej celé konanie teda smerovalo k tomu, aby sa
rodinný dom nepredal. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech. V žalobe navrhovala prikázať vec žalovanej,
keď vychádzala z vtedajšej situácie a následne upravila návrh v zmysle vyhláseného rozsudku. Považuje
za nespravodlivé, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania len                     po výšku 50 %.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobkyne uviedla, že jej úspechom bolo, že vyporiadanie sa vykoná predajom,
navrhla pokračovať v predaji, vyporiadanie delením je technicky možné. Neúspech žalobkyni spočíval v
tom, že žalovaná nie je povinná odkúpiť jej majetkový podiel, stavebné práce nebránili vyporiadaniu, súd



neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že sa snažila o mimosúdnu dohodu. Súd nesprávne uplatnil pri svojom
rozhodnutí zásadu,  z ktorej vychádza Občiansky zákonník, a síce že nikoho nemožno spravodlivo nútiť,
aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, ignoroval jej upozornenie na právnu vetu v rozsudku sp.zn.
4Cdo 3242/2007. Vo veci vyporiadania spoluvlastníctva delením nie je možné pripísať žiadnej strane
úspech alebo neúspech.  Súdny spor bol zbytočný.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Ak bude
rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov
konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že
strany, ktoré viedli spor, konajú             „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu.                  V ust. § 255 ods. 1 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie
sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,
ktoré úspešnej strane vznikli.

6. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým konaním a povinnosť nahradiť
trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, čo žalobkyňa mala s poukazom na
nižšie konštatované.

7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

8. Citované ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania (zásada úspechu vyplývajúca z § 255 CSP),
obzvlášť v situácii, keď sa jedná o sporové konanie. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a
je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými
z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán
sporu v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

9. Odvolací súd preskúmal, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné prihliadať (§ 257 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa naplnené neboli tak, ako to
mal na mysli prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí odvolávajúc sa na ust. § 257 CSP.

10. Zo spisového materiálu je zrejmé, že správanie a konanie žalovanej neviedlo k zmierlivému riešeniu
problému, čo sa následne potvrdilo v konaní pred súdom. Žalobkyňa v dôsledku pasivity žalovanej
dohodnúť sa o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, bola nútená požiadať o vyporiadanie súd.
Žalobkyňa mala snahu aj ochotu dohodnúť sa mimosúdne so žalovanou, o čom svedčí aj komunikácia vo
forme listov zaslaných zo strany žalobkyne na adresu žalovanej, žiaľ bezúspešne. Napriek ich vzájomnej
dohode (z roku 2015) o zrušení podielového spoluvlastníctva a následného predaja nehnuteľností (o
čom svedčí aj zmluva o sprostredkovaní predaja realitnou kanceláriou), žalovaná túto nedodržala.

11. „Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže



byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.“

12. V preskúmavanej veci žalovaná menila návrhy a komunikácia z jej strany nenasvedčovala
tomu, že by mala úmysel sa dohodnúť. S návrhom žalobkyne nesúhlasila. Začala na spoločnej
nehnuteľnosti vykonávať stavebné úpravy bez súhlasu žalobkyne, ako podielového spoluvlastníka.
Svojimi protichodnými vyjadreniami len dávala najavo, že nemá v úmysle, aby sa nejakým spôsobom
dohodla. Žalovaná, okrem toho, že menila názor, navrhovala taký spôsob vyporiadania, s ktorým
žalobkyňa od začiatku nesúhlasila. Žalovaná navrhovala odkúpenie podielu žalobkyne, avšak za
neprimerane nízku cenu alebo rozdelenie nehnuteľnosti na dve bytové jednotky, čo samozrejme možné,
z pohľadu zákona, nie je, keďže ide o rodinný dom a nie o bytový dom. Žalobkyňa v žiadnom prípade
nemá záujem zotrvať vo spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou. Strany sa už od roku 2015, kedy
začali realizovať úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti, nevedia dohodnúť na podmienkach predaja,
čo viedlo k vyvolaniu sporu. Žalobkyňa po celý čas mala záujem zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo
predajom nehnuteľností a výťažok z predaja si rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. V žalobe
podala návrh na prikázanie veci žalovanej vzhľadom na jej reakcie a správanie, že má záujem v
nehnuteľnosti bývať. Keď počas súdneho konania opäť žalovaná zmenila svoje stanovisko, žalobkyňa
zmenila svoj návrh, aby nehnuteľnosti boli predané a v tomto zmysle  bolo i vyhlásené rozhodnutie vo
veci samej. S odkazom na uvedené skutočnosti žalobkyňa mala plný úspech vo veci.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu predmetného spisu
neumožňuje záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného
ustanovenie §257 CSP, tak ako to posúdil súd  prvej inštancie, a preto rozhodnutie v zmysle ust. § 388
CSP v napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal
proti odvolateľke - žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/13/2016", "guid": "af22b9e5-3414-4fe5-9ca3-41153e960c03:edc93cbc-5ac6-4a80-8d12-e3569fc9e113", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}