{"guid": "0c36a931-c6bb-4b8f-8fc2-98315b16dd94:5420ad6c-5ae8-4097-bc9e-450f45cc503b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6008201246.9", "spisova_znacka": "34Cbi/16/2008", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Cbi/16/2008 z 22. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. apríla 2015, sp. zn. 34Cbi/16/2008, ECLI:SK:KSBB:2015:6008201246.9", "identifikacne_cislo": "6008201246", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2015-04-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5420ad6c-5ae8-4097-bc9e-450f45cc503b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6008201246.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6008201246.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6008201246.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Cbi/16/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6008201246
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6008201246.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Danielou Maštalířovej v právnej veci žalobcu SLZ
NOVA, a. s. Hnúšťa so sídlom Hlavná 133, IČO:35 719796 proti žalovanému JUDr. Vladimír Hraško,
advokát, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, správca konkurznej podstaty úpadcu Slovenské lučobné
závody, a. s. Hnúšťa „v konkurze\", IČO:31 561799, zast. JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, Dr. Vodu
18, 984 01 Lučenec o zaplatenie 71.221,64 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 56.607,07 eur spolu
s 13,75 % úrokom z omeškania za obdobie od 5. 6. 2007 do zaplatenia.

Konanie v sume 6.629,22 eur s príslušenstvom zastavuje.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2008 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
71.221,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 05.06.2007 do zaplatenia.
Uviedol, že dňa 23.01.2004 bol na žalovaného vyhlásený konkurz. Za obdobie od vyhlásenia konkurzu,
t. j. od 23.01.2004 do súčasnosti sú v skladových priestoroch vo vlastníctve žalobcu umiestnené zásoby
materiálu a náhradné diely, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty úpadcu. Z uvedeného dôvodu
žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo a brať úžitky z nakladania s predmetom svojho
vlastníctva, či už priamym využívaním, alebo z prenájmu tretím osobám. Poukázal na skutočnosť, že
žalobca ako vlastník znáša všetky náklady s využívaním stavby, s budovami a zastavanými podzemkami,
vrátane úhrady dane z nehnuteľnosti v rokoch 2004 až 2007. V dôsledku tohto stavu na úkor žalobcu
vzniklo a stále pretrváva užívanie vyššie označených nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu.
Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka bezdôvodné
obohatenie, a to v rozsahu obvyklého nájomného, ktoré by mal žalovaný uhrádzať žalobcovi v prípade
existencie riadne uzavretej zmluvy o nájme. Podľa názoru žalobcu úžitky v prospech žalovaného správcu
konkurznej podstaty spočívajú v uskladnení majetku konkurznej podstaty v stráženom areály žalobcu
bez akýchkoľvek nákladov, ktoré znáša žalobca. Ďalej uviedol, že zmienené užívanie skladových
priestorov v prospech žalovaného - správcu konkurznej podstaty spadá do obdobia vyhlásenia konkurzu
a trvá doposiaľ. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatňuje proti podstate podľa
ust. § 31 ods. 2 ZKV, ktoré ustanovuje, že pohľadávky proti podstate po vyhlásení konkurzu sú nároky
na úhradu nákladov, spojené s udržiavaním a správou podstaty. Ďalej poukázal na ust. § 31 ods. 5
ZKV v zmysle ktorého sa nároky proti podstate uplatňujú u správcu. Na základe uvedeného žalobca
vyfakturoval žalovanému nároky proti podstate, a to faktúrou č. 402007 zo dňa 22.05.2007 v sume
38.554,70 Eur a faktúrou č. 412007 zo dňa 22.05.2007 v sume 32.666,93 Eur. Konajúci súd rozsudkom
č. k. 34Cbi/16/2008-Mš zo dňa 31.05.2010 žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Žalovaného zaviazal k



zaplateniu sumy 71.221,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 05.06.2007 do
zaplatenia a k náhrade trov konania. V konaní mal za preukázané, že žalobca má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že užíval nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXX patriace žalobcovi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný užíval tieto
nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného bola sporná iba ich skutočne reálne užívaná plocha. Z
dokazovania pred konajúcim súdom vyplynulo, že žalobca fakturovanú výšku bezdôvodného obohatenia
za užívanie skladových priestorov vypočítal podľa pripojenej špecifikácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť citovaných faktúr. Súd z tohto dôvodu na túto námietku žalovaného ohľadom skutočnej výmery
užívanej podlahovej plochy nebral zreteľ. Ďalej súd konštatoval že medzi pohľadávky proti podstate
vo všetkých právnych režimoch patrí vždy odmena správcu a jeho výdavky, ako aj nároky na náhradu
nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty tak, ako je tomu v danom prípade. Mal za
preukázané, že v zmysle ust. § 31 ods. 1, 5, 6 písm. b) ide o nárok, ktorý si žalobca správne uplatnil
u správcu konkurznej podstaty ako nárok, ktorý je možné uplatniť kedykoľvek v priebehu konania.
Nestotožnil sa preto s argumentáciou žalovaného, že túto pohľadávku možno uplatniť až po skončení
konkurzného konania. Neakceptoval ani námietku žalovaného, týkajúcu sa ust. § 14 ods. 1 písm. c) O.
s. p. z dôvodu, že žalobca si uplatnil žalobný návrh v súlade s cit. ustanovením, platným v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobe vyhovel s poukazom na ust. § 451 Obč. zákonníka v náväznosti
na ust. § 31 ods. 6 písm. b) ZKV.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Najvyšší súd SR uznesením 1Obo/110/2010 zo dňa
15.05.2013 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí
konštatoval, že medzi účastníkmi nie je sporné, že uplatnená pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti
podstate (jedná sa o nárok na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty), pretože
vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a je splatná v priebehu konkurzu (ust. § 31 ods. 2 ZKV).
Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku v súlade s ust. § 31 ods. 5 ZKV priamo u správcu konkurznej
podstaty a to faktúrou č. 412007, splatnou dňa 04.07.2007 za obdobie od 24.01.2004 do 30.11.2005
v sume 32.666,93 Eur a faktúrou č. 412007, splatnou dňa 04.06.2007 za obdobie od 01.12.2005 do
30.04.2006 a za obdobie od 30.04.2006 do 30.04.2007 v sume 38.554,70 Eur, t. j. celkom v sume
71.221,64 Eur. Ďalej konštatoval, že v zmysle ust. § 31 ods. 1 ZKV vyplýva, že pohľadávky proti podstate
je možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Pohľadávka proti podstate môže byť
v priebehu konkurzného konania žalobou na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O. s. p., alebo určovacou
žalobou o určenie pravosti alebo výšky pohľadávky proti podstate podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p.
Podaniu takejto žaloby nebráni ust. § 14 ods. 1 písm. b) ZKV, pretože citované ust. sa týka súdnych
konaní, resp. iných konaní podľa osobitných zákonov, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu na majetok
dlžníka a vyhlásením konkurzu sa prerušujú. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ s pohľadávkou proti
podstate je oprávnený v priebehu konkurzného konania zabezpečiť si takúto pohľadávku pre prípad jej
neskoršieho vymáhania (po zrušení konkurzu) exekučným titulom, keďže po zrušení konkurzu povinnosť
plniť, ktorá bola v priebehu konkurzného konania uložená správcovi v súdnom rozhodnutí prechádza
na dlžníka (úpadcu v konkurze).

Odvolací súd nepovažoval za právne relevantnú námietku žalovaného, že žalobca ako veriteľ s
pohľadávkou proti podstate sa v priebehu konania konkurzu nemohol proti nemu ako správcovi
konkurznej podstaty úpadcu domáhať jej zaplatenia žalobou na plnenie, podanou podľa ust. § 80 písm.
b) O. s. p., ale len určovacou žalobou podľa ust. 80 písm. c) O. s. p. Z uvedeného dôvodu konajúci súd
nepochybil, keď žalobu podanú žalobcom podľa ust. § 80 písm. b) O. s. p. vecne prejednal. Odvolací súd
považoval za dôvodnú námietku žalovaného, smerujúcu voči výške uplatnenej pohľadávky. Žalovaný
v konaní nepoprel, že v skladových priestoroch žalobcu sa nachádzajú hnuteľné veci patriace do
konkurznej podstaty úpadcu, avšak podľa jeho tvrdenia sa tam nachádzajú aj hnuteľné veci patriace iným
obchodným spoločnostiam, na základe čoho namietal skutočný rozsah plochy skladových priestorov
žalobcu, užívaných úpadcom a v náväznosti na to výšku žalobcom vyfakturovaného obvyklého
nájomného. Odvolací súd vytkol konajúcemu súdu to, že priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške, ktorú si žalobca vyčíslil v písomnej špecifikácii, ktorá je súčasťou faktúr č. 4022007 a č.
412007 bez toho, aby sa bližšie zaoberal výškou žalobcom uplatneného bezdôvodného obohatenia,
predstavujúceho obvyklé nájomné za prenájom nehnuteľností za účelom uskladnenia hnuteľných vecí
(materiálu). V rozsudku krajského súdu tiež absentuje uvedenie konkrétnej skutkovej podstaty vzniku
bezdôvodného obohatenia, ako aj odôvodnenie súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 14,25% zo sumy 71.221,64 Eur od 05.06.2007 do zaplatenia.



Konajúci súd doplnil dokazovanie v intenciách Najvyššieho súdu SR, pričom z výsluchu účastníkov na
pojednávaní konanom dňa 07.11.2013 zistil nasledovné.

Žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že pokiaľ sa týka nároku na
bezdôvodné obohatenie, ten podraďuje pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia s tým, že
ide o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, čiže chýbala
právna skutočnosť, t. j. zmluva a nedošlo ani ku konkludentnému uzavretiu zmluvy. Čo sa týka ďalších
námietok žalovaného žalobca uviedol, že pri určení obvyklej výšky nájomného vychádzal zo zmluvy
uzatvorenej s Ministerstvom obrany SR v rokoch 2004 - 2007 za prenájom skladových priestorov, ktoré
mu uhrádzalo v tomto čase, t. j. za tieto roky sumu 250,- Sk. Žalovanému žalobca vyfakturoval v
predmetných faktúrach za jeden meter štvorcový sumu 215,- Sk. Z toho dôvodu považuje túto čiastku za
primeranú a obvyklú výšku, ktorú si mohol uplatniť. Ohľadom ďalšej námietky, a to rozlohy skladových
plôch prenajatých nehnuteľností, ktoré namietal žalovaný uviedol, že v predmetných faktúrach nebol
vyfakturovaný prenájom hlavného skladu, a to objektu č. XXX  na zastavanej ploche XXXX/XX,  ktorej
celková plocha je 1650 m2, z ktorej žalovaný (v tomto prípade úpadca) užíval iba časť o výmere 370 m
2 a toto užívanie skladových priestorov nebolo premetom fakturácie. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný
mylne domnieva, že bolo fakturované aj nájomné za tento hlavný sklad, a preto si uplatnil v odvolaní túto
námietku. Ohľadom uplatnených úrokov z omeškania upravil žalobný návrh a navrhol, aby súd rozhodol
o úroku z omeškania v čiastke 13,75% podľa Centrálnej európskej banky v rozhodnom období. Zároveň
zástupkyňa žalobcu navrhla obhliadku nehnuteľnosti za účelom preukázania skutočností, tvrdených na
tomto pojednávaní.

Z výsluchu právneho zástupcu žalovaného súd zistil, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia a žiadal, aby konajúci súd posúdil, či ide o občianskoprávny, alebo
obchodnoprávny vzťah a z toho vyplývajúcu dvoj, resp. štvorročnú premlčaciu lehotu. Ohľadom obvyklej
výšky nájomného uviedol, že svoje stanovisko doplní po obhliadke nehnuteľnosti na ktorej sa zároveň
preverí rozloha prenajatých plôch.

Zo zápisnice z pojednávania, konaného dňa 21.11.2013 súd zistil nasledovný skutkový stav:
Zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na podanom návrhu a na zaplatení sumy 71.221,64 Eur s 13,75%
úrokom z omeškania ročne od 05.06.2007 do zaplatenia. Súd bol toho názoru, že vystavené faktúry sú
správne v relácii k prenajatým priestorom a zodpovedajú skutočnému stavu.

Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka žalovaných súm, tieto vychádzajú z dvoch
faktúr, ktoré sú súčasťou spisu. V týchto faktúrach po obhliadke už nerozporuje rozsah predmetu
nájmu, to znamená rozsah prenajatej plochy skladových priestorov. To znamená, že nerozporuje sumu
384,402,- Sk a 697.890,- Sk z faktúry
č. 402007, Nerozporuje sumu 863.619,- Sk z faktúry č. 412007. Pri tejto sume však poukázal na námietku
premlčania, ktorú uviedol na pojednávaní dňa 7. 11. 2013. Ďalej uviedol, že čo sa týka súm v jednotlivých
faktúrach, špecifikovaných ako  daň z nehnuteľnosti, a to u faktúry č.  412007 vo výške 120.505,- Sk a
u faktúry č. 402007 vo výške 79.907,- Sk, tieto neuznáva. Keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie,
kde sa stotožnil s výškou primeraného nájomného podľa jeho názoru, táto má v sebe obsahovať všetky
náklady vrátane dane z nájmu, ktorú je povinný uhrádzať vlastník. V sume 215,- Sk podľa jeho názoru
pri nájmoch v danom čase a mieste je už zohľadnenie aj dane z nehnuteľnosti, ktorú je povinný platiť
vlastník, pretože nemôže dôjsť k prechodu daňovej povinnosti.

Zástupkyňa žalobcu reagovala k námietke žalovaného ohľadom dane z nehnuteľností, pričom uviedla,
že u nehnuteľnosti, ktorý užíval výlučne žalovaný nebol dôvod, aby do nájomného nebola zahrnutá daň
z nehnuteľnosti v tom čase, pretože vlastník ani časť týchto nehnuteľností neužíval.  Zároveň predložila
súdu všetky uhradené dane za predmetné roky 2004 až 2007. Pokiaľ sa týka primeraného nájomného,
Ministerstvo obrany podľa jej názoru nemalo v tom čase osobitne vyčíslenú  daň z nehnuteľnosti a z
toho dôvodu bolo ročné nájomné za m2  Ministerstvu obrany účtované 250,--Sk/m2. Má teda za to, že
nebola zohľadnená najmä tá daň z nehnuteľnosti ako pre Ministerstvo obrany.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.



Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd má za preukázané s poukazom na ust. § 31 ods. 1 ZKV písm. b/, že ide o nárok, ktorý si žalobca
správe uplatnil u správcu konkurznej podstaty ako nárok, ktorý je možné uplatniť kedykoľvek v priebehu
konania, preto neakceptoval obranu žalovaného, že túto pohľadávku je možné uplatniť si po skončení
konkurzného konania.

Na pojednávaní konanom dňa 23. 4. 2015 vzal žalobca svoj nárok čiastočne späť, a to vo výške 6.629,22
eur  týkajúcich sa dane z nehnuteľnosti, pričom tento nárok pozostáva zo sumy 2.629,19 eur  (faktúra
č. 402007)  a sumy 4.003,--eur týkajúcej sa faktúry  (412007). Trval na uplatnenom nároku vo výške
64.592,41 eur.  Zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím nároku súhlasil. Súd preto konanie podľa
§ 96 ods. 1 a 3 O. s. p. zastavil v sume 6.629,21 eur s príslušenstvom

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nárok žalobcu vo výške 56.607,07 eur, v
ktorej výške žalobe spolu s príslušenstvom 13,75 % úrokom z omeškania od 5. 6. 2007 do zaplatenia
vyhovel podľa ust. § 451 Obč. zákonníka  v spojení s ust. § 31 ods. 6 písm. b/ ZKV.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 7  O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}