Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/313/2014 z 29. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2014, sp. zn. 3Co/313/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1314206721.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/313/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1314206721.1 | 2014-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 145 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ba62af3-092e-4089-b839-18767d39137b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1314206721.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/313/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206721
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314206721.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. Ivan Hulla, bytom G. XX, Bratislava, proti
odporcovi: Dominik Hulla, bytom B. XX, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. apríla 2014, č. k. 14C 92/2014
- 5, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. 10.
2004 č. k. 38P 195/2013 - 28 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre Dominika
O. voči otcovi sa počnúc dňom 1. 4. 2014 znižuje zo sumy 150,- eur na sumu 27,13 eur, splatnú
vždy do 15 - teho dňa daného mesiaca vopred k rukám odporcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 8, 9 O. s. p. a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, nakoľko
navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným predbežným opatrením, do rozhodnutia vo
veci samej, nepreukázal. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom návrhu
neosvedčil predpoklady na to, aby súd dospel k záveru, že dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi
konania je dôvodná a potrebná a že inak by došlo k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa,
nakoľko navrhovateľ vo svojom návrhu iba uviedol, že je momentálne nezamestnaný a neuviedol, v čom
vidí bezprostredne hroziacu ujmu, naliehavosť situácie na úpravu pomerov medzi účastníkmi konania,
venoval sa len osočovaniu zákonnej sudkyne a jej rozhodovaniu v inom konaní, ktoré skutočnosti pre
rozhodovanie o nariadení predbežného opatrenia nemajú žiadnu relevanciu. Súd prvého stupňa uviedol,
že predbežnému opatreniu v znení ako ho navrhovateľ navrhoval nariadiť nebolo možné vyhovieť i z
dôvodu, že by súdu samotným rozhodnutím o predbežnom opatrení nariadením takéhoto výroku nastolil
právny stav trvalého charakteru, čo je v príkrom rozpore s účelom inštitútu predbežného opatrenia,
ktorým je len nevyhnutná a dočasná úprava práv a povinností účastníkov konania. Taktiež uviedol,
že rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov konania trvalého charakteru je predmetom
konania vo veci samej a nastáva až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorému však predchádza
rozsiahle dokazovanie. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu ako aj rozhodovanie o jeho zvýšení, resp. znížení inštitútom predbežného opatrenia je
neprimerané a nevhodné, nakoľko sa úpravou vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zabezpečuje
výživa ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, t. j. deťom, ktorým zákon poskytuje zvyšujú
ochranu vo viacerých ohľadoch. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že rozhodnúť o znížení vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu možno len pri tak závažných zmenách na strane povinného rodiča, ktoré
dostatočne odôvodňujú takéto zníženie, nakoľko si treba uvedomiť, že takýmto rozhodnutím sa bude
znižovať životná úroveň dieťaťa, ktoré síce dovŕšilo plnoletosť, čo však neznamená, že je schopné sa
samostatne živiť.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nedodržal



zákonnú lehotu 15 dní na vydanie predbežného opatrenia a ani mu neoznámil, prečo túto lehotu
nedodržal. Považoval za zaujímavé, že neodôvodnene vysoké výživné bol súd prvého stupňa schopný
schváliť bez riadneho dokazovania expresne rýchlo do 30 dní od podania návrhu, ale návrh na nápravu
do opodstatnenej výšky bude trvať minimálne 2 až 4 roky. Poukázal na skutočnosť, že súd nedokázal za
viac ako dva roky rozhodnúť (v protiváhe k výživnému) o vynútení styku s jeho deťmi, pričom napomáha
matke maloletých detí v ignorácii vlastného rozhodnutia a nabáda ju k nerešpektovaniu zákonov. Taktiež
uviedol, že súd prvého stupňa nechcel zistiť skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu a pochybnému
rozhodnutiu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na
obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch
môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy
a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je
tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia
vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu.
Predbežné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu
a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ
súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne
chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a
nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal, aby súd predbežným opatrením zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. 10. 2004 č. k. 38P 195/2013 - 28 v časti týkajúcej sa
výšky výživného tak, že výživné určené pre Dominika O. voči otcovi sa počnúc dňom 1. 4. 2014 znižuje
zo sumy 150,- eur na sumu 27,13 eur, splatnú vždy do 15 - teho dňa daného mesiaca vopred k rukám
odporcu.

Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že zákonné podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia v znení, v akom požadoval navrhovateľ, splnené neboli.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ síce osvedčil existenciu právneho vzťahu s odporcom,
avšak pri nariadení predbežného opatrenia sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného
opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná,
provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutí
súdu. Z daného teda vyplýva, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť zásadne totožný s výrokom
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko takéto predbežné opatrenie by prejudikovalo rozhodnutie vo veci
samej a v dôsledku výroku takéhoto opatrenia by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Výrok
predbežného opatrenia teda nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže právnou
podstatou predbežného opatrenia je vytvoriť prechodnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania,
pričom v danom prípade je výrok navrhovaného predbežného opatrenia zásadne totožný s výrokom
návrhu vo veci samej, t. j. predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej a
preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.



Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil
v napadnutom uznesení zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti navrhovanej
predbežnej úpravy výživného s tým, že rozhodnúť o znížení vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťa
možno len pri závažných zmenách na strane povinného rodiča, ktoré dostatočne odôvodňujú takéto
zníženie, pričom takémuto rozhodnutiu musí predchádzať rozsiahle dokazovanie.

Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že v prejednávanej veci navrhovateľ v konaní nepredložil
listinné dôkazy, ktorými by preukázal dôvodnosť svojho nároku, nakoľko k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia pripojil iba rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. k. B zo
dňa 4. 3. 2014, ktorým bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1. 1. 2014 a žiadne
ďalšie listinné dôkazy nepredložil, čím taktiež neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov. Navrhovateľ síce vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia i v podanom
odvolaní opísal okolnosti, ktoré mali preukazovať skutočnosť, že došlo k zmene pomerov na jeho
strane, avšak túto skutočnosť žiadnym relevatným spôsobom nepreukázal (okrem vyššie uvedeného
rozhodnutia).

Odvolací súd je názoru, že navrhovateľ listinnými dôkazmi dostatočne neosvedčil naliehavú potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci zákonné
podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia splnené neboli, nakoľko zo žiadnych
skutočností, ktoré boli osvedčené a vyšli v konaní najavo nevyplýva potreba dočasne povinnosť
navrhovateľa prispievať na výživu odporcu sumou 150,- eur, z dôvodu ktorého odvolací súd napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

V rozhodnutí o veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania o nariadenie predbežného
opatrenia (§ 145 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.