Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/25/2018 z 18. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. apríla 2018, sp. zn. 2To/25/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3517010408.4 Krajský súd Trenčín | 2To/25/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3517010408.4 | 2018-04-18 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c757a62-5480-4746-be99-614b127f83dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3517010408.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010408
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517010408.4

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému O. X., nar. XX.XX.XXXX v O., okres O., trvale
bytom X. pod Y. XXX, okres B. T. nad P., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný
čin zločinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 19. apríla 2018 odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. januára 2018, sp. zn. 1T/175/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného O. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. januára 2018, sp. zn. 1T/175/2017
bol obžalovaný O. X. uznaný za vinného z trestného činu zločinu šírenia poplašnej správy podľa § 361
odsek 1, odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.04.2017 v čase o 14.12 hod. v X. pod Y. spred rodinného domu č. XXX z mobilného telefónu
zn. Nokia, IMEI č. XXXXXXXXXXXXXXX, zatelefonoval na tiesňovú linku č. 112 koordinačného centra
integrovaného záchranného systému v Trenčíne a po zodvihnutí linky operátorom tiesňového volania
povedal nepravdivú a ním vymyslenú správu v znení: „dobrý deň, chcel by som nahlásiť v Novom Meste
na Okresnom súde bombu, je tam dosť veľká bomba“, po čom zložil telefón, tým rozšíril prostredníctvom
koordinačného centra integrovaného záchranného systému poplašnú správu a v dôsledku oznámenej
správy museli byť záchrannými zložkami vykonané opatrenia k prevereniu uvedeného oznámenia v
záujme ochrany života a zdravia občanov, na základe čoho musela byť vykonaná evakuácia budovy
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Hviezdoslavovej ulici č. 37 v Novom Meste nad Váhom
a evakuácia priľahlých budov na Hviezdoslavovej ulici č. 36 (Dom štátnej správy), č. 38 a č. 40 v
Novom Meste nad Váhom, v ktorých sídlia štátne orgány a úrady, ktoré majú spoločné pivničné a
garážové priestory v priestoroch pod ich budovami, pričom v dôsledku evakuácie budov musela byť
okamžite prerušená činnosť organizačných zložiek štátnych orgánov a úradov sídliacich v uvedených
budovách, a to: Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom,
Spoločného úradu samosprávy Nové Mesto nad Váhom, Sociálnej poisťovne - pobočka Trenčín,
Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Mesto nad Váhom, Daňového úradu Trenčín, Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a Centra
podpory Trenčín, ktorých pracovníci museli z dôvodu evakuácie budov ihneď prerušiť pracovnú činnosť
a opustiť svoje pracoviská, rovnako museli opustiť uvedené budovy aj ostatní občania nachádzajúci
sa v týchto budovách, pričom obžalovaný oznámením poplašnej správy vyvolal potrebu vykonania
potrebných opatrení orgánmi zodpovednými za zabezpečenie ochrany života a zdravia občanov a
vyvolal nebezpečenstvo vážneho znepokojenia u osôb nachádzajúcich sa v uvedených budovách.
Za tento trestný čin bol obžalovaný O. X. odsúdený podľa § 361 odsek 3 Tr. zákona s použitím §
37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne. Na výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený podľa §



48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 83
odsek 1 písm. e) Tr. zákona okresný súd vyslovil aj zhabanie veci, ako ochranné opatrenie, a to 1 ks
mobilného telefónu zn. Nokia s IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX. V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade
škody bola podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku obžalovanému uložená povinnosť nahradiť
škodu poškodeným právnickým osobám a to Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru
Nové Mesto nad Váhom v sume 183,90 Eur, Spoločnému úradu samosprávy Nové Mesto nad Váhom
v sume 158,46 Eur, Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom v sume 6,84 Eur a Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky Bratislava v sume 30,20 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním obžalovaný O. X. pre nesprávnosť výrokov
o vine, treste i o náhrade škody a odôvodnil sám aj prostredníctvom obhajcu. V jeho písomnom
odôvodnení doručenom okresnému súdu dňa 08.02.2018 (č. l. 530 trestného spisu) obžalovaný uviedol,
že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pokladá z hľadiska výmery za neprimerane prísny,
pretože sa v celom rozsahu priznal k spáchaniu žalovaného skutku a okresný súd neprihliadol pri jeho
ukladaní na jeho osobu, osobné pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj odstup od ostatného odsúdenia
za inú jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, ktoré odsúdenie už malo byť zahladené. Namietal, že mu
nebolo umožnené urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o uznaní viny, ktoré ak by mu to bolo
umožnené v odvolacom konaní, urobil by takéto vyhlásenie pred krajským súdom. Navrhol, aby mu
krajský súd uložil miernejší trest, alebo aby alternatívne bola táto jeho prejednávaná trestná vec odňatá
Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom postupom podľa § 23 Tr. poriadku z dôvodu, že Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom je v tejto jeho prejednávanej veci poškodenou stranou. Obžalovaný v
doplnení písomného odvolania, doručenom okresnému súdu dňa 27. februára 2018 (č. l. 550 trestného
spisu) uviedol, že sa v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní k spáchaniu
žalovaného skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval. Žije v usporiadanom manželstve, v ktorom sa
s manželkou spoločne stará o štyri deti, ktoré jeho neprítomnosťou trpia tak po psychickej, ako i po
materiálnej stránke. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že doposiaľ za spáchanie zločinu odsúdený nebol
a namietal i uloženie trestu odňatia slobody vo výmere, v akej mu bol trest uložený, keď takýto trest
podľa jeho názoru nezodpovedá spôsobu akým čin vykonal, jeho následku, pohnútke a závažnosti
celého žalovaného skutku. Namietal tiež správnosť právneho posúdenia žalovaného skutku okresným
súdom v napadnutom rozsudku, pretože spôsobená škoda pri vysťahovaní štyroch úradov bola iba v
celkovej sume 378,90 Eur a v tomto smere poukázal na konkrétne rozhodnutia iných prvostupňových
okresných súdov v obdobných trestných veciach. Opakovane tak, ako predtým v prípravnom konaní,
poukazoval na zaujatosť Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý jeho predmetnú trestnú vec
prejednáva, keď na druhej strane tento súd má procesné postavenie poškodenej strany, čo považuje za
procesnú chybu ako i tú skutočnosť, že mu nebolo ešte doručené písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v časti výroku o treste a
krajský súd aby rozhodol o miernejšom právnom posúdení žalovaného skutku s uložením miernejšieho
trestu odňatia slobody a s odložením jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.
Prostredníctvom obhajcu obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, doručenom okresnému súdu
dňa 08. marca 2018 (č. l. 571 trestného spisu) uviedol, že napadnutý rozsudok obsahuje chyby, pre ktoré
je nejasný a nezrozumiteľný, pretože sa okresný súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie ako i to, že o správnosti skutkových zistení okresného súdu sú dané pochybnosti v
tom, že v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne preukázané,
že sa dopustil žalovaného skutku a odmieta, že spáchaním tohto žalovaného skutku mal naplniť všetky
potrebné pojmové znaky žalovaného zločinu šírenia poplašnej správy aj podľa odseku 3 písm. b) §-u 361
Tr. zákona, keď jednoznačne nebola spôsobená vážna porucha v činnosti dotknutých štátnych orgánov.
Preukazuje to tá skutočnosť, že telefonické oznámenie o umiestnení nálože mal vykonať na tiesňovú
linku 112 v poobedňajších hodinách v čase o 14.12 hod., t. j. pri konci pracovnej zmeny zamestnancov
štátnych orgánov, čo tiež vyplýva z uplatnených nárokov na náhradu škody poškodenými osobami.
Opätovne namietol uloženie neprimerane prísneho trestu, ktorý nezodpovedá závažnosti jeho konania,
následkom ani jeho osobe a jeho rodinným pomerom, s prihliadnutím na to, že predtým vo vydanom
trestnom rozkaze mu bol okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
36 mesiacov, so zohľadnením priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, pričom
však okresný súd na hlavnom pojednávaní takúto poľahčujúcu okolnosť už neuznal, hoci sa k spáchaniu
žalovaného skutku priznal a úprimne ho oľutoval na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.
novembra 2017. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o vine a treste podľa
§ 321 odsek 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. poriadku a aby krajský súd sám rozhodol a uznal ho



vinným zo spáchania žalovaného skutku, právne posúdeného ako zločin šírenia poplašnej správy podľa
§ 361 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej
sadzby podľa § 361 odsek 2 Tr. zákona.

K písomným dôvodom podaného odvolania obžalovaného sa vyjadril písomne i prokurátor okresnej
prokuratúry, ktorý všetky uvádzané námietky obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania považuje
za neopodstatnené. Prokurátor ďalej uviedol, že argumenty uvádzané obžalovaným sú iba opakovaním
takejto jeho obhajoby od počiatku prípravného konania, s ktorou sa okresný súd dostatočne vysporiadal.
Okresný súd správne a zákonným spôsobom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, ktoré relevantne
preukázali, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný, aj keď vinu na hlavnom pojednávaní obžalovaný
neuznal. Okresný súd správne a zákonne posúdil žalovaný skutok ako predmetný žalovaný zločin a
okresný súd aj zákonne rozhodol o uložení trestu a ochranného opatrenia, ako i o
náhrade škody. Prokurátor navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku
ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný a obhajca obžalovaného v jeho prospech, na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského
súdu zotrval na všetkých písomne uvádzaných dôvodoch podaného odvolania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 23. marca
2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani
dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom
zasadnutí vykonanom dňa 19. apríla 2018 preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste, ochrannom opatrení i náhrade škody napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného O. X. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek
10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa
svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď samotného obžalovaného O. X., v obsahu ktorej
obžalovaný doznal, že to bol skutočne on, kto v inkriminovanom čase telefonoval na tiesňovú linku 112,
keď pri tom obžalovaný na hlavnom pojednávaní paradoxne neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257
1 písm. a) až c) Tr. poriadku, hoci ho súd prvého stupňa, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 14. novembra 2017 (č. l. 455 trestného spisu) správne poučil nielen o jeho právach
podľa § 34 a 121 Tr., poriadku, ale i o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 písm. a)
až c) Tr. poriadku, čo obžalovaný vyslovene odmietol. Uvedené skutočnosti tým vyvracajú pravdivosť
odvolacej námietky obžalovaného v tom, že mu okresný súd takéto vyhlásenie na hlavnom pojednávaní
neumožnil. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyhlásenie podľa § 257 Tr. poriadku
môže obžalovaný urobiť iba na začiatku hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom
predtým, než dôjde k fáze vykonávania dôkazov. Ak obžalovaný takéto svoje právo nevyužije, neskôr už
neprichádza do úvahy opätovne umožniť obžalovanému urobiť takéto vyhlásenie, čo vyplýva i z výkladu
procesného postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní podľa § 255 a násl. Tr. poriadku a
logicky tomu tak je z dôvodu potreby vykonania úplného dokazovania a tým aj zamedzeniu nedôvodnej
špekulácii obžalovaného vzhľadom na vývin dôkaznej situácie. Súd prvého stupňa svoje skutkové
zistenia tiež správne oprel o ďalšie, zákonným spôsobom vykonané dôkazy a to o výpovede svedkov
- H. G., N. W. a C. W., T.. H. W., podporne o vykonané znalecké dokazovanie, vyhotovený zvukový
záznam ako i o výpovede splnomocnených zástupcov či štatutárnych zástupcov poškodených strán,
vrátane relevantných listinných dôkazov tak, ako prvostupňový súd tieto dôkazy podrobne popísal, keď
o vierohodnosti týchto dôkazov nie sú ani podľa názoru krajského súdu žiadne pochybnosti a rovnako
ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia prvostupňový okresný súd dostatočne
podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne
zistil, že obžalovaný O. X. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.



Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako prvostupňový okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne,
bez akýchkoľvek rozumových pochybností usvedčujú obžalovaného O. X. zo spáchania žalovaného
skutku, k čomu krajský súd dodáva, že teda tomu tak je i bez daného vyhlásenia obžalovaného o
uznaní viny, či nepopretí spáchania žalovaného skutku podľa § 257 odsek 1 písm. b) či c) Tr. poriadku.
Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu uvedené v jeho
odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací súd ich
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. Námietka zaujatosti vo vzťahu k Okresnému súdu Nové
Mesto nad Váhom, ktorú vzniesol obžalovaný v rámci odvolacieho konania ako podklad na jeho návrh
na odňatie a prikázanie veci inému súdu podľa § 23 odsek 1 Tr. poriadku bola právoplatne
predtým riešená a rozhodnutá uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. marca 2018, sp. zn.
2Nto/5/2018, ktorým sa na podklade dôvodov uvádzaných obžalovaným jeho návrh na procesný postup
podľa § 23 odsek 1 Tr. poriadku zamietol a vec nebola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom odňatá.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z rovnakého dôvodu okresný súd samosudcom predkladal
podnet na takýto procesný postup v konaní pred súdom po podaní obžaloby, o čom tiež rozhodoval
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 19. septembra 2017, sp. zn. 23Nto/14/2017, ktorým bolo
okrem iného tiež skonštatované a odôvodnené, že v prejednávanom prípade nemôže ísť o vylúčenie
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z prejednávania a rozhodovania v predmetnej trestnej veci aj
keď patrí do okruhu poškodených.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňový okresný súd nepochybil ani pri
právnom posúdení konania obžalovaného O. X. zhodne s obžalobným návrhom ako trestný čin zločinu
šírenia poplašnej správy podľa § X61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona, pričom svoje závery
aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.
Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom
ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého
stupňa dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé
odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného
súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval
ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu
konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil. Odvolací súd dodáva, že samotné skutkové okolnosti -
prerušenie prevádzky a činnosti viacerých konštatovaných inštitúcii jednoznačne preukazujú spôsobenie
vážnej poruchy a naplnenie tak objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu šírenia poplašnej správy
nielen podľa § 361 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona, ale i podľa posledného odseku 3 písm. b) citovanej
skutkovej podstaty tohto úmyselného trestného činu v privilegovanej forme. Nič na tom nemení ani fakt,
že obžalovaný telefonické oznámenie o uložení výbušniny oznámil v konštatovanom čase v skutkovej
časti napadnutého rozsudku, čo je však stále v čase plnej prevádzky všetkých dotknutých inštitúcii, ktoré
sa nachádzajú v spoločnej budove.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o
treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody. Trest odňatia slobody uložený
obžalovanému, vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností /prvostupňovým okresným
súdom správne zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona/ v súlade s ustanovením
§ 38 odsek 2 Tr. zákona, podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 361 odsek 3 Tr. zákona (odňatie
slobody na 3 roky až 8 rokov) vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov, teda na dolnej hranici zvýšenej
dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby o 1/3 postupom podľa § 38 odsek 2 a odsek 8 Tr. zákona, ako
i zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do
prísnejšieho ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo odôvodňuje trestná minulosť
obžalovaného, keď bol v ostatných desiatich rokoch už vo výkone trestu odňatia slobody pre inú
svoju úmyselnú trestnú činnosť, zodpovedá všetkým zákonným kritériám. Odvolací súd dodáva, že
prvostupňový okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovanému v konečnom dôsledku, vzhľadom
na jeho nejednoznačný a špekulatívny postoj k otázke svojej viny od počiatku trestného konania, nie
je možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Takto uložený trest aj podľa
odvolacieho súdu je konformným s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona o účele



trestu a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Správnym a zákonným je i výrok o
ochrannom opatrení v napadnutom rozsudku o zhabaní zaistenej veci podľa § 83 odsek 1 písm. e)
Tr. zákona a to zhabanie predmetného mobilného telefónu, prostredníctvom ktorého bol spáchaný
predmetný trestný čin obžalovaným. Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením § 287 odsek
1 Tr. poriadku je aj uloženie povinnosti obžalovanému O. X. nahradiť škodu poškodeným právnickým
osobám tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Škoda bola poškodenými
stranami uplatnená riadne a včas a má oporu aj vo vykonaných dôkazoch v spojenej časti s trestným
konaním, t. j. v adhéznom konaní.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného na podklade jeho odvolania vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody, o spôsobe
jeho výkonu a o náhrade škody, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
O. X. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.