{"guid": "0c316c3e-0c66-4d18-9000-592625a49033:af9235bc-595d-4a1f-ba73-a60fb55b3f4e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2", "spisova_znacka": "24S/150/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/150/2018 z 30. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. mája 2019, sp. zn. 24S/150/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2", "identifikacne_cislo": "6018200706", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2019-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af9235bc-595d-4a1f-ba73-a60fb55b3f4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/150/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: myWood Polomka Timber,
s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, právne zast.: Matejka & Haluška
s. r.o., Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2018/3377, O-393/2018 zo dňa 3. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/3377, O-393/2018 zo dňa 3.
septembra 2018 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 307/17-1.0/pok/r./I., IPBB_UPS/
ROZ/2017/671, IPBB_KHIP/ROZ/2018/874 zo dňa 5. júna 2018    z r u š u j e  a vec vracia na ďalšie
konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov bude určená
samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa 01.06.2017 pod č.
IBB-13-11-2.2/P-J4-2017/1439, RPÚ č. 4/2017 Protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu (ďalej len
„Protokol“) podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o inšpekcii práce“). Vyšetrovanou udalosťou bol registrovaný pracovný úraz v zmysle § 17 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Poškodený bol U. S., bytom ul. N.
D. č. XX:XX, N., drevársky robotník na základe pracovnej zmluvy zamestnávateľa myWood Polomka
Timber, s.r.o., Osloboditeľov 50, Polomka (ďalej len „žalobca“). Pracovný úraz zamestnanec U. S. utrpel
na pracovisku zamestnávateľa, ktorým bol žalobca. Zdrojom úrazu bol valčekový dopravník bez pohonu
umiestnený na vstupnej strane rámcovej píly NEVA CLASIC, typ TR 88 (pracovisko č. 2) a príčinou úrazu
bola nesprávna organizácia práce. Pracovný úraz sa stal 20.03.2017 o cca 10:50 hod. počas pracovnej
zmeny začínajúcej od 06:00 hod a končiacej o 14:00 hod. Pracovným úrazom došlo k poškodeniu zdravia
zamestnanca poranením v panvovej a brušnej oblasti (zatvorená zlomenina panvovej kosti zasahujúca
do bedrového kĺbu vpravo). Miestom úrazu bola výrobná hala F - výroba biodosky, pracovisko rámových
píl NEVA TR 88. V ďalšom obsahu Protokolu prvostupňový orgán podrobne popísal charakter deja
pracovného úrazu, ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré boli zistené vykonanou inšpekciou a doklady použité



pri inšpekcii práce. V časti „G“ Protokolu označenej ako „Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti
so vznikom pracovného úrazu“ prvostupňový orgán uviedol, že žalobca nezabezpečil, aby pracovné
prostriedky, pracovné postupy a organizácia práce na prevádzke: Výroba biodosky, pracovisko porez
hranolov na rámových pílach (rámové píly, resp. pracoviská označené ako č. 1 až č. 6) neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že neurčil bezpečnostné pracovné postupy a nevydal pokyny
na zaistenie BOZP potrebné pre bezpečné navážanie vstupného materiálu. Zo strany žalobcu nebol
určený taký spôsob, resp. postup navážania hranolov určený na porez lamiel, pri ktorom nie je ohrozená
bezpečnosť obsluhy rámovej píly. K pracovnému úrazu zamestnanca U. XX:XX došlo dňa 20.03.2017 v
čase približne o 10:50 hod., kedy pri navážaní vstupného materiálu do priestoru (uličky) medzi rámové
píly č. 2  a č. 3 došlo nárazom pohybujúceho sa vozíka s balíkom hranolov do vstupného valčekového
dopravníka rámovej píly č. 2 k posunu neupevneného dopravníka smerom na poškodeného a jeho
pritlačeniu o stenu výrobnej haly F, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona o BOZP. V Protokole
boli podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce nariadené opatrenia, aby žalobca odstránil
zistený nedostatok uvedený v bode č. 1 Protokolu ihneď dňom jeho prevzatia a v súlade s ustanovením
§ 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prvostupňový orgán žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu
o splnení opatrení o odstránení zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov
v lehote do 10 dní odo dňa prerokovania Protokolu. V závere Protokolu bolo skonštatované, že s jeho
obsahom bol dňa 01.06.2017 oboznámený C. C. F. konateľ žalobcu a tiež bolo súčasťou tejto časti
Protokolu poučenie, že k skutočnostiach v ňom uvedených má žalobca možnosť vyjadriť sa v lehote
10 kalendárnych dní odo dňa doručenia. Zároveň má priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového
stavu a ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, t.zn. že
nemá žiadne námietky k zistenému nedostatku, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole
a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a inšpektor práce uzavrie protokol.

2. Vo vyjadrení k Protokolu žalobca uviedol, že určil pracovný postup zodpovedajúci navážaniu suroviny
pred úrazom, teda postup považovaný prvostupňovým orgánom za nebezpečný. Uviedol, že nie
je jeho ambíciou v prezentovanej písomnosti pokúsiť sa uhádnuť, na ktorom z popísaných zistení
prvostupňový orgán tvrdené porušenie právnych predpisov založil. Inšpektorát práce v rámci vykonania
šetrenia dospel k záveru, podľa ktorého žalobca žiadny bezpečný pracovný postup navážania suroviny
pre rámové píly neurčil alebo žalobca určil pracovný postup zodpovedajúci navážaniu suroviny pred
úrazom a teda tento postup bol považovaný prvostupňovým orgánom za nebezpečný. Podstatným
sa podľa neho javí fakt, že ani jedna z potencionálnych skutkových situácií opodstatňujúcich úvahy
o pôvode úrazu v konaní klienta priečiacom sa povinnostiam zamestnávateľa plynúcim zo zákona
o BOZP v objektívnej realite nenastala. Podľa žalobcu bol z jeho strany bezpečný pracovný postup
pri navážaní suroviny pre rámové píly určený, a to s obsahom zodpovedajúcim prvým dvom fázam
navážania suroviny pred úrazom, avšak líšiacim sa pri stanovení spôsobu narábania s vozíkom v rámci
jeho záverečnej fázy tak, že namiesto uvedenia vozíka do pohybu prostredníctvom vysokozdvižného
vozíka mal byť balík materiálu umiestnený na vozíku  v poslednom kroku na určenú pozíciu medzi
valčekovými dopravníkmi umiestnený (dotlačený) ručne samotnou obsluhou píly. Tento postup bol
riadne komunikovaný nielen s vedúcim zamestnancom vykonávajúcim svoju riadiacu pôsobnosť, ale
určeným postupom aj voči jednotlivým zamestnancom zaradeným na pozíciách alebo pracujúcich,
alebo podieľajúcich sa na výrobnom procese zabezpečovanom rámovými pílami. Rezolútne odmietol,
že by dotknutým zamestnancom priamo alebo nepriamo určil pracovný postup alebo udelil pokyn
zabezpečovať prísun materiálu pre rámové píly spôsobom zodpovedajúcim vo svojom poslednom
kroku navážania suroviny pred úrazom a pokiaľ sa tak v čase predchádzajúcom výskytu úrazu
stalo, namiesto výsledku zanedbania predpísanej miery starostlivosti žalobcu metodicky, či pokynmi
usmerňovať spôsob práce svojich zamestnancov tak, aby sa nevytvárali nové a zároveň minimalizovali
bezpečnostné riziká, bolo jeho príčinou excesné konanie dotknutých osôb, nerešpektujúcich určený
postup pravdepodobne motivované cieľom uľahčiť si plnenie zverených úloh, nehľadiac pritom na
súvisiace nebezpečenstvo. Žalovaný trval na tom, že nielenže pre prísun materiálu k rámovým pílam
nestanovil postup zodpovedajúci navážaniu suroviny pred úrazom, ale za účelom naplnenia tejto
prevádzkovej potreby naopak svojím zamestnancom udelil inštrukcie dodržiavať postup odlišný (určený
postup), na základe čoho je šetrená stanovená príčina úrazu podľa jeho názoru vecne nesprávna, čo
by mohol potvrdiť aj napríklad T. S. - vedúci výroby.

3. Na základe uvedeného vyjadrenia bol dňa 11.07.2017 vypracovaný prvostupňový orgánom dodatok
č. 1 k Protokolu, kde k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že opis priebehu pracovného úrazu



je uvedený v dokladoch predložených zamestnávateľom počas šetrenia príčin vzniku úrazu, pričom
bolo zistené, že k poškodeniu zdravia poškodeného zamestnanca nedošlo tak ako sa uvádza v týchto
dokumentoch. Pri šetrení nebolo zistené, žeby poškodený bezprostredne pred vznikom pracovného
úrazu odtláčal v priestore (ulička) medzi vstupnými valčekovými dopravníkmi samovoľne sa pohybujúci
vozík so vstupným materiálom, resp. že k samotnému poškodeniu zdravia poškodeného by došlo
pri náhlom uvoľnení vstupného materiálu z vozíka a pritlačení poškodeného o vstupný valčekový
dopravník. Pracovný postup určuje spôsob plnenia pracovnej úlohy a musí byť stanovený tak, aby bola
práca bezpečná, teda aby neviedla k poškodeniu zdravia zamestnanca. Do skupiny 6 - nesprávna
organizácia práce sú pracovné úrazy klasifikované v prípade, že pri šetrení príčiny vzniku zistia zo
strany zamestnávateľa organizačné nedostatky, ktoré sú v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou.
Šetrením príčin vzniku registrovaného pracovného úrazu zamestnanca A. S. bolo zistené, že zo
strany žalobcu bol porušený § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona o BOZP, čo je bližšie špecifikované
v Protokole. Povinnosťou zamestnávateľa je v zmysle § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP určovať
bezpečné pracovné postupy. Bezpečný pracovný postup je vo všeobecnosti chápaný ako postup
práce zostavený z potrebných úkonov a činností v takom poradí, aby sa riziko znížilo na prijateľnú
úroveň. Počas ohliadky miesta pracovného úrazu na požiadanie inšpektorov práce za prítomnosti
vedúcich zamestnancov (T. S. - vedúci výroby a L.. M. Z. - vedúci prevádzky výroby nosníkov)
bol predvedený postup, resp. spôsob navážania vstupného materiálu obsluhou VZV do priestoru
(uličky) medzi rámové píly. Spôsob, resp. postup navážania vstupného materiálu bol zdokumentovaný
videodokumentáciou a v rámci predvedeného postupu práce obsluha čelného vysokozdvižného vozíka
(VZV) v poslednej fáze navážania vstupného materiálu do priestoru medzi vstupné valčekové dopravníky
umiestnené na vstupnej strane rámových píl, roztlačila a tým posunula vozík so vstupným materiálom
použitím vidiel VZV smerom dopredu vozík sa k stene haly pohyboval zotrvačnou silou. Obsluha VZV,
ani obsluha rámových píl pri ohliadke miesta predmetného pracovného úrazu nedotláčala vstupný
materiál (balík hranolov o rozmere cca 500 x 1200 x 6000 mm) do priestoru uličky medzi vstupné
valčekové dopravníky ručne. Predvedený pracovný postup nebol zo strany prítomných vedúcich
zamestnancov namietaný. Usmerniť pohyb balíka v uličke (vycentrovať ho) nie je vzhľadom na rozmery a
hmotnosť manipulovaného bremena možné vykonať manuálne (pozn. objemová hmotnosť dosušeného
smrekového dreva je cca 440 kg/m3). Z informácií, ktoré poskytujú prvostupňovému orgánu fyzické
osoby vrátane vedúceho zamestnanca L.. Z. nevyplynulo, že by poškodený v čase vzniku pracovného
úrazu postupoval počas navážania vstupného materiálu do priestoru medzi rámové píly a vstupné
valčekové dopravníky spôsobom, ktorý by bol v rozpore s obvyklým spôsobom konania zamestnancov.
V závere dodatku prvostupňový orgán uviedol, že stanovená príčina úrazu uvedená v časti „D“ Protokolu
zostáva bez zmeny, nedostatok uvedený v bode č. 1 časti „G“ písm. b/ Protokolu zostáva bez zmeny
rovnako ako aj opatrenia týkajúce sa uvedeného nedostatku. Prvostupňový orgán tým považoval
Protokol za prerokovaný. V spise sa ďalej nachádza záznam z 05.04.2017 o ohliadke miesta pracovného
úrazu zamestnanca U. S. u žalobcu s popisom miesta a zistených skutočností vrátane zabezpečenej
podrobnej fotodokumentácie, ako aj zápisnice o podaní informácie zamestnancami žalobcu, a to G. H.,
L.. M. Z., L. O. a U. S.. Súčasťou je aj „Dočasný prevádzkový a bezpečnostný predpis pre obslužné práce
na RÁMOVÁ PÍLA - NEVA CLASIC - EKO-POWER Plus porez hranolov“ a ďalšie podklady predložené
žalobcom, vrátane správy o splnení prijatých opatrení.

4. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte žalobca nesúhlasil ani
s jednou z potencionálnych skutkových situácií zodpovedajúcou vymedzeniu konania podľa obsahu
doručeného oznámenia, inak povedané žalobca sa ani jednej z predstavených modalít konania v
skutočnosti nedopustil. Podľa jeho názoru mal byť vozík s materiálom umiestnený na vozíku v
poslednej fáze na určenú pozíciu medzi valčekovými dopravníkmi bezprostredne susediacich rámových
píl umiestnený - dotlačený ručne, bez použitia vysokozdvižného vozíku samotnou obsluhou píly.
Tento postup bol riadne komunikovaný vedúcim zamestnancov, ako aj jednotlivým zamestnancom
vo výrobnom procese. K zisteniu uvedených skutočností navrhol žalobca vykonať dôkaz výsluchmi
svedkov, konkrétne T. S. - vedúceho výroby, L.. M. Z. ohľadne štruktúry komunikácie postupu a
pána O. G. a A. F. - predákov na pracovisku rámových píl vo vzťahu k oboznámeniu individuálnych
zamestnancov s určeným postupom. Žalobca rezolútne odmietol, že by dotknutým zamestnancom
priamo alebo nepriamo určil pracovný postup alebo udelil pokyn zabezpečovať prísun materiálu pre
rámové píly spôsobom zodpovedajúcim vo svojom poslednom kroku navážania suroviny pred úrazom.
Pokiaľ sa tak stalo, namiesto zanedbanej predpísanej miery starostlivosti žalobcu metodicky či pokynmi
usmerňovať spôsob práce svojich zamestnancov tak, aby sa nevytvárali nové a zároveň minimalizovali
bezpečnostné riziká, bolo jeho príčinou excesné konanie dotknutých osôb nerešpektujúcich určený



postup, pravdepodobne motivované cieľom uľahčiť si plnenie zverených úloh, nehľadiac pritom na
súvisiace nebezpečenstvo. Taktiež namietal údajnú objektívnu nemožnosť určeného postupu ohľadom
nemožnosti usmerňovania pohybu vozíka v jeho finálnej fáze a namietal ďalšie skutočnosti.

5. Prvostupňový orgán na základe stanovísk inšpektorov práce vydal dňa 11.12.2017 rozhodnutie č.
K307/17-1.0/pok/r., IPBB_UPS/ROZ/2017/671, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/zákona
o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z  § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o
inšpekcii práce a za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona o BOZP uložil pokutu vo výške
3500,- Eur. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu vydal Národný inšpektorát práce
(ďalej len „žalovaný“) dňa  26.03.2018 rozhodnutie č. PO/BEZ/2018/337,O-62/2018, ktorým rozhodnutie
prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Prvostupňový orgán listom z 18.05.2018 žalobcovi oznámil pokračovanie správneho konania o
správnom delikte a oznámil mu, že spisový materiál bol doplnený o rozhodnutie inšpektorátu práce,
ktoré vydal v prvom stupni, odvolanie žalobcu, ako aj rozhodnutie žalovaného. V zmysle § 33 Správneho
poriadku umožnil žalobcovi v lehote troch dní vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Dňa 05.06.2018
prvostupňový orgán vydal podľa    § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce rozhodnutie
č.k. 307/17-1.0/pok/r./I., IPBB_UPS/ROZ/2017/671, IPBB_KHIP/ROZ/2018/874, ktorým žalobcovi uložil
pokutu vo výške 3 500,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona
o BOZP spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovné prostriedky,
pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že ku
dňu 20.03.2017 na prevádzke žalobcu: výroba biodosky, pracovisko porez hranolov na rámových pílach
(rámové píly, resp. pracoviská označené ako č. 1 až č. 6) - výrobná hala F, neurčil bezpečné pracovné
postupy a nevydal pokyny na zaistenie BOZP potrebné pre bezpečné navážanie vstupného materiálu
- zo strany zamestnávateľa (žalobcu) nebol určený taký spôsob, resp. postup navážania hranolov
určených na porez lamiel, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť obsluhy rámovej píly, v dôsledku
čoho došlo dňa 20.03.2017 približne o 10:50 hod. k pracovnému úrazu zamestnanca (poškodeného)
XX.XX.XXXX S. (pracovná zmluva z 16.04.2015), kedy pri navážaní vstupného materiálu do priestoru
(uličky) medzi rámové píly č. 2 a č. 3 došlo nárazom pohybujúceho sa vozíka s balíkom hranolov do
vstupného valčekového dopravníka rámovej píly č. 2 k posunutiu neupevneného dopravníka smerom
na poškodeného a jeho pritlačeniu o stenu výrobnej haly F. Vo výroku  tohto rozhodnutia prvostupňový
orgán uviedol, že delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom registrovaného pracovného úrazu U. S.,
ktorý sa stal dňa 20.03.2017 v čase približne o 10:50 hod. na prevádzke žalobcu - výroba biodosky,
pracovisko porez hranolov na rámových pílach (rámovej píly, resp. pracoviska označené ako č. 1 až
č. 6) - výrobná hala F. Poškodený U. S. následkom tohto pracovného úrazu utrpel podľa klasifikácie
lekára ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z 04.04.2017 ostatný úraz: „zlomenina panvovej
kosti zasahujúcej do bederného kĺbu vpravo...“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe ohlásenia pracovného úrazu
zamestnanca žalobcu X S. vykonal vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým vyšetrovaním
zistil, že  žalobca nezabezpečil, aby pracovné prostriedky, pracovné postupy a organizácia práce
neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že ku dňu 20.03.2017 na prevádzke výroba
biodosky, pracovisko porez hranolov na rámových pílach, rámovej píly, resp.  pracoviská označené
ako č. 1 až č. 6), výrobná hala F, neurčil bezpečné pracovné postupy a nevydal pokyny na zaistenie
BOZP potrebné pre bezpečné navážanie vstupného materiálu - zo strany zamestnávateľa nebol určený
taký spôsob, resp. postup navážania hranolov určených na porez lamiel, pri ktorom nie je ohrozená
bezpečnosť obsluhy rámovej píly, v dôsledku čoho došlo dňa 20.03.2017 v čase približne o 10:50 hod.
k pracovnému úrazu zamestnanca (poškodeného) U. S., kedy pri navážaní vstupného materiálu do
priestoru ( uličky) medzi rámové píly č. 2 a č. 3, došlo nárazom pohybujúceho sa vozíka s balíkom
hranolov do vstupného valčekového dopravníka rámovej píly č. 2 k posunutiu neupevneného dopravníka
smerom na poškodeného a jeho pritlačeniu o stenu výrobnej haly F. Uvedené konanie je podľa
prvostupňového orgánu porušením § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona o BOZP podľa Protokolu. V
ďalšom texte odôvodnenia prvostupňový orgán uviedol, že k písomnému vyjadreniu žalobcu k Protokolu
bol vypracovaný dodatok č. 1 k Protokolu, kde sa inšpektor práce s jeho námietkami vysporiadal.
Prvostupňový orgán ďalej popísal zoznam všetkých podkladov, z ktorých pri vydaní rozhodnutia
vychádzal, vrátane ohliadky miesta úrazu a  fotodokumentácie, ako aj informácií, ktoré získal na základe
zápisníc so zamestnancami žalobcu (G. H., L.. M. Z., L. O. a U. S.), ktorých obsah v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia uviedol. Ako charakteristiku deja pracovného úrazu uviedol, že U. S.



nastúpil dňa 20.03.2017 k svojmu zamestnávateľovi, ktorým je žalobca na pracovnú zmenu trvajúcu
od 6:00 do 14:00 hod. U zamestnávateľa v uvedený deň vykonával na prevádzke výroba biodosky,
pracovisko porez hranolov obsluhu rámových píl - vkladanie vstupného materiálu (lepených hranolov)
do jednotlivých rámových píl, odoberanie a triedenie vyrobených produktov - lamiel. Približne o 10:30
hod. na základe požiadavky obsluhy rámovej píly priviezol zamestnanec L. O. z haly D bočným VZV
(vysokozdvižný vozík) balík lepených hranolov potrebných pre porez lamiel. Privezený balík potom s
použitím čelného VZV uložil na pripravený pomocný kolesový vozík tak, aby ho následne mohol naviesť
do priestoru (uličky) medzi rámové píly č. 2 a č. 3. Pri navážaní vstupného materiálu postupoval tak,
že balík, ktorý bol uložený na pomocnom vozíku bočným tlakom vidlíc z časti zasunul do priestoru
uličky medzi rámové píly č. 2 a č. 3 a potom pristúpil s VZV k čelnej strane balíka a vidlami zodvihol
časť vozíka spolu s balíkom (pomocný vozík stál na dvoch kolesách a takýmto spôsobom mohol pri
zasúvaní vozíka do uličky regulovať/korigovať jeho pohyb do strán). Poškodený ako obsluha rámovej
píly asistoval obsluhe VZV pri navážaní vstupného materiálu do priestoru uličky medzi rámové píly
a následne do priestoru uličky medzi vstupné valčekové dopravníky (usmerňoval obsluhu VZV pri
navážaní vstupného materiálu, keďže priestor medzi rámovými pílami bol úzky, šírka cca 160 cm). Pri
tejto činnosti stál poškodený najprv v priestore medzi valčekovými dopravníkmi, potom tento priestor
opustil a ešte predtým, ako obsluha VZV uviedla vozík roztlačením do samovoľného pohybu stál
v priestore za vstupným valčekovým dopravníkom rámovej píly č. 2 (medzi stenou a valčekovým
dopravníkom bol priestor široký cca 50 cm). Potom, ako obsluha VZV roztlačila (posunula) vozík so
vstupným materiálom použitím vidiel smerom dopredu (k stene) došlo pri pohybe k neočakávanému
vychýleniu vozíka s hranolmi smerom na valčekový dopravník rámovej píly č. 2. Nárazom vozíka s
hranolmi do neupevneného valčekového dopravníka došlo k jeho posunutiu na poškodeného a jeho
pritlačeniu o stenu. Poškodený pocítil bolesť, pričom ostal pritlačený čelom k dopravníku a opretý
chrbtom o stenu. L. O. spolu s kolegom odsunuli vozík s hranolmi, následne odsunuli aj valčekový
dopravník a uvoľnili poškodeného. Keďže poškodený po uvoľnení pociťoval bolesť v panve a nemohol
dostupiť na pravú nohu, úraz oznámil majstrovi inej výroby a následne aj ABD. Bol zabezpečený odvoz
poškodeného na ošetrenie do NsP Brezno, kde bol poškodený hospitalizovaný. Poškodený pri úraze
utrpel zlomeninu panvovej kosti zasahujúcu do bedrového kĺbu vpravo. Zo zápisníc s označenými
zamestnancami žalobcu prvostupňový orgán vyvodil, že skutkový dej prebehol tak, ako ho zistil
uvedeným spôsobom a každý z vypočutých zamestnancov jednoznačne uviedol, že takýto postup
navážania balíkov používali aj v minulosti, bol naučený od iných kolegov, bol to bežný postup práce,
bežne zaužívaný, ktorý bol aplikovaný aj dňa 20.03.2017. Zo strany zamestnávateľa nebol daný pokyn,
aby sa balík s hranolmi  na vozíku tlačil do uličky medzi gátre alebo medzi dopravníky ručne, nebolo to ani
možné, lebo vozík by sa nedal vycentrovať a obsluha VZV postupovala štandardným postupom práce.
Počas ohliadky miesta pracovného úrazu bol na požiadanie inšpektorov práce predvedený spôsob,
resp. postup navážania vstupného materiálu obsluhou VZV do priestoru (uličky) medzi rámové píly,
pracovisko č. 4 a č. 5. Obsluhu VZV (bočný, čelný) vykonával zamestnanec Ivan O. a spôsob navážania
vstupného materiálu bol zdokumentovaný videodokumentáciou. K námietkam žalobcu uvedeným vo
vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o správnom delikte prvostupňový orgán uviedol, že súhlasí
so stanoviskom inšpektora práce v dodatku č. 1 k Protokolu a uviedol, že účastník konania, teda
žalobca nenamietal priebeh úrazového deja tak, ako je popísaný v Protokole a v oznámení o začatí
správneho konania. Charakteristika úrazu vychádza z podaní informácií fyzických osôb zamestnancov
žalobcu S. H., Ing. M. Z., L. O., U. S.), ktorí boli inšpektormi práce pred podaním informácie náležite
poučení, okrem iného aj o možnosti uloženia pokuty v prípade úmyselného podania nepravdivého
alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. Pri šetrení pracovného úrazu nebolo zistené,
že by poškodený bezprostredne pred vznikom pracovného úrazu kráčal pred vozíkom s hranolmi,
resp. že by ho odtláčal v priestore (uličke) medzi vstupnými valčekovými dopravníkmi samovoľne sa
pohybujúci vozík so vstupným materiálom, resp. že k samotnému poškodeniu zdravia poškodeného by
došlo pri náhlom uvoľnení vstupného materiálu z vozíka pritlačením poškodeného o vstupný valčekový
dopravník. Vstupné valčekové dopravníky umiestnené na vstupe rámových píl na pracovisku č. 2 a
č. 3 neboli v čase vzniku predmetného úrazu, ani v čase ohliadky miesta pracovného úrazu pevne
upevnené o podlahu pracoviska. Tiež uviedol, že na požiadanie inšpektorov práce a za prítomnosti
vedúcich zamestnancov (T. S. - vedúci výroby, L.. Z. - vedúci prevádzky výroby nosníkov) predvedený
spôsob, resp. postup navážania vstupného materiálu obsluhou VZV do priestoru (uličky) medzi rámové
píly (konkrétne do priestoru uličky medzi rámové píly na pracovisku č. 4 a č. 5).  Tento postup, resp.
spôsob navážania bol zdokumentovaný videodokumentáciou a v rámci predvedeného postupu práce
obsluha čelného vysokozdvižného vozíka v poslednej fáze navážania vstupného materiálu do priestoru
medzi vstupné valčekové dopravníky umiestnené na vstupnej strane rámových píl roztlačila a tým



posunula vozík so vstupným materiálom použitím vidiel VZV smerom dopredu. Vozík sa k stene haly
pohyboval zotrvačnou silou. Obsluha VZV, ani obsluha rámových píl pri ohliadke miesta predmetného
pracovného úrazu nedotláčala vstupný materiál medzi vstupné valčekové dopravníky ručne. Predvedený
pracovný postup nebol zo strany prítomných vedúcich zamestnancov namietaný. Prvostupňový orgán
ďalej argumentoval, že usmerniť pohyb balíka v uličke (vycentrovať ho) nie je vzhľadom na rozmery
a hmotnosť manipulovaného bremena možné vykonať manuálne (objemová hmotnosť dosušeného
smrekového dreva je cca 440 kg/m3). Ďalej prvostupňový orgán zdôraznil, že žalobca vo vyjadrení k
oznámeniu o začatí správneho konania uviedol, že L.. M. Z. ako vedúci prevádzky (žalobca uviedol,
že je jediným vedúcim zamestnancom s priamou riadiacou pôsobnosťou vo vzťahu k pracovisku
rámových píl - strana 7 vyjadrenia) sa priamo podieľal na stanovení obsahu určeného postupu, ktorý
o určenom postupe poučoval zamestnancov pracovne zaradených na pracovisko rámových píl v
rámci ich zaškoľovania pred začatím výkonu prác. Ing. M. Z. vo svojom podaní informácie vo veci
pracovného úrazu poškodeného jednoznačne uviedol, že: „Štandardne sa vozíky navážajú do uličky
medzi rámové píly spôsobom, ktorý bol inšpektorom práce dňa 05.04.2017 predvedený, obsluha VZV
čelným vozíkom uloží balík na pomocný kolesový vozík, ktorý vidlicami sčasti posunie medzi rámové
píly do uličky. Potom z čelnej strany balík aj s vozíkom zodvihne na vidliciach a usmerňuje pohyb
balíka v uličke pri zasúvaní až po stenu. Keďže je v priestore nad rámovými pílami rozvod vzduchu,
popod ktorý vozík neprejde a obsluha VZV ho nemôže zasunúť až tesne pod stenu, kde má byť
uložený medzi valčekovými dopravníkmi, vidlicami ho roztlačením odrazí. Obsluha VZV sa strieda.
Prácu takto vykonáva okrem O. aj C. a S. a ďalší. Postupujú pri tom rovnako“. Z informácií, ktoré
poskytol L.. M. Z. prvostupňovému orgánu nevyplynulo, že by žalobca určil iný spôsob navážania
balíkov hranolov ako ten, ktorý bol predvedený inšpektorom práce v čase ohliadky pracovného úrazu
dňa 05.04.2017 a ktorý bol vykonaný aj v deň samotného pracovného úrazu, dňa 20.03.2017. Už
vôbec sa podľa prvostupňového orgánu L.. M. Z. nevyjadril, že by bol priamo on určoval, resp. sa
podieľal na určení iného (bezpečného) postupu, dotlačenie balíka hranolov na určenú pozíciu medzi
valčekovými dopravníkmi bezprostredne susediacich rámových píl ručne samotnou obsluhou píly, bez
použitia VZV. Rovnako ani ďalší vypočutí zamestnanci sa nevyjadrili, že by poškodený v čase vzniku
pracovného úrazu postupoval počas navážania vstupného materiálu do priestoru (uličky) medzi rámové
píly a vstupné valčekové dopravníky spôsobom, ktorý by bol v rozpore s obvyklým spôsobom konania
zamestnancov. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán uzavrel, že sa nemôže jednať o exces
dotknutých zamestnancov a tento spôsob poslednej fázy navážania hranolov bol bežný a zaužívaný
spôsob (kvôli rozvodu vzduchu nemožno naviesť vozík s balíkom hranolov až k stene, preto sa vyberú
vidlice a vozík s balíkom hranolov sa  roztlačí, aby došiel až tesne ku stene). Dotknutí zamestnanci
sa zároveň v zápisnici jednoznačne vyjadrili, že takýto postup ich naučili iní zamestnanci, inak sa balík
naviesť do uličky medzi rámové píly, resp. valčekové dopravníky nedá. Spôsob, akým poškodený v
čase úrazu vykonáva prácu, ktorá nebola v rozpore s obvyklým spôsobom konania zamestnancov,
ktorý zamestnávateľ v období pred predmetným úrazom poškodeného nenamietal. Prvostupňový orgán
vzhľadom na uvedené nevidel dôvod na vykonanie výsluchu osôb, ktorých navrhoval účastník konania
nakoľko doposiaľ získané výpovede, resp. informácie zamestnancov premietnuté do zápisníc podľa jeho
názoru dostatočne objasňovali skutkovú podstatu a povahu porušených právnych predpisov, ktoré sú v
príčinnej súvislosti s pracovným úrazom U. S.. L.. M. Z. bol už vypočutý a vyjadril sa k spôsobu navážania
balíkov hranolov určených na porez a o inom spôsobe, resp. určenom postupe sa pred inšpektormi
práce nevyjadroval. Prvostupňový orgán opakovane zdôraznil, že s poukazom na vyjadrenie žalobcu
jediným vedúcim zamestnancov s priamou riadiacou pôsobnosťou vo vzťahu k pracovisku rámových píl
bol L.. M. Z.. Vypočutie ďalších navrhovaných osôb správny orgán nepripustil, nakoľko títo zamestnanci
neboli priamo prítomní pri vzniku predmetného pracovného úrazu U. S. a ich vypočutie by presahovalo
potreby správneho konania. O tom, či bol U. S. alebo iní zamestnanci preukázateľne poučení, resp.
oboznámení s určeným postupom je možné zistiť z predložených dokladov zo strany zamestnávateľa.
Z predloženej prezenčnej listiny účastníkov preškolenia zamestnancov výroby z 15.02.2017 takýto
záver pre správny orgán nevyplýva. Správny orgán uviedol, že považuje výpovede zamestnancov v
zápisniciach o poskytnutí informácie pred inšpektormi práce za dostatočné, objektívne a vierohodné,
ktoré vzhľadom na blízky časový sled ich vypočutia od vzniku predmetného pracovného úrazu najlepšie
odzrkadľujú to, čo jednotliví zamestnanci vnímali vlastnými zmyslami, resp. o čom mali vedomosť.
K ďalším námietkam prvostupňový orgán zotrval na svojej argumentácii, že vzhľadom na rozmery
a hmotnosť manipulovaného bremena nie je možné vykonať manuálne usmernenie pohybu balíka,
resp. vozíka v uličke. Poukázal aj na výpovede vypočutých zamestnancov, z ktorých vyplýva, že
priestore nad rámovými pílami sa nachádza rozvod vzduchu, popod ktorý vozík neprejde a obsluha
VZV ho nemôže zasunúť až tesne po stenu, kde má byť uložený medzi valčekovými dopravníkmi



a vidlicami ho tak roztlačením odrazí. V tejto súvislosti prvostupňový orgán poukázal na písomnú
správu o splnení prijatých opatrení žalobcu z 26.07.2017, kde uviedol, že premiestnením rozvodov
NTL vzduchu bližšie k stropnej konštrukcii haly pohybu VZV predmetné rozvody nebránia a nie je
potrebné dotláčať pomocný vozík zo vstupným materiálom zotrvačnou silou. V tomto liste žalobca
tiež uviedol, že prístup VZV až k miestu určenia vozíka bránili rozvody vzduchu prechádzajúce ponad
pracoviská rámových píl vo výške nezlučiteľnej s prejazdom VZV v dôsledku čoho musel byť vozík
s materiálom po jeho zasunutí do priestoru uličky medzi pracoviskami rámových píl prostredníctvom
pohybu kontrolovaného VZV na požadovanú finálnu pozíciu presunutý spôsobom neuvažujúcim s
prejazdom VZV popod rozvody, a to napríklad (nie však výlučne) zotrvačným pohybom. Námietku
ohľadom neporozumenia zamestnancov pri rekonštrukcii deja, ktorý bol zachytený vo videodokumentácii
uviedol, že prítomní boli vedúci zamestnanci L.. M. Z., ktorý sa priamo zúčastnili predmetnej ohliadky.
Zo zápisníc s označenými zamestnancami žalobcu podľa prvostupňového orgánu jednoznačne vyplýva
ako sa postupovalo pri práci a dokonca L.. M. Z. uviedol, „že štandardne sa vozíky navážajú do uličky
medzi rámové píly spôsobom, ktorý bol inšpektorátu práce dňa 05.04.2017 predvedený“. Na základe
toho prvostupňový orgán vyvodil, že takýto postup nebol v rozpore s obvyklým spôsobom konania
zamestnancov, ktorých zamestnávateľ v období pred predmetným úrazom poškodeného nenamietol.
Na vyvodenie zodpovednosti žalobcu za porušenie právnych predpisov podľa prvostupňvého orgánu
úplne postačujú podklady, ktoré boli zabezpečené doposiaľ a na základe ktorých má jednoznačne
za preukázané, že žalobca porušil predpisy. Nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 21 ods.
1 Správneho poriadku je podľa prvostupňového povinnosťou správneho orgánu, ak si to vyžaduje
povaha veci alebo ak to stanovuje osobitný zákon, pričom v tomto prípade takáto povinnosť nie je
daná a je len na rozhodnutí správneho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi. Žalobca nemá na
nariadenie ústneho pojednávania právny nárok, ani tak neustanovuje osobitný zákon. Prvostupňový
orgán mal za to, že nariadenie ústneho pojednávania nebolo potrebné, nakoľko si to nevyžadovala
povaha veci a doposiaľ zistené skutočnosti sú dostačujúce pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu
veci. Doplnil aj to, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k začatému správnemu konaniu
o správnom delikte, vyjadriť sa k podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia, ako aj navrhnúť doplnenie
dokazovania, čo aj využil. K námietke nedodržania princípov a zásad pre ukladanie trestných sankcií
uviedol, že v zmysle § 7 ods. 3 písm. b/ zákona o inšpekcii práce prvostupňový orgán vyšetruje príčiny
vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej
priemyselnej havárii, bezpečnostné, technické a organizačné  príčiny vzniku choroby z povolania
a ohrozenie chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj
ostatných pracovných úrazov. Výsledkom prešetrenia pracovného úrazu je samostatný protokol o
výsledku inšpekcie práce. Inšpektorát práce vyšetrované pracovné úrazy eviduje pod samostatným
číslom. Príčinou vzniku pracovného úrazu môžu byť rôzne nedostatky zo strany zamestnávateľa, čo sa
následne pretransformuje aj do iného porušenia právneho predpisu. V prípade žalobcom označených
správnych konaní vedených voči účastníkovi konania pod číslom 245/2017 - 1.0/pok a 246/17 - 1.2/
pok., bolo zistené a preukázané porušenie iných právnych predpisov zo strany účastníka konania,
ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Upozornil na to, že pri ukladaní pokút sa uplatňuje tzv.
absorpčná zásada pokiaľ je účastník konania v rámci jedného správneho konania postupovaný za
viacej správnych deliktov, ktoré sú premietnuté do protokolu o výsledku inšpekcie práce ako nedostatky
v samostatných bodoch protokolu, voči ktorým sa potom ako voči správnym deliktom vedie správne
konanie. Pri preukázaní spáchania viacerých správnych deliktov správny orgán pri ukladaní výšky
sankcie používa absorpčnú zásadu, t.j., že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Pri zbiehajúcich sa deliktoch
v rámci šetrenia jedného pracovného úrazu má správny orgán posúdiť závažnosť jednotlivých deliktov
a úhrnnú pokutu uložiť podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Ďalej prvostupňový orgán
poukázal na to, že v označených správnych konaniach boli vydané rozhodnutia o uložení pokuty,
ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.01.2017 a sú tak definitívne ukončené. Prvostupňový orgán
mal na základe uvedených skutočností jednoznačne preukázané porušenie povinností žalobcu ako
zamestnávateľa, v dôsledku ktorých došlo dňa 20.03.2017 k pracovnému úrazu zamestnanca S., tak
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Príčina pracovného úrazu bola určená na základe zhodnotenia
predložených dôkazov, pričom sa zhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Rozhodujúcou skutočnosťou a priamou príčinou vzniku predmetného pracovného úrazu bola
skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovné prostriedky, pracovné postupy
a organizácia práce na jeho prevádzke - výroba biodosky, pracovisko porez hranolov na rámových
pílach neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že neurčil bezpečné pracovné postupy a
nevydal pokyny na zaistenie BOZP potrebné pre bezpečné navážanie vstupného materiálu. Zo strany
zamestnávateľa nebol určený taký spôsob, resp. postup navážania hranolov určených na porez lamiel,



pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť obsluhy rámovej píly. Pracovný postup určuje spôsob splnenia
pracovnej úlohy a musí byť ustanovený tak, aby bola práca bezpečná, teda aby neviedla k poškodeniu
zdravia zamestnanca. Do skupiny 6 - nesprávna organizácia práce (kód príčiny úrazu) sú pracovné úrazy
klasifikované v prípade, že sa pri šetrení príčin ich vzniku zistia zo strany zamestnávateľa organizačné
nedostatky, ktoré sú v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou (napr. trpený nebezpečný postup,
či spôsob práce alebo nevydanie inštrukcií a upozornení, ktoré súvisia s predpokladmi bezpečnej
práce, neurčenie bezpečného pracovného postupu a podobne). Povinnosťou zamestnávateľa je v
zmysle § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP určovať bezpečné pracovné postupy. Bezpečný pracovný
postup je vo všeobecnosti chápaný ako postup práce zostavených z potrebných úkonov a činností v
takom poradí, aby sa riziko (napr. pri obsluhe stroja) znížilo na prijateľnú úroveň. Bezpečné pracovné
postupy a pokyny na zaistenie BOZP potrebné pre bezpečné navážanie vstupného materiálu netvoria
ani súčasť vnútorného predpisu zamestnávateľa: Dočasný prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre
obslužné práce na rámovej píle NEVA CLASIC ECO - Power plus na porez hranolov. Prvostupňový
orgán uzavrel, že zo strany žalobcu nebol pred vznikom predmetného pracovného úrazu nebol určený
bezpečný pracovný postup pri navážaní hranolov a pokyny na BOZP potrebné pre bezpečné navážanie
vstupného materiálu, v súvislosti s ktorým vznikol pracovný úraz nebol pred vznikom pracovného
úrazu zo strany žalobcu ako zamestnávateľa určený a je zrejmé, že tento nežiadúci stav pretrvával u
účastníka konania aj dňa 20.03.2017 a bol priamou príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného
zamestnanca U. S.. U žalobcu nebolo skúmané zavinenie vzhľadom na to, že v prípade správneho
deliktu ide o objektívnu zodpovednosť. Záverom prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán
uviedol, že sa v danom prípade nejedná o závažné porušenie povinností v zmysle § 19 ods. 3 písm.
a/ až f/ zákona o inšpekcii práce, avšak z hľadiska možných následkov v dôsledku nedodržania
zistených povinností zo strany žalobcu je svojím charakterom závažným nedostatkom. Poškodený v
dôsledku vzniku pracovného úrazu utrpel zlomeninu panvovej kosti zasahujúcu do bedrového kĺbu
vpravo. Vzhľadom na počet zamestnancov žalobcu, ktorý zamestnával celkovo 210 zamestnancov,
vzhľadom na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti účastníka konania - počet zamestnancov je vysoký
a hrozba vzniku pracovného úrazu je vysoko pravdepodobná u ďalších zamestnancov, ktorí pracujú
podobne ako poškodený zamestnanec. Uviedol, že u žalobcu nebol s ohľadom na charakter výkonu
inšpekcie komplexne posudzovaný systém riadenia a ochrany práce. Napriek uvedenému možno
zistený nedostatok charakterizovať ako systematický - neurčenie bezpečného pracovného postupu
(ohrozenie bezpečnosti obsluhy rámovej píly). Poškodený v čase vzniku pracovného úrazu postupoval
počas navážania vstupného materiálu do priestoru medzi rámové píly a vstupné valčekové dopravníky
spôsobom, ktorý nebol v rozpore s obvyklým spôsobom konania zamestnancom. Prihliadol aj na to, že
nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku, ale prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť aj na to,
že sa jedná o veľkého zamestnávateľa, kde na živote a zdraví by mohli byť ohrození aj iní zamestnanci
vykonávajúci činnosť podobne ako poškodený. Vzhľadom na to, ako aj na skutočnosť, že žalobca
spolupracoval pri šetrení vzniku pracovného úrazu bola mu uložená sankcia pokuty na spodnej hranici
zákonnej sadzby vo výške 3 500,- Eur. Takáto sankcia podľa prvostupňového orgánu splní výchovný
účel ako aj represívnu funkciu vzhľadom na protiprávne konanie a dobu dokonania.

7. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PO/
BEZ/2018/3377, O-393/2018 z 03.09.2018 tak, že podané odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný uviedol, že, ako vyplýva z predloženého spisu, konkrétne z dokumentu - Dočasný prevádzkový
bezpečnostný predpis pre obslužné práce na rámovej píle - NEVA CLASIC EKO Power Plus na
porez hranolov a s inšpektormi práce vyhotovených zápisníc o podaní informácie, žalobca dôsledne
nesplnil svoje úlohy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže neurčil bezpečné
pracovné postupy, ani nevydal pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci potrebné
pre bezpečné navážanie vstupného materiálu - hranolov určených na porez lamiel do priestoru (uličky)
medzi rámové píly. Uvedený interný dokument účastníka konania neobsahuje ani zmienku o tom, ako
by mal z hľadiska zachovania zásad bezpečnosti práce prebiehať proces navážania hranolov, pričom
z výpovedí dotazovaných osôb (vrátane vedúceho prevádzky výroby nosníkov L.. M. Z., ktorého sám
účastník konania vo svojom vyjadrení k začatiu konania osočil označil za osobu priamo sa podieľajúcu
na stanovení obsahu určeného postupu, ktorej kompetencii bolo poučovať zamestnancov pracovne
zaradených na pracovisko rámových píl o určenom pracovnom postupe pred začatím výkonu prác - viď.
bod 16 vyjadrenia z 30.10.2017) je zjavné, že postup prác, ktorý dňa 20.03.2017 zvolil poškodený U. S. v
spolupráci s ďalším zamestnancom žalobcu L. O. (vodič VZV) bol na tomto pracovisku bežne zaužívaný.
Oporu tomuto tvrdeniu poskytuje aj ďalší listinný dôkaz, a to správa o splnení prijatých opatrení



z 24.07.2017, kde účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu doznal, že
prístupu VZV až k miestu určenia bránili rozvody vzduchu prechádzajúce ponad pracoviská rámových píl,
v dôsledku čoho musel byť vozík s materiálom po jeho zasunutí do priestoru uličky medzi pracoviskami
rámových píl prostredníctvom pohybu kontrolovaného VZV, na požadovanú finálnu pozíciu presunutý
spôsobom neuvažujúcim s prejazdom VZV popod rozvody, a to napríklad zotrvačným pohybom.
Žalovaný taktiež poukázal na vyjadrenia poškodeného, ako aj zamestnanca O., ktorí zhodne uviedli,
že spôsob, akým sa postupovalo pri zavážaní materiálu v čase úrazu, resp. v čase ohliadky, ktorú
vykonával inšpektorát práce je bežným a jediným možným pracovným postupom, keďže pri ručnom
tlačení vozíka s hranolmi do uličky medzi gátre alebo medzi dopravníky by sa vozík nedal vycentrovať.
Žalovaný poukazoval na § 6 ods. 8 zákona BOZP, podľa ktorého platí, že úlohy zamestnávateľa v oblasti
starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na
všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úlohy vyplývajúcich z ich funkcií; tieto úlohy sú rovnocennou a
neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Ak teda bolo vzaté do úvahy doznanie žalobcu o
postavení L.. Z. a jeho kompetenciách podľa vyjadrenia k začatiu konania, za súčasného prihliadnutia
aj na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty, dospel k
názoru, že vzhľadom na zistené okolnosti nemožno žalobcu liberovať z porušenia povinnosti, ktoré bolo
inšpektorátom práce na základe obstaraných dôkazov dostatočne preukázané. Na takomto posúdení
vecí podľa názoru žalovaného nič nemení ani argumentácia žalobcu v podanom odvolaní. Skonštatoval,
že prvostupňový orgán dostatočne uniesol dôkazné bremeno a za účelom presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci si obstaral potrebné podklady tak, ako to od neho požaduje § 32 ods. 1 Správneho
poriadku. Hodnotením týchto podkladov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti možno spoľahlivo vyvodiť
záver o porušení povinností žalobcom a to aj bez potreby doplnenia dokazovania, ktorého sa domáha
splnomocnený zástupca. Doklady zabezpečené prvostupňovým orgánom sú podľa názoru žalobcu
postačujúce na meritórne rozhodnutie vo veci podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal na to, že
výkon inšpekcie práce sa spravuje režimom zákona o inšpekcii práce a nie Správnym poriadkom, preto
nie je dôvodné vo fáze šetrenia vyžadovať uplatnenie procesných práv účastníka konania priznaných
mu procesnoprávnym kódexom. Napriek tomu podotkol, že žalobca mal v prejednávanom prípade ako
účastník konania možnosť vyjadriť sa k obsahu Protokolu a ku všetkým skutočnostiam a nedostatkom
v ňom obsiahnutým, čo aj využil, preto  akákoľvek úvaha o upretí jeho práva nemôže obstáť. V
zápisnici o podaní informácií zachytávajúce výpovede poškodeného a priamych svedkov udalostí,
či vedúceho prevádzky, ktorý bol podľa účastníka konania účastný na stanovení obsahu určeného
postupu a zodpovedný za oboznamovanie zamestnancov s týmto postupom, dostatočne ozrejmujú
okolnosti vzniku pracovného úrazu a spolu s vyhotovenou fotodokumentáciou a videodokumentáciou,
ako aj s vyjadreniami žalobcu a ďalšími ním predloženými dokladmi sú dostatočným podkladom pre
vyvodenie zodpovednosti účastníka za porušenie povinnosti tak, ako to urobil prvostupňový orgán
v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu aj v otázke
návrhu žalobcu vypočuť aj ďalšie osoby ako svedkov, ktoré by podľa jeho názoru nielenže neprispelo
k objasneniu skutkového stavu veci, ale stalo by sa zjavne nadbytočným vzhľadom na skutočnosť,
že výpoveďou L.. Z. už prvostupňový orgán disponoval a rovnako ako aj vedomosťou o tom, kto sa
u účastníka konania priamo podieľal na stanovení obsahu určeného postupu a kto je zodpovedný za
poučenie zamestnancov o tomto postupe pred ich zaradením na výkon práce obsluhy rámových píl (viď.
bod 16 vyjadrenia účastníka konania). Navyše z výpovede vedúceho prevádzky Ing. Z. tiež vyplýva,
že rovnakým spôsobom ako bol dovážaný materiál v čase vzniku udalosti postupovali aj iní vodiči,
nielen pán O., ktorý ešte dodal, že tento postup mal naučený od iných kolegov a bol jediným možným.
Berúc na zreteľ takto formulované vyjadrenie žalobca skonštatoval, že skutočnosti, na ktoré v súvislosti
s požiadavkou na ďalšie dokazovanie poukázal žalobca boli správnemu orgánu objasnené, a teda v
intenciách § 21  ods. 1 Správneho poriadku neexistoval dôvod na to, aby došlo k nariadeniu ústneho
pojednávania, ktoré za iných okolností žiaden osobitný zákon nevyžaduje. Žalovaný bol toho názoru, že
ak by žalobca dodržiaval všetky zásady prevencie podľa § 5 ods. 2 zákona o BOZP a dôsledne plnil svoje
povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nemuselo dôjsť k žiadnemu poškodeniu,
ani ohrozeniu zdravia jeho zamestnancov tak, ako sa udialo v prípade poškodeného. Uzavrel, že pri
zohľadnení všetkých predložených dôkazov je postih žalobcu za vytknuté porušenie § 6 ods. 1 písm. d/, i/
a l/ zákona o BOZP legitímne, skutkovo i právne podložené. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia
podľa jeho názoru zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ktorý tak ako je
koncipovaný vyjadruje úplné vyriešenie veci v zmysle požiadaviek aplikačnej praxe súdov. K výške
uloženej sankcie pokuty žalovaný uviedol, že z viacerých okolností prípadu vyplýva, že pokuta ustálená
na sume 3 500,- Eur, ktorou bol žalobca sankcionovaný, nemôže predstavovať postih neprimerane
prísny. Takto vyvodená sankcia nielenže zodpovedá významu chráneného záujmu, ale neodporuje ani



zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie pokiaľ ide
o výšku sankcie náležite odôvodnil s prihliadnutím na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona
o inšpekcii práce, pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil sa neprieči ani obsahu spisu, ani zásadám
logického myslenia.

Zhrnutie argumentov žalobcu

8. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, kde namietal porušenie
procedurálnych noriem na ujmu práv žalobcu z toho dôvodu, že prvostupňový orgán v správnom
konaní mal v maximálnej miere využiť, alebo svojím postupom pripustiť využitie existujúcich možností
a prostriedkov zabezpečenia jeho súladu alebo aspoň priblíženia sa k spravodlivému procesu
predpokladanému priamo Správnym poriadkom s tým, že žalobca žiadal o ich využitie, a to konkrétnych
nasledovných procedurálnych inštrumentov. Žiadal o vykonanie plnohodnotného dokazovania ohľadom
všetkých skutočností rozhodujúcich podľa aplikovaných právnych noriem pre posúdenie zodpovednosti
žalobcu za delikt a prípadné uloženie individualizovanej sankcie v intenciách jednotlivých dôkazných
návrhov. Ďalej požadoval umožnenie plnohodnotného výkonu oprávnenia žalobcu podľa § 33 ods. 1
Správneho poriadku vrátane práva klásť svedkom otázky a za tým účelom nariadiť pojednávanie podľa §
21 ods. 1 Správneho poriadku. Po vykonaní dokazovania žiadal umožniť plnohodnotný výkon oprávnenia
účastníka konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie aj
spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca uviedol, že žiaľ je nútený konštatovať, že
všetky jeho požiadavky smerujúce k tomu, aby mu bol spôsobom podľa správneho poriadku umožnené
uplatnenie jednotlivé inštitúty a bola tak vytvorená reálna procedurálna možnosť účinne vplývať na tvorbu
skutkových zistení a právnych záverov prvostupňového orgánu pri posúdení jeho právnej zodpovednosti
za správny delikt a uložení sankcie v plnom rozsahu a bez výnimočne vyznel do prázdna. Ďalej namietal,
že prvostupňový orgán opiera podozrenie správneho deliktu o totožné zdroje poznatkov a ich hodnotenie
ako Protokol, pričom všetky dôkazy návrhu žalobcu smerujúce k objasneniu veci boli odmietnuté.
Poukázal na garancie spravodlivého procesu zaručené Dohovorom, vrátane ktorých je aj oprávnenie
vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov
vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu. Podľa jeho názoru
zistenie skutkového stavu si vyžadovalo vykonanie všetkých dostupných dôkazov. Vyjadril nesúhlas so
závermi prvostupňového orgánu, ktoré zamietli návrh na vykonávanie ďalšieho dokazovania s tým, že
osoby navrhnuté na vypočutie neboli prítomné pri vzniku úrazu, resp. tieto návrhy presahujú potreby
správneho konania a iné. Žalobca je presvedčený, že cielená ignorácia skutkového stavu nemôže
racionálne vysvetľovať odmietavý postoj prvostupňového orgánu k realizácii skutkového prieskumu
na základe návrhov žalobcu. Vyjadril názor, že niet pochýb, že akékoľvek a všetky dôkazné návrhy
žalobcu smerujúce ku skutkovým zisteniam vylučujúcim vyvodenie jeho zodpovednosti za delikt boli
už od počiatku odsúdené na neúspech. Podľa jeho názoru nemôže byť rozumnej polemiky ohľadom
toho, že prvostupňový orgán bol v priebehu správneho konania povinný pokúsiť sa presne ustáliť všetky
skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie právnej zodpovednosti žalobcu za delikt a dokonca ex
oficio aj v prípade absencie príslušnej dôkaznej aktivity samotného žalobcu. Naplnenie požiadavky
kladenej na skutkové poznávanie správneho orgánu podľa § 38 ods. 1 Správneho poriadku si podľa
jeho názoru vyžadovalo vykonanie všetkých dostupných dôkazov na daných, čo i len potencionálnou
informačnou hodnotou ohľadne procesu určovania bezpečného pracovného postupu pre prísun
materiálu na opracovanie rámovými pílami, najmä z pohľadu jeho stanovenia zo strany zamestnávateľa
a následnej komunikácie dotknutým zamestnancom. Podľa jeho názoru prvostupňové rozhodnutie je
založené takmer výlučne na znení zápisníc obsahujúcich stanoviská niektorých zamestnancov žalobcu
k obvyklosti, štandardnosti, či bežnosti postupu zodpovedajúceho navážaniu suroviny pred úrazom, teda
na nepriamych dôkazoch, spôsobilosť ktorých stať sa podkladom pre nadväzujúce úsudky vzťahujúce
sa na dôležité skutočnosti nevyhnutne musí predchádzať vyčerpanie všetkých možností vykonania
dôkazov priamych. Prvostupňový orgán sa tak na miesto realizácie vyčerpávajúceho skutkového
prieskumu objasňujúc pritom s rovnakou starostlivosťou skutočností svedčiace v prospech žalobcu, ako
aj podporujúce jeho uznanie zodpovednosti za delikt, tak ako mu to ukladá správny poriadok, uspokojil
sa so zaobstaraním videodokumentácie a zápisníc, teda podkladov majúcich svoj pôvod ešte vo fáze
šetrenia príčin úrazu odohrajúcej sa vo svojej úplnosti pred začatím správneho konania. Tieto podklady
podľa jeho názoru ponúkajú k jeho domnienkam a hypotézam prinajlepšom útržkovité a neúplné
podklady pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie a predstavujú napospol nedostatočné poznatky.
Uviedol, že iné dokazovanie nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu posudzovanej
veci vo svetle konania, ktorého sa mal žalobca údajne dopustiť, hoc zdroje príslušných poznatkov



nielenže objektívne existovali, ale boli tiež v rámci jednotlivých dôkazných návrhov riadne identifikované,
nevykonal. Ďalej dôvodil, že pokiaľ prvostupňový orgán očividne namiesto samostatného a nezávislého
procesu smerujúceho k preskúmaniu zodpovednosti žalobcu za administratívne delikt, správne konanie
vníma len ako ďalšiu fázu inšpekcie práce opodstatňovanú azda len tým, že oprávnenie uložiť
sankciu priamo znením Protokolu zákon inšpektorátu nepriznáva, pričom jeho úloha sa v správnom
konaní zásadne limituje prinajlepšom na vyhodnotenie, či žalobca napokon predsa len nebol pre
vyvrátenie domnienky o zodpovednosti zakladanej Protokolom spôsobilý predložiť postačujúce dôkazy,
absolútna rezignácia správneho orgánu na splnenie jeho procesnej povinnosti presného a úplného
zistenia skutočného stavu veci explicitne normovanej v ustanovení § 38 ods. 1 Správneho poriadku
je s takýmto nazeraním na správne trestanie plne konzistentná. Aktivita prvostupňového orgánu sa
obmedzila len na prieskum Protokolu a zadováženej videodokumentácie so zápisnicami vyhotovenými v
priebehu vyšetrenia príčin úrazu bez toho, aby bolo vykonané akékoľvek ďalšie dokazovanie. Dôkazné
návrhy žalobcu boli odmietnuté alebo dokonca opomenuté a úvahy o presnom a úplnom zistení
skutočného stavu veci, a to navyše postupom ašpirujúcim na čo i len elementárny súlad nielen so
zárukami spravodlivého procesu garantovanými dohovorom, ale aspoň s procedurálnymi inštitútmi
slúžiacimi k ochrane práv žalobcu normovaných priamo explicitne Správnym poriadkom  bezpochybne
postup prvostupňového orgánu plne vylučuje. Ďalej namietal, že Správny poriadok počíta s inštitútom
výsluchu svedka spojeným s právom účastníka správneho konania zúčastniť sa výsluchu a klásť
vypočúvanému svedkovi otázky. Postup pri zisťovaní skutočného stavu na základe predchádzajúceho
postupu, na ktorý správne konanie nadväzuje prostredníctvom získavania poznatkov od fyzických osôb
v konečnom dôsledku naznačuje postup spôsobujúci v konečnom dôsledku odňatie práv účastníka
administratívneho konania podieľať sa na dokazovaní a je viacrozmerne nesprávny a pri zisťovaní
skutočného stavu veci kategoricky neprípustný. Forma dôkazného prostriedku musí zodpovedať jeho
obsahu pokiaľ je preto v určitej veci objektívne možné vypočuť svedka, dokazovanie sa nemôže
opierať o úradné záznamy, ktoré by takúto výpoveď mali nahrádzať, ale vždy je nutné uskutočniť
samotný výsluch a to za prítomnosti účastníka konania. Prvostupňový orgán sa pri vyvodzovaní
zodpovednosti žalobcu za delikt uložením sankcie po skutkovej stránke v rozhodujúcej miere opieral
o poznatky vyvodzované zo zápisníc, a to aj napriek tomu, že by mali zaznamenávať informácie
poskytnuté definovanými zamestnancami žalobcu v rámci šetrenia príčin úrazu uskutočňovaného mimo
procedurálneho rámca správneho konania. K vypočutiu jednotlivých osôb a spísaniu zápisníc došlo
bez účasti predstaviteľov žalobcu, ktorý okrem iného nebol v pozícii klásť vypočúvaným osobám
otázky, pričom žalobca už v rámci realizácie svojho oprávnenia poskytnúť ku oznámeniu o začatí
konania vyjadrenie všetky uvedené aspekty negatívne zasahujúce do jeho procesných práv výslovne
namietol. Takéto rozhodnutie, ktoré sa opiera o obsah zápisníc neumožniac účastníkovi konania
preskúmať, vyhodnotiť nielen faktory zásadne vplývajúce na konečnú podobu a zameranie výpovedi,
ale aj uistiť sa, že zápisnice verne odrážajú podstatný význam poskytnutých informácií bez skreslenia,
či nežiadúcich javov je či už vo svetle záruk spravodlivého procesu garantovanými Dohovorom,
alebo aspoň procedurálnych inštitútov podľa Správneho poriadku neakceptovateľný. Ďalej žalobca
namietal, že vady skutkových zistení, kde nesúhlasil s prvostupňovým orgánom osvojenými zisteniami,
podľa ktorých žalobca žiadny bezpečný pracovný postup navážania suroviny pre rámové píly jeho
zamestnancom neurčil alebo žalobca určil pracovný postup zodpovedajúci svojím priebehom navážaniu
suroviny pred úrazom podávajúcemu zo záverov protokolu ako postup nebezpečný. Uviedol, že nie je
jeho ambíciou uhádnuť, na ktorej z alternatívnych možností žalobca založil svoje rozhodnutie, avšak ani
jedna z takýchto potencionálnych skutkových situácií zodpovedajúcich vymedzeniu konania obsahom
prvostupňového rozhodnutia v objektívnej realite nenastala, alebo inak povedané, žalobca sa ani v jednej
z predstavených modalít konania v skutočnosti nedopustil. Žalobca namietal, že ako zamestnávateľ
pre prísuny materiálu k rámovým pílam nielenže nestanovil postup zodpovedajúci navážaniu suroviny
pred úrazom, ale za účelom napĺňania tejto prevádzkovej potreby, naopak svojím zamestnancom
udelil inštrukcie dodržiavať pracovný postup odlišný, neuvažujúci s autonómnym, nekontrolovaným
(zotrvačným) pohybom vozíka, ale predpokladajúci dotlačenie vozíka na finálnu pozíciu ručne. Nakoľko
o bezpečnosti práce rešpektujúcej určitý postup nemôže byť podľa názoru žalobcu rozumných
pochybností s vedomím, že svoje právne povinnosti spôsobom popisovaným prvostupňovým orgánom
neporušil, sa nemohol k oznámeniu o začatí správneho konania postaviť inak než označením jeho
skutkovej vety za nesúladnú s objektívnou realitou a tým tiež nevyhnutne za nesprávnu. Žalobca ďalej
vyslovil presvedčenie, že rozhodujúce skutkové zistenie nemá pri korektnom hodnotení jeho výsledkov
o vykonanom dokazovaní žiadnu oporu. Ďalej v rámci tohto žalobného bodu žalobca namietal údajnú
objektívnu nemožnosť určeného postupu, kde považoval za mylné závery prvostupňového orgánu, že
vzhľadom na rozmery a hmotnosť manipulovaného bremena, nie sú zamestnanci spôsobilí s ním ručne



manipulovať. Uviedol, že po zasunutí vozíka s materiálom do priestoru uličky medzi rámovými pílami
totiž usmerňovanie pohybu (vycentrovanie) vozíka nie je pre úspešnú finalizáciu určeného postupu
vôbec potrebné, keďže pozicionovanie vozíka tak, aby po aplikácii mechanickej sily trajektória jeho
pohybu smerovala pomedzi valčekové dopravníky sa nevyhnutne musí uskutočniť a dokonca aj pri
postupe zodpovedajúcom navážaniu suroviny pred úrazom uskutočňovalo ešte v predchádzajúcej
fáze, v ktorej je pohyb vozíka nielen vyvolávaní, ale tiež usmerňovaný vidlicami VZV. Hoci už vo
vyjadrení k oznámeniu o začatí konania žalobca jasne vysvetlil dôvody, pre ktoré sú jeho úvahy pri
závere objektívnom vylúčení realizovanosti určeného postupu s pohybom balíka v uličke manuálne pre
vzhľadom na rozmery a hmotnosť manipulovaného bremena vecne mylné a neudržateľné v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia a následne aj v napadnutom rozhodnutí žalovaný bol oboznámený s
kategorickým stanoviskom, že prvostupňový orgán na danej argumentácii trvá. Objektívna nemožnosť
je plnohodnotne a bezo zvyšku vylučovaná už len pri zohľadnení dopadu elementárnej právnej premisy,
podľa ktorej akékoľvek a všetky skutkové zistenia tvoriace podklad pre rozhodnutie o uloženie sankcie
musia byť správnym orgánom riadne preukázané. Nie je preto prípustné, aby inšpektorát okolnosť o
nemožnosti určeného postupu autoritatívne konštatoval, či dokonca očakával od žalobcu poskytnutie
dôkazu. Bolo jeho povinnosťou, pokiaľ sa o predmetný argument mienil pri svojom rozhodnutí opierať,
procesne predpísaným spôsobom (vykonaným dokazovaním) osvedčiť jeho pravdivosť. Na základe
toho žalobca musí použitie argumentu objektívnou nemožnosťou určeného postupu pri formulácii
skutkového základu pre rozhodnutie prvostupňového orgánu dôrazne odmietnuť. V ďalšej časti tohto
žalobného bodu označenom ako poznatky odvoditeľné z videodokumentácie žalobca namietal, že už
zo samotnej podstaty videodokumentácie ako obrazového záznamu simulácie konania zúčastnených
osôb na popud a v zmysle inštrukcií poskytnutých zo strany organizátora snímaného deja je zrejmé, že
zmysluplné úsudky ohľadne identifikácie predvádzaného a zaznamenávaného deja je možné činiť len
po ustálení, aké pokyny boli zúčastneným osobám skutočne udelené (čo majú predviesť) a eventuálne
tiež ako tieto osoby zadanej úlohe porozumeli, čo predvádzali. Považoval za neprijateľné vyvodzovanie
skutkových poznatkov o štandardnom pracovnom postupe pri plnení prevádzkovej úlohy prísunu
materiálu na spracovanie rámovými pílami priamo z obsahu videodokumentácie. K odvodzovaniu
skutkových poznatkov zo zápisníc uviedol, že žalobca je presvedčený, že rozhodujúce skutkové
zistenie sa nepodáva v žiadnej z nich. Aj pokiaľ by totiž priebeh navážania suroviny pred úrazom
skutočne zodpovedal bežnému štandardnému, či obvyklému postupu zamestnancov zaradených na
pracovisko rámových píl, pri napĺňaní prevádzkovej potreby prísunu materiálu pre opracovanie, uvedené
zistenie by nielenže samo o sebe nebolo rozhodujúcim skutkovým zistením, ale bez dodatočných
vyčerpávajúcich informácií použiteľných na účely nadväzujúcich hodnotiacich úvah, by za rozhodujúce
skutkové zistenie neumožňovalo usudzovať ani sprostredkovanie. Ďalej vyjadril záver, že zápisnice nie
sú procesne prípustným dôkazom, lebo z ich obsahu nanajvýš možno vyvodiť zistenie o pracovnom
postupe obvyklom, nie však už bez ďalšieho činiť na ich základe akékoľvek zmysluplné úsudky ohľadom
konania, ktorým sa mal žalobca podľa skutkovej veci prvostupňového rozhodnutia deliktu dopustiť.
Ak navyše ani jeho odôvodnenie, ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje čo i len
zmienku o úvahách prepájajúcich údajný obvyklý postup so zisteným. Žalobca vyjadril presvedčenie, že
prvostupňové rozhodnutie spĺňa už len absentujúcu dôkaznú oporu v jeho skutkovej vete, opierajúcej
sa namiesto výsledku procesu zisťovania skutočného stavu veci, na ktorú správny orgán rezignujúc na
vlastnú dôkaznú iniciatívu, ako aj odmietnuc, či priamo ignorujúc všetky dôkazné návrhy prednesené
účastníkom zjavne neodhodlal a o nepodložené dohady a domnienky nemalo v intenčnom prieskumu
iniciovanom odvolaním a zavŕšenom napadnutým rozhodnutím obstáť. Ďalej žalobca namietal, že
prvostupňový orgán viedol ďalšie dve samostatné konania o správnych deliktoch žalobcu zbiehajúcich
sa s deliktom, o ktorom sa vedie konanie a ktoré mali byť podľa jeho názoru trestané spoločne uložením
jednej úhrnnej pokuty. Prvostupňový orgán bol pritom požiadaný o spojenie správneho konania a
ďalších dvoch prebiehajúcich správnych procesov do jediného spoločného konania, prípadne pokiaľ by
navrhované spojenie nebolo možné o vykonanie iných primeraných opatrení vo výsledku zaručujúcich,
že hmotnoprávne pravidlá postihovania súbehu správnych deliktov tvoriace obsahovú náplň absorpčnej
zásady budú aj vo vzťahu k tomuto správnemu deliktu v plnom rozsahu rešpektované a náležite
aplikované. Považoval ďalej za nesprávne závery prvostupňového orgánu, že o zbiehajúce delikty
ide len vtedy, ak sa jedným šetrením zistí viacero porušení právnych predpisov, resp. že súbeh je
vylúčený tým, že pri zvyšných dvoch správnych deliktoch bolo zistené a preukázané porušenie iných
právnych predpisov. Žalobca namietal, že súbeh deliktov je hmotnoprávnym inštitútom oprávňujúcim
konajúci orgán uložiť za všetky zbiehajúce sa delikty jedinú úhrnnú sankciu, čo znamená, že pre
posudzovanie súbehu nemajú žiadny význam okolnosti procesnej povahy. Nie je tak odôvodnená
požiadavka prvostupňového orgánu, aby všetky zbiehajúce sa delikty spočívali v porušení tej istej normy



alebo predpisu. Na aplikáciu pravidiel trestania súbehu úhrnnou sankciou za použitia absorpčnej zásady
sa použije v prípadoch jednočinného, ako aj viacčinného súbehu správnych deliktov, pričom jedinou
obmedzujúcou podmienkou sa javí len to, aby zbiehajúce sa delikty boli na totožnom úseku verejnej
správy a príslušným na ich prejednávanie bol ten istý správny orgán. Argumentačne podľa jeho názoru
neobstojí, že zostávajúce dve konania boli pred vydaním prvostupňového rozhodnutia právoplatne
skončené, keďže prvostupňový orgán bol povinný začať o všetkých deliktoch jediné spoločné konanie.
Mal možnosť tieto konania spojiť pred právoplatnosťou ktoréhokoľvek z nich. Objektívna nemožnosť
prejednať zbiehajúce delikty v jednom konaní nemôže byť na ujmu žalobcu, to znamená pripraviť ho
o použitie pravidiel pre trestanie súbehu deliktov podľa hmotného práva. Správy orgán vzhľadom na
uvedené bol povinný vykonať opatrenia zaručujúce aplikovanie hmotnoprávnych pravidiel postihovania
súbehu správnych deliktov. V ďalšom žalobnom bode namietal žalobca arbitrárnosť výšky uloženej
pokuty. Namietal záver, že ide o závažný nedostatok, hoci nejde o závažné porušenie povinností podľa
§ 19 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, čo je podľa jeho názoru potrebné rozlišovať. Faktor počtu
zamestnancov bol zohľadnený tak, že prvostupňový orgán uviedol číselný údaj, ktorý na individualizáciu
sankcie nijako nevyhodnotil. Faktor rizík vyskytujúcich sa v činnosti zamestnávateľa, ktorým bol
žalobca nevyhodnotil správne a nepreskúmateľný je jeho záver, že delikt má systematický charakter,
pričom zákon hovorí o neúčinnom systéme riadenia ochrany a bezpečnosti práce. Za priťažujúcu
okolnosť považoval vyššiu úrazovosť žalobcu, čo ďalej nekonkretizoval, ale odôvodnenie sankcie
limitoval výlučne na sumarizáciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bez ďalšieho vysvetlenia a
bez objasnenia vplyvu týchto okolností na určovanie výšky pokuty a konštatovanie, že sankcia v
uloženej výške spĺňa požiadavky preventívne, ako aj represívne. Vytýkané nedostatky podľa jeho názoru
zaťažujú prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a objektívne zakladajú
podozrenie z neprijateľnej svojvôle. Záverom navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že aj naďalej považuje závery prvostupňového
orgánu o porušení povinnosti žalobcu za vecne správne, vyvodené a skutkovo i právne podložené. K
namietanému porušeniu procesných pravidiel žalovaný poznamenal, že v správnom konaní vedenom
proti žalobcovi boli dôsledne aplikované ustanovenia Správneho poriadku, ako aj v kontexte s pravidlami,
ktoré pre správne trestanie vyplývajú z práva EÚ. Žalobca ako osoba čeliaca správnej sankcii bol
informovaný o obvinení proti nemu, mal poskytnutý priestor na prípravu svojej obhajoby, bol informovaný
o povahe dôkazov proti nemu a bolo mu umožnené vyjadriť sa pred tým, ako bolo prijaté vo veci
rozhodnutie. Uvedené vyplýva z priebehu správneho konania, v rámci ktorého boli žalobcovi priznané
rovnaké záruky ako sa priznávajú obvinenému v trestnom konaní, následkom čoho nemožno usúdiť, že
zo strany správnych orgánov došlo v dôsledku nenariadenia ústneho pojednávania, ktoré je fakultatívne,
k odňatiu práva žalobcovi na spravodlivý proces, tak ako ho namieta. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho
poriadku, správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a podkladom pre rozhodnutie
sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníka konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj ďalšie
skutočnosti, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Žalovaný je toho názoru, že prvostupňový orgán v rozhodnutí postupoval plne v súlade s ustanovením
§ 32 ods. 1 a 2 a § 33 Správneho poriadku a na rozhodnutie si legitímne obstaral dostatočný dôkazový
materiál a nevybočil zo zákonných medzí ani vtedy, ak odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy,
keďže túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil. Je potrebné si uvedomiť, že proces
získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, čo vyplýva aj z
prevládajúcej zásady písomnosti. Je totiž bežnou praxou, že sa v procese rozhodovania vychádza aj z
dokladov, ktoré boli obstarané mimo správneho konania, čo doteraz nebolo súdmi Slovenskej republiky
vytýkané. Spomenutá zásada síce nevylučuje, ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný
právny predpis, aby správny orgán nariadil aj ústne pojednávanie, avšak na základe § 32 ods. 2 v
nadväznosti na § 21 ods. 1 Správneho poriadku je takýto krok výlučne na jeho rozhodnutí. Pokiaľ
má správny orgán dostatok relevantných dôkazov odôvodňujúcich vyvodenie právnej zodpovednosti
voči účastníkovi konania, návrhu na doplnenie dokazovania nie je povinný vyhovieť pokiaľ takéto svoje
rozhodnutie správny orgán dostatočne odôvodní tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Naďalej
zotrval na názore, že na vypočutie zamestnancov označených žalobcom v písomnom vyjadrení k začatiu
správneho konania nevidí dôvod, nakoľko doposiaľ obstarané výpovede, resp. informácie zamestnancov
poskytnuté do zápisníc dostatočne objasňujú okolnosti prípadu a preukazujú sankcionované pochybenie
žalobcu. R.Z. bol vypočutý počas šetrenia, kedy ozrejmil spôsob navážania balíkov hranolov určených
na porez u žalobcu, pričom o inom spôsobe, resp. určenom postupe sa pred inšpektormi práce
nevyjadroval. Žalovaný opakovane zdôraznil, že menovaného sám žalobca vo svojom vyjadrení k



začatiu konania označil za osobu priamo sa podieľajúcu na stanovení obsahu určeného postupu v ktorej
kompetencii bolo poučovať zamestnancov pracovne zaradených na pracovisko rámových píl o určenom
pracovnom postupe pred začatím výkonu prác. Pokiaľ pán Z. pred inšpektormi práce vyslovene doznal,
že spôsob navážania vozíkov do uličky medzi rámové píly, ktorý bol inšpektorom práce predvedený
je štandardný, a teda že obsluha VZV v poslednej fáze pomocný kolesový vozík s balíkom vidlicami
roztlačením odrazí, žalovaný mal za to, že závery prvostupňového orgánu o pochybení žalobcu dôsledku
neurčenia bezpečného pracovného postupu a nevydania pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci potrebných pre bezpečné navážanie vstupného materiálu sú vecne správne vyvodené,
skutkovo i právne podložené. Vo vzťahu k navrhovanému vypočutiu ďalších osôb žalovaný opätovne
konštatoval, že by to nielenže neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci, ale stalo by sa to
zjavne nadbytočným vzhľadom na skutočnosť, že už výpoveďou L.. Z. prvostupňový orgán disponoval
vedomosťou o tom, kto sa u žalobcu priamo podieľal na stanovení obsahu určeného postupu a kto je
zodpovedný za poučenie zamestnancov o tomto postupe pred ich zaradením na výkon práce obsluhy
rámových píl, ako aj vzhľadom na obsah vyjadrenia (bod 16). Navyše z výpovede L.. Z. vyplýva,
že rovnakým spôsobom ako bol navážaný materiál v čase vzniku udalosti pánom O. postupovali aj
ďalší vodiči, pričom pán O. ešte dodal, že tento postup mal naučený od iných kolegov a bol jediným
možným. To, či bol poškodený U. S. alebo iní zamestnanci žalobcu preukázateľne poučení, resp.
oboznámení s určeným postupom by bolo možné zistiť zo zamestnávateľom predložených dokladov.
Zo žalobcom poskytnutých dôkazov, vrátane prezenčnej listiny účastníkov preškolenie zamestnancov
výroby z 15.02.2017 však takýto záver nevyplýva. Žalovaný sa nestotožnil s namietaným zistením
skutkového stavu prostredníctvom zápisníc, pretože pred podaním informácie boli zamestnanci žalobcu
náležite poučení o následkoch nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia, pričom túto skutočnosť,
ako aj pravdivosť nimi poskytnutých informácií potvrdili svojimi podpismi. Keďže samotné vyšetrovanie
príčin vzniku pracovného úrazu nespadá pod režim Správneho poriadku, spisovanie zápisníc o podaní
informácií nemá charakter výpovede svedka v zmysle ustanovení Správneho poriadku, pri ktorom by
bolo možné realizovať procesné práva účastníka konania, najmä právo klásť svedkom otázky, tak ako
to namieta žalobca. K namietanému nedostatočnému a neúplnému zisteniu skutkového stavu veci
žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a na informácie získané od poškodeného
U. S. a L. O. ohľadom spôsobu postupovania pri zavážaní materiálu v čase úrazu, resp. v čase ohliadky,
ktorú vykonal prvostupňový orgán 05.04.2017 a je z nej vyhotovená videodokumentácia, podľa ktorej
je bežným a jediným možným pracovným postupom, keďže pri ručnom tlačení balíka s hranolmi do
uličky medzi gátre alebo medzi dopravník by sa vozík nedal vycentrovať. Teda prostredníctvom VZV sa
nemôže doviesť materiál až na miesto určenia, nakoľko jeho pohybu, ako vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu
bránia rozvody vzduchu prechádzajúce ponad pracoviská rámových píl. Ručné zasunutie materiálu na
finálnu pozíciu zase neprichádza do úvahy kvôli rozmerom a hmotnosti bremena, a teda je logické,
že u žalobu sa predmetná činnosť, pri ktorej došlo k vzniku pracovného úrazu realizovala aj dňa
20.03.2017 práve roztlačením vozíka s materiálom tak, ako to bolo inšpektorom práce predvedené
dňa 05.04.2017. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z vyhotovenej fotodokumentácie, kde je viditeľné,
že prístupu VZV až k miestu určenia bránili v čase ohliadky miesta udalosti, a teda logicky aj v čase
vzniku udalosti rozvody vzduchu prechádzajúce ponad pracoviská rámových píl. Na základe uvedených
poznatkov žalovaný zotrval v presvedčení, že vznikom pracovného úrazu nebol exces zamestnancov,
ale pochybenie žalobcu, u ktorého bol popísaný pracovný postup navážania hranolov bežne zaužívaný
a tolerovaný. Žalobca neurčil svojím zamestnancom taký spôsob, resp. postup navážania hranolov
určených na porez lamiel, pri ktorom by nebola ohrozená bezpečnosť obsluhy rámovej píly. To vyplýva
aj z predloženého dokumentu „Dočasný prevádzkový bezpečnostný predpis pre obslužné práce na
rámovej píle NEVA CLASIC ECO - Power Plus na porez hranolov“, ktorý neobsahuje zmienku o tom,
ako by mal z hľadiska zachovania zásad bezpečnosti práce prebiehať proces navážania hranolov,
čím preukázateľne naplnil znaky skutkovej podstaty sankcionovaného deliktu tak, ako ho vyhodnotili
inšpekčné orgány. Ďalej žalovaný zotrval na názore, že konania o iných správnych deliktoch vedených
osobitne nebolo možné spojiť aj z toho dôvodu, že rozhodnutie v prejednávanom prípade zo dňa
11.12.2017 bolo odvolacím orgánom zrušené a už nebolo možné spojiť veci do jedného konania.
Žalovaný uviedol, že sankciu uloženú žalobcovi vo výške 3 500,- Eur náležite odôvodnil v zmysle
požiadaviek súdnej praxe s poukazom na kritériá uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je dostatočne zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový
orgán riadil pri ustaľovaní výšky finančného postihu žalobcu a podotkol, že aj keď porušenie povinností
vytýkajúce žalobcovi v tomto prípade nie je závažným porušením v zmysle § 19 ods. 3 zákona o
inšpekcii práce, z hľadiska jeho následkov a existujúceho ďalšieho rizika, bolo nevyhnutné zistený
pracovný nedostatok takto označiť a pristúpiť k vyvodeniu zodpovednosti žalobcu tak, ako to inšpektorát



práce učinil. Nezanedbateľným pritom sú aj riziká vyskytujúce sa v činnosti žalobcu a počet jeho
zamestnancov v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k neúčinnému systému riadenia ochrany práce
sa prvostupňový orgán dôvodne nevyjadroval, keďže nebolo komplexne posudzovaný systém riadenia
ochrany práce u žalobcu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že poškodený postupoval spôsobom, ktorý bol
bežne zaužívaný aj v minulosti, to znamená pretrvával dlhšie časové obdobie, bol vyhodnotený zistený
nedostatok ako systematický. Inšpektorát zhrnul jednoznačným spôsobom, ktoré okolnosti pri určovaní
výšky pokuty zobral za priťažujúce a ktoré za poľahčujúce, pričom sa riadil úvahou, ktorá neodporuje
spisu, ani sa neprieči zásadám logického myslenia, keď uviedol, že v neprospech žalobcu posúdil nielen
to, že sa jedná o veľkého zamestnávateľa a systematický charakter nedostatku, ale aj skutočnosť,
že u žalobcu je úrazovosť za posledné 3 roky vyššia (tú žalobca pozná sám a inšpektorátu práce je
známa z jeho úradnej činnosti, keďže za posledné 3 roky od predmetného úrazu vzniklo u žalobcu
ako zamestnávateľa celkovo 38 registrovaných pracovných úrazov a 1 závažný pracovný úraz). Ako
poľahčujúcu okolnosť zase zobral na zreteľ to, že u žalobcu nebolo sankcionované pochybenie zistené
opakovane a že žalobca pri šetrení pracovného úrazu s inšpektormi práce spolupracoval a doručil všetky
požadované podklady vrátane správy o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov.
Navrhol žalobu zamietnuť.

10. Na nariadenom pojednávaní sa žalobca v podstate pridŕžal písomne podanej správnej žaloby.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa   § 13 ods. 1 SSP
pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní dospel k záveru, že  žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

16. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

17. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,



c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

18. Podľa § 1 zákona o BOZP tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov
podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona o BOZP tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo
všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci je povinný
d/ zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
i/ určovať bezpečné pracovné postupy,
l/ vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

21. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

22. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
23. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

26. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

27. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.



28. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

29. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

30. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

31. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

32. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

33. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie,
kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami
aké má v konaní žalobca.  Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný
dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je
daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP).

36. Z podanej správnej žaloby je zreteľná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu na
riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a to z dôvodu nevykonania dokazovania výsluchmi
svedkov, prípadne inými dôkazmi, v rámci ústneho pojednávania, ktoré navrhoval žalobca na svoje
tvrdenia o tom, že neustanovil postup zodpovedajúci navážaniu suroviny - dreva pre rámové píly, v
dôsledku uplatnenia ktorého došlo k pracovnému úrazu, naopak svojim zamestnancom udelil inštrukcie
dodržiavať odlišný bezpečný pracovný postup neuvažujúci s autonómnym nekontrolovaným pohybom
vozíka, ale s ručným dotlačením  vozíka na finálnu pozíciu. Namietal, že nedošlo k tomu, že žalobca
žiadny bezpečný postup pri napĺňaní prevádzkovej potreby prísunu materiálu pre opracovanie neurčil
a nedošlo ani k situácii, že na to určil postup, ktorý bezpečný nebol. K odvodzovaniu skutkových
poznatkov zo zápisníc a z videodokumentácie uviedol, že rozhodujúce skutkové zistenie sa nepodáva
v žiadnej z nich, pretože aj pokiaľ by priebeh navážania suroviny pred úrazom skutočne zodpovedal
bežnému štandardnému, či obvyklému postupu zamestnancov zaradených na pracovisko rámových
píl, pri napĺňaní prevádzkovej potreby prísunu materiálu pre opracovanie, uvedené zistenie by nielenže
samo o sebe nebolo rozhodujúcim skutkovým zistením, ale bez dodatočných vyčerpávajúcich informácií
použiteľných na účely nadväzujúcich hodnotiacich úvah, by ho za rozhodujúce skutkové zistenie
neumožňovalo považovať ani sprostredkovanie. Podľa názoru žalobcu o podaní informácie zápisnice
nie sú procesne prípustným dôkazom, lebo z ich obsahu nanajvýš možno vyvodiť zistenie o pracovnom
postupe obvyklom, nie však už bez ďalšieho činiť na ich základe akékoľvek zmysluplné úsudky ohľadom
konania, ktorým sa mal žalobca podľa prvostupňového rozhodnutia deliktu dopustiť.

37. Obsahom administratívneho spisu, s ktorým bol správny súd povinný sa oboznámiť, sú zápisnice o
podaní informácie v zmysle § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, kde zamestnanci žalobcu na danom
úseku - G. H., L. O. a (poškodený) U. S., po poučení o možnosti uloženia pokuty za zatajenie skutočností
dôležitých na vykonanie inšpekcie práce a za marenie inšpekcie práce, bez identifikácie predmetu
podania informácie, celistvo popísali svoje pôsobenie a pracovné úlohy u žalobcu, a popísali bežný
pracovný postup uplatňovaný pri navážaní hranolov na pracovisko NEVA GÁTRE, ktorý sa zhodoval s



postupom, ktorý bezprostredne predchádzal pracovnému úrazu. Zamestnanci uviedli, že takýto postup
je dlhodobo zaužívaný a takto sa postupuje stále. G. H. navyše dodala, že niekedy sa nepodarí, aby
roztlačený vozík došiel až tesne k stene, preto vozík s hranolmi dotláčajú ručne. U. S. doplnil, že nemal
pokyn, aby balík s hranolmi tlačil do uličky medzi gátre alebo medzi dopravníky ručne - nebolo by to
ani možné, lebo vozík sa nedal vycentrovať, nebol ani upozornený, že priestor medzi dopravníkmi je
nebezpečný, a nemal žiadne upozornenie na porušenie predpisov BOZP pri tejto činnosti. Informáciu do
zápisnice podal aj L.. M. Z., ktorý u žalobcu pracuje ako vedúci prevádzky výroby nosníkov a pod ktorého
patrí aj pracovisko NEVA GÁTRE. Popísal štandardný postup navážania vozíkov do uličky medzi rámové
píly, ktorý sa zhodoval s postupom uvedeným zamestnancami a s postupom, ktorý bol predvedený
inšpektorom práce dňa 05.04.2017, s tým, že obsluha sa strieda, ale aj ďalší zamestnanci postupujú
rovnako. Dodal, že na uvedenom pracovisku sa plánuje automatizácia v budúcnosti vylučujúca ručnú
obsluhu rámových píl.

38. Predmetom správneho konania je rozhodovanie správnych orgánov (orgánov verejnej správy,
medzi ktoré patria aj žalovaný a prvostupňový orgán) o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Účastníci konania (žalobca bol
účastníkom správneho konania o správnom delikte na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci)
majú  široký diapazón procesných práv a povinností, pričom uplatnenie práv účastníka konania musí
byť zabezpečené a umožnené zo strany konajúceho správneho orgánu, ktorý má voči účastníkom
konania celý rad povinností zaťažujúcich ho v priebehu konania, až do vydania konečného rozhodnutia.
Nosnými pravidlami, na ktorých je správne konanie vybudované a na ktorých stojí výklad a uplatňovanie
Správneho poriadku orgánmi verejnej správy sú tzv. základné pravidlá (zásady) konania uvedené v §
3 Správneho poriadku. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy,
normatívne vyjadrená v ust. § 3 ods. 5 a následne rozvíjaná v § 32, § 33, § 34 a nasl., a v § 46 Správneho
poriadku, podľa ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, na ktoré účely je správny orgán povinný si obstarať potrebné podklady (najmä dôkazy). Uvedenej
povinnosti správnych orgánov zodpovedá právo účastníka konania (žalobcu) v súlade s § 33 ods. 1,
2 Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní a miestnej ohliadke, ako aj právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť
ich doplnenie, teda právo účastníka konania aktívne sa podieľať na vytvorení dostatočne a spoľahlivo
zisteného skutkového základu veci umožňujúceho vydať zákonné rozhodnutie. Na účely dosiahnutia
tohto cieľa je orgán verejnej správy povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania
a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k
podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Porušenie základných
zásad správneho konania orgánom verejnej správy predstavuje zásah do práva účastníka konania na
spravodlivé konanie v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.

39. Postupom prvostupňového orgánu síce formálne bolo správne konanie o správnom delikte začaté a
tým bolo umožnené žalobcovi uplatniť jeho procesné práva, avšak je dôvodné mu na základe námietok
žalobcu vytknúť, že po využití jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť dôkazy
(žalobca navrhol výsluch konkrétnych svedkov v rámci ústneho pojednávania ku konkrétnym tvrdeniam,
ktoré považoval za rozhodné skutočnosti), mu odoprel ním navrhnuté dôkazy vykonať. Podľa § 34
ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý je teda oprávnený
rozhodnúť aj o tom, ktoré dôkazy netreba vykonať z dôvodu, že ide o preukazovanie skutočností zjavne
nepotrebných alebo nadbytočných, čo však musí v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodniť.
Žalobca navrhol vykonaným dokazovaním preukázať, že bezpečný postup určený bol a jeho obsahom
nebolo samovoľné a nekontrolované navážanie dreva pre prevádzkové potreby rámových píl. Vzhľadom
na to, že ide o tvrdenia, na ktorých žalobca založil svoju procesnú obranu (išlo o námietky k rozhodným
skutočnostiam podľa § 6 ods. 1 písm. i/ a l/ zákona o BOZP, tiež za ktorých porušenie bola pokuta
uložená) a súčasne tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutkovými závermi  ustálenými prvostupňovým
orgánom na základe podkladov získaných v štádiu vyšetrovania príčin pracovného úrazu podľa zákona
o inšpekcii práce, resp. z podkladov, na základe ktorých k týmto záverom dospel, tento rozpor bolo
potrebné odstrániť spôsobom zachovávajúcim procesné práva žalobcu, t.zn. vykonaním navrhovaných
dôkazov alebo odmietnutím ich vykonania s primeraným a zrozumiteľným odôvodnením.

40. Závery žalovaného, že na vypočutie zamestnancov označených žalobcom v písomnom vyjadrení
k začatiu správneho konania nevidí dôvod, nakoľko doposiaľ obstarané výpovede, resp. informácie
zamestnancov a vedúceho L.. M. Z. poskytnuté do zápisníc dostatočne objasňujú okolnosti prípadu



a preukazujú sankcionované pochybenie žalobcu, nakoľko z nich vyplýva, že nimi popísaný spôsob
navážania vozíkov do uličky medzi rámové píly, ktorý bol inšpektorom práce predvedený, je štandardný,
zhodnotili rozhodné skutkové okolnosti  veci neprilehavým spôsobom, pretože informácie zamestnancov
žalobcu nehovoria nič o tom, či zaužívaný - tzv. štandardný postup, ktorý popisujú, bol aj určeným
bezpečným postupom žalobcu, alebo bol prípadne určený iný bezpečný postup, s ktorým boli riadne
oboznámení. V podaných informáciách zamestnancov žalobcu (vrátane L.. Z.) totiž úplne absentuje
zmienka (vyjadrenie zamestnancov k tomu), či uvedený zaužívaný postup bol „bezpečným postupom“
určeným žalobcom, s ktorým boli uzrozumení, prípadne ako sa s ním oboznámili alebo, či bezpečný
postup na vykonávanie tejto konkrétnej činnosti pri navážaní materiálu pre rámové píly ne/bol predmetom
internej úpravy zo strany žalobcu (inštrukcie, smernice, nariadenia a pod. a v akej forme s ním
boli zamestnanci oboznámení - v ústnej alebo písomnej), alebo bol predmetom jednotlivých pokynov
priamych nadriadených (napríklad vedúceho výroby alebo predákov navrhovaných na vypočutie,
ktorí pri vyšetrovaní pracovného úrazu o poskytnutie informácie požiadaní neboli). Teda na prijatie
záveru, že žalobcom bezpečný postup určený nebol, resp. tento postup nemal charakter „bezpečného
postupu“, prvostupňový orgán nemal zabezpečený žiadny podklad, ktorý by takéto skutkové zistenie
spoľahlivo osvedčil. Naopak, z vykonaného vyšetrovania príčin pracovného úrazu (nešlo o dokazovanie)
počas inšpekcie práce, majúceho charakter jednostranného hodnotenia zozbieraných informácií
prvostupňovým orgánom za poskytnutia súčinnosti žalobcu a jeho zamestnancov, možno ustáliť len
záver o priebehu postupu zamestnancov žalobcu, ktorý bezprostredne predchádzal pracovnému úrazu,
resp. priebeh postupu, ktorý sa v praxi bežne používa. Samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukázal na to, že výkon inšpekcie práce sa spravuje režimom zákona o inšpekcii práce a
nie Správnym poriadkom, preto nie je dôvodné vo fáze šetrenia vyžadovať uplatnenie procesných práv
účastníka konania priznaných mu procesnoprávnym kódexom.

41. Navyše je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že z obsahu uvedených zápisníc o podaní informácie
nie je možné zistiť, k akému predmetu konania informácie boli poskytnuté,  t.zn. k čomu sa vlastne
zamestnanci žalobcu vyjadrovali, a súčasne ich obsah vo vzájomnom porovnaní vykazuje rozpory,
odstráneniu ktorých nebola venovaná žiadna pozornosť (napr. G. H. uviedla, že „niekedy sa nepodarí,
aby roztlačený vozík došiel až tesne k stene, preto vozík s hranolmi dotláčajú ručne“. A. S. doplnil, že
„nemal pokyn, aby balík s hranolmi tlačil do uličky medzi gátre alebo medzi dopravníky ručne - nebolo
by to ani možné, lebo vozík sa nedal vycentrovať“. Tiež z nich nie je zrejmé v akom rozsahu je ich
vyjadrenie reakciou na otázky inšpektora práce a aké tie otázky boli, a v akom rozsahu sú podané
informácie autentickým svedectvom zamestnancov žalobcu k vzniku pracovného úrazu, pričom uvedené
skutočnosti boli pre utvorenie si skutkových záverov z uvedených zápisníc nevyhnutné. Potrebné je
v daných súvislostiach poukázať tiež na to, že skutočnosti rozhodné pre prijatie záveru o tom, že sa
stal pracovný úraz a ako sa stal sa líšia od rozhodných skutočností, ktoré je potrebné preukázať v
konaní o správnom delikte (preukazuje sa tu naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu -
v danom prípade   § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP). Preto nie všetky podklady zabezpečené v
rámci vyšetrovania pracovného úrazu uzavretého Protokolom a nie v celom rozsahu sú použiteľné aj
pre nadväzujúce správne konanie o správnom delikte, resp. (a to je v danej právnej veci najvypuklejšie)
na spoľahlivé zistenie skutočného stavu v rozsahu potrebnom na vydanie zákonného rozhodnutia o
správnom delikte tieto podklady svojou výpovednou hodnotou a dôkaznou silou nepostačujú, preto v tejto
konkrétnej veci nemôžu nahrádzať dôkazy, ktoré je možné získať len postupom podľa § 3 ods. 1, 2, 4,
5, § 32, § 33 a  § 34 Správneho poriadku. Správny súd vo viacerých prípadoch preskúmania zákonnosti
protokolu o výsledku inšpekcie práce (napríklad v rozsudku č.k. 24S/20/2018 z 02.08.2018 týkajúcom sa
rovnakých účastníkov konania) vyslovil záver, že „protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len
uloženými opatreniami, pričom v konaní o správnom delikte podľa § 19 zákona o inšpekcii práce, na ktoré
sa vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce) je protokol jedným z podkladov
rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda
je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť
subjektívnych práv účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu prieskumu podlieha protokol
v rozsahu uložených opatrení. V prípade, že správny orgán dospeje na základe protokolu a v ňom
uvedených zistení k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie pokuty, a teda že došlo k spáchaniu
správneho deliktu, tak začne správne konanie podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce. V tomto konaní, ktoré
sa už riadi Správnym  poriadkom, má účastník právo predkladať dôkazy. Správny orgán rozhodnutie
v tomto konaní musí náležite odôvodniť a zmysle § 47 Správneho poriadku uviesť aj úvahy, ktorými
hodnotil dôkazy. Rozhodnutie správneho orgánu nemôže vychádzať z domnienok a predpokladov,
pri deliktuálnej zodpovednosti ho možno založiť výlučne na preukázaných skutočnostiach“. Preto v



prípade, ak by správny súd pripustil, že v správnom konaní o správnom delikte konajúci orgán verejnej
správy  (prvostupňový orgán) nemá povinnosť vykonaným dokazovaním preukázať žalobcovi naplnenie
všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, poprel by svoju doterajšiu ustálenú
rozhodovaciu činnosť a súčasne by tým žalobcovi prakticky odňal právo na právnu ochranu. Pokiaľ v
rámci preskúmania Protokolu nemohol žalobca namietať skutkové závery inšpekcie práce a nebolo mu
to umožnené ani v konaní o správnom delikte, nejde o nič iné ako o znemožnenie uplatnenia práva
účinne sa brániť.

42. Vzhľadom na to, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona o
BOZP, nestačilo vyvodiť objektívnu zodpovednosť žalobcu za nesplnenie povinnosti zabezpečovať, aby
jeho pracoviská, komunikácie, pracovné postupy, výrobné postupy a organizácia práce neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP). Naopak, rozhodnými
skutkovými okolnosťami, ktoré bolo potrebné spoľahlivo zistiť a ich nesplnenie žalobcovi preukázať, boli
aj otázky splnenia povinnosti určovať bezpečné postupy (§ 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP) a splnenia
povinnosti vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 6 ods. 1 písm. l/ zákona o BOZP), pretože
pokuta bola uložená aj za porušenie týchto povinností. Teda preukázanie ich porušenia (ako rozhodných
skutočností) nemalo na uloženie a výšku sankcie pokuty menší vplyv ako porušenie § 6 ods. 1 písm. d/
zákona o BOZP, pričom práve tieto skutočnosti dostatočne preukázané neboli. Na ich preukázanie neboli
zabezpečené žiadne podklady a žalovaný pri hodnotení zisteného skutkového stavu veci (pri skutkových
záveroch) vychádzal skôr z domnienok ako zo spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný
sa preto mýlil, pokiaľ dospel k záveru, že navrhované vypočutie ďalších osôb by nielenže neprispelo
k objasneniu skutkového stavu veci, ale stalo by sa zjavne nadbytočným vzhľadom na skutočnosti
zistené na základe informácií od zamestnancov žalobcu, najmä od L.. Z.. Je možné súhlasiť s názorom
žalovaného, že to, či bol poškodený U. S. alebo iní zamestnanci žalobcu preukázateľne poučení, resp.
oboznámení s určeným postupom bolo možné zistiť zo zamestnávateľom predložených dokladov, z
ktorých to zistené nebolo. Avšak žalobca tvrdil, že vydal príslušné pokyny na zabezpečenie ochrany
bezpečnosti a zdravia svojich zamestnancov pri práci, čo malo vyplynúť z vykonaného dokazovania,
ktoré bolo odmietnuté. Žalobné námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu veci v tomto
rozsahu boli preto dôvodné.

43. Podľa. § 194 a nasl. SSP platí, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o uložení pokuty za
správny delikt je rozhodnutím vo veci správneho trestania, ktoré musí zohľadňovať mimo splnenia iných
zákonných kritérií aj základné zásady ukladania trestov, medzi ktoré patrí aj tzv. absorbčná zásada
ukladania trestov. V nadväznosti na to žalobca namietal, že nemôže byť ukrátený o uloženie jedinej
úhrnnej sankcie za zbiehajúce sa delikty, čo je inštitútom hmotného práva, len v dôsledku uplatneného
procesného postupu (konania o viacerých správnych deliktoch žalobcu neboli začaté v spoločnom
konaní, resp. neboli následne na spoločné konanie spojené). K uvedeným a ďalším všeobecným
tvrdeniam žalobcu, ktorými prezentoval svoje názory na uplatňovanie absorbčnej zásady ukladania
trestov v správnom konaní a na spôsob vedenia konania o zbiehajúcich sa správnych deliktoch  žalobca
v rámci správnej žaloby nepripojil údaje o ďalších namietaných správnych konaniach, o ktorých nie je
zmienka ani v predloženom administratívnom spise (okrem spisových značiek konaní uvedených vo
vyjadrení žalobcu k oznámeniu o začatí konania), ani nepredložil rozhodnutia, ktoré boli v nich vydané.
Na relevantný prieskum zákonnosti vo svetle absorbčnej zásady ukladania trestov nestačia nepodložené
všeobecné tvrdenia a názory žalobcu. Správny súd nie je oprávnený nanovo zisťovať skutočný stav veci
a vyhodnocovať alebo prehodnocovať závery žalovaného, nakoľko nenahrádza orgány verejnej správy,
ale následne preskúmava zákonnosť ich aktov a postupov. Dokazovanie vykonáva len na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia (§ 119 SSP). Preto v konaní o preskúmaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia nemohol posudzovať správnosť právneho posúdenia uloženej sankcie -
pokuty na základe skutočností, ktoré sa v prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí (žalobcom
mieneným spôsobom) neposudzovali a teda správny súd o nich nemá žiadnu konkrétnu predstavu.
Vychádzajúc z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu teda nebolo možné uskutočniť
prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe uvedenej žalobnej námietky.

44. Vo všeobecnosti (nakoľko ide o vec týkajúcu sa správneho trestania) je však potrebné doplniť,
že tak, ako pri uplatňovaní hmotnoprávnych noriem, rovnako aj pri procesnom postupe správneho
konania v zmysle Správneho poriadku bol žalovaný, ako orgán verejnej (štátnej) správy, povinný
postupovať v súlade s požiadavkou vyplývajúcou s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu



konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon). V
zmysle platného procesného predpisu - Správneho poriadku ani podľa zákona o inšpekcii práce nie je
možné osobitne začaté správne konania o správnych deliktoch dodatočne spojiť na spoločné konanie
(o to viac nie, ak ide  v čase vydania rozhodnutia o právoplatne skončené veci). V prebiehajúcom
správnom konaní začatom pre niekoľko samostatných porušení zákona (§ 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/
zákona o BOZP) bola uložená tzv. úhrnná sankcia pokuty za zbiehajúce sa delikty. Procesná úprava
Správneho priadku ani hmotnoprávna právna úprava zákona o BOZP však neumožňujú konajúcemu
správnemu orgánu uložiť tzv. súhrnnú sankciu pokuty, predpokladajúcu zrušenie rozhodnutí o uložení
pokút predchádzajúcich, pokiaľ došlo k správnemu deliktu, o ktorom sa koná, pred vydaním týchto
rozhodnutí. Pre správne konanie o uložení pokuty za správny delikt preto pokuty právoplatne uložené
v inom konaní nepredstavujú rozhodné skutočnosti, na ktoré by správny orgán bol povinný procesne
reagovať.  Aj pokiaľ je náležité prijatie žalobcom namietaného záveru, že pre posudzovanie súbehu
nemajú žiadny význam okolnosti procesnej povahy, ktoré sú len následkom zbiehajúcich sa deliktov, nie
predpokladom uplatnenia inštitútov spojených so súbehom, vzhľadom na platnú právnu úpravu je možné
absorbčnú zásadu ukladania trestov primerane použiť len v takej miere, v akej to zákon umožňuje.
Napríklad tak, že pri ukladaní každej jednotlivo uloženej pokuty, následne potom, ako už bola uložená
pokuta alebo pokuty za jeden alebo niekoľko zbiehajúcich sa deliktov samostatnými rozhodnutiami, sa
pri stanovení výšky pokuty predtým uložené pokuty zohľadnia. Žalobca ani netvrdil, že správny delikt, o
ktorom sa konalo, sa stal pred vydaním namietaných rozhodnutí o iných správnych deliktoch žalobcu.
Je však na príslušnom orgáne verejnej správy ako tieto skutočnosti rámci voľnej úvahy vyhodnotí a
zdôvodní, s tým, že je povinný pritom prihliadať aj na § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

45. Námietka arbitrárnosti uloženej pokuty taktiež nebola dôvodná, pretože prvostupňový orgán
prihliadal a odôvodnil uloženie pokuty v súlade s kritériami uvedenými v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii.
Pokiaľ žalobca namietal, že má iný názor na to, ako bolo potrebné zohľadniť kritéria podľa citovaného
zákonného ustanovenia, nestačí to na to, aby bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia
pre arbitrárnosť, resp. nepreskúmateľnosť uloženej pokuty. Prvostupňový orgán a žalovaný sa po
vyhodnotení veci v rámci správnej úvahy vyjadrili ku všetkým kritériám, na ktoré boli povinní prihliadať
(závažnosť zisteného porušenia povinností a ich následkov, počet zamestnancov a riziká, ktoré sa
vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, účinnosť systému riadenia nebola predmetom inšpekcie práce,
opakované zistenie nedostatkov), pričom jeho úvahy nevybočili z medzi a hľadísk určených zákonom,
ani nevykazujú rozpory so zásadami logického myslenia. Správna úvaha je v súlade so zákonom
vtedy, ak závery správneho orgánu sú logické, neodporujú skutkovým zisteniam a sú odôvodnené
(Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sžh/2/2010, resp. 8Sžo/163/2010 R 27/2012).  Navyše žalobca nenamietal
samotnú výšku pokuty uloženú v sume 3.500 Eur, pričom horná hranica je stanovená zákonom na úrovni
100.000,- Eur, t.zn. nenamietal jej skutočnú  ne/primeranosť závažnosti správneho deliktu a ďalším
kritériám, na ktoré bolo potrebné prihliadať. Nemôžu preto obstáť jeho námietky týkajúce sa len slovného
vyjadrenia - použitého spôsobu odôvodnenia pokuty, pretože prihliadnutie na tento zákonom určený
okruh skutočností sa má prejaviť práve vo výslednej  podobe uloženej pokuty vo výroku rozhodnutia,
čo sa v danom prípade zjavne aj prejavilo. Účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom
verbálnom posúdení jednotlivých okolností  uvedených v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce (a už
vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv sankcionovaných subjektov), bez praktického dopadu
na uloženú pokutu a jej výšku, hoci v danom prípade boli tieto skutočnosti verbalizované dostatočne
zrozumiteľne (snáď s výnimkou absentujúcej kvantifikácie predchádzajúcich zistených nedostatkov -
počet pracovných úrazov u žalobcu v predchádzajúcom období uviedol až vo vyjadrení k žalobe).

46. Žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby (mimo pertraktovaných žalobných námietok v
podstate v celom zvyšnom obsahu) prezentoval svoje vlastné názory, závery a presvedčenia na spôsob
interpretácie a aplikácie použitej právnej úpravy, na vyhodnotenie podstatných aj menej podstatných
skutkových okolností a všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov
uvedených v odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto
závery nie sú v súlade s jeho názormi však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania
a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké
žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli
bližšie skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre daný prípad. Totiž
bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia,
t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie je ničím iným len vyjadrením vlastného



názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vo väčšine textu správnej žaloby len viedol „akademickú“
polemiku (navyše s rozsiahlym a nadbytočným tzv. poznámkovým aparátom, ktorý presahuje náležitosti
správnej žaloby podľa § 182 ods. 1 SSP a robí ju nezrozumiteľnou v otázke skutočného obsahu
žalobných bodov) s odôvodnením prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, bez toho aby vyjadril
konkrétny dopad jej záverov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tieto skutočnosti nemajú potrebnú
relevanciu a nie je možné ich brať v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v úvahu
a ďalej sa nimi zaoberať. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

47. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde
správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v
konaní žalobca.  Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi
nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené
dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných
bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.
48. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či  orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy
vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza  zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa
žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania
napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola
formulovaná, nebolo možné na niektoré časti žaloby prihliadať.

49. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e/
SSP zrušil, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby prvostupňový orgán v správnom konaní úplne
a spoľahlivo zistil skutočný stav veci vo vzťahu ku všetkým rozhodným skutočnostiam, ktoré je povinný v
konaní preukázať (porušenie ustanovení § 6 ods. 1 písm. d/, i/ a l/ zákona o BOZP, pokiaľ bude naďalej
mieniť, že došlo k porušeniu všetkých uvedených povinností žalobcu) a následne uplatnil ďalší postup
priliehavý jeho skutkovým zisteniam. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní
viazaný.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal



žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175
ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak  bolo
rozhodnuté v  jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, inak
bude odmietnutá ako oneskorene podaná. Kasačná sťažnosť sa podáva na  tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa  § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej
ospravedlnenej  neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0c316c3e-0c66-4d18-9000-592625a49033:006a5f5d-97fe-404b-96c4-b6527ddd601b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2", "spisova_znacka": "24S/150/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/150/2018 z 30. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200706.2"}], "citovane_v": []}