Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/18/2014 z 3. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. novembra 2014, sp. zn. 4Sp/18/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200906.1 Krajský súd Prešov | 4Sp/18/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200906.1 | 2014-11-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c08bd15-bfd1-4f7d-89ba-4131046bdeda Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200906.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sp/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200906 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200906.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor so sídlom Bardejov, Dlhý rad 16, za účasti R. Z., bytom R., N. XXX/X, zast. ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 24. júna 2014 č.k.: V 1152/2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 24. júna 2014 č.k.: V 1152/2014 Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.6.2014 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 28.5.2014, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 195/2014-PTR zo dňa 7.5.2014, uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom R. Z., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti, bytu č. X, nachádzajúcom sa na v bytovom dome so súp. č. XXX, vchod č. X, postavenom na parc. č. 221/2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R., obec R., okres N., v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu, v podiele 1/1, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol. Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 39, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení spísaná ako štandardná formulárová typová zmluva bola vzhľadom na okolnosti jej uzavretia je posúdená ako neplatný právny úkon v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vopred určeným splnomocnencom zo strany veriteľa, poskytovateľa úveru bol znemožnený slobodný výber osoby, ktorá by za splnomocnenca mala obstarávať záležitosti, pričom pri takto vybranom zástupcovi je spochybnené jeho konanie výlučne v záujme splnomocniteľa. Zároveň je táto dohoda posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu. Vyslovenie neplatnosti dohody o splnomocnení má za následok, že záložná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a záložným dlžníkom, ktorú za neho uzavrel zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe neplatnej Dohody o splnomocnení zo dňa 7.6.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Svoje závery správny orgán oprel tiež o rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.10.2011 sp. zn. 14Co/346/2011, Okresného súdu Banská Bystrica z 26.7.2011 sp. zn. 10C/121/2011, Okresného súdu Trenčín z 12.4.2011 sp. zn. 17C/5/2011. Odporca tak pri splnení si povinnosti skúmať súlad úkonov účastníkov správneho konania so zákonom mal za preukázané, že záložca si zástupcu nevyberal slobodne, plnomocenstvo nebolo udelené platne a právny úkon, ktorý tvorí podklad pre návrh na vklad do katastra nehnuteľností je tak neplatný. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 7.5.2014, č. 195/2014-PTR povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka uviedla, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje zákon pre platnosť právneho úkonu. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Uviedla, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľke riadne vrátiť. Súčasne poukázala na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Navrhovateľka poukázala na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Účastník konania, R. Z. sa v rámci súdneho konania k návrhu na preskúmanie rozhodnutia nevyjadril. Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu. Podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na základe vyslovenia neplatnosti dohody o splnomocnení pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom podaným dňa 28.5.2014 navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 195/2014-PTR zo dňa 7.5.2014 do príslušného katastra nehnuteľností. Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom R. Z., zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 804100040 zo dňa 7.6.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom ako dlžníkom, najmä na zabezpečenie istiny úveru spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z kópie dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom R. Z. splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným A. O. - predsedom združenia vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 804100040 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie: a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol ovplyvniť výber tohto zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, pričom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Navyše, splnomocnenie na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malo kopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu. To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave. Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.